Pri hľadaní optimálneho penzijného systému sa stretávame s mnohými výzvami. Ideálny systém by mal byť overený v praxi, ale taký, ktorý by bez výnimky spĺňal všetky požiadavky, sa na celom svete pravdepodobne nenachádza. Systémy, ktoré zabezpečujú vysoké dôchodky, často zaťažujú štátny rozpočet, zvyšujú cenu práce a tým aj nezamestnanosť. Navyše, môžu motivovať k nízkej pôrodnosti, čo prispieva k demografickej kríze.
Pôvodné európske obyvateľstvo v tomto storočí z veľkej časti vymrie v dôsledku nízkej pôrodnosti, ku ktorej motivuje priebežný systém. Taliansko, Španielsko, Grécko, ako aj väčšina štátov bývalého sovietskeho bloku - to sú krajiny, ktoré historicky najviac spoliehali na priebežný systém a ktoré teraz čelia desivému poklesu pôrodnosti. Existencia štedrých priebežných systémov vytvára silnú ekonomickú motiváciu na zníženie pôrodnosti. Občan vie, že sa o neho v starobe postará štát, a nie je tak nútený starať sa o potomstvo. Občan je zároveň tvrdo zdaňovaný (priebežné systémy bývajú drahé) a má málo peňazí na zaobstaranie bytu a založenie rodiny.
V Českej republike bude v prvej polovici 40. rokov pripadá jeden pracujúci na jednu osobu staršiu ako 65 rokov. Budúce ekonomicky aktívne generácie sa budú prehýbať pod ťarchou, ktorú pre ne bude predstavovať silná generácia narodená okolo roku 1970. Dá sa ukázať, že štáty ako Chile, Veľká Británia, Írsko alebo USA, kde priebežný systém nehrá tak zásadnú rolu, netrpia demografickou krízou. Bohužiaľ, z hľadiska kontinentálnej Európy ide o natoľko "neeurópske" systémy, že je ťažké ich vydávať za príklad. Veľmi zložitý americký systém ostatne ani nie je optimálnym modelom pre ekonomiku typu Českej republiky.
Pri dôkladnom prehľadávaní glóbusu však nájdeme európsky štát, ktorého penzijný systém je takmer dokonalý: Island. Tento štát je bohatý (HDP bezmála o pätinu bohatší ako priemer EÚ). Mierou pôrodnosti sa radí k európskej špičke - demografická kríza tu nehrozí takmer vôbec. Dôchodky v rámci islandského systému sú pomerne vysoké a záťaž je primeraná. Nezamestnanosť je trvalo nízka. Systém je už pár desiatok rokov vyskúšaný, pričom doteraz neboli pozorované žiadne známky problémov (predovšetkým žiadne "tunelovanie"). Zložitosť a náklady nie sú vysoké. Skrátka ideál. Pozrime sa naň bližšie.
Trojpilierový systém na Islande
Islandský penzijný systém je trojpilierový.
Prvý pilier: Financovaný z daní
Prvý pilier je financovaný z daní. Pozor, tu existuje rozdiel medzi Islandom a väčšinou ostatných štátov. Zatiaľ čo napríklad v ČR je priebežný systém financovaný daňou zo mzdy (tzv. sociálne poistenie), na Islande všeobecnými daňovými výnosmi (DPH, spotrebné dane, dane z príjmov, nehnuteľností, atď.). Toto usporiadanie má veľkú výhodu: nezvyšuje náklady na prácu. Miera nezamestnanosti na Islande dosahovala koncom roka 2004 hodnotu 2,7 % - a to bez štatistických manipulácií, ktoré sú tak časté v iných škandinávskych štátoch.
Váha dodatočných dôchodkov je dosť veľká. Ide vlastne o jediný prostriedok, ktorý má v systéme výrazne prerozdeľovací charakter a ktorého účelom je obmedzenie chudoby. Napríklad pracovník, ktorý poberal 75 % priemernej mzdy nekvalifikovaného robotníka, obdrží z prvého piliera celkový dôchodok v hodnote 69 % svojej mzdy.
