Samovražda seniorov: príčiny, prevencia a vplyv osamelosti

Samovražda je komplexným javom a aktom, pri ktorom si človek vezme vlastný život. Samovražedné myšlienky sú myšlienky o tom, že si vezmete život. Tento fenomén sa dotýka všetkých vekových skupín, pričom najväčší podiel osamelých ľudí tvoria starší jedinci, ktorí sú náchylnejší k osamelosti a sociálnej izolácii.

Svetový deň prevencie samovrážd si každoročne pripomíname 10. septembra. Téma na obdobie 2024 - 2026 nesie názov „Changing the Narrative on Suicide”, čo je snaha o zmenu spôsobu, akým o samovraždách hovoríme. Cieľom je upriamiť pozornosť na znižovanie stigmatizácie samovraždy a zmeniť aj to, ako sa verejne rozpráva o tomto celosvetovom probléme.

Príčiny samovražedného správania u seniorov

Príčiny samovražedného správania sú komplexné a existuje mnoho hotových dôvodov, prečo by sa človek mohol pokúsiť vziať si život. Medzi hlavné faktory predisponujúce k samovražedným myšlienkam a správaniu u seniorov patria:

• Duševné ochorenia: Najsilnejším rizikovým faktorom je duševné ochorenie, najmä depresia či bipolárna porucha, ktoré zvyšujú riziko samovraždy až dvadsaťnásobne. Ľudia s duševnými poruchami, ako je depresia, úzkosť, finančná kríza, rodinné problémy atď., sú vystavení vyššiemu riziku spáchania samovraždy.
• Osamelosť a sociálna izolácia: Osamelosť je skrytým fenoménom súčasnej doby, ktorý sa týka rozmanitej skupiny osôb. Seniori sú náchylnejší k osamelosti a k sociálnej izolácii predovšetkým preto, lebo sú viac ohrození celým radom zdravotných a sociálnych problémov. Dramatické starnutie populácie spolu so sociálnymi a ekonomickými zmenami, ktoré prebiehajú v spoločnosti, zvyšujú pravdepodobnosť nárastu fenoménu osamelosti práve v tejto vekovej skupine.
• Zneužívanie návykových látok: Zneužívanie návykových látok má desivú súvislosť so samovraždou. Približne 90 percent jednotlivcov, ktorí spáchajú samovraždu, spĺňa diagnostické kritériá aspoň jednej duševnej choroby. Pokusy o samovraždu sú takmer šesťkrát pravdepodobnejšie u ľudí, ktorí drogy užívajú.
• Fyzické choroby a bolesť: Dlhodobo zhoršený zdravotný stav, ako napríklad u pacientov s Huntingtonovou chorobou, kde je 6 až 10-násobne vyššie riziko samovrážd, môže viesť k pocitom beznádeje a bezvýchodiskovosti. Choroba vytvára pocit izolácie a osamelosti, ktoré následne môžu viesť k depresii u starších dospelých.
• Životné krízy a straty: Strata zamestnania, spoločenského postavenia, úmrtie rodinného člena alebo partnera (vdovstvo) môžu byť silnými spúšťačmi samovražedných myšlienok. Osamelosť po ovdovení je vážny problém, ktorý nemožno napraviť iba intervenciami zameranými na zvyšovanie sociálnej podpory.
• Finančné problémy: Finančná kríza a obavy o budúcnosť môžu tiež viesť k samovražedným myšlienkam u seniorov.

Fázy samovražedného rozhodovania

Samotnému rozhodnutiu spáchať samovraždu predchádza viacero fáz:

1. Nešpecifické fantázie: Najskôr ide o nešpecifické fantázie a myšlienky o samovražde, ktorým sa človek bráni.
2. Prijatie myšlienok: Neskôr človek takéto myšlienky prijme, nebráni sa im a začína uvažovať o konkrétnych spôsoboch, ako si vziať život.
3. Varovné signály: V tejto fáze je možné rozpoznať tzv. varovné signály, ktoré človek vysiela - napr. spomenie, že by si chcel niečo urobiť, že by radšej zomrel, viac sa sociálne utiahne, obviňuje sa, sú tam zmeny nálad.
4. Upokojenie a rozhodnutie: V poslednej fáze dôjde k tzv. upokojeniu a okolie si myslí, že sa mu uľavilo, že je mu lepšie. Môže však ísť práve o to, že sa človek už rozhodol a zmieril s tým, že ukončí svoj život.

Prevencia samovrážd u seniorov

Existujú spôsoby, ako zabrániť tomu, aby niekto spáchal samovraždu. Prevencia je kľúčová a vyžaduje si pozornosť celej spoločnosti. Zvyšovanie povedomia o samovražde, súvisiacich rizikových faktoroch a jej liečbe môže výrazne pomôcť pri liečbe človeka.

