Nárok na daňový bonus pre slovenských občanov pracujúcich v Nemecku

Nemecký daňový systém je rozsiahly a komplexný, no zároveň transparentný a zameraný na spravodlivé zaobchádzanie s daňovníkmi. Jednou z jeho súčastí je aj podpora rodín s deťmi, ktorá sa však líši od systémov známych zo Slovenska. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na daňový bonus na dieťa v Nemecku, jeho podmienky, špecifiká a relevantné aspekty pre slovenských občanov pracujúcich v Nemecku.

Slovenský občan pracuje v Nemecku

Nemecký daňový systém v skratke

V Nemecku funguje progresívna daň z príjmu, čo znamená, že čím vyšší je príjem, tým vyššia je daň. Existuje šesť daňových tried, ktoré zohľadňujú výšku príjmu a rodinný stav:

  • Daňová trieda 1: Slobodní, rozvedení, ovdovení, bezdetní.
  • Daňová trieda 2: Osamelí rodičia s nárokom na daňový bonus pre osamelých rodičov (Entlastungsbetrag für Alleinerziehende).
  • Daňová trieda 3 a 5: Manželia s rôznou výškou príjmu (výhodná kombinácia).
  • Daňová trieda 4 a 4: Manželia s približne rovnakým príjmom.
  • Daňová trieda 6: Zamestnanci s viacerými pracovnými pomermi.

Daňový bonus na dieťa (Kinderfreibetrag) vs. Prídavky na deti (Kindergeld)

Dôležité je rozlišovať medzi daňovým bonusom na dieťa (Kinderfreibetrag) a prídavkami na deti (Kindergeld).

  • Kinderfreibetrag: Znižuje základ dane, z ktorého sa vypočítava daňová povinnosť. Daňový úrad zohľadňuje nezdaniteľné minimum na dieťa, čím znižuje daňový základ.
  • Kindergeld: Predstavuje priamu finančnú podporu pre rodiny s deťmi. Občania EÚ, vrátane Slovákov, majú nárok na Kindergeld, ak pracujú, podnikajú alebo majú trvalý pobyt v Nemecku.

Kindergeld: Prídavky na deti v Nemecku

Nemecké prídavky na deti, teda Kindergeld, predstavujú pre Slovákov pracujúcich v tejto krajine možnosť lepšieho finančného zabezpečenia.

Podmienky pre získanie Kindergeld v roku 2025:

  • Občianstvo: Občania členských krajín EÚ, vrátane Slovenska, majú nárok na Kindergeld, ak pracujú, podnikajú alebo majú trvalý pobyt v Nemecku. Osoby mimo EÚ môžu mať nárok na prídavky, ak majú platné povolenie na pobyt a pracujú v Nemecku.
  • Vek dieťaťa: Prídavky sa vyplácajú do 18 rokov.
Nemecké prídavky na deti Kindergeld

How Much Kindergeld Will You Actually Get in Germany?

Daňové triedy a ich zmeny

Manželia si môžu vybrať z viacerých kombinácií daňových tried, pričom najvýhodnejšia závisí od výšky príjmov. Súčasná vládna koalícia v Nemecku plánuje reformu daňového systému, ktorá by mala zrušiť daňové triedy 3 a 5 a nahradiť ich daňovou triedou 4. Takzvaný manželský splitting potom stratí svoj účinok. Namiesto toho sa má častejšie uplatňovať daňová trieda 4 s faktorom.

Freistellung

Možno ste už počuli čosi o Freistellung-u, resp. oslobodení od dane. Ide o oslobodenie od dane, ktoré môže mať vplyv na celkovú daňovú povinnosť v Nemecku.

Vrátenie daní z Nemecka

Ak ste v posledných rokoch pracovali v Nemecku a platili ste tam dane, máte nárok na vrátenie časti týchto daní. V Nemecku totiž platí tzv. ročné zúčtovanie daní.

Ako postupovať:

  1. Zhromaždiť dokumenty: Budete potrebovať ročné výkazy príjmov (Lohnsteuerbescheinigung) od svojho nemeckého zamestnávateľa, doklady o odpočtoch (napr. cestovné náklady, náklady na dvojité bývanie atď.).
  2. Odovzdať daňové priznanie: Daňové priznanie musíte odoslať na príslušný daňový úrad v Nemecku. Ideálne je to urobiť do 31. mája nasledujúceho roka. O vrátenie dane je prípustné žiadať aj spätne, zvyčajne do 4 rokov.
  3. Využiť služby odborníkov: Ak si nie ste istí, môžete využiť služby odborníkov, ktorí sa špecializujú na vrátenie daní z Nemecka.

Výška vrátenej dane závisí od viacerých faktorov, vrátane vášho príjmu, počtu odpracovaných mesiacov a uplatňovaných daňových odpočtov.

Daňová rezidencia a povinnosť priznania príjmov v SR

Slovenskí občania pracujúci v Nemecku často riešia otázku daňového bonusu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc legislatívu Slovenskej republiky a relevantné medzinárodné zmluvy.

Kto je daňový rezident SR?

Daňovým rezidentom SR je daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti. Podľa § 2 písm. d) ZDP je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to aj vtedy, ak sa tu obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky bydlisko.

Konflikt dvojitej rezidencie

Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií. Ak takáto zmluva existuje, na posúdenie daňovej rezidencie sa použije článok 4 zmluvy - daňový domicil, daňová rezidencia, ktorý stanovuje rozhodujúce kritériá pre stanovenie, v ktorom zmluvnom štáte je určitá osoba daňovým rezidentom.

Mapa štátov EÚ

Kritériá pre určenie daňovej rezidencie

Zmluva rieši situácie, kedy naplnením niektorého z kritérií stanovenia daňovej rezidencie podľa vnútroštátnych predpisov štátov nastane situácia, že daňovník sa stáva rezidentom súčasne v obidvoch štátoch. V takýchto prípadoch sa používajú kritériá stanovené zmluvou v článku 4:

  • Stály byt (trvalo dostupné bývanie) - t. j. daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť.
  • Stredisko životných záujmov - t. j. ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy.

Zdaňovanie príjmov zo zahraničia

Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja).

Grafika: Príjmy zo zahraničia vs. SR

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Ak daňovník pracoval v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu, ktorá na zamedzenie dvojitého zdanenia určuje metódu vyňatia príjmov, uplatní si túto metódu. Ak v zmluve je určená metóda zápočtu dane a príjmy daňovníka boli v zahraničí preukázateľne zdanené a je to pre neho výhodnejšie, môže ich napriek tomu vyňať.

Povinnosť podať daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby je povinná podať každá fyzická osoba, ktorej celosvetové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v danom zdaňovacom roku presiahli 50 % nezdaniteľného minima na Slovensku. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahŕňa akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Navyše sa do celkových zdaniteľných príjmov zahŕňa aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, teda rezidenta Slovenskej republiky.

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marec 2026. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia, môže byť lehota predĺžená. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo.

Potvrdenie EU/EWR

Povinnou prílohou nemeckého daňového priznania je tzv. potvrdenie EU/EWR. Tento formulár potvrdzuje príslušný slovenský daňový úrad, ktorý na ňom potvrdzuje výšku príjmov, ktoré podliehajú zdaneniu v štáte bydliska, resp. boli dosiahnuté daňovníkom mimo Nemecka.

Daňový bonus na dieťa a práca v zahraničí

Ľudia žijúci na Slovensku, ktorí sú zároveň slovenskými občanmi a slovenskými daňovými rezidentmi, majú nárok na daňový bonus pre deti, aj keď pracujú v zahraničí, napr. v Nemecku.

Podmienky pre uplatnenie daňového bonusu

Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident), má možnosť si uplatniť nárok na daňový bonus aj v priebehu roka (u zamestnávateľa), ak okrem iného splní podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období len zo zdrojov na území SR, čo zamestnanec potvrdzuje v novom vyhlásení (§ 36 ods. 6 ZDP). Pri uplatnení daňového bonusu tento zamestnanec nebude sledovať úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí, ale úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí.

Daňový bonus na dieťa

Zmeny od roku 2025

Od roku 2025 bude uplatňovanie daňového bonusu na dieťa v SR pre zamestnancov s príjmami zo zahraničia komplikovanejšie. Od r. 2025 - je pravidlo, že daňový bonus nedostane v žiadnej výške daňovník-fyzická osoba, ktorý mal v predmetnom roku tzv. „príjmy zo zdrojov v zahraničí“ vo výške viac ako 10% z jeho celkových zdaniteľných príjmov ako fyzickej osoby.

Pre živnostníkov je situácia ešte komplikovanejšia. Rozhodujúce totiž nie je to, kde platia dane alebo odvody, ale zdroj príjmu podľa zákona o dani z príjmov. Mnoho živnostníkov si práve teraz uplatňuje daňový bonus na deti v daňovom priznaní za rok 2025. Často však majú chaos v tom, čo sú a čo už nie sú príjmy zo zahraničia. Týka sa to najmä ľudí, ktorí majú zákazky v zahraničí, alebo priamo v zahraničí pôsobia.

Čo sa považuje za zahraničný príjem pre účely daňového bonusu?

Za zahraničný príjem sa pre účely daňového bonusu považujú najmä zdaniteľné príjmy, ktoré majú ekonomický zdroj mimo Slovenska. Typicky ide o:

  • Fakturáciu zahraničným firmám: Napríklad, ak ste programátor a fakturujete do Nemecka.
  • Služby vykonávané v zahraničí: Murári či montéri na turnusoch pre zahraničného objednávateľa.
  • Zahraničné platformy: Príjmy z YouTube, Uberu (ak je zmluva so zahraničnou centrálou) či OnlyFans.

Dôležité je, že rozhoduje zdroj príjmu, nie mena faktúry ani miesto podania daňového priznania.

Čo sa nepovažuje za príjem?

Do posudzovania 90-percentného podielu slovenských príjmov sa započítavajú len zdaniteľné príjmy. Nezahŕňajú sa napríklad:

  • sociálne dávky a štátne príspevky,
  • cestovné náhrady či diéty,
  • príjmy oslobodené od dane,
  • technické finančné toky ako refundácie alebo DPH.

Medzi zdaniteľné príjmy sa počítajú príjmy od slovenských firiem a zamestnávateľov. Takže ak napríklad freelancer programuje pre slovenskú firmu a programuje pre ňu napríklad na Bali, môže si uplatniť daňový bonus, lebo nejde o príjem zo zahraničia.

How Much Kindergeld Will You Actually Get in Germany?

Prehľadná tabuľka: Typické profesie a posudzovanie príjmov

Prehľad typických profesií a dopad na daňový bonus od roku 2025:

Profesijná situácia Považuje sa za zahraničný príjem? Dopad na bonus
Kamionista pre slovenskú firmu ❌ Väčšinou nie ✅ Nárok môže zostať
Opatrovateľka pracujúca v Rakúsku (živnosť pre rakúsku rodinu) ✅ Áno ❌ Nárok väčšinou zaniká
IT freelancer fakturujúci do Nemecka ✅ Áno ❌ Riziko straty bonusu
Remeselník vyslaný slovenskou firmou ❌ Skôr nie ✅ Bonus môže zostať
Online tvorca cez zahraničné platformy (napr. OnlyFans) ✅ Áno ❌ Často bez nároku
Zamestnanec rakúskej firmy ✅ Áno ❌ Bonus nevzniká

Najčastejšia chyba živnostníkov

Mnohí podnikatelia si myslia, že keď majú slovenskú živnosť a platia dane doma, ide automaticky o slovenský príjem. Pri daňovom bonuse to však neplatí.

Ďalšie zmeny v daňovom bonuse na dieťa v roku 2025

Zníženie maximálnej mesačnej výšky daňového bonusu na dieťa

Ďalšou výraznou zmenou je zníženie maximálneho mesačného daňového bonusu na dieťa v roku 2025. Výška daňového bonusu v roku 2025 pre dieťa do 15 rokov predstavuje 100 € mesačne, a pre dieťa od 15 do 18 rokov 50 € mesačne. Pre porovnanie, v roku 2024 bol daňový bonus na dieťa do 18 rokov až 140 € mesačne. Pri dieťati, ktoré dovŕšilo 18 rokov, bola výška daňového bonusu 50 € mesačne. Zavedením novej vekovej kategórie (15 - 18 rokov) sa suma znižuje najmä pri starších deťoch.

Zníženie vekovej hranice pre uplatnenie daňového bonusu

Od 1. januára 2025 sa mení veková hranica pre uplatnenie daňového bonusu na dieťa. Po novom si daňovník nebude môcť uplatniť bonus na dieťa po dovŕšení jeho 18. roku života. Nárok na daňový bonus zanikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dosiahne vek 18 rokov.

Krátenie daňového bonusu pri vyššom príjme

Daňový bonus na dieťa v roku 2025 sa bude krátiť pri vyšších príjmoch. Čím vyšší príjem rodiča, tým nižší daňový bonus. Ak váš základ dane presiahne hranicu 25 740 € (orientačne 30 000 € hrubý ročný príjem), štát začne postupne znižovať výšku daňového bonusu. Pri veľmi vysokom príjme môže nárok zaniknúť úplne.

Zvýšenie percenta základu dane pre nárok na bonus

Daňový bonus na dieťa si možno uplatniť len do určitej maximálnej výšky, ktorá závisí od vášho príjmu (presnejšie od základu dane z práce alebo podnikania). Tento limit je stanovený ako percento zo základu dane a líši sa podľa počtu vyživovaných detí. Zvýšenie percenta základu dane znamená, že v roku 2025 budete potrebovať nižší základ dane (nižší príjem), aby ste mali nárok na plnú výšku daňového bonusu.

tags: #slovensky #obcan #pracujuci #v #nemecku #narok