Vláda Roberta Fica bude v budúcom roku hospodáriť horšie, než si naplánovala vo svojom návrhu rozpočtu. Tvrdia to odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Štátny deficit by mal podľa ich odhadov dosiahnuť približne 4,6 percenta HDP, čo je o pol percentuálneho bodu viac, ako predpokladá ministerstvo financií. Parlament schválil rozpočet na budúci rok, pričom za hlasovalo všetkých 79 koaličných poslancov. Vláda Roberta Fica bude v budúcom roku hospodáriť horšie, než si naplánovala vo svojom návrhu rozpočtu.
Proces prijímania rozpočtu bol podľa člena RRZ Martina Šustera neštandardne unáhlený. „Ten proces je rýchly až zbesilý a neprospieva to kvalite celého rozpočtového procesu ani verejnej diskusii,“ povedal. Vláda podľa neho svojím meškaním zverejnenia rozpočtu spôsobila, že na odborné pripomienky neostal priestor. „Prvýkrát sme videli návrh rozpočtu minulý týždeň vo štvrtok, v piatok ráno bolo zasadnutie hospodárskej a sociálnej rady. Vláda nedala sociálnym partnerom, odborom ani samosprávam takmer žiadny čas, aby si návrh preštudovali,“ upozornil Šuster.
Rozpočet podľa Šustera zasiahne všetky skupiny - zamestnancov, obce aj podnikateľov. „Vláda chce obciam ubrať a nepýta sa ich, ako sa s tým vysporiadajú. Jednoducho ich postavila pred hotovú vec, že dostanú o 130 miliónov eur menej,“ dodal.
Deficit zostáva vysoký, hrozí grécky scenár
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva, že vláda ani v najbližších rokoch nedosiahne stanovené ciele. „Vidíme najmä negatívne riziká v plnení rozpočtu nielen na rok 2026, ale na celé trojročné obdobie. Náš odhad je, že deficity budú vyššie,“ uviedol Šuster. Aktuálny rok má skončiť so schodkom približne 5 percent HDP, čo je podľa neho alarmujúce. „Je to samozrejme veľa. Krízy, ako covid či energetická, už pominuli a my napriek tomu pokračujeme s 5-percentnými deficitmi,“ vysvetlil.
Podľa Šustera si Slovensko zvyklo na vysoké výdavky a život nad pomery. „Ak s tým niečo neurobíme, Slovensku hrozí, že v horizonte desiatich rokov môže zažiť bankrot.“ Rada pripomína, že vláda už prijala tri konsolidačné balíčky, ktoré mali priniesť úspory v objeme asi 3,5 percenta HDP, no podľa Šustera sa efekt stratil. „Asi polovica z toho sa stratila v dodatočných výdavkoch, ktoré vláda prijíma počas roka. Druhá polovica vplyvom zhoršenej hospodárskej situácie,“ vysvetlil. Pripomína aj rast nákladov na obsluhu štátneho dlhu. „Ešte pred piatimi rokmi sme platili na úrokoch asi pol miliardy eur, teraz sú to dve miliardy a o pár rokov to bude tri miliardy ročne,“ dodal.
Rozdiel medzi prognózami
Hlavný dôvod, prečo RRZ predpokladá horší výsledok ako ministerstvo financií, je podľa Šustera optimistická vládna prognóza. „Najväčší efekt je očakávaný horší výber daní. Konsolidačný balík má tvrdý dopad na ekonomiku, kvôli čomu porastie pomalšie a vyberie sa menej daní,“ vysvetlil. Rada očakáva výpadok takmer pol miliardy eur. „Na daniach z práce očakávame výpadok takmer štvrť miliardy eur, na dani zo zisku firiem asi 170 miliónov a na DPH približne 80 miliónov eur,“ priblížil Šuster.
Výdavky na obranu budú podľa neho vyššie, než vláda predpokladá, a to aj vďaka dodávkam lietadiel F-16. „Rátame, že výdavky na obranu budú budúci rok asi o 200 miliónov vyššie, než prezentuje vláda,“ uviedol. V zdravotníctve Rada predpokladá, že úsporné opatrenia sa podaria naplniť len na polovicu. „Aj preto očakávame vyššie čerpanie výdavkov, ktoré sa prenesú z tohto roka,“ dodal. Samosprávy podľa neho ušetria menej, ako vláda plánuje. „Vláda od nich očakáva šetrenie 130 miliónov eur, ale keďže budú mať volebný rok, minú ešte viac. Zvyknú rekonštruovať cesty či opravovať fasády, aby ukázali, čo dosiahli,“ povedal.
