Sociálne zabezpečenie vojakov na Slovensku predstavuje komplexný systém, ktorý sa odlišuje od všeobecného dôchodkového systému spravovaného Sociálnou poisťovňou. Výkon sociálneho zabezpečenia vojakov riadi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktorý preberá zodpovednosť za výkon zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Tento systém nie je solidárny podľa výšky príjmu, ale výrazne viac odmeňuje dĺžku služby.
Nárok na výsluhový dôchodok
Profesionálny vojak má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služba trvala najmenej 25 rokov. Na výsluhový dôchodok majú nárok aj policajti a hasiči. Výsluhový dôchodok sa vypočíta z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov.
Za službu najmenej 25 rokov má profesionálny vojak nárok na výsluhový dôchodok v pomere 37,5 % z tejto vypočítanej sumy. Medzi obdobím 26. roku až 30. roku služby sa zvyšuje výsluhový dôchodok o 2 % za každý rok. Medzi 31. rokom až 35. rokom sa zvyšuje o 3 % za každý rok. Od 36. roku a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu. Nárok na výsluhový dôchodok je doživotný.
V roku 2018 dosahoval priemerný výsluhový dôchodok 819 eur. Pre porovnanie, priemerný plat profesionálneho vojaka bol v roku 2018 1495 eur a priemerný starobný dôchodok bol 444 eur.
Vojaci zo svojich platov pritom tiež odvádzajú odvody, ktoré dosahujú 36,2 %. Ani to však nestačí, a každoročne ich dôchodkový systém vyžaduje dotácie. Rozpočet ministerstva obrany aj na rok 2022 počíta s dotáciou vyše 57 miliónov eur.
Ďalšie typy dôchodkov a dávok
Profesionálny vojak má okrem výsluhového dôchodku nárok aj na:
- invalidný výsluhový dôchodok,
- vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok,
- sirotský výsluhový dôchodok.
V prípade, že má vojak nárok na viacero dôchodkov, poberá iba jeden, a to ten, ktorý je vyšší.
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia minul na dávky výsluhového zabezpečenia v roku 2018 takmer 170 miliónov eur. V roku 2012 bola táto suma na úrovni niečo vyše 161 miliónov eur.
Invalidný výsluhový dôchodok
Ak vojak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 25 rokov, má nárok na výsluhový dôchodok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer.
Vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok
Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia.
Sirotský výsluhový dôchodok
Sirotský výsluhový dôchodok je 40 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia. Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká osvojením maloletého dieťaťa, alebo ak dieťa prestane byť nezaopatrené.
Konanie o dávke a jej vyplácanie
Konanie o dávke začína na podnet fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na dávku. O dávku je potrebné požiadať písomnou žiadosťou, na predpísanom tlačive. Žiadosť o dávku sa predkladá v origináli. Prílohy k žiadosti sa predkladajú v origináli alebo overenej kópii. Opakujúce sa dávky vypláca odbor sociálneho zabezpečenia každý 15. deň v mesiaci.
Nároky prechádzajúce na pozostalých osoby nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb. O vyplatenie dávky žiada jedna z oprávnených osôb za všetky oprávnené osoby spoločne alebo každá z oprávnených osôb osobitne, a to neformálnou písomnou žiadosťou.
Doba trvania služobného pomeru
Do doby trvania služobného pomeru pre účely výsluhového zabezpečenia sa započítavajú rôzne obdobia, vrátane:
- trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993,
- trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992,
- trvania služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 1993,
- trvania služobného pomeru od 1. januára 1993,
- pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z.,
- výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. mája 1990,
- výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra 2002,
- výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994,
- výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31. decembra 2002,
- výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31. decembra 2004,
- výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. decembra 2001,
- pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb.
Pri opätovnom skončení služobného pomeru sa do doby trvania služobného pomeru pripočítajú aj dni neskončených rokov trvania služobného pomeru, ktoré neboli zhodnotené v celkovej dobe trvania predchádzajúcich služobných pomerov.
