Komplexné problémy seniorov vo vyššom veku: Fyzické aj psychické výzvy starnutia

Hoci je starnutie prirodzenou súčasťou ľudského života, staroby sa väčšinou ľudia obávajú. Starnutie organizmu so sebou prináša menšiu odolnosť voči náporu chorôb. Starší človek nie je taký prispôsobivý, dochádza u neho k zmene stavby a tvaru organizmu (morfologické zmeny), ako aj k funkčným zmenám. Starnutie je zložitý a variabilný proces, ktorý podlieha modifikácii prostredia, chemickým a fyzikálnym vplyvom, ale ovplyvňujú ho aj genetické faktory a choroby. Tento proces je dlhodobo nakódovaný, nezvratný, neopakuje sa a zanecháva trvalé stopy.

Staroba je etapa ľudského života nastávajúca na konci prirodzeného vývinového procesu. Je prejavom a dôsledkom involučných a morfologických zmien, ktoré majú u ľudí rôznu variabilitu. Paradoxom je, že starnúci organizmus prvotné príznaky ochorení nevníma, resp. že nie sú také výrazné ako v mladšom veku a často sú pokladané len za prejavy jeho opotrebovania. Je veľmi dôležité nepodceňovať akékoľvek (aj minimálne) zmeny zdravotného stavu seniora, lebo aj bežné nachladnutie môže vyvrcholiť do vážnych ťažkostí.

Fyzické problémy a ochorenia vo vyššom veku

Starnutie a choroby u seniorov ovplyvňujú telesné, ale aj duševné zdravie a postupne menia každodenný život chorého. Medzi najčastejšie choroby, ktoré trápia seniorov, patria cukrovka, sivý zákal, Alzheimerova choroba, osteoporóza, hypertenzia, inkontinencia moču, choroby srdca a kŕčové žily.

Poruchy zmyslového vnímania

• Zhoršené videnie: U seniorov je častou diagnózou šedý zákal, ktorý je možné operačne odstrániť. Sivý zákal predstavuje degeneratívne ochorenie očnej šošovky, ktoré zhoršuje zrakovú ostrosť a môže viesť až k slepote. Najčastejšie sa s ním stretávame u ľudí nad 55 rokov.
• Slabší sluch, otupený hmat, oslabený čuch a chuťové poháriky: Znížená termoregulácia, oslabený čuch a chuťové poháriky môžu viesť k nebezpečným situáciám, napríklad k vdýchnutiu či vypitiu nebezpečných chemikálií.

Je dôležité zabezpečiť opatrovanej osobe špeciálne vyšetrenia zraku a sluchu a následne aj kompenzačné pomôcky (okuliare, načúvací aparát) a dozerať na to, aby ich používala. Rozprávajte s ňou tvárou v tvár, správne artikulujte a ubezpečte sa, že vás vníma a porozumela vám.

Poruchy chôdze a pohyblivosti

Vznikajú často v súvislosti s opotrebovaním kĺbov a celkového kostrovosvalového aparátu (osteoporózy, artrózy, svalové a šľachové kontraktúry) a obmedzujú starších ľudí pri vykonávaní ich bežných denných aktivít. Taktiež bývajú príčinou vážnych poranení a zlomenín (veľmi časté sú napr. zlomeniny krčka stehennej kosti) a sú najčastejšou príčinou vzniku imobilizačného syndrómu.

Osteoporóza: Ide o systémové ochorenie látkovej výmeny kostného tkaniva. Prejavuje sa znížením obsahu kostnej hmoty, čo vedie k zvýšenej krehkosti kostí a ich vyššej náchylnosti na vznik zlomením aj pri malom poranení. Ochorenie postihuje najmä starších ľudí a ženy po menopauze. Podľa odhadov je po dovŕšení 50. roku života, ohrozená týmto ochorením každá 3 žena.