Rozpoznanie varovných signálov

Varovné signály môžu vyzerať rôzne, no najčastejšie zahŕňajú nasledovné znaky v správaní a v prežívaní:

• Vyhrážanie sa samovraždou a hľadaním spôsobov ako to spraviť
• Sociálna izolácia
• Zanedbávanie osobnej hygieny
• Strata zmyslu života
• Nespavosť a problémy so spánkom
• Dramatická zmena nálad alebo naopak náhle upokojenie
• Užívanie návykových látok
• Zbavovanie sa cenností
• Strata hmotnosti v dôsledku nedostatočného stravovania
• Pocit bezcennosti
• Riskantné správanie

Vždy je potrebné brať človeka, ktorý hovorí o samovražde vážne a poskytnúť mu pomoc a podporu. Častokrát sú myšlienky na samovraždu u človeka dočasné, dokonca aj v dôsledku dlhodobého trápenia a náročnej situácie. Práve preto je potrebné poskytnutie správnej intervencie v správnom čase.

Poskytovanie pomoci a podpory

Ak už vieme, že človek má samovražedné myšlienky, určite netreba situáciu podceňovať a ignorovať. Treba mu ponúkať možnosť, aby o svojich ťažkostiach hovoril, aby zdieľal, čo ho trápi. Ak sa nám zdôverí, jeho ťažkosti brať vážne, nebagatelizovať, ale ponúknuť mu pomoc pri hľadaní riešení. Uistiť ho, že vám na ňom záleží a chcete mu pomôcť.

Prvým krokom k liečbe osoby so samovražednými myšlienkami a správaním je vziať ju k odborníkovi na duševné zdravie. Psychológ bude spravovať psychoterapiu. Kognitívno-behaviorálna terapia je považovaná za najúčinnejšiu. Pri tejto terapii psychológ rozpozná negatívne myšlienkové vzorce a pokúsi sa ich zmeniť na pozitívne a racionálne.

Ak psychológ zistí, že sú u človeka prítomné aj samovražedné myšlienky, väčšinou odporučí aj psychiatrické vyšetrenie. Ak sa človek ocitne v mimoriadne ťažkej životnej situácii, nemá možnosť alebo nedokáže požiadať o pomoc či porozprávať sa o tom s niekým, môže nadobudnúť pocit bezvýchodiskovosti a takéto myšlienky mu môžu napadnúť.

Vplyv osamelosti a sociálnej podpory

Osamelosť je pocit úzkosti, ktorý je sprevádzaný vnímanými nedostatkami v sociálnych vzťahoch, pričom sa často objavuje v spojení so sociálnou izoláciou. Na rozdiel od sociálnej izolácie, osamelosť viac súvisí s vnímanou kvalitou sociálnych vzťahov, než s jej množstvom. Výsledky výskumu naznačujú, že osamelosť v živote seniora vytvára silné a negatívne konotácie, ktoré sú spojené s myšlienkou na smrť, čo môže následne vyústiť až k suicidálnemu správaniu seniora.

Rodina je pritom vnímaná ako najdôležitejší zdroj sociálnej opory a nasleduje hneď za priateľmi. Samotný príjem sociálnej podpory zo strany rodiny a priateľov následne zlepšuje subjektívnu psychickú pohodu a duševné zdravie seniorov. Spoločná sociálna podpora z oboch strán - priateľov aj rodiny znižuje až o 35% negatívne pocity vyplývajúce z osamelosti.

Štatistiky a spoločenský kontext

Podľa WHO a IASP je samovražda veľkou výzvou pre verejné zdravie, pričom každý rok na celom svete spácha samovraždu viac ako 700.000 ľudí.

Na Slovensku vidíme v poslednom desaťročí klesajúci trend samovrážd. Napriek tomu zostávajú obrovské rozdiely medzi pohlaviami. Muži u nás umierajú samovraždou až šesťkrát častejšie ako ženy. Podľa údajov NCZI si v roku 2023 na Slovensku siahlo na život, alebo sa o to pokúsilo menej ľudí ako v roku 2022. Na Slovensku bolo vykonaných 501 samovrážd a 678 pokusov o samovraždu. Kým samovraždu vykonali prevažne muži, v prípade pokusov to boli skôr ženy.

Tabuľka 1: Samovraždy a pokusy o samovraždu na Slovensku (2022 vs. 2023)

Najčastejším spôsobom vykonania samovraždy bolo obesenie, zaškrtenie a zadusenie (v počte 294 osôb). Nasledoval skok z výšky (v počte 68), výstrel zo zbrane (58), skok alebo ľahnutie si pred pohybujúci sa predmet (33) a poranenie ostrým predmetom (20 samovrážd). Samovraždu pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky vykonalo 37,7 percent osôb.

tags: #skocil #dochodca #v #okna