Diskriminácia na základe veku, známa ako ageizmus, je rozšírený fenomén, ktorý sa síce spomína menej ako iné formy šikany, no jeho dopady sú rovnako závažné. Môže postihnúť kohokoľvek, bez ohľadu na vekovú kategóriu, hoci najčastejšie sa spája so staršou generáciou. Rovnako však čelia ageizmu aj mladé generácie, avšak v iných formách.
Termín ageizmus prvýkrát použil v roku 1960 lekár Róbert Butler, ktorý ho definoval ako proces systematických stereotypov a diskriminácie voči ľuďom, pretože sú starí. Sám autor pripisoval toto zanedbanie práve ageizmu, vzhľadom na to, že starší ľudia sú často vnímaní ako univerzálne obete, ktoré zdieľajú určité negatívne atribúty, vrátane senility. Ucelený koncept ageizmu bol následne predstavený až v roku 1969, s odkazom na odpor k starobe, chorobe, slabosti, strachu, bezmocnosti, ale aj zbytočnosti a smrti. Je to dôsledok toho, že starší ľudia sú často považovaní za slabých, netolerantných na zmeny a trpiacich na kognitívne poruchy.
Formy ageizmu
Ageizmus sa prejavuje v rôznych formách, od nenápadných poznámok až po štrukturálnu diskrimináciu v spoločnosti. Diskriminácia na pracovisku často nie je očividná. Môže sa prejaviť aj v pracovných inzerátoch skrytá za formuláciou „do mladého kolektívu“ či „max. 5 rokov praxe“. Znakom ageizmu je aj obmedzovanie prístupu ku vzdelávaniu zo strany nadriadeného s odôvodnením, že už „sa to neoplatí“. Ageizmus sa môže prejaviť aj pri kariérnych povýšeniach, ku ktorým sa nedostávajú starší zamestnanci napriek vysokej kvalifikácii a veľmi bohatým skúsenostiam. Hoci tieto prejavy pôsobia navonok neutrálne, bez objektívnych dôkazov ide o formy vekovej diskriminácie.
Príkladom môže byť príbeh Petra, ktorý má 57 rokov a posledných 10 rokov sa vo svojej práci venoval reklamáciám. Po nástupe mladších kolegov na servisné oddelenie a do skladu sa Peter stal terčom ich sarkastických poznámok ako „Ty si z éry dinosaurov“ alebo „do tvojej starej hlavy sa tento nový softvér nenaleje“. Vzdelávajte sa, využite online kurzy, certifikácie či školenia a držte tempo s mladšími kolegami a kolegyňami. Stretávajte sa so šikovnými ľuďmi, budujte si vzťahy, hovorte o práci. Buďte vzorom a mentorom pre mladších, zdieľajte s nimi svoje skúsenosti.
Diskriminácia na základe veku sa, samozrejme, nedotýka len starších ľudí. Čelia jej v iných formách tiež mladé generácie. Podľa Mgr. Ľubice Voľanskej, PhD., „V rôznych kultúrach sveta sú to práve mladí ľudia, ktorí v spoločenstvách ťahajú za kratší koniec. Zväčša sa však ageizmus skutočne spája s vyšším vekom.“ Portál BBC uvádza príklad Leii, ktorá po vyštudovaní vysokej školy a nástupe do obchodného vývojového tímu čelila komentárom o jej veku a neskúsenosti. Napriek tomu, že si zmenila štýl obliekania a snažila sa pôsobiť staršie, mala pocit, že nemôže kariérne rásť. Odborníčka na organizáciu Lauren Stiller Rikleen tvrdí, že ak mladých ľudí kolegovia na vyšších pozíciách odpisujú, nedostanú príležitosti na rast.
Prieskum z roku 2018 zistil, že takmer dve tretiny pracovníkov vo veku 45 a viac rokov videli alebo zažili vekovú diskrimináciu. Skúmaní jedinci vo všetkých vekových kategóriách mali zhodnotiť svoje celkové pocity voči dnešným mladším dospelým a starším ľuďom. Keď sa výskumníci opýtali ľudí na pozitívne slová, ktoré majú definovať mladých dospelých, išlo o ambicióznosť, inteligenciu a technologickú zdatnosť. Stereotypy na základe veku sú jedným z najviac tolerovaných foriem sociálnej diskriminácie v Kanade a USA. Tieto diskriminačné postoje a predpoklady môžu mať negatívny vplyv na mnoho aspektov života, a to najmä vtedy, ak sú tieto predpoklady internalizované a prijímané ako realita.
