Strata zamestnania je náročná životná situácia, ktorú môže ešte viac skomplikovať choroba alebo úraz. Ak ste sa ocitli v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zároveň ste práceneschopní, je dôležité vedieť, aké máte práva a povinnosti, a ako to ovplyvní vašu podporu v nezamestnanosti. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o práceneschopnosti počas poberania dávky v nezamestnanosti a PN v ochrannej lehote po skončení pracovného pomeru.
Nárok na podporu v nezamestnanosti
Ak prídete o prácu, určite premýšľate, z čoho budete platiť účty, kým si nájdete nové zamestnanie. Našťastie existuje dávka v nezamestnanosti, známa aj pod názvom podpora v nezamestnanosti, ktorá pomáha preklenúť toto náročné obdobie. Samozrejme, ak splníte podmienky na jej poberanie. Viete, kto všetko má nárok a čo musíte splniť? Pripravili sme pre vás prehľad, ktorý vám pomôže, ak sa v takejto situácii práve nachádzate.
Nárok na dávku v nezamestnanosti vám vzniká odo dňa, keď vás úrad práce zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie (t.j. keď sa zaevidujete ako nezamestnaný). Inými slovami, podporu môžete začať poberať hneď od prvého dňa evidovanej nezamestnanosti.
Hlavnou podmienkou na získanie podpory v nezamestnanosti je dostatočne dlhé obdobie poistenia v nezamestnanosti. Povinné poistenie si platia zamestnanci - týka sa to nielen ľudí v trvalom pracovnom pomere, ale aj pracujúcich na dohody s pravidelnou odmenou. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti si môžu platiť najmä SZČO (živnostníci) a iné osoby, ktoré nie sú povinne poistené. Ak ste teda napríklad živnostník a chcete mať nárok na podporu, musíte sa prihlásiť na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a platiť si ho.
Ak nesplníte podmienku 730 dní poistenia v nezamestnanosti za posledné štyri roky, nárok na dávku vám nevznikne. Sociálna poisťovňa v takom prípade vydá rozhodnutie o nepriznaní dávky. Proti rozhodnutiu sa síce dá podať odvolanie, ale úspešné môže byť len vtedy, ak viete dodatočne preukázať nejaké obdobie poistenia navyše.
Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Podporu v nezamestnanosti nezískate vtedy, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.
Výška a dĺžka trvania podpory v nezamestnanosti
Výška podpory v nezamestnanosti sa odvíja od vášho zárobku - štandardne ide o 50 % vášho priemerného hrubého príjmu (presnejšie 50 % z denného vymeriavacieho základu). Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný.
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.
Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najviac 6 mesiacov od zaevidovania sa na úrade práce. Toto 6-mesačné podporné obdobie plynie v podstate nepretržite, existujú však situácie, kedy sa jeho plynutie pozastaví. Podporné obdobie 6 mesiacov je pre všetkých rovnaké - zákon v súčasnosti nerozlišuje dĺžku podpory podľa veku ani počtu odpracovaných rokov. Po uplynutí šesť mesiacov podpora definitívne končí.
Od roku 2026 by mali nastať zmeny, ktoré boli predstavené v rámci opatrení z tretieho konsolidačného balíčka. Navrhované zmeny sa týkajú aj poberania dávky v nezamestnanosti. V praxi to má vyzerať tak, že v prvom až treťom mesiaci poberania podpory zostáva výška dávky nezmenená, teda 50 %. V štvrtom mesiaci by to malo byť 40 %, v piatom mesiaci 30 % a v šiestom mesiaci iba 20 % z denného vymeriavacieho základu. Tým chce štát motivovať ľudí k tomu, aby si nové zamestnanie našli rýchlejšie ako doteraz.
Dávka sa poskytuje počas podporného obdobia v nezamestnanosti.
Ako si vybaviť podporu v nezamestnanosti?
Prvým krokom k získaniu podpory je registrácia na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Prihlásiť sa na úrad práce je dobrovoľné, nie je to zákonná povinnosť, avšak pokiaľ tak neurobíte, musíte si ako nezamestnaná osoba sami platiť zdravotné poistenie. Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie v roku 2025 je 107,25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň. Aj krátky výpadok vás tak môže vyjsť na desiatky eur z vlastného vrecka. Viacerí experti na osobné financie preto odporúčajú mať odloženú sumu, ktorá pokryje všetky vaše výdavky na 6 mesiacov.
Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti. V prípade, že prídete na úrad až mesiac po výpovedi, podpora vám pôjde až od toho dňa a za predchádzajúci mesiac už spätne nedostanete nič.
Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie môžete podať osobne na príslušnom úrade práce (podľa miesta trvalého bydliska) alebo elektronicky cez portál Slovensko.sk. K žiadosti na úrade si prineste občiansky preukaz a dokument o ukončení pracovného pomeru (napr. kópiu výpovede či dohody o skončení, prípadne zápočtový list). Pri registrácii na úrade práce zároveň žiadate o dávku v nezamestnanosti - nemusia sa podávať dve osobitné žiadosti. Úrad práce totiž odošle potrebné údaje Sociálnej poisťovni.
Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.
Prerušenie a zánik nároku na podporu v nezamestnanosti
Môže nastať situácia, že síce máte nárok na podporu 6 mesiacov, ale nájdete si novú prácu skôr. V tom prípade prestávate byť nezamestnaným a výplata podpory sa logicky zastaví (Sociálna poisťovňa ju ukončí dňom, keď vás úrad vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie).
Dobrou správou je, že o podporu nemusíte prísť. Podľa zákona platí, že ak vás vyradili z evidencie počas poberania dávky a do dvoch rokov sa opätovne zaevidujete na úrade práce, máte nárok poberať podporu ďalej - a to len za zostávajúce obdobie do uplynutia 6-mesačného podporného obdobia. Jednoducho povedané, dočerpáte si zvyšné mesiace podpory, ktoré vám zostali.
Existuje tiež možnosť dať si nevyčerpanú podporu vyplatiť jednorazovo, no v takom prípade už neskôr nebudete môcť nič dočerpávať. Ak ste podporu poberali minimálne 3 mesiace a zamestnali ste sa, môžete Sociálnu poisťovňu požiadať, aby vám naraz vyplatila 50 % z dávky za zostávajúcu nevyčerpanú časť podporného obdobia. Dostanete tak „polovicu zvyšku“ peňazí naraz. Druhú polovicu už potom nedostanete, ani keby ste do dvoch rokov znova prišli o prácu. Túto možnosť preto zvážte - hodí sa napríklad v situácii, keď už neplánujete zostať na Slovensku alebo v dohľadnej dobe meniť zamestnanie, a zvyšnú podporu by ste inak nechali „prepadnúť“ štátu.
Sociálna poisťovňa upozorňuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti môže zaniknúť aj počas jej poskytovania. Jedna z takýchto situácií nastáva v deň, keď je poberateľ tejto dávky vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce (napr. z dôvodu nástupu do zamestnania). Nárok na dávku v nezamestnanosti zanikne taktiež dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo dňom smrti fyzickej osoby. Občan poberajúci dávku v nezamestnanosti stratí nárok na jej výplatu taktiež vždy uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Poistenec nemá nárok na dávku v nezamestnanosti ani za dni, počas ktorých dostáva dávky nemocenské, ošetrovné a materské.
Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý, či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.
Práceneschopnosť (PN) a ochranná lehota
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.
Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Zákon o sociálnom poistení mení dĺžku ochrannej lehoty pre tehotné ženy. Kým doteraz bola platná podmienka, že žena musela otehotnieť ešte počas pracovného pomeru, od januára 2023 sa na ňu bude ochranná doba vzťahovať dlhšie - žena bude mať možnosť otehotnieť do 6-ich mesiacov od zániku pracovného pomeru. Nová úprava ochrannej lehoty je nastavená tak, aby žene, ktorá otehotnie v období 180 dní po zániku nemocenského poistenia, začala plynúť 8-mesačná ochranná lehota, a to od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom. Cieľom úpravy je garantovať istotu napr.
Ak ste tehotná a zároveň vám napríklad končí pracovná zmluva, je pre vás výhodnejšie ísť nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru na PN v ochrannej lehote a úrad práce nemusíte vôbec riešiť. Na PN po výpovedi môžete nastúpiť aj neskôr, keďže ochranná doba po skončení PP je v prípade tehotenstva 8 mesiacov.
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Podmienky nároku na nemocenské dávky pre nezamestnaných
Na to, aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí spĺňať všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Dôležitým faktorom je aj časový úsek, kedy sa nezamestnaný stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru alebo živnosti.
Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným až po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. V prípade takejto situácie je potrebné informovať úrad práce o tomto fakte.
Ako postupovať pri PN po skončení pracovného pomeru
Oznámenie Sociálnej poisťovni: Nemocenské dávky a aj ošetrovné vám platí Sociálna poisťovňa, ktorej by ste mali oznámiť začiatok PN. Konkrétne je to tá pobočka, ktorá patrí k sídlu posledného zamestnávateľa.
Evidencia na úrade práce: Zároveň by ste sa mali v tejto dobe zaevidovať na úrade práce. Zdravotné poistenie vám potom bude hradiť štát. Ak ste ale dostali výpoveď alebo odchádzate sám, odporúčame však sa na úrade práce zaevidovať. Máte tak totiž nárok na podporu v nezamestnanosti a nemusíte sa starať o platenie zdravotného poistenia.
Žiadosť o nemocenské: Do Sociálnej poisťovne je potrebné doručiť tlačivo "Žiadosť o nemocenské", ktoré vám vystaví váš lekár.
Nahlásenie úradu práce: Túto skutočnosť musíte nahlásiť miestne príslušnému úrad práce, kde ste evidovaný. UoZ si od ošetrujúceho alebo odborného lekára vyžiada odpis ePN v súlade s §12a odst.3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úrad práce vám na dobu, počas ktorej budete práceneschopný, preruší výplatu príspevku v nezamestnanosti a budete poberať nemocenské dávky.
