Kedy presne sa človek stáva seniorom? Od akého veku začína staroba? Je slovo senior synonymom pre človeka na dôchodku? Hľadanie jednoznačných odpovedí na tieto otázky je zložité, pretože oficiálny vek nástupu do seniorského veku neexistuje. Názory na túto tému sa rôznia a jednotná definícia seniora v celosvetovom meradle neexistuje. Staroba by nemala byť vnímaná ako previnenie alebo nedostatok. Starší ľudia si zaslúžia trvalú lásku, pochopenie, trpezlivosť a pomoc. Úcta k starším ľuďom je prejavom úcty k životu samotnému. Každá etapa života má svoju krásu a jedinečnosť, a to platí aj pre starobu. Starnutie, samozrejme, prebieha rozličným tempom u každého jednotlivca.
Tri druhy starnutia
Odborníci rozlišujú tri základné druhy starnutia, a to biologické, sociálne a kalendárne. Každý z týchto typov starnutia prináša so sebou špecifické zmeny a výzvy.
Biologické starnutie
V prípade biologického starnutia je stále náročné presne definovať, prečo k nemu dochádza a čo vlastne predstavuje. Vedci dokážu identifikovať fyzické a psychické zmeny, ktoré sa s pribúdajúcim vekom objavujú, ako napríklad ochabovanie svalstva alebo zhoršenie pamäti. Tieto biologické zmeny sa u väčšiny ľudí začínajú prejavovať medzi 60. a 75. rokom života, pričom ich ovplyvňujú rôzne faktory ako fyzický a psychický zdravotný stav, predchádzajúce zamestnanie, životný štýl i vlastný vnútorný pohľad na starnutie. Z lekárskeho hľadiska sa staroba začína po 75. roku života. Starnutie je prirodzený proces so špecifickými zmenami vo všetkých troch zložkách ľudskej bytosti, a síce biologickej, psychickej a sociálnej.
Sociálne starnutie
Sociálne starnutie je charakterizované zmenou sociálnych rolí a životného štýlu. Dôležitou súčasťou tohto procesu je splnenie určitého kritéria, najčastejšie odchod do dôchodku. Táto udalosť je vnímaná ako ukončenie jednej a začiatok novej životnej etapy. Jedinec v tomto období prijíma nové sociálne role a statusy, napríklad status seniora. Často sa stáva, že človek si kladie otázku: "Vyzerám síce staršie, ale veľmi staro sa necítim. Ako to teda je?" Vstup do sénia sa spája so vstupom ekonomicky aktívneho človeka do dôchodku. V podmienkach Slovenskej republiky sa najčastejšie stretávame s plným odchodom z ekonomickej, aktívnej profesijnej činnosti, častokrát aj nedobrovoľným odsunom jednotlivca z tejto sféry. Slovo odchod evokuje isté ukončenie niečoho, čo už bolo a v človeku to skôr evokuje negatívne pocity straty. V súčasnosti prevláda tendencia používať slovné spojenie vstup do dôchodku. Tento krok považujeme za správny, pretože pre čerstvého dôchodcu môže znamenať prisľúbenie novej, plnohodnotnej životnej etapy.
Kalendárne starnutie
Kalendárne starnutie sa určuje dosiahnutím určitého veku. Platí tu demografické pravidlo, že čím je obyvateľstvo staršie, tým je hranica starnutia vyššia. Z demografického hľadiska sa človek stáva seniorom po odchode do dôchodku, čo je približne okolo 60. roku života. Je to približne okolo šesťdesiateho roku života, hranica odchodu do dôchodku sa však každým rokom zvyšuje. Vek odchodu sa mení a je politickým rozhodnutím. Povinnosťou poisťovne je zverejniť ho 5 rokov v predstihu pred možnosťou odchodu (v roku 2024 sú zverejnené veky odchodu pre osoby narodené pred rokom 1967). Podmienky odchodu do predčasného dôchodku sa aktuálne menia.