Islandskí muži odchádzajú do dôchodku v priemere v 69,5 rokoch, ženy v 66 rokoch. To znamená, že penzijný systém celkovo zaťažuje štátny rozpočet oveľa menej, než býva zvykom v iných európskych štátoch. Výnimku majú námorníci, ktorí vzhľadom na fyzicky náročnú prácu majú nárok na dôchodok už od 62 rokov.
Náklady na prvý pilier v roku 2002 dosiahli iba 3,25 % HDP. Ide teda o veľmi lacnú záležitosť v porovnaní s priebežnými systémami iných krajín.
Druhý pilier: Fondy spravované zástupcami
Významnú a rastúcu rolu v systéme majú fondy. Koncom 90. rokov ešte vyplácali menší celkový objem penzií než priebežný systém (17 mld. islandských korún vs. 21 mld. korún). V roku 2002 sa však pomer vyrovnal a v posledných rokoch sa fondy stali hlavným nosným pilierom systému.
Islandské fondy druhého piliera sú spravované zástupcami podnikov a zamestnancov. Áno, fondy tohto typu sú často nebezpečné - Islanďania však zrejme našli recept, ako tieto riziká skrotiť. Toto usporiadanie sa vyvíjalo od 60. rokov, pričom v roku 1998 vstúpil do platnosti nový zákon.
Islanďania povinne odvádzajú do fondov minimálne 10 % miezd alebo akýchkoľvek iných príjmov. Členstvo je povinné od roku 1974 pre zamestnancov, od roku 1980 aj pre živnostníkov. Z týchto desiatich percent môže zamestnanec plne odpísať z daní z príjmov až štyri percentá. Kapitálové výnosy penzijných fondov nie sú zdaňované.
Objem majetku v penzijných fondoch presahuje 100 % islandského HDP. Priemerné výnosy dosahovali 5,6 % nad infláciou (1991 - 2003). Islandské penzijné fondy sú veľmi lacné, s ročnými nákladmi iba vo výške 0,1 % objemu majetku. Fungujú ako stabilný zdroj kapitálu pre islandskú ekonomiku. Vďaka fondom nastal rozkvet burzy v Reykjavíku a "neeurópsky" rýchly hospodársky rast.
Islandské penzijné fondy investujú do širokého spektra inštrumentov. Okrem bežných inštrumentov (akcie, dlhopisy, podielové fondy) islandské penzijné fondy investujú nemalé sumy aj do bývania. V roku 2002 išlo takmer o štvrtinu celkovej hodnoty portfólií. Majetok fondov je garantovaný štátom či obcami iba v niektorých prípadoch (fondy verejných zamestnancov). Systém je v zásade založený na predpoklade, že dobre fungujúca regulácia potrebu garancií eliminuje.
Tretí pilier: Doplnkové sporenie s daňovými výhodami
Ide o pomerne novú zložku, ktorá bola zavedená iba v roku 1998. Zamestnanci môžu do týchto fondov investovať až 4 % príjmov, ktoré sú plne odpočítateľné z daní. Spoločne s príspevkom zamestnávateľa (tiež daňovo odpočítateľným) môže tento príspevok dosiahnuť až 6,4 %. Vďaka týmto daňovým stimulom do tretieho piliera vstúpilo 43 % pracovníkov už tri roky po jeho zavedení.
Skúsenosti a výzvy
Žiadny penzijný systém nie je úplne dokonalý. Chyby a nedostatky môžu najlepšie posúdiť tí, ktorí v danom systéme žijú. Tu je názor pani Aleny, Češky, ktorá dlhodobo žije na Islande: "Vek 67 rokov odchodu do penzie zrejme väčšine ľudí vyhovuje, pretože si nesťažujú. Možné je do dôchodku odísť už v 65 rokoch, ale je tiež možné až v 70 rokoch, čo veľa ľudí využíva. Vysoký penzijný vek je čiastočne daný tým, že priemerný vek je tu vysoký."
"Bohužiaľ vysoký penzijný vek má iný dôsledok: ľudia, ktorí stratia prácu vo vysokom veku a nemôžu už inú dostať, sa nechajú vyhlásiť lekárom za postihnutých a dostávajú penziu ako postihnutí. Takže štát (prípadne mesto) platí tak či tak." Tento jav, ako vyplýva zo štatistík, nie je však na Islande tak ukrutne rozšírený ako v Holandsku alebo vo Švédsku. Lepšie fungovanie pracovného trhu z väčšej časti eliminuje vysokú nezamestnanosť v rizikových skupinách mladistvých a ľudí v predčasnom dôchodkovom veku. Penzijnú reformu spojenú s vyšším dôchodkovým vekom by teda mala sprevádzať aj reforma pracovného trhu.
Islanďania pracujú dlhšie ako ostatní Európania - pravdepodobne práve preto sa dožívajú vysokého priemerného veku. Milovníci predčasných dôchodkov by ostatne mali vziať do úvahy, že nečinnosť človeka ničí. Na Islande pracuje 93 % mužov vo veku 55-64 rokov. Prečo? "Súkromní zamestnávatelia na Islande majú väčšiu voľnosť ukončiť pracovný pomer, než je zvykom vo väčšine európskych krajín. Nie je potrebné prepúšťanie zdôvodňovať," uvádza príručka agentúry Invest in Iceland.
"Osobne ma dráždi, že je dosť ťažké zistiť, koľko budem nakoniec v dôchodku dostávať a odkiaľ. Pracovala som totiž na niekoľkých miestach - architektka v privátnej kancelárii, práca pre štát, pre mesto Reykjavík, ďalšie rôzne pozície (napr. stáže v Nemecku alebo prácu učiteľa v privátnej škole), teraz ako učiteľka v štátnej škole pracujem znovu pre štát. Medzitým sa zmenil penzijný systém. Takže by som mala dostávať penziu z 5 až 6 fondov, ktoré majú rôznu dobu odchodu do penzie (napr. až v 70 rokoch) a v každom prípade rôznu adresu. Pokiaľ viem, tak musím dať sama všetkým vedieť, až sa rozhodnem ísť do penzie, koordinácia v tom nie je."
Táto námietka je plne oprávnená. Zamestnanecké penzijné fondy sú v súčasnej dynamickej dobe ostatne akýmsi reliktom z dôb celoživotného zamestnania. "Vadí mi tiež, že niektoré z tých fondov sú viazané na cenné papiere, ktoré, ako známe, sa pohybujú nahor a nadol, bez toho, aby to ja mohla nejako ovplyvniť. A s nimi výška mojej prípadnej penzie." Áno, určitá miera rizika je bohužiaľ nutná, ak má penzijný fond dlhodobo dosahovať nadpriemerné výnosy.
"Penziu ľudí, ktorí pracovali celý život pre štát, je vraj dosť vysoká, dokonca tu a tam vyššia než ich plat, ako som nedávno počula v správach. Celkový názor pani Aleny vyznieva takto: 'Myslím, že penzijný systém tu nie je najhorší.'"
Najhorší určite nie je. Je skôr ťažké nájsť na celom svete lepšie fungujúci systém. Ako sa vám islandský systém páči? Mohla by sa ním Slovenská republika inšpirovať? Ako by ste vyriešili problém našich penzií?
Ako funguje slovenský dôchodkový systém?
Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá teraz rieši budúcnosť penzijného systému. Európania starnú a nie je tak isté, kto bude platiť dôchodky generáciám, ktoré začnú odchádzať do penzie v nasledujúcich dekádach. Okolité štáty chcú siahať hlavne k jednému garantovanému lieku, ktorý má stabilite dôchodkových systémov pomôcť. V Česku tvorí dôchodkový systém dva piliere. Prvý je priebežný - ľudia hradia sociálne poistenie a prispievajú tak najmä na fungovanie štátnych penzií. Od reformy v roku 2005 je penzijný systém postavený na troch pilieroch. Ten prvý je priebežne financovaný z tradičného dôchodkového poistenia. Aj pri druhom pilieri si štát berie predpísanú sumu z dôchodkového poistenia. Ľudia si ale v jeho rámci môžu vyberať z rôznych súkromných fondov, ktoré ich peniaze ďalej zhodnocujú. Tretí pilier zodpovedá tomu českému - ide o doplnkové poistenie. Slovenský model bol svojho času inšpiráciou pre tuzemskú pravicu, ktorá zdôrazňovala jeho údajnú udržateľnosť. Preto bol obdobný systém na čas zavedený aj v Česku.
tags: #obrazok #slovensky #a #americky #dochodcovia