Zabezpečte dostatok pohybu a rehabilitáciu. Riaďte sa heslom „Čo sa nepoužíva, zakrpatie.“. Využívajte aj možnosť odbornej rehabilitácie, kde vás naučia správne cviky. Strava by mala obsahovať kvalitné potraviny s vyšším podielom vstrebateľného vápnika (syry, kyslomliečne výrobky, vajíčka, tučné ryby, zelená listová zelenina, brokolica, fazuľové lusky). Vhodné sú aj výživové doplnky s obsahom vápnika, horčíka, fosforu s pridaným vitamínom D, doplnky s obsahom esenciálnych omega 3 mastných kyselín. Na zabezpečenie pohybu sa odporúčajú prechádzky a cvičenie s hmotnosťou vlastného tela.

Závrat a nestabilita

Vznikajú pri nesprávnej funkcii nervového systému, senzorického aparátu (zrak), alebo obehovej sústavy (poruchy tlaku krvi, dehydratácia), pohybového aparátu, hlavne chrbtice. Spôsobujú ich aj psychické poruchy a fyzické vyčerpanie, ale vyvolávačom môžu byť aj niektoré lieky, ktoré opatrovaná osoba užíva, ale aj iné skryté interné príčiny. Zabezpečte jej dostatok vhodných tekutín, prísun vzduchu a pokoj. V prípade zvracania dávajte pozor, aby nevdýchla zvratky.

Inkontinencia moču aj stolice

Inkontinencia moču sa vyskytuje častejšie a vzniká napr. z dôvodu zmeny v močovom ústrojenstve - znížená kapacita močového mechúra, u mužov zväčšená prostata, u žien znížená schopnosť zvieračov udržať moč (atrofia svalstva panvového dna). Príčinou môžu byť aj závažnejšie ochorenia močových ciest, napr. časté zápaly, či stres, cukrovka, poruchy nervového systému, poruchy mobility (nedokáže sa rýchlo vyzliecť či dostať do WC), atď. Inkontinencia stolice môže byť spôsobená poruchami črevnej peristaltiky, ochabnutím svalstva, nesprávnou výživou, pridruženými ochoreniami či liekmi.

Nedobrovoľný únik moču je u starších ľudí bežným javom. Problémy s únikom moču, prípadne stolice, vznikajú v dôsledku zmien v malej panve a ochabnutiu svalstva panvového dna. Ochorenie častejšie postihuje ženy - po 60. roku života.

Sledujte, kedy a za akých podmienok sa pomočovanie objavuje. Pokúste sa u opatrovanej osoby vypestovať pravidelnosť vyprázdňovania do WC. Pri inkontinencii sa dá únik moču zmierniť špeciálnymi cvikmi na posilnenie panvového dna.

Poruchy spánku

Príčinou môže byť bolesť, problémy s dýchaním, časté močenie, stres, úzkosť, depresia, lieky, nedostatok pohybu, nesprávne stravovanie a pod. Obmedzte pred spaním ťažké jedlá, nikotín, alkohol a kofeín. Tekutiny podávajte prevažne do 16. hodiny. Využívajte prírodné produkty.

Zmeny na koži a poruchy kožnej integrity

Suchosť kože, pálenie, svrbenie, opuchy, otvorené rany. Môžu byť následkom ochorení ciev (vredy predkolenia), ale aj imobility (dekubity), nezriedka aj úrazov či poruchy stability (modriny, otvorené rany po úraze, popáleniny a pod.). Kožu pravidelne umývajte (podľa možnosti sprchujte), hydratujte ochranným krémom a sledujte možné zmeny napätia (suchá koža môže súvisieť s dehydratáciou, opuch s poruchou cirkulácie krvi, zápalom ciev a pod.) a integrity (celistvosti), hlavne v záhyboch kože a tlakových miestach (prevencia zaparenín a dekubitov). Každú ranu dôkladne sterilne ošetrite. Sledujte dôkladne aj okolie nechtov na nohách a chodidlách (zvlášť u diabetikov).

Poruchy výživy

Malnutrícia (podvýživa) a obezita sú najčastejšie dôsledkom nevyváženej stravy a nedostatku pohybu, ale môžu byť príznakom závažných ochorení (nádory, cukrovka, endokrinné ochorenia, psychické ochorenia, sociálne problémy spojené s izoláciou, nesprávna liečba - nevhodné lieky a pod.). Sledujte ďalšie sprievodné príznaky - bolesť, zvracanie, hnačky, krvácanie, bledosť, poruchy spánku, poruchy vyprázdňovania stolice, nadmerné močenie a pod. a oznámte ich lekárovi.