Pohľad verejnosti na starnutie
Verejnosť posudzuje starnutie na základe rôznych kritérií, medzi ktoré patrí najmä fyzický stav, vek, strata duševnej sviežosti, neschopnosť postarať sa o seba, neschopnosť prispôsobiť sa zmenám, odchod do dôchodku alebo narodenie vnúčaťa. Mladí ľudia vnímajú vek ako rozhodujúci faktor, zatiaľ čo starší jedinci kladú väčší dôraz na schopnosť sebestačnosti a zdravotný stav. Medzi mladými ľuďmi často prevláda názor, že odchodom do dôchodku sa pre človeka život končí. To však nie je pravda. Dôchodkový vek prináša množstvo voľného času, s ktorým môže senior naložiť podľa vlastného uváženia. Mnohí seniori aktívne trávia čas v seniorských kluboch, venujú sa športu, záhradkárstvu, svojim záľubám, starajú sa o vnúčatá alebo cestujú. Niektorí aj po dosiahnutí dôchodkového veku pokračujú v práci. Sociálne aktivity a stretávanie sa s rovesníkmi im dodávajú pocit mladosti. Je zaujímavé, ako rôzne vekové skupiny vnímajú starobu. Tínedžeri považujú za starých už tridsiatnikov, zamestnávatelia štyridsiatnikov. Tridsiatnici si myslia, že staroba začína v 65 rokoch, zatiaľ čo 65-roční posúvajú túto hranicu až na 75 rokov. Kde je teda pravda? V skutočnosti platí, že človek je taký starý, ako sa sám cíti. Mnohí starší ľudia majú toľko energie a chuti do života, že by svojou vitalitou zahanbili aj dvadsiatnikov.
Vekové kategórie a ich charakteristiky
Rozdelenie veku podľa najnovšieho členenia:
- 0 - 20 rokov: mladšie obdobie mladosti
- 20 - 40 rokov: staršie obdobie mladosti
- 40 - 60 rokov: mladšie obdobie stredného veku
- 60 - 80 rokov: staršie obdobie stredného veku
- 80 - 100 rokov: mladšie obdobie staroby
- 100 - 120 rokov: staršie obdobie staroby
Hovorí sa, že mladosť má svoje plány, stredný vek svoje ciele a staroba svoj ľudský údel. Prvé uvedomenie staroby nastáva vo veku 50 rokov, postupne sa zosilňuje v 60. roku a definitívne nastáva v 70. roku života. V tejto poslednej etape života sa pre človeka stáva veľmi dôležitá jeho minulosť. Nie je to len akýsi zdroj, z ktorého čerpá, ale ovplyvňuje aj samotné prijatie, vyrovnanie sa so starobou a celkový postoj k životu.
Vekové kategórie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je možné obdobie dospelosti rozdeliť do nasledujúcich kategórií:
- 45 - 59 rokov: stredný vek
- 60 - 74 rokov: vyšší vek, ranná staroba, presénium
- 75 - 89 rokov: starecký vek, pokročilý vek, sénium
- 90 a viac rokov: dlhovekosť
Je dôležité si uvedomiť, že proces starnutia nie je náhly, ale postupný. O starobe spravidla hovoríme až od veku 65 rokov.
Problémy a výzvy staroby
Starnutie pre mnohých ľudí prináša nemalé problémy. Často zostávajú osamotení, nakoľko stratili životného partnera a rodina - deti nie vždy sú schopné a ochotné postarať sa o starého človeka. Ak má človek zvládnuť problémy staroby a zmeny, ktoré s ňou nastávajú, musí sa im vedieť brániť a hlavne nepoddať sa im. Starnutie nie je teda len individuálny problém konkrétneho človeka, ale je aj spoločenským problémom. Z hľadiska egoizmu je staroba obdobím straty, celkového úpadku a zhoršenej kvality života. Obdobie staroby môžeme porovnať s pubertou a dospievaním, samozrejme s tým rozdielom, že v puberte zmeny prebiehajú oveľa rýchlejšie. Obidve obdobia sú sprevádzané mnohými zmenami, ktoré sa týkajú jednotlivca i zmenou medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Ide o zmeny nielen telesné, psychické ale určitým spôsobom aj osobnostné.
Telesné zmeny
Telesné zmeny nepostihujú každého človeka rovnako. Tento proces je individuálne variabilný z hľadiska času, rozsahu a závažnosti prejavov. Seniorský vek so sebou spravidla prináša disperziu (chorobnosť). Objavujú sa choroby kardiovaskulárneho systému, chrbtice, problémy so zmyslovými receptormi. Možno sem zaradiť poruchy s príjmom potravy, poruchy termoregulácie, inkontinenciu, hypomobilitu (obmedzená pohyblivosť kĺbov) a svalovú slabosť. Zhoršujúci sa zdravotný stav sa celkom prirodzene odráža aj v náraste neaktívnych seniorov. Starí ľudia sú celkovo spomalení a predlžujú sa ich reakčné časy. Spomalenie tempa sa prejavuje i celkovou ťažkopádnosťou. Zhoršenie zrakovej a sluchovej ostrosti. Tieto problémy môžu ovplyvňovať i ostatné poznávacie procesy. Výsledkom môže byť únava a s ňou spojené emočné reakcie (napätie, sklon k afektívnym výbuchom, úzkostlivosť, depresia).
Psychické zmeny
Psychické zmeny sú podmienené buď biologicky alebo psychosociálne. Pri biologicky podmienených zmenách môže ísť o zmeny, ktoré sú prejavom starnutia (z tohto hľadiska môžeme považovať za normálne napríklad celkovú spomalenosť, problémy s pamäťou) alebo o zmeny, ktoré vyvolal nejaký chorobný proces. V tejto oblasti je typický úbytok mozgového tkaniva (cca o 10 - 15 %), čo má za následok celkové spomalenie seniora. Ten potrebuje viac času na vykonanie nejakej úlohy. Seniori dlhšie spracovávajú informácie a predlžuje sa reakčný čas. Pri psychosociálnych zmenách môže ísť o zmeny psychických funkcií, ktoré sú ovplyvnené tzv. koherentnou skúsenosťou, čo znamená, že ľudia rovnakej generácie získali podobnú skúsenosť, boli zaťažení rovnakými sociálnymi traumami a stresmi. V starobe dochádza k celkovému útlmu a spomaleniu pamäťových procesov, ukladaniu a vybavovaniu informácií. Prejavuje sa to najmä v oblasti epizodickej pamäte, ktorá sa týka skúseností (starí ľudia si nepamätajú, či si vzali tabletku). Pokles pamäťových funkcií je individuálne špecifický. Seniori majú charakteristickú schopnosť používať osvojené znalosti a spôsoby uvažovania. Prevažuje kryštalická inteligencia, kde sú získané znalosti, ktoré majú zafixované stratégie uvažovania a naučené riešenia. Úbytok nastáva vo fluidnej inteligencii, ktorá má schopnosť niečoho nového, nové informácie, nové riešenia. Starší ľudia majú tendenciu k zjednodušenému riešeniu problémov alebo sú zafixovaní len na jednu stratégiu riešenia. Horšie sa prispôsobujú a učia niečomu novému. Seniori sú citovo labilnejší a horšie prežívajú svoje emočné prejavy. Majú sklon k úzkostlivosti a k depresiám. Emočné prežívanie ovplyvňuje aj psychické funkcie. Úbytok kompetencií zvyšuje neistotu, znižuje sebadôveru, pôsobí problémovo v oblasti orientácie, čo má za následok zdôraznenie vlastností ako je napr. neistota vo vzťahu k iným ľuďom.
Socioekonomické a sociálne zmeny
Medzi hlavné zmeny patrí odchod do dôchodku a s tým spojený úbytok finančných zdrojov. V súvislosti s odchodom do dôchodku sa tiež obmedzuje kontakt s bývalými spolupracovníkmi. Tak ako malé dieťa, dospievajúci človek, i dospelý produktívny jedinec má určité potreby, ani starý človek nie je výnimkou. Znižuje sa potreba stimulácie a učenia. Potreba citovej istoty a bezpečia sa zvyšuje. Podobne ako je pre malé dieťa dôležitá istota, pocit bezpečia a závislosť na iných ľuďoch, v starobe opäť veľmi výrazne vystupuje do popredia táto potreba. Potreba sebarealizácie pôsobí ako stresový faktor. Každý jeden senior má strach z ochorenia, z opustenia, i zo smrti. Človek odchádzajúci do dôchodku stráca nielen sociálnu rolu, ale aj sociálne vzťahy. Preto je dôležité, aby si čo najdlhšie udržal aktivity, vzťahy, prípadne sa pokúsil ich nahradiť inými aktivitami, novými sociálnymi vzťahmi, aby nebol vystavený osamelosti. Ak si človek nenájde aktivity nahradzujúce prácu, postupne sa izoluje. Najskôr sa nudí a je podráždený. Keď tento stav pominie, príde pasivita, apatickosť a lenivosť. Nečinnosť vedie k poklesu vnímavosti a záujmov. Osamelosť a izoláciu ovplyvňuje sociálna situácia, zvyšuje sa pravdepodobnosť straty partnera, fyzický a psychický stav. Spôsobov ako sa vyhnúť samote, izolácii je viacero. Veľa starších ľudí má náhradného spoločníka vo forme, napr. domáceho maznáčika. Medziľudské vzťahy sú založené na komunikácii, vymieňaní si informácií. Každý z nás potrebuje hovoriť a potrebuje aby ho niekto aj počúval a mal tak pocit spolupatričnosti. Rôzne vekové kategórie majú rôzne komunikačné znaky. Pre starých ľuďoch je typická spomalenosť, ktorá je typická aj v komunikácii. Keďže trpia mnohokrát poruchami pamäte, môžu sa vyskytnúť problémy s vybavením potrebných slovných výrazov.
Stratégie vyrovnávania sa so starnutím
Osobnosť starého človeka je výsledkom predchádzajúceho vývinu a súčasnej adaptácie na komplikácie vyskytujúce sa počas starnutia.
- Stratégia závislosti: Takíto ľudia majú sklon k pasivite, závislosti na druhých, nemajú ambície, nevedia sa rozhodnúť.
- Obranná stratégia: Prejavuje sa prehnanou aktivitou, ktorá má za úlohu odpútať myšlienky týkajúce sa témy smrti.
- Stratégia sebanenávisti: Agresia je v tomto prípade obrátená voči sebe.
Teórie starnutia
Existuje mnoho teórií, ktoré sa snažia vysvetliť proces starnutia a jeho dopady na človeka.
Teórie zdôrazňujúce biologický aspekt
Tieto teórie sa zameriavajú na biologické faktory starnutia. Dôvody zmien v starobe vidia v biologických procesoch. Všetky procesy ľudského života majú ohraničené trvanie a degenerujú, čím sa vysvetľuje úbytok telesných a duševných síl. Vekové zmeny zahŕňajú aj opotrebovanie organizmu. Čím človek menej zdravo žije, tým je toto opotrebovanie väčšie. Je známe, že naše telo sa do určitej miery dokáže regenerovať. Táto schopnosť sa však s vekom znižuje. Znižuje sa aj schopnosť adaptácie.
Kvalitatívne modely starnutia
Sústreďujú sa na úlohu integrity JA, ktorá zohráva v tomto období dôležitú rolu. Hlavnou úlohou v starobe je podľa E. Ericsona dosiahnuť integritu vlastného života. Dosiahnutie sa prejavuje prijatím svojho života ako celku a pochopenie jeho zmyslu. Vyrovnanie sa so životom a prijatie následne uľahčuje i vyrovnanie sa so smrťou ako s nevyhnutným dôsledkom. Pravdivosť - v tomto období by mal byť človek sám k sebe úprimný, už nie je potrebné niečo predstierať. Kontinuita - znamená uvažovanie o vlastnom živote ako o súčasti väčšieho celku. Integrita staroby a zhodnotenie života záleží od zvládnutia úloh v predchádzajúcich obdobiach. V tomto procese senior zhodnocuje všetky ciele a úlohy, ktoré si počas jednotlivých období dáva.
Teórie rastu
V období staroby sa veľa hovorí o deficite a opotrebovaní. Treba však i spomenúť teórie, podľa ktorých sa človek starnutím stáva zrelším a múdrejším. Pre staršieho človeka je dôležité aby akceptoval sám seba, budoval si pozitívne vzťahy s inými, mal autonómiu, kontrolu nad svojím prostredím a pocit zmysluplnosti. Múdrosť v starobe je odzrkadlením, súhrnom celoživotných skúseností.
Kognitívne teórie
Spoločným znakom týchto teórií je subjektívna percepcia, interpretácia. Za rozhodujúcu sa považuje kognícia „osobnej kontroly“ (uvedomovanie si pocitu). Kontrola nad situáciou môže zvýšiť pocit kompetencie. Hoci v starobe dochádza k určitým zmenám v štruktúre mozgu, napriek tomu, vďaka vysokej plasticite nervovej sústavy, ktorá pretrváva až do vysokého veku, sa môžu tvoriť nové neuróny (mozgové bunky). Tréningom mentálnych schopností dochádza tiež ku posilňovaniu spojov v príslušnej mozgovej oblasti, ktorá je za danú funkciu zodpovedná.
Teória kontinuity
Hovorí o zachovaní si vnútornej a vonkajšej štruktúry. Vnútorná kontinuita sa vzťahuje na zachovanie psychického naladenia, temperamentu, záľuby, schopnosti atď.
Teória úspešného starnutia
Spojenie staroby s úspechom pôsobí na prvý pohľad zvyčajne paradoxne a protirečivo, keďže sa staroba zvyčajne spája s úbytkom, stratou a blížiacou sa smrťou a úspech s výhrou a pozitívnou bilanciou. Keď sa povie staroba, človeku v produktívnom veku sa zvyčajne vybaví predstava pokojného obdobia. Žiadne naháňanie, pokoj, veľa času, možnosť sa venovať svojim koníčkom, záľubám. Nemá žiadne veľké povinnosti. Napriek tomu, že neexistuje presné vymedzenie a všeobecne prijaté kritériá, „úspešné“ starnutie je stavom spokojnosti, šťastia. Kritériá úspešného starnutia by mali brať do úvahy nielen faktory sledujúce vnútro človeka (spokojnosť) ale aj fakt, do akej miery sa človeku darí v danom prostredí (napr. Domov dôchodcov). Subjektívne kritériá ako plasticita, prispôsobivosť, schopnosť kompenzácie patria medzi najvýznamnejšie. Aký je rozdiel medzi „úspešným“ a bežným starnutím? Bežné starnutie sa definuje ako schopnosť dobre fungovať v bežnom živote, v ktorom sa nesie aj riziko choroby alebo invalidity. Úspešné starnutie sa definuje nízkym rizikom chorobnosti, veľmi dobrým duševným a telesným fungovaním a aktívnym zapájaním sa do života. „Kto nepracuje, ten zhrdzavie.“ K spokojnosti a k šťastiu nielen v starobe ale aj celkovo v živote prispieva aktivita, a tým pocit človeka, že je potrebný. Podobne ako u mladého, tak aj u seniora vzniká nespokojnosť ak má pocit, že nie je potrebný, že nemá v spoločnosti žiadnu funkciu. Každý jedinec by sa mal snažiť udržať si aktívnu fázu života čo najdlhšie, pretože aktivita spomaľuje starnutie a spôsobuje spokojnosť. Významným činiteľom, ktorý prispieva k spokojnosti sú sociálne vzťahy. Staroba nemusí nutne znamenať pasivitu a rezignáciu. Je to obdobie, kedy môžeme byť stále aktívny, ako vďaka fyzickému tak aj vďaka psychickému tréningu. Vďaka posilňovaniu telesnej i mentálnej výkonnosti nemusíme nutne zahadzovať toto obdobie "do koša". Zlepšenie kvality života v starobe môže byť podkladom pre mnohých, čo sme za svoj doterajší život ešte neuskutočnili. Krásni mladí ľudia sú hračkou prírody, ale krásni starí ľudia sú umelecké diela.
Teória disengagementu (neangažovanosti)
Táto teória tvrdí, že strata a rozväzovanie sociálnych väzieb predstavuje prirodzený, potrebný a neodvratný proces, je prípravou na konečné rozlúčenie sa so životom, pričom staroba je tak súčasťou prirodzenej sociálnej premeny. Zároveň, ak sa od ľudí v starobe nevyžaduje aktivita a výkon, sú šťastnejší a spokojnejší.
Starnutie populácie a demografické zmeny
V porovnaní s minulosťou rastie životná úroveň, čo ovplyvňuje aj samotný fakt, že rastie aj vek obyvateľstva. V minulosti tvorilo rozloženie obyvateľstva tvar pyramídy (s pribúdajúcim vekom ubúdalo obyvateľov), v súčasnosti sa tvar zúžil a v budúcnosti nadobudne tvar stromu. Celosvetovo sa však starnutie populácie zaznamenáva nielen vo vyspelých, ale aj v rozvojových krajinách. Prejavuje sa nárastom percentuálneho podielu staršieho obyvateľstva na celkovej populácii. Obyvateľstvo Zeme starne - varujú už po desaťročia štatistické úrady nielen európskych krajín. V praxi to znamená, že starnutie, ako také sa stalo najdôležitejším fenoménom demografického vývoja vo svete. Populácia Slovenska starne, čoho dôkazom je zvyšujúci sa priemerný vek aj index starnutia. Je to spôsobené predovšetkým vývojom pôrodnosti, ktorý hlavne ovplyvňuje vekové zloženie obyvateľstva. Okrem úmrtnosti a pôrodnosti sa na formovaní vekovej štruktúry podieľa aj migrácia. Na Slovensku máme v súčasnosti (od roku 2020) regresívny typ vekovej štruktúry (počet obyvateľov sa znižuje). Je charakteristický nielen starnutím zdola a zhora, ale aj so začínajúcimi sa prejavmi starnutia zo stredu. Až v roku 2008 došlo k očakávanému nárastu plodnosti, čo sa pozitívne prejavilo vo zvýšení počtu detskej časti populácie. Naopak nárast početnosti 65-ročných a starších je najmä v dôsledku pokračujúcich zlepšujúcich sa úmrtnostných pomerov. Rozlišuje sa však pritom pohlavie, ženy sa dožívajú obyčajne o desatinu vyššieho veku. Hodnoty ovplyvňuje stav ekonomiky, zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav štátu, životné prostredie a veľa ďalších faktorov. Od začiatku 90 rokov minulého storočia na Slovensku došlo k znižovaniu, predtým stagnujúcej úmrtnosti, čo viedlo k pozitívnemu trendu predlžovania života ľudí. Týka sa to nielen najmladších vekov, ale rast strednej dĺžky života možno identifikovať aj v seniorskej zložke populácie. Napríklad medzi rokmi 2000 a 2018 sa vo veku 65 rokov stredná dĺžka života predĺžila u mužov z necelých 13 rokov na viac ako 15 rokov. U žien to bolo z necelých 16,4 roka na 18,8 roka. Pozitívny trend sa týka osôb všetkých vekových kategórií, rýchlejšie sa však predlžuje život u mladších seniorov a u osôb v preddôchodkovom veku (50 - 64 rokov). Dynamickejšie sa pritom úmrtnostné pomery zlepšujú v mužskej časti populácie, čím dochádza k zmenšovaniu diferencií medzi pohlaviami a mužskej nadúmrtnosti aj v seniorskom veku. Väčšina prognózy populačného vývoja Slovenska počítala s ďalším kontinuálnym predlžovaním života starších ľudí. Vývoj indexu starnutia od roku 2006 do roku 2013 má v Česku stúpajúcu tendenciu. To znamená, že sa zvyšuje počet seniorov nad 65+ rokov oproti deťom do 14 rokov. Boli doby, keď detí bolo vždy viac než seniorov, od roku 2006 sa pomer obrátil a pribúda seniorov. V roku 2006 bol index staroby 100,2, to znamená, že pomer seniorov a detí bol takmer v rovnováhe. Od tej doby je v Česku viac seniorov ako detí. Podľa Českého štatistického úradu a jeho prognóz bude v roku 2050 s najväčšou pravdepodobnosťou najviac občanov vo vekovej skupine 70 - 80 rokov. Index starnutia vyjadruje, koľko v populácii pripadá osôb vo veku 65 a viac rokov na 100 detí vo veku 0-14 rokov.
Výskum trávenia voľného času seniorov
Odborný príspevok sa venuje teoretickému rozpracovaniu problematiky aktívneho starnutia. V teoretickej časti príspevku autorka definuje pojmy starnutie, sénium a senior. V druhej časti príspevku sa zaoberá interpretáciou výsledkov výskumu zameraného na zisťovanie štruktúry a trávenia voľného času seniorov. Výskum s názvom Zisťovanie trávenia voľného času seniorov bol realizovaný na vzorke 100 respondentov (osôb starších ako 55 rokov, ktoré už absolvovali odchod zo sveta práce a poberajú starobný dôchodok) v decembri 2007 a januári 2008.
Výsledky výskumu:
- Stretávanie s rovesníkmi: Najväčšia časť respondentov (40%) sa stretáva so svojimi rovesníkmi denne, 33 % respondentov označilo možnosť stretávania sa raz do týždňa.
- Trávenie voľného času: Prevažuje sledovanie televízie (17%), počúvanie rozhlasu (8%) a čítanie kníh (15%). Významné zastúpenie majú aj návštevy rodiny a priateľov (15%) a práca v záhrade (12%).
- Návšteva klubov dôchodcov: Až 70% respondentov nenavštevuje kluby dôchodcov.
- Záujem o aktivity v kluboch dôchodcov: Predpoklad, že najviac sú navštevované besedy s lekárom, sa pre návštevníkov klubov dôchodcov potvrdil. Najväčší záujem o vzdelávacie aktivity klubov dôchodcov by bol o otázky zdravia a životného štýlu (35%).
- Investície do kultúry a voľného času: Priemerná suma, ktorú by seniori boli ochotní mesačne investovať do kultúry a voľnočasových aktivít, bola 460 Sk (výskum bol realizovaný pred prijatím Eura).