Sociálna poisťovňa a vojaci
Ak vojak opustí armádu a zamestná sa ako civilný zamestnanec, začne mu vznikať nárok na bežný dôchodok od Sociálnej poisťovne. Poberatelia výsluhových dôchodkov majú taktiež nárok na starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne za akúkoľvek získanú „civilnú dobu“ poistenia. Sociálna poisťovňa priznáva žiadateľom aj znížený dôchodkový vek pre starobný a predčasný starobný dôchodok po splnení podmienok (napr. doba služby 20 rokov v I. a/alebo II. kategórii funkcií, 15 rokov služby v I. kategórii funkcií pre niektoré dôvody prepustenia zo služobného pomeru, stanovená doba služby v I. a/alebo II. kategórii funkcií).
Žiadatelia majú takisto nárok na zohľadnenie doby poistenia (a v nej dosiahnuté zárobky) z osobitného systému poistenia pri výpočte starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku. Títo poberatelia majú nárok v prípade invalidity aj na invalidný dôchodok priznávaný Sociálnou poisťovňou, ale po splnení podmienok.
Vysvetlenie dôchodkov v Spojenom kráľovstve | Základy dôchodkov pre každého
Krátenie teoretickej výšky starobného dôchodku
Teoretická výška starobného dôchodku vypočítaná poberateľom pôvodne výsluhového príspevku a poberateľom výsluhového dôchodku sa pomerne kráti v zmysle medzinárodného Dohovoru MOP č. 102.
Tehotenské a materské dávky pre policajtky a profesionálne vojačky
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu bola nemocensky zabezpečená ako policajtka alebo profesionálna vojačka najmenej 270 dní. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Nárok na výplatu tehotenského vzniká od začiatku mesiaca, v ktorom začal 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu.
Materské dávky
Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Ak sa jej materské vyplácalo pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské.
Materské sa poskytuje za kalendárne dni.
V osobitných prípadoch, ako je pôrod dvoch alebo viacerých detí, osamelosť matky alebo úmrtie dieťaťa, sa doba poberania materského môže predĺžiť. Ak policajtka alebo profesionálna vojačka prestala osobne starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jej nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jej osobnej starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania osobnej starostlivosti o toto dieťa.
Nemocenské a náhrada služobného platu
Náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u profesionálneho vojaka určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu. Čistý denný služobný plat policajta a profesionálneho vojaka sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré služobný plat patril.
Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončí alebo zruší a bol mu doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat znížený, doplatí sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi rozdiel medzi dávkou nemocenského zabezpečenia.
Náhrada škody a odškodnenie
Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, patrí náhrada za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity. Táto náhrada patrí v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení rovnala priemernému služobnému platu dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru.
Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu a najviac päťdesiatnásobku základu. Pri obzvlášť nebezpečných podmienkach je to najmenej dvadsaťnásobok a najviac šesťdesiatnásobok základu.
Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, voči ktorým mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Jednorazové odškodnenie pozostalých patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, ak nemajú nárok na zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých.
Predčasný starobný dôchodok a možnosti práce
Jednou z podmienok na priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD) je, že fyzická osoba nie je povinne dôchodkovo poistená z iného dôvodu ako z dôvodu poberania predčasného starobného dôchodku. Fyzická osoba, ktorá sa považuje za SZČO z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov, nemá nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku (ak spĺňa ďalšie podmienky), ak má v danom kalendárnom roku (kedy vznikol nárok na výplatu PSD, resp. v nasledujúcom kalendárnom roku) príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
O predčasný starobný dôchodok nie je možné požiadať spätne. Uzatvorenie dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, pri ktorej si občan uplatní odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), je možné až po vydaní rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku.
Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže zarobiť v úhrne najviac 2400 € ročne za kalendárny rok. Tento limit sa sleduje vždy nanovo od začiatku kalendárneho roka a pokiaľ sa v nejakom kalendárnom mesiaci prekročí, Sociálna poisťovňa od nasledujúceho kalendárneho mesiaca zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.
Po priznaní predčasného starobného dôchodku je možné pracovať formou výpomoci rodinnému príslušníkovi bez pracovnej zmluvy pri splnení určitých podmienok, napríklad výpomoc manželke, ktorá je SZČO, alebo výpomoc bratovi v jeho jednoosobovej s.r.o.