Cukrovka (Diabetes): Je ochorenie, ktoré sa prejavuje vysokou hladinou cukru v krvi spôsobenou nedostatkom alebo úplnou absenciou inzulínu v organizme. Rozoznávame 2 druhy diabetu, pričom u starších ľudí sa často stretávame s diabetom 2. typu. K rozvoju ochorenia prispieva nedostatok pohybu, nepravidelné stravovanie alebo nadmerný stres.

Priveľa sacharidov v strave sa odrazí na vzostupe glykémie a hmotnosti. Pozor si treba dávať aj na nadmerný príjem alkoholu, ktorý podporuje dehydratáciu a sklon k hypoglykémii. Organizmus diabetika je náchylnejší na stratu tekutín, preto je dôležité dbať na správny pitný režim. Vhodný je nesladený čaj, voda, veľa ovocia a zeleniny.

Poruchy dýchania

Bolesť je sprievodným prejavom väčšiny somatických aj psychických ochorení. Je to subjektívny pocit, ktorý nie je možné podceňovať. Skúste zistiť intenzitu a charakter bolesti a využívajte pôsobenie tepla a chladu podľa typu bolesti, masážne a odpútavacie techniky, či bylinné obklady, čaje a aromaterapiu.

Hypertenzia (vysoký krvný tlak)

Hypertenzia, ochorenie, ktoré je považované za civilizačnú chorobu nesprávneho životného štýlu, sa prejavuje zvýšenými hodnotami krvného tlaku. Vo všeobecnosti ide o hodnoty tlaku, ktoré presahujú 140 - 159 a/alebo 90 - 99 mmHg. Rizikovými faktormi rozvoja hypertenzie sú neprimeraná výbušnosť, nedostatok času na relaxáciu, málo fyzickej aktivity a spánku, veľa ťažkého jedla, nepravidelné stravovanie, nadmerná konzumácia soli, fajčenie a zvýšená telesná hmotnosť.

Pri hypertenzii by mal mať deň pravidelnú štruktúru, ktorá by mala pozostávať z raňajok, dopoludňajšej aktivity (práca v záhrade, domáce práce, cvičenie), potom nasleduje desiata zo zeleniny, zdravý obed s polievkou, olovrant z ovocia, popoludňajšia aktivita a studená, nízkotučná večera o 18. hod. večer, ktorou sa prísun jedla v ten deň skončí. Treba menej soliť, dávať si pozor na jednoduché cukry a zabezpečiť dostatok spánku. Pohyb na čerstvom vzduchu pomáha každému a nikdy nie je neskoro začať.

Neurodegeneratívne ochorenia

S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje riziko neurodegeneratívnych ochorení, ktoré výrazne ovplyvňujú kvalitu života seniorov.

Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba je chronické neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje najmä pohybový aparát a postupne znižuje kvalitu života pacientov. Ide o dlhodobé ochorenie nervového systému, ktoré postupne zhoršuje pohyb a bežné fungovanie človeka. Vzniká v dôsledku úbytku nervových buniek, ktoré produkujú dopamín v mozgu. To vedie k typickým prejavom ako tras, stuhnutosť svalov a spomalenie pohybov. Ochorenie sa začína medzi 40. a 70. rokom.

Typické príznaky Parkinsonovej choroby sa u každého človeka líšia a na začiatku bývajú nenápadné. Často sa objavujú postupne a najskôr postihujú iba jednu stranu tela, neskôr sa však môžu rozšíriť aj na druhú. Typické je, že jedna strana zostáva výraznejšie postihnutá. Medzi najčastejšie príznaky patrí trasenie rúk alebo prstov, najmä v pokoji. Objaviť sa môže aj spomalenie pohybov, ktoré sťažuje bežné činnosti ako vstávanie, obliekanie či chôdzu. Svaly bývajú stuhnuté a bolestivé, čo obmedzuje prirodzený pohyb. Ochorenie ovplyvňuje aj automatické činnosti, ako napríklad žmurkanie či pohyb rúk pri chôdzi. Môže sa zmeniť aj reč, ktorá býva tichšia, monotónna alebo menej zrozumiteľná. Okrem pohybových postihnutí sa u pacientov s Parkinsonovou chorobou často objavujú aj psychické zmeny, akými sú podráždenosť a depresia. Postupne sa dostavuje porucha reči, písania, pacienti majú často problémy so sústredením a pamäťou či exekutívnymi funkciami (plánovanie, usudzovanie a pod.).

Hoci Parkinsonova choroba zatiaľ nie je vyliečiteľná, správne nastavená liečba dokáže výrazne zmierniť jej príznaky a spomaliť progresiu. Liečba zahŕňa lieky na reguláciu koncentrácie dopamínu, hlbokú mozgovú stimuláciu a fyzioterapiu.

Huntingtonova choroba

Huntingtonova choroba je dedičné ochorenie s výraznými prejavmi v oblasti pohybu aj poznávania. Ochorenie sa prejavuje najmä pohybovým postihnutím. Sprevádzajú ju abnormálne pohyby svalov, mimovôľové trhavé a krútivé pohyby, ktoré sa opakujú v jednom alebo vo viacerých svaloch - predovšetkým tváre, hlavy, rúk a nôh. Ochorenie sa často vyznačuje aj problémami s pamäťou, úsudkom alebo rečou, kedy sa môžu objaviť mimovoľné zvuky až nezrozumiteľnosť. Chorobu sprevádzajú aj rôzne psychiatrické prejavy vo forme úzkosti a zmeny nálad, ktoré vedú k hnevu, podráždenosti a obsedantno-kompulzívnemu správaniu. V pokročilejších štádiách ochorenia sa často pridružujú komplikácie ako srdcové zlyhanie, poranenia spojené s pádom či zápal pľúc, ktorý môže viesť až k smrti.

Huntingtonova choroba je veľmi zriedkavá dedičná choroba, ktorú spôsobuje genetická mutácia na 4. chromozóme. V 90 % sa začína medzi 35.-50. rokom veku. Nedá sa vyliečiť, avšak vhodnou farmakologickou liečbou (antidepresivami a antipsychotikami) možno zmierniť ťažké psychiatrické prejavy, ktoré sprevádzajú ochorenie u pacientov.

Duševné a emocionálne problémy seniorov

Duševné zdravie seniora je v mnohom závislé od jeho doterajšieho života. Ide o stav, kedy všetky duševné pochody prebiehajú harmonicky a umožňujú správne, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety. Práve v období odchodu do dôchodku, v čase výrazných zmien v živote človeka, dosahuje depresia, čo sa týka výskytu, svoj druhý vrchol. Človek stráca známych a priateľov, klesá jeho finančná kondícia, rastie chorobnosť a potreba užívania liekov. Existuje ešte iná, rovnako významná skupina depresií seniorov, tzv. involučná depresia.

Zmeny v psychike a sociálne aspekty starnutia

Zatiaľ čo fyzické starnutie a telesné choroby, ktoré s ním súvisia, sú riešiteľný problém, starnutie psychické býva tvrdší oriešok. Charakterizuje ho pokles duševných funkcií a znížená schopnosť prispôsobiť sa čomukoľvek novému. Menia sa rozumové schopnosti, vnímanie, citové prežívanie a osobnosť človeka ako taká. Dlhodobá pamäť sa u seniorov zachováva, zhoršuje sa však funkcia krátkodobej pamäti. Myšlienky seniorov sa obracajú čoraz častejšie do minulosti, myslenie je zároveň o čosi konzervatívnejšie. Starí ľudia uvažujú stále o rovnakom probléme dookola, často opakujú identické slová a nevedia sa len tak preniesť cez problém. V citovom prežívaní sú starší ľudia menej odolní voči záťaži a častejšie bývajú citovo nevyrovnaní. Výsledkom môže byť neochota spolupracovať, podráždenosť, depresie, úzkosť a strach.

Neliečená porucha správania u seniora ohrozuje zdravie pacienta a vedie k jeho izolácii. Pre rodinu sa situácia môže stať vyčerpávajúcou až neúnosnou. Senior môže prejavovať sklony k agresivite (slovnej aj fyzickej), alebo naopak, reagovať úzkostnými alebo vystrašenými stavmi. Prestávajú sa správne orientovať v čase a priestore, nespoznávajú známe miesta ani osoby. Objavujú sa tiež psychiatrické príznaky, ako sú halucinácie, bludy a depresie. V prípade demencie sú najčastejšie halucinácie zrakové a sluchové. Bludy, teda nepravdivé presvedčenia, bývajú často vzťahovačné. Často je narušený rytmus spánku a bdenia. Objavuje sa nočná zmätenosť. Pacient prestane byť schopný spoločensky prijateľného správania.

Demencia a jej typy

Demencia je považovaná za najrozšírenejšiu psychickú poruchu, postihuje okolo 5% ľudí nad 65 rokov. Ide o závažné ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje poruchami pamäti, učenia, myslenia a reči. Demencia býva spojená s poruchami nálady, halucináciami, dezorientáciou, stavmi zmätenosti, nepokojom alebo apatiou, agresivitou a blúdením. Prvou pomocou pri liečbe týchto závažných duševných ochorení je včasná diagnostika psychiatrom.

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba predstavuje neurodegeneratívne ochorenie mozgu, v dôsledku ktorého u postihnutej osoby postupne dochádza k demencii. Prejavuje sa zhoršovaním pamäti, výkyvmi nálad či dezorientáciou. Najčastejšie vzniká po 65. roku života. Je najčastejším typom demencie (50 až 75 % prípadov). Má veľmi pomalý nástup a začína sa prejavovať poruchami krátkodobej pamäti. Ľudia, ktorí majú Alzheimerovu chorobu, majú často problém sa koncentrovať, zapamätať si nové informácie, sú menej schopní logicky myslieť alebo si vytvárať úsudok. Dlhodobá pamäť spočiatku zostáva zachovaná. Postupne sa objavujú aj poruchy orientácie v čase a priestore. V pokročilejších štádiách pacienti prestávajú spoznávať svojich blízkych, nie sú schopní sa o seba postarať sami o seba a vykonávať dennodenné aktivity, na ktoré boli zvyknutí.

Tento typ demencie vzniká poškodením neurónov v mozgu, ku ktorým dochádza v dôsledku hromadenia patologických proteínov (beta-amyloidu a neurofibrilárnych klbiek z tau-proteínu). Zatiaľ nepoznáme žiadnu účinnú liečbu, ktorá by dokázala úplne vyliečiť Alzheimerovu chorobu.

Vaskulárna demencia

Vaskulárna demencia vzniká v dôsledku upchatia ciev v mozgu, príčinou je často cievna mozgová príhoda. Po Alzheimerovej chorobe sa tento druh demencie vyskytuje u starších ľudí najviac. Ide o poškodenie mozgu, ku ktorému dochádza poruchou prietoku krvi do mozgu (jeho upchatím alebo znížením). Riziko vzniku vaskulárnej demencie zvyšuje aj vysoká hladina cholesterolu a vysoký krvný tlak. Vaskulárna demencia na rozdiel od Alzheimerovej choroby nepredstavuje ochorenie s jednotným klinickým obrazom. Je u ľudí v staršom veku často nezvratná. Na jej prevenciu však pomáha zdravý životný štýl, pravidelné cvičenie, diéty, strava s nízkym obsahom tuku, vyhýbanie sa fajčeniu, nízka hladina krvného tlaku a cholesterolu.

Demencia s Lewyho telieskami

Demencia s Lewyho telieskami kombinuje príznaky Parkinsonovej aj Alzheimerovej choroby. Prejavuje sa však aj typickými symptómami, medzi ktoré patrí kolísavá pozornosť, zrakové halucinácie v podobe ľudských postáv a zvierat či poruchy v zrakovo-priestorovej oblasti. Príčinou sú tzv. Lewyho telieska, ktoré vznikajú vo vnútri neurónov v mozgovom kmeni a mozgovej kôre na základe hromadenia patologického proteínu alfa synukleínu. Liečba je podobná ako pri Alzheimerovej chorobe, zahŕňa farmakologické aj nefarmakologické prístupy s výnimkou antipsychotík.

Frontotemporálna demencia

Frontotemporálna demencia má niekoľko podtypov a prejavuje sa najmä poruchami správania a reči. U ľudí sa najčastejšie vyskytuje okolo 60. roku života. Začína sa nenápadne a vyvíja sa veľmi pomaly. Výhradne zasahuje čelný lalok mozgu a občas sa rozširuje aj do spánkového laloku pacienta. V porovnaní s inými typmi demencií pri frontotemporálnej demencii zohráva dôležitú úlohu genetika. Najtypickejším príznakom býva porucha správania, kedy sa u pacientov prejaví hrubosť, nedostatočný takt či poruchy afektivity. V oblasti reči sa môže postupne zhoršovať slovná plynulosť, u pacientov nastávajú problémy s artikuláciou, majú problém porozumieť významu slova v bežnej reči, robia viac fonologických a syntaktických chýb.

Depresia

Depresia je vo svojej podstate poruchou nálady. Medzi základné príznaky depresie patrí chorobne smutná, skleslá nálada, obavná, stiesnená, zúfalá, bezradná nálada, beznádej, bezvýchodiskovosť, pesimistická nálada, často sa vyskytuje aj úzkosť, napätie, bezdôvodný strach alebo podráždenosť (iritabilita), rozladenosť (dysfória), precitlivenosť, kolísanie nálady (emočná labilita), anhedónia (neschopnosť prežívať radosť) a pokles energie a zvýšená unaviteľnosť.

Depresia u starších ľudí môže byť často prehliadaná alebo považovaná za prirodzenú súčasť starnutia, no v skutočnosti je to závažný stav, ktorý si vyžaduje pozornosť. Neliečená, prípadne nediagnostikovaná depresia ohrozuje kvalitu života a skracuje život seniora. Jedincom postihnutým depresiou môže bez ohľadu na vek pomôcť adekvátne zvolená a realizovaná liečba.

Medzi najčastejšie príčiny depresie sa u seniorov uvádza znížená funkcia neurotransmitérov, alkoholizmus, depresia v rodine, zvýšená kritickosť a nepriateľskosť partnera, absencia či nedostatok dôverných vzťahov, nedostatočná sociálna opora alebo nedostatok sebadôvery. S rastúcim vekom klesá význam vrodenej dispozície pre rozvoj depresie, zároveň však rastie význam exogénnych biologických a psychosociálnych aspektov. Psychosociálne aspekty, ako je nepriaznivá finančná situácia, strata blízkych osôb, ale i osamelosť, výrazne prispievajú k vzniku depresie u seniorov.

Ako pristupovať k chorým s demenciou

Jednoduché pravidlá pre komunikáciu s človekom s poruchami správania:

• Hovoriť zreteľne, dostatočne nahlas, pokojným a rozhodným tónom.
• Voliť jednoduché slová a kratšie vety.
• Obmedziť hovory v hlučnom prostredí.
• Používať prostriedky mimoslovnej komunikácie - pohľad, úsmevy, gestá.
• Opakovane seniora informovať o situácii, čase a mieste, kde sa nachádza.
• Pri nevhodnom správaní seniora odviesť jeho pozornosť.
• Snažiť sa zabrániť situáciám, ktoré nevhodné správanie vyvolávajú.

Čoho sa vyvarovať:

• Vytvárania náhlych a nečakaných zmien vo zvyklostiach chorého.
• Preceňovania schopností chorého.
• Obmedzenia komunikácie len na príkazy a kontrolu seniora.
• Zlostného, podráždeného či agresívneho správania voči seniorovi.

Pred návštevou lekára by si blízke osoby pacienta mali zaznamenávať situácie a správanie, ktoré poukazujú na poruchy správania.

tags: #problemy #seniorov #vo #vyssom #veku