Rozpočet na budúci rok
V budúcom roku bude štát hospodáriť so schodkom v hodnote takmer šesť miliárd eur a deficit dosiahne 4,1 percenta HDP. Premiér Robert Fico po schválení rozpočtu hovorí, že 79 hlasov je najpodstatnejší politický odkaz a potvrdenie stability koalície. „Tam, kde vieme, že je potrebné zabrať, lebo to táto krajina potrebuje, tak to urobíme,“ povedal na tlačovej konferencii s koaličnými lídrami s tým, že vládna koalícia je funkčná.
Ministerstvo financií predpokladá, že príjmy dosiahnu takmer 62 miliárd eur, výdavky 68 miliárd. Najväčšou položkou v štátnych výdavkoch sú výdavky na sociálnu oblasť, celkovo má ísť na sociálne transfery 28,3 miliardy eur. Najviac pôjde už tradične na starobné a invalidné dôchodky, na ktoré by malo ísť celkovo viac ako 13 miliárd eur. Ďalšou veľkou položkou sú výdavky na platy štátnych zamestnancov, ktoré dosiahnu 16 miliárd. Očakáva sa, že v budúcom roku štát na daniach vyzbiera celkovo viac ako 28 miliárd eur, na sociálnych a zdravotných odvodoch ďalších takmer 21 miliárd. Najviac peňazí prinesie daň z pridanej hodnoty, a to 11,6 miliardy eur. Zamestnanci na daniach odvedú 5,3 miliardy, podnikatelia 5,1 miliardy. Najväčšia časť štátnych výdavkov pretečie cez Sociálnu poisťovňu, jej výdavky by mali v budúcom roku dosiahnuť 15 miliárd eur. Väčšina z toho sú dôchodky. Na podporu rodín sa rozpočtuje 1,7 miliardy eur, najväčšiu položku predstavuje prídavok na dieťa. Veľká suma peňazí poputuje aj na zdravotníctvo. Na tento účel by v budúcom roku malo ísť 10,7 miliardy, medziročne tak vzrastie o takmer desať percent. Na vzdelávanie, vedu a výskum by malo ísť v budúcom roku 6,4 miliardy eur. To je navýšenie oproti tomu, čo sa rozpočtovalo na tento rok; oproti skutočným výdavkom, ktoré v tomto roku išli na tento účel, je to však zníženie o takmer pol miliardy. Je to dané najmä výrazným znížením čerpania európskych peňazí. Najväčšiu položku tvoria výdavky na regionálne školstvo, ktoré by mali dosiahnuť takmer 4,3 miliardy. Na vysoké školy by malo ísť 1,4 miliardy. Výdavky na obranu sa výrazne nemenia, dosiahnu aj v budúcom roku dve percentá HDP.
Rozpočet je podľa RRZ nerealistický
Deficit, ktorý vytýčilo na budúci rok ministerstvo financií, je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nerealistický. Podľa jej analytikov dosiahne namiesto deklarovaných 4,1 až 4,6 percenta HDP. Dôvodov je hneď niekoľko. Ten najhlavnejší je výpadok daňových a odvodových príjmov vo výške až 429 miliónov eur. Rada totiž vo svojej daňovej prognóze očakáva nižší výnos z daní z práce aj z daní z príjmov právnických osôb, ako aj z DPH. Ďalší problém vidí rada vo výdavkoch na obranu, ktoré budú podľa jej výpočtov vyššie o viac ako 220 miliónov. Nepodarí sa podľa nej ani šetrenie vo výdavkoch samospráv. Tie majú prispieť ku konsolidácii sumou 130 miliónov. V roku 2026 sa však majú konať komunálne voľby a to je obdobie, keď výdavky zvyčajne rastú. Negatívny vplyv samospráv na deficit tak bude vo výške 212 miliónov.
Opäť tak ide podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o stratenú príležitosť a potreba konsolidácie sa preto bude predlžovať. Aj ak by sa totiž podarilo dosiahnuť vládny cieľ na budúci rok, verejný dlh bude aj naďalej stúpať. V budúcom roku by mal podľa zákona o rozpočte dosiahnuť 62,8 percenta HDP, oproti tomuto roku tak vzrastie o 1,3 percentuálneho bodu. RRZ však odhaduje, že skutočný rast bude väčší, a dlh v budúcom roku podľa nej dosiahne 64,3 percenta. Ak konsolidácia nebude pokračovať ďalej, v roku 2029 pravdepodobne dosiahne hranicu 70 percent.
Live: Reakcia strany na vyhlásenie prezidenta k referendu "Stačilo Fica"
Opozícia hovorí o hroziacom bankrote, Fico to odmieta
Premiér Robert Fico opozíciu znovu obvinil z odovzdania verejných financií v zlom stave. „K tejto téme sme sa mohli postaviť všelijako, ale povedali sme si, že chceme bez ohľadu na výsledok vo voľbách 2027 odovzdať verejné financie v normálnom stave. V stave, ktorý umožní, aby bolo Slovensko vnímané ako dôveryhodný finančný partner a krajina, kde sa oplatí investovať,“ dodal. Vnútri koalície je podľa neho dohoda, že sa chcú na budúci rok sústrediť na rozhodnutia, ktoré sa týkajú zoštíhľovania štátnej správy. Avizuje tiež podnety na hospodársky rast a hľadanie investícií. Hovorí, že aj napriek konsolidácii zdvihli v rozpočte príjmy pre ministerstvo zdravotníctva a školstva a zachovali trinásty dôchodok.
Premiér zároveň odmieta tvrdenia o hroziacom bankrote. „O akom bankrote to tu kto rozpráva? Aký bankrot? Máme verejný dlh, ktorý je polovičný z verejného dlhu Francúzska. Máme historicky najnižšiu nezamestnanosť, inflácia je pod kontrolou, mzdy nám reálne rastú,“ zdôraznil. Podľa opozičného PS je schválený rozpočet najhorší v moderných dejinách Slovenska. „Privádza našu krajinu o krok ďalej k bankrotu a k chudobe. Nepomáha verejným financiám a bude znamenať ďalšie zadlženie. Bude to rozpočet, ktorý ľuďom zoberie peniaze na nových odvodoch,“ hovorí predseda PS Michal Šimečka. Líder KDH Milan Majerský hovorí, že ľudia sa budú mať na základe tohto rozpočtu horšie. „Kráčame po hrane priepasti k bankrotu, hrozí nám bankrot,“ tvrdí Majerský s tým, že vláda nevie šetriť na sebe. Podľa neho je jediným riešením demokratické vymenenie tejto vlády. Exminister financií Igor Matovič tvrdí, že plánovaný deficit na budúci rok je trikrát vyšší, ako mala jeho koalícia v najkrízovejšom roku.
Dôchodkový strop ako možná nádej?
Slováci už roky sledujú, ako sa ich dôchodkový strop nenápadne, no systematicky navyšuje. Každoročné zmeny a úpravy zákonov vyvolávajú neistotu a otázky. Mnohí sa pýtajú: budeme pracovať až do sedemdesiatky, prípadne aj dlhšie? Závan nádeje však prichádza z Ministerstva práce, kde pracujú na zavedení dôchodkového stropu. Znamená to snahu o opätovné určenie maximálneho veku, do ktorého musí človek pracovať, kým získa nárok na odchod do penzie. Tento strop však nebude platiť pre každého rovnako. Dôchodkový strop predstavuje hornú hranicu dôchodkového veku, ktorú už nie je možné ďalej zvyšovať. Na Slovensku sa už raz dôchodkový strop zaviedol - v roku 2019. Vtedy platilo, že ženy s deťmi mali dôchodkový strop nižší ako muži. Neskôr sa však táto úprava zrušila.
Podľa portálu oPeniazoch Ministerstvo práce uvažuje nad tým, že by dôchodkový strop platil pre ľudí, ktorí odpracovali 40 rokov. Rezort práce si od tohto kroku sľubuje väčšiu spravodlivosť. Zavedenie stropu sa nebude týkať automaticky všetkých seniorov. Výhodu pocítia najmä tí, ktorí začali pracovať skoro a majú za sebou dlhé roky odvádzania odvodov. Konkrétne pôjde o ľudí, ktorí budú mať odpracovaných aspoň 40 rokov. Ministerstvo zároveň potvrdilo, že zohľadní aj náročnosť povolania. Hoci návrh znie nádejne, strop nebude univerzálnym riešením. Automatické zvyšovanie dôchodkového veku naviazané na priemernú dĺžku života zostane zachované pre väčšinu ľudí. Súčasne sa bude diskutovať aj o možnom zachovaní flexibilného odchodu do dôchodku. Ten už dnes umožňuje odchod o pár rokov skôr - avšak s trvalo kráteným dôchodkom. Ak si začal pracovať skoro, máš za sebou stabilné zamestnanie a odpracuješ 40 rokov, budeš mať nárok odísť na dôchodok najneskôr v 64 rokoch - a bez znižovania dôchodku. Všetko však závisí od finálnej podoby zákona, ktorú rezort plánuje predstaviť v najbližších mesiacoch.
