Sociálny pracovník, seniori a rodina: Komplexný pohľad na úlohy a výzvy

Sociálna práca je dynamická a komplexná disciplína, ktorá sa opiera o interdisciplinárne poňatie a integruje poznatky z filozofických, psychologických, sociologických, etických, politických, právnych a ekonomických prístupov. Sociálny pracovník potrebuje hlboké znalosti o konkrétnej spoločnosti, jej vývoji, legislatíve a celkovej sieti starostlivosti o človeka. Cieľom sociálnej práce je zlepšovať životnú funkčnosť jednotlivca, skupiny a komunity mobilizáciou potrebných zdrojov a výchovou k zodpovednosti za vlastnú sociálnu situáciu.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje potrebnými profesionálnymi znalosťami a pozitívnymi vlastnosťami, ako sú humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, sebainštrumentalizácia, iniciatívnosť, dynamickosť, morálna integrita, sociálne cítenie a rešpektovanie súkromia. Dôležitá je aj schopnosť empatického chápania situácie klienta, ktorá umožňuje zvoliť optimálnu formu komunikácie a mieru pomoci.

V poslednom čase sa sociálna práca zameriava na preventívne činnosti, vrátane vyhľadávania klientov, teda osôb potrebujúcich pomoc sