Slovné úlohy a vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím: Komplexný sprievodca

Mentálne postihnutie, známe aj ako mentálna retardácia alebo duševná zaostalosť, predstavuje komplexnú problematiku, ktorá ovplyvňuje kognitívne funkcie a adaptabilitu jedinca. Slovné úlohy predstavujú dôležitú súčasť matematického vzdelávania, pretože prepájajú teoretické poznatky s reálnymi situáciami. Pre žiakov s mentálnym postihnutím však môžu predstavovať špecifickú výzvu. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na mentálne postihnutie, definuje ho, popisuje jeho stupne, analyzuje príčiny a venuje sa možnostiam edukácie a prístupu k osobám s mentálnym postihnutím. Zároveň sa zameriava na prístupy a stratégie, ktoré môžu pedagógovia použiť pri práci so slovnými úlohami so žiakmi s mentálnym postihnutím, s cieľom uľahčiť im pochopenie a úspešné riešenie týchto úloh. Cieľom je rozvíjať ich matematické zručnosti a podporovať ich integráciu do spoločnosti.

Definícia a charakteristika mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia, mentálne postihnutie je označované aj ako duševná zaostalosť. Pod týmito pojmami rozumieme zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov mens (myseľ, rozum) a retardatió (zdržanie, oneskorenie). Retardatió vystihuje vývinový aspekt poruchy a zdôrazňuje, že mentálne postihnutie nie je ustálený, definitívny a ukončený stav.

Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie schopností, ktoré patria k celkovej úrovni inteligencie (poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne) a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Koncepčné zručnosti zahŕňajú schopnosť prijímania a porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa. Medziľudské vzťahy a schopnosť empatie patria k sociálnym zručnostiam.

Mentálna retardácia nie je choroba, ale stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká v priebehu vývinu jedinca a je sprevádzaný poruchami adaptácie, teda nižšou schopnosťou orientovať sa v životnom prostredí. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie a umožniť jednotlivcom žiť plnohodnotný život s ohľadom na ich individuálne potreby a schopnosti.

Stupne mentálneho postihnutia

Podľa toho, do akého stupňa je intelekt znížený, hovoríme o ľahkej, stredne ťažkej, ťažkej a hlbokej mentálnej zaostalosti - retardácii. Stupeň zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom - IQ. Hodnoty tohto kvocientu sú vyjadrené číslom, ktoré stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia WHO v Ženeve a sú uverejnené v tzv. Medzinárodnej klasifikácii chorôb (aktuálne platí od r. 1992 10. revízia tejto klasifikácie).

Číselné hodnoty treba chápať len orientačne - s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ. Kvantitatívne hodnotenie inteligencie je len hrubým odhadom schopností. Stupeň mentálneho postihnutia nám nepovie nič o tom, o akého človeka ide - aké sú jeho potreby alebo túžby. Väčšina ľudí s mentálnym postihnutím dokáže spokojne žiť, učiť sa, zúčastňovať sa spoločenských aktivít, či pracovať podľa svojich schopností.

Ľahká Mentálna Retardácia (IQ 50-69)

Ide o najľahší stupeň mentálnej retardácie. Psychické procesy a reč sú len čiastočne oneskorené a obmedzené. Reč sa môže postupne stať gramaticky správna, hoci môžu mať problémy s učením sa výnimiek z gramatických pravidiel. Deti môžu dospieť k schopnosti abstraktného myslenia, ale zaostávajú v usudzovacej schopnosti, najmä ak sa vyžaduje rýchla reakcia na zmenenú situáciu. Spôsob verbálnej komunikácie nemusí byť v bežných situáciách nápadný. V dospelosti dokážu svoje nedostatky „zamaskovať" v situáciách, v ktorých môžu uplatniť naučené rečové stereotypy.

Hlavným prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami, ktoré často v slovnej zásobe úplne chýbajú. Prítomná je znížená chápavosť, je teda potrebné opakovať požiadavky, zhoršený úsudok s neschopnosťou korekcie. Títo jedinci sú ľahko ovplyvniteľní, preto sa často dajú zviesť ku kriminálnej činnosti. Výchovné prostredie má u týchto ľudí veľký význam. Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba, v praktických zručnostiach, i keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší.

Oneskorenie intelektu vidieť už v prvých mesiacoch života: dieťa sa posadí, chodí, hovorí a dodržiava telesnú čistotu oveľa neskôr ako jeho normálny rovesníci. Časté problémy bývajú aj s ich buď zvýšenou pohyblivosťou, neposednosťou, alebo naopak spomalenosťou a ťarbavosťou. Stav vedie k problémom pri školskej výučbe. Do 3 rokov veku dieťaťa rodičia ťažšie rozpoznávajú jeho postihnutie, pretože sa u neho môžu objaviť iba mierne problémy, ako je zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči alebo problémy so sebaobslužnými činnosťami. V školskom veku sú však tieto rozdiely zreteľnejšie, pretože dieťa nedokáže plniť nároky, ktoré sa od neho očakávajú.

Mnoho dospelých je ale schopných pracovať a úspešne udržujú sociálne vzťahy. Bývajú tvrdohlaví, ale ľahko sa dajú ovplyvniť, čo môže viesť ku kriminalite. Majú sklon k primitívnym reakciám, ktoré sú bezcieľne a nezvládnuteľné. Dosť často sa objavuje skratové konanie. V práci sú nestáli, konfliktní, zlomyseľní, výbušní a egoistickí. Môžu sa objaviť aj pridružené chorobné stavy ako autizmus, epilepsia, poruchy správania a poruchy adaptácie. Debilita nie je nápadná pri bežných automatizovaných činnostiach, preto niekedy môže postihnutý žiak zásluhou svojej usilovnosti dobre prospievať aj v základnej škole. Ale v neobvyklých alebo komplikovaných situáciách, najmä tam, kde sa treba rýchlo a správne rozhodnúť, debil zlyháva.

Stredne Ťažká Mentálna Retardácia (IQ 35-49)

Vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu je nápadné zaostávanie. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskorenie sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Postupne si dokážu osvojiť základy samoobsluhy, jednoduché pracovné zručnosti, ktoré vykonávajú pod vedením. Naučia sa dorozumievať sa rečou so svojím okolím, hoci viac slov poznajú, než aktívne používajú. Ich reč ostáva na úrovni významových zvukov s prostými jednoslovnými vetami. Osoby sú schopné osvojiť si spoločenské a pracovné návyky a zvládnu aj základy čítania, písania a počítania. Niektoré osoby sa nenaučia hovoriť a používajú gestikuláciu. Ich emočné reakcie sú primitívne. Zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov.

Vyznačuje sa obmedzením neuropsychického vývoja. Dieťa začína veľmi neskoro sedieť a chodiť, pohybovo ostáva neobratné. Naučí sa jesť a udržiavať čistotu, poznávať osoby zo svojho okolia. Reč sa vyvíja veľmi oneskorene a dospeje rovnako ako myslenie úrovne konkretizačnej. Slovník je chudobný, vyjadrovanie nanajvýš na úrovni jednoslovných viet. Jedinec je vychovávateľný, t.j. možno u neho vypestovať podmienené prepojenie rôznych návykov a jednoduchých schopností, nie je však vzdelávateľný. Sú to jedinci nesamostatní, odkázaní na dozor a riadenie iných osôb. Môžu vykonávať rôzne pomocné práce, avšak len pod vedením a za kontroly. Retardácia psychického vývoja je často kombinovaná s epilepsiou, neurologickými, telesnými a ďalšími duševnými poruchami. Veľmi časté sú poruchy v podobe stereotypných pohybov, hry s fekáliami, sebapoškodzovania, afektov a agresie. Jedinec však býva často nestály, nespoločenský, útočný a má málo spoločenských zábran.

Ťažká Mentálna Retardácia (IQ 20-34)

Ide o veľmi ťažké postihnutie. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Oneskorené je sedenie, státie a chodenie, pričom majú slabý svalový tonus. Ich pohyby sú hrubé a nekoordinované. Existujú perspektívy na dosiahnutie najjednoduchších základov samoobsluhy a najjednoduchších pracovných operácií. Ich pamäť a asociačné schopnosti sú minimálne a myslenie prakticky celkom chýba. Aj tu je možné naučiť sa aspoň zopár jednoduchých slov, ktoré sa naučia, používajú bez pochopenia ich obsahu. Aj keď sa naučia povedať napr. „mama" a „otec", nepochopia ich vzťah ku svojej osobe. Všeobecne úroveň ich schopnosti je výraznejšie znížená, sú neobratní, nie sú schopní naučiť sa čítať a písať, dokážu si však osvojiť hygienické návyky i bežné úkony starostlivosti o seba. Zodpovedá mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo je zjavné už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov. Pri kvalitnej starostlivosti sa môžu rozvinúť aspoň základné schopnosti.

Hlboká Mentálna Retardácia (IQ nižšie ako 20)

Toto najťažšie postihnutie, pri ktorom je potrebný trvalý dozor, nie je časté. Ľudia s touto mentálnou retardáciou sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city. Iba asi 35% z nich vie aktívne prejaviť svoje základné potreby, napr. hlad. Ich komunikácia ostáva na nižšej úrovni a zvyčajne vydávajú len akési neartikulované škreky, stereotypne sa opakujúce zvuky, ktoré modulujú podľa svojho citového rozpoloženia. Ťažká mentálna retardácia znamená celkové obmedzenie neuropsychického vývoja a zároveň aj významné oneskorenie pohybu. Pohyby sú hrubé, nekoordinované. U niektorých detí bývajú automatické kývavé pohyby hlavy a trupu. Jedinec sa nenaučí udržiavať čistotu. Reč sa nevytvára, ostávajú len hlasové prejavy pudové z afektívnych pohnútok. U tohto dieťaťa prevládajú funkcie pudové, afektívne a vegetatívne, jedinec nie je vychovávateľný, ani vzdelávateľný a je trvale odkázaný na starostlivosť druhých, a to v rodine či v ústave. Chôdza i reč sa u nich prejavujú okolo 6. roku, prípadne aj neskôr, pritom však reč (obsahujúca len niekoľko slov) často nie je ani dostatočne artikulovaná. V ťažších prípadoch sú schopní vydávať len neartikulované zvuky. Často nedokážu zachovávať ani telesnú čistotu a hygienické návyky si osvojujú veľmi dlho. Typ postihnutia, keď človek nedosiahne mentálny vek viac ako 3 roky.

Príčiny Mentálneho Postihnutia

Mentálne postihnutie môže mať rôzne príčiny, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Endogénne faktory: Tieto vrodené príčiny mentálnej retardácie sa vyvíjajú počas embryogenézy a sú zväčša podmienené geneticky. Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva. Mentálne postihnutie môže byť podmienené aj vrodenými faktormi - dedičné faktory majú svoj pôvod pred počatím, dedíme ich od svojich predkov. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre, alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha).
• Exogénne faktory: Sú to rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod. Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa podieľajú rôzne infekčné choroby ako napríklad toxoplazmóza alebo rubeola. Vývoj mentálneho postihnutia ovplyvňujú teratogénne vplyvy v prenatálnom období. Ide o faktory, ktoré narúšajú normálny vývin plodu počas tehotenstva. Mentálne postihnutie taktiež vzniká v dôsledku poškodenia mozgu po narodení.
• Sociálne faktory: Zaostávanie v mentálnom vývine môže byť spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny.

Edukácia a vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím

Každý rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá celkom bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odborníka - psychológa - ktorý pomocou testov zmeria IQ dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať aktuálne schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery. Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia či rehabilitácie môžu časom meniť, aj zlepšiť. Odborníci - špeciálni pedagógovia - zasa poradia, ako čo najlepšie postupovať vo vzdelávaní dieťaťa podľa stupňa jeho mentálneho postihnutia, nastavia jeho vzdelávací program a rodičovi vysvetlia, aké sú možné postupy.

Edukácia závisí od druhu a stupňa postihnutia. Každé edukačné úsilie, ktoré aspoň čiastočne pozitívne ovplyvní jedinca, je opodstatnené a dôležité pre jeho rozvoj alebo udržanie stavu. Nezatracuje sa ani možnosť nápravy, postihnutie sa berie ako zaostávanie duševného vývinu. Vzdelávanie prebieha v špeciálnej základnej škole a smeruje k všeobecnému vzdelaniu a príprave na život a budúcu prácu, pre postihnutých s viacerými chybami. Dôležité sú špeciálne texty a osvetlenie, ak sa šetrí a rozvíja zrak. Obsah vyučovania je špecifický, napr. myslenie dlho dominantné v obrazoch. Je dôležité odpútať dieťa od handicapu.

Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu - teda či sa jedná o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia. Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa bude dieťa vzdelávať. Vzdelávací program pre žiakov s MP sa člení na tri varianty v závislosti od tohto stupňa mentálneho postihnutia:

• Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.

Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa týchto vyššie uvedených vzdelávacích programov - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).

Špecifiká žiakov s mentálnym postihnutím a ich vplyv na riešenie slovných úloh

Žiaci s mentálnym postihnutím sa vyznačujú rôznorodými kognitívnymi, sociálnymi a emocionálnymi charakteristikami, ktoré ovplyvňujú ich schopnosť učiť sa a riešiť problémy. Medzi najčastejšie špecifiká patria:

• Obmedzené kognitívne schopnosti: Znížená schopnosť abstraktného myslenia, krátkodobá pozornosť a problémy s pamäťou. Žiaci ŠZŠ majú krátkodobú pozornosť, preto je dôležité, že autori zvolili príklady.
• Problémy s porozumením jazyka: Obtiaže pri porozumení komplexných viet, metafor a abstraktných pojmov.
• Ťažkosti s aplikáciou naučeného: Problémy s prenosom poznatkov a zručností do nových situácií.
• Znížená motivácia: Nedostatok sebadôvery a strach z neúspechu môžu viesť k zníženej motivácii učiť sa.
• Potreba individuálneho prístupu: Každý žiak je jedinečný a vyžaduje si prístup zohľadňujúci jeho individuálne potreby a schopnosti.

Prístupy a stratégie pri riešení slovných úloh

Vzhľadom na špecifiká žiakov s mentálnym postihnutím je potrebné pri riešení slovných úloh uplatňovať špecifické prístupy a stratégie, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby a schopnosti. Medzi najúčinnejšie patria:

1. Individualizácia a prispôsobenie úloh

• Zohľadnenie individuálnych potrieb: Pri výbere a úprave slovných úloh je potrebné zohľadniť individuálne schopnosti, záujmy a skúsenosti žiaka.
• Prispôsobenie jazyka: Úlohy by mali byť formulované jednoduchým a zrozumiteľným jazykom, s použitím krátkych viet a konkrétnych pojmov.
• Vizualizácia: Použitie obrázkov, grafov a iných vizuálnych pomôcok môže uľahčiť pochopenie úlohy.
• Rozdelenie úlohy na menšie kroky: Komplexné úlohy je vhodné rozdeliť na menšie, ľahšie zvládnuteľné kroky.
• Použitie reálnych predmetov: Manipulácia s reálnymi predmetmi môže pomôcť žiakom lepšie pochopiť matematické koncepty.
• Učebný materiál pre deti s autizmom: tvorí podklad k vytváraniu konkrétnych úloh osobitne pre každého žiaka s prihliadnutím na jeho aktuálnu vývinovú úroveň. Učebný materiál Moje učenie obsahuje 208 samostatných pracovných listov.

2. Využitie praktických príkladov a reálnych situácií

• Prepojenie s reálnym životom: Úlohy by mali vychádzať z reálnych situácií, s ktorými sa žiaci stretávajú v bežnom živote (napr. nákup, varenie, cestovanie). Jednotlivé cvičenia a aj slovné úlohy sú primerané chápavosti žiakov a vychádzajú z praktického života, čo žiakov motivuje a zlepšuje ich záujem pri vyučovaní.
• Použitie konkrétnych predmetov: Namiesto abstraktných čísel je vhodné používať konkrétne predmety, ktoré sú žiakom známe a blízke.
• Hra a zábava: Využitie hier a zábavných aktivít môže zvýšiť motiváciu žiakov a uľahčiť učenie.
• Učebnica Hravé počty pre 1.: je napísaná v súlade so základnými pedagogickými dokumentmi a zameriava sa na praktickú činnosť žiaka. Úlohy sú jednoduché a veku primerané. V učebnej látke sa prechádza od zmyslového vnímania pri rozlišovaní podobností a rozdielov predmetov.

3. Poskytovanie podpory a povzbudenia

• Pozitívna atmosféra: Vytvorenie pozitívnej a podporujúcej atmosféry, v ktorej sa žiaci cítia bezpečne a neboja sa robiť chyby.
• Individuálna pomoc: Poskytovanie individuálnej pomoci a podpory žiakom, ktorí to potrebujú.
• Povzbudzovanie a chvála: Povzbudzovanie žiakov a chválenie ich úsilia, aj keď nedosiahnu dokonalý výsledok.
• Slovné hodnotenie: Používanie slovného hodnotenia namiesto známok, ktoré sa zameriava na silné stránky žiaka a poskytuje mu konštruktívnu spätnú väzbu.

4. Aktívne zapájanie žiakov

• Diskusia: Podpora diskusie o úlohách a rôznych spôsoboch ich riešenia.
• Spolupráca: Podpora spolupráce medzi žiakmi pri riešení úloh.
• Sebahodnotenie: Povzbudzovanie žiakov k sebahodnoteniu svojich výkonov a identifikácii oblastí, v ktorých sa môžu zlepšiť.
• Humanistická psychológia: formuluje slovné „hodnotenie“ ako kombináciu sebareflexie (sebahodnotenia) žiaka, spätnej väzby učiteľa v kontexte ich vzťahu. Učiteľ môže slovne reagovať buď na výsledok alebo proces práce žiaka (emócie, význam práce).

5. Využívanie špeciálnych učebných pomôcok a materiálov

• Pracovné zošity a učebnice: Používanie pracovných zošitov a učebníc, ktoré sú špeciálne navrhnuté pre žiakov s mentálnym postihnutím.
  • Matematika pre 3. ročník špeciálnych základných škôl, 1. a 2. časť, je určená žiakom, ktorí sa vzdelávajú podľa osobitného učebného plánu.
  • Obsah pracovného zošita Matematika pre 2. ročník ŠZŠ je v súlade so základnými pedagogickými dokumentmi pre 2. ročník ŠZŠ. 2. časť pracovného zošita Matematika pre 2. ročník ŠZŠ nadväzuje na 1. časť.
  • Pracovný zošit Matematika pre 1. ročník ŠZŠ je napísaný v súlade so základnými pedagogickými dokumentmi pre 1. ročník ŠZŠ. 2. časť pracovného zošita Matematika pre 1. ročník ŠZŠ nadväzuje na 1. časť.
  • Pracovné listy k Čítanke pre 4. a 5. ročník ŠZŠ: Pracovné listy svojím obsahom a rozsahom vhodne dopĺňajú učebnicu Čítanka pre 4. a 5. ročník ŠZŠ.
  • Súbor pracovných listov KuliFerdo - Práca s textom: je určený všetkým, ktorí si chcú precvičiť a zlepšiť čítanie.
  • Vecné učenie: je určené pre 1., 2. a 3. ročník ŠZŠ. Je spracované vo forme pracovného zošita v súlade so vzdelávacím programom pre daný typ školy. Umožňuje prehĺbiť a spresniť jednoduché prírodovedné a spoločenskovedné poznatky žiakov.
• Didaktické hry: Využívanie didaktických hier, ktoré zábavnou formou precvičujú matematické zručnosti.
• Online zdroje: Využívanie online zdrojov a interaktívnych cvičení, ktoré sú prispôsobené potrebám žiakov s mentálnym postihnutím.

Príklady slovných úloh prispôsobené pre žiakov s mentálnym postihnutím

Príklad 1: Nákup

• Pôvodná úloha: Janko si kúpil 3 rožky po 0,20 € a 2 jogurty po 0,50 €. Koľko eur zaplatil?
• Prispôsobená úloha: (S obrázkami) Janko si kúpil 3 rožky. Jeden rožok stojí 20 centov. Kúpil si aj 2 jogurty. Jeden jogurt stojí 50 centov. Koľko centov zaplatil za rožky? Koľko centov zaplatil za jogurty? Koľko centov zaplatil spolu?

Príklad 2: Varenie

• Pôvodná úloha: Na upečenie koláča potrebujeme 250 g múky, 100 g cukru a 50 g masla. Koľko gramov surovín potrebujeme spolu?
• Prispôsobená úloha: (S reálnymi predmetmi) Máme misku, múku, cukor a maslo. Na koláč potrebujeme odvážiť 250 g múky, 100 g cukru a 50 g masla. Koľko gramov surovín musíme dať do misky spolu?

Príklad 3: Cestovanie

• Pôvodná úloha: Autobus odchádza o 8:00 a do cieľa príde o 10:30. Koľko trvá cesta autobusom?
• Prispôsobená úloha: (S vizuálnou pomôckou - hodiny) Autobus odchádza, keď je malá ručička na čísle 8 a veľká na čísle 12. Do cieľa príde, keď je malá ručička medzi číslom 10 a 11 a veľká na čísle 6. Koľko hodín a minút trvá cesta autobusom?

Hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím

Hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím by malo byť zamerané na ich individuálny pokrok a úsilie, nie na porovnávanie s ostatnými žiakmi. Hodnotenie by malo byť vecné, komplexné, motivujúce a pozitívne formulované. Malo by zdôrazňovať silné stránky žiaka a jeho pokroky a poskytovať mu konštruktívnu spätnú väzbu. Je dôležité rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči žiakovi. Pri hodnotení slovným komentárom žiak neprospel, ak nezvládol očakávaný výstup v povinných vyučovacích predmetoch príslušného vzdelávacieho programu.

Hodnotenie žiakov za prvý polrok sa uskutoční najskôr 22. januára a za druhý polrok sa uskutoční najskôr 21. júna. Ak žiak prestupuje do inej školy po 15. novembri alebo po 15. apríli, je záznam súčastne podkladom na celkové hodnotenie žiaka. V škole pri zariadení (napr. diagnostické centrum alebo liečebno-výchovné zariadenie) sa celkovo hodnotí v kmeňovej škole. Pedagogická rada zameraná na hodnotenie žiakov za prvý polrok sa uskutoční najskôr 22. januára a za druhý polrok sa uskutoční najskôr 21. júna.

tags: #slovne #ulohy #a #mentalne #postihnuti