Najlepšie, čo môžete urobiť, keď ste nezamestnaní #šortky #hľadanie práce
Aj po skončení pracovného pomeru musíte na PN vo výpovednej lehote dodržiavať liečebný režim, ktorý vám určí lekár. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa zdržiavate na vopred určenom mieste počas vašej práceneschopnosti.
Zamestnávateľ je povinný preplatiť Vám nevyčerpanú dovolenku, ak si ju nemôžete vyčerpať do skončenia pracovného pomeru z dôvodu PN. Podľa Zákonníka práce (§ 116) má zamestnanec nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, ak si ju nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Práceneschopnosť (PN) je jedným z dôvodov, pre ktoré si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v čase trvania pracovného pomeru. Zamestnávateľ je teda povinný preplatiť vám nevyčerpanú dovolenku, ak si ju nemôžete vyčerpať do skončenia pracovného pomeru z dôvodu PN. Výška náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku sa vypočíta podľa priemerného zárobku zamestnanca za predchádzajúci štvrťrok.
Špecifické situácie
Skúšobná doba
Nárok na PN máte aj v skúšobnej dobe, ale tá sa vám predĺži o dobu PN. V skúšobnej dobe môžete kedykoľvek podať výpoveď.
Daňové priznanie a dávka v nezamestnanosti
Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.
Zmeny v sociálnom poistení
Novela sociálneho poistenia upravuje aj obdobia, ktoré sa hodnotia na vznik nároku na materské, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti. Po novom sa už nebudú zamestnancovi započítavať obdobia, v ktorých nemal vymeriavací základ. Pri posúdení nároku na dávku bude rozhodujúci reálny príjem, a teda to, či takýto zamestnanec má vymeriavací základ, z ktorého sa platilo poistné.
Súčasťou úpravy sú aj zmeny poukazovania (vyplácania) dávok. Krátkodobé dávky sociálneho poistenia (nemocenské dávky, krátkodobé úrazové dávky, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti) bude možné vyplácať aj na iný účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ako je účet prijímateľa alebo jeho manžela/ manželky.
Zmena sa týka poistencov, ktorí získali pred 1. januárom 1993 tzv. československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mali získať dôchodok z Českej republiky. V praxi však vznikali prípady, keď nárok na dôchodok takémuto poistencovi v Českej republike nevznikol (vzhľadom na prísnejšie podmienky nároku ako v Slovenskej republike). Takýto poistenec teda dostával iba čiastkový dôchodok od Slovenskej republiky. Na základe novej právnej úpravy sa až do vzniku nároku na dôchodok z Českej republiky bude výška dôchodku zo Slovenskej republiky vypočítavať aj z československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré by inak vznikol nárok na dôchodok z Českej republiky.
Za zamestnanca v pracovnom pomere (s pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce), ktorý má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek, zamestnávateľ platí poistné na kurzarbeit. Poistné je vo výške 0,5 % z vymeriavacieho základu. Zákon, účinný od 1. marca 2022 stanovil, že toto poistné odvádza zamestnávateľ za každého zamestnanca v pracovnom pomere i v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (poistenie v nezamestnanosti sa v časti zamestnávateľ rozdelilo na 0,5 % na poistenie v nezamestnanosti a 0,5 % na poistné na financovanie podpory - kurzarbeit).
Sociálna poisťovňa upozorňuje zamestnávateľov aj na to, že pokiaľ má jedna fyzická osoba u zamestnávateľa dva právne vzťahy, z ktorých platí poistné na sociálne poistenie, pričom jeden právny vzťah je napr. z titulu konateľa spoločnosti a druhý na základe pracovného pomeru, zamestnávateľ platí poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (kurzarbeit) za zamestnanca len z pracovného pomeru. Pri platení poistného na kurzarbeitu je teda rozhodujúce, aký typ právneho vzťahu má zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorený. Ak je zamestnanec s právom na pravidelný príjem v pracovnom pomere (má uzatvorenú pracovnú zmluvu) alebo je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, zamestnávateľ za neho platí poistné na financovanie podpory - kurzarbeit. Pokiaľ zamestnanec vykonáva prácu u zamestnávateľa na základe štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného právneho vzťahu (napr. spoločník, konateľ, poslanec mestského/ obecného zastupiteľstva), potom zamestnávateľ za neho poistné na kurzarbeit neplatí.
Jednou z najočakávanejších zmien je elektronická PN-ka, ktorá významne zníži administratívne zaťaženie lekárov, ale aj pacientov. Pre uľahčenie prechodného obdobia bude v platnosti duálny systém potvrdzovania o PN, v tomto systéme bude súčasne platiť papierová a elektronická forma PN. Všeobecný lekár bude môcť vystavovať elektronické alebo papierové potvrdenia o PN až do 31. Od roku 2024 na tento systém nabehnú nielen všeobecní lekári, ale i špecialisti, čo bude takisto predstavovať významný plus pre pacienta, pretože už nebude potrebné od špecialistu ísť po potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti k všeobecnému lekárovi.