Genderovaný ageizmus
S ageizmom sa v súčasnej dobe do značnej miery prelína aj diskriminácia na základe pohlavia. Objavuje sa tak pojem rodový ageizmus a to predovšetkým v zamestnaní. Jyrkinem skúmal názory manažérok v súkromných firmách a v treťom sektore, pričom prezentuje tvrdenia, že ženy sa na pracovisku v oveľa väčšej miere stretávajú s prejavmi ageizmu ako muži. Genderovaný ageizmus môže prebiehať na mnohých úrovniach profesionálneho rozvoja, pričom zahŕňa rôzne pripomienky k ženským rolám, k výzoru, sexualite a dokonca aj k menopauze.
Ageizmus v Hollywoode, najmä voči ženám, je výrazný, od chvály mladosti po nedostatok pracovných miest pre staršie herečky. Vnímanie mladosti sa priamo odráža v tom, ako sú staršie ženy prezentované v médiách. Prezident a generálny riaditeľ Americkej asociácie reklamných agentúr, O. Burtch Drake, uviedol, že „staršie ženy nie sú vôbec zobrazované; nie je sa o čo starať.“ Ženy nad 50 rokov často nie sú stredobodom pozornosti a ak je herečka staršia, očakáva sa od nej, že bude pôsobiť inak ako na svoj vek. Štandardy pre ženy vo filme sú zamerané na mladosť, sexualitu a krásu.
Vek vás nedefinuje - Globálna kampaň za boj proti ageizmu - #AWorld4AllAges
Pretože filmový priemysel zobrazuje obmedzený vek a chýba starší herecký káder, spoločnosť ako celok má určitý druh negramotnosti o sexualite a ľuďoch v starobe. Existuje takmer inherentný predsudok o tom, čoho sú staršie ženy schopné, čo robia a ako sa cítia. Medzi herečkami všetkých vekových kategórií existuje snaha vyzerať mlado a spĺňať konvenčné štandardy krásy fyzickými úpravami, mnohokrát prostredníctvom plastickej chirurgie. Ženy sa boja, ako by boli videné, ak majú vrásky, celulitídu alebo akékoľvek iné znaky starnutia.
Keď ženy dosiahnu 40 a 50 rokov, tlak na dodržiavanie spoločenských noriem krásy, ktoré sú viditeľné vo filmoch a médiách, sa zintenzívňuje z hľadiska nových kozmetických procedúr a produktov, ktoré udržia „navždy mladý“ vzhľad. To je evidentné v náraste kozmetických botoxových ošetrení, dokonca aj u inak zdravých jedincov. Z hľadiska sexuality sú staršie ženy často zobrazované ako neatraktívne, zatrpknuté, nešťastné a neúspešné vo filmoch. S nedostatočnou reprezentáciou starších žien v médiách a filmovom priemysle, konkrétne v Hollywoode, sa myšlienky podcenenia, škaredosti a znechutenia hromadia v mysliach starších žien, pretože nespĺňajú normy krásy. Keď žene povedia, že je stará, môže tomu začať veriť.
Vo filme je ženské telo zobrazované v rôznych stavoch oblečenia a odlišne v závislosti od veku herečky. Ich oblečenie sa používa ako identifikačný znak postavy. Mladé ženy sú obliekané do odhaľujúcich a sexuálne provokatívnych kostýmov, zatiaľ čo staršie ženy často hrajú úlohu matky alebo babičky, oblečené v čepci alebo zástere. Okrem toho, že už nereprezentujú ideálny ženský model, ženy po menopauze sú stereotypizované ako mentálne nestabilné.
Ageizmus v zdravotníctve
Diskriminácia na základe veku je fenoménom, ktorý sa čoraz častejšie objavuje v zdravotníctve, nevynímajúc onkologicky chorých jedincov. U starších pacientov, ktorí trpia onkologickým ochorením, je menej pravdepodobné, že budú vystavení chirurgickým zákrokom alebo rádioterapii. Pri karcinóme rekta sú pacienti starší ako 65 rokov menej často odosielaní na predoperačnú rádioterapiu, pričom bolo preukázané, že zníženie lokálnych recidív je považované za štandard starostlivosti aj pre vekovo pokročilých pacientov.
Je znepokojujúce, že diskriminácia na základe veku prevláda obzvlášť u mužov s rakovinou prostaty. Niektorí lekári poznamenávajú, že u mužov starších ako 75 rokov s rakovinou prostaty, je liečba vysokým rizikom, a tak 67% z nich je naordinovaná primárna androgénna terapia (ADT) alebo žiadna liečba. Významný podiel pacientov s nádorovým ochorením tvoria práve starší ľudia, pretože vek je rizikovým faktorom pre mnoho chorôb, samozrejme vrátane rakoviny. Odhaduje sa pritom, že v roku 2030 až 70% diagnostikovaných nádorov v Spojených štátoch bude mať práve veková skupina nad 65 rokov. Vnímanie a liečba starších onkologických pacientov je pritom u zdravotníckych pracovníkov, vrátane lekárov, pretrvávajúco negatívna.
Navyše je dokázané, že starší pacienti sú často vylučovaní z klinických štúdií. V rokoch 1996 až 2002 bolo do klinických štúdií v rámci rakoviny zahrnutých 68% pacientov vo veku 30-64 rokov, zatiaľ čo iba 8,3% ľudí bolo vo veku 65-74 rokov. Existuje samozrejme veľa poskytovaných hodnoverných dôvodov, prečo ospravedlniť vylúčenie starších jedincov z klinických štúdií, ako je napr. vysoká úmrtnosť, premiestňovanie, zdravotná dekompenzácia a pod. Dostupné údaje rôznych významných štúdií, ktoré sa týkajú rakoviny, tak nie je možné vo všeobecnosti aplikovať na starších jedincov a to predovšetkým vzhľadom na povahu fyziologických zmien, spojených s vekom.
Okrem toho je dôležité poznamenať, že systémová onkologická liečba je stále drahšia a drahšia. Práve preto je napr. národný systém zdravotníckej starostlivosti v Belgicku pri liečbe onkologického pacienta založený nielen na charakteristike nádoru a samotnej línii liečby, ale aj na charakteristike pacienta pri zohľadnení kritérií oprávnenosti samotnej liečby vzhľadom práve na strednú dĺžku života. Diskriminácia voči starším pacientom sa tak neobmedzuje iba na výskum, ale je badateľná aj v klinickej praxi.
Ukázalo sa, že pre chemoterapiu rakoviny prsníka lekári odporúčajú 99% pacientiek do 55 rokov, ale len 60,4% osôb starších ako 70 rokov, pričom klinické situácie sú rovnaké, alebo veľmi porovnateľné. Okrem toho 71% lekárov odôvodňuje svoje rozhodnutie na základe charakteristiky nádoru a 14% na základe vysokého veku. Podobný výskum vo Veľkej Británii ukázal, že intenzita liečby rakoviny je ovplyvnená v 49% vekom.
Tabuľka 1: Odporúčania pre chemoterapiu rakoviny prsníka podľa veku
| Veková kategória | % pacientok, ktorým lekári odporúčajú chemoterapiu |
|---|---|
| Do 55 rokov | 99% |
| Staršie ako 70 rokov | 60.4% |
Ďalšie výskumné štúdie preukázali, že u starších pacientov je okrem onkologických ochorení nedôsledne liečená aj bolesť. Kvalitatívne štúdie ukázali konkrétne prekážky, ktoré sú nevyhnutné pre identifikáciu budúcich cieľov pre intervenciu. Za základnú prekážku vnímame práve rozvoj negatívnych postojov a predsudkov zo strany zdravotníckeho personálu.
Súčasná moderná spoločnosť vníma starobu prevažne negatívne, čo následne determinuje skutočnosť, že táto negativita staroby a starnutia sa v mnohých prípadoch integruje do povedomia starších jedincov. Veková diskriminácia - ageizmus sa pritom čoraz častejšie dáva do súvisu so zdravotnou, prípadne sociálnou starostlivosťou. Skúmaním negatívnych dôsledkov ageizmu prichádzame k poznaniu, že je nevyhnutné vyvinúť také terapeutické prístupy, ktoré budú súčasťou komplexnej rehabilitácie a prostredníctvom ktorých môžeme priamo čeliť vplyvu negatívnych stereotypov.
Dopady ageizmu na jednotlivca a spoločnosť
Negatívne ponímanie starnutia prestupuje väčšinu spoločnosti a rastúce množstvo dôkazov zároveň naznačuje, že negatívne názory na starnutie sú pretrvávajúce a môžu mať škodlivé účinky tak pre jednotlivcov, ako aj pre spoločnosť. Podľa Irvinga sú dôkazy o ageizme viditeľné na každom kroku. Ageizmus je popisovaný ako súbor predsudkov voči nášmu budúcemu ja. Tento fakt nám zároveň hovorí, že vek je definovanie našej vlastnej charakteristiky.
Na spoločenskej úrovni sa negatívne pohľady na starnutie prejavujú v podobe vekových stereotypov, ktoré vedú k predsudkom a diskriminácii voči starším jedincom. Na osobnej úrovni negatívny výhľad na vlastné starnutie súvisí, okrem iného, so zlým zdravotným stavom, so zlou životnou pohodou a dokonca aj s kratšou dobou prežitia. Je zrejmé, že prejavy ageizmu v spoločnosti prispievajú k zhoršovaniu zdravotného stavu starších jedincov a preto by tieto prejavy vekovej diskriminácie mali byť minimalizované.
Ak sa pozrieme na teóriu sociálneho očakávania, tak vidíme, že táto teória predpokladá, že vzhľad jedinca ovplyvňuje to, ako sa jedinci sami hodnotia, preto ageizmus môže u starších jedincov vytvárať pocit nižšieho sebahodnotenia. O tomto fenoméne svedčia aj výsledky výskumu, ktorý v roku 2015 realizoval Sabik. Výskumu sa zúčastnilo 244 afrických, amerických a európskych žien, ktoré dovŕšili vek 60 rokov. Úcta k telu výrazne sprostredkovala vzťah medzi diskrimináciou za základe veku a psychickou pohodou predovšetkým v kultúre západnej spoločnosti, pričom táto diskriminácia bola spojená s nižšou psychickou pohodou.
Pridržiavanie sa negatívnych stereotypov, ktoré sa týkajú staroby, môže mať mnoho škodlivých účinkov na fyzické zdravie v dlhodobom horizonte, ale i v paradigme dĺžky dožitia. Schroyen uvádza, že na základe dlhodobého pozorovania môže s určitosťou povedať, že subjekty s negatívnym vnímaním starnutia žijú v priemere o 7,5 roka menej, ako jedinci s pozitívnym vnímaním staroby.
Zmeny vo vnímaní diskriminácie boli významne spájané so zmenami v náraste depresívnych symptómov a to v priebehu času. Vnímanie diskriminácie na základe veku výrazne súvisí s nárastom depresívnych symptómov. Nálezy poukazujú na význam rozpoznávania vnímanej diskriminácie a negatívneho self-vnímania starnutia a na to, ako môžu negatívne účinky diskriminácie na základe veku vplývať na self-vnímanie starnutia a môžu sa tak stať rizikovými faktormi pre rozvoj depresívnych príznakov na konci života.
Ako bojovať proti ageizmu?
Legislatíva diskrimináciu na základe veku zakazuje. Vek spolu s národnosťou, rasou, sexuálnou orientáciou a ďalšími tvoria skupiny chránených dôvodov, pre ktoré nesmie dochádzať k znevýhodňovaniu. V slovenskej legislatíve to ošetruje Zákonník práce aj Antidiskriminačný zákon. Aktívne pracujte na svojom rozvoji a zlepšovaní si tvrdých aj mäkkých zručností. Vzdelávajte sa, využite online kurzy, certifikácie či školenia a držte tempo s mladšími kolegami a kolegyňami. Stretávajte sa so šikovnými ľuďmi, budujte si vzťahy, hovorte o práci. Buďte vzorom a mentorom pre mladších, zdieľajte s nimi svoje skúsenosti.
Zamestnávatelia zohrávajú kľúčovú rolu v tom, ako sa ageizmus (ne)prejavuje v pracovnej kultúre. Ak im nie sú cudzie slová ako diverzita a inklúzia, je vysoko pravdepodobné, že diskriminácia na základe veku sa v ich organizácii nevyskytuje. Je skvelé, ak rozdiely medzi generáciami na pracovisku riešia mentoringom, otvorenými diskusiami a podporou odborníkov. Formulácie požiadaviek v publikovaných pracovných inzerátoch sú vekovo neutrálne a nenavádzajú k diskriminácii.
Vek vás nedefinuje - Globálna kampaň za boj proti ageizmu - #AWorld4AllAges
V boji proti ageizmu je dôležité si uvedomiť, že starší ľudia sa stretávajú s vekovou stigmou v rôznych formách a to v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch. Ich skúsenosti s vekovou stigmou sa môžu pohybovať od tých menej benevolentných zážitkov, v ktorých dostávajú tzv. nežiaducu pomoc, k tým viac nepriateľským, v ktorých čelia odmietnutiu. Pozitívne stereotypy starnutia majú dobrý vplyv na obnovu zdravia v rámci komplexnej rehabilitácie; u starších osôb s ťažkým zdravotným postihnutím bola o 44% väčšia pravdepodobnosť, že sa plne zotavia v každodenných aktivitách - kúpanie, obliekanie, prenášanie a chôdza a pod., a to práve vtedy, ak budú vystavení pozitívnym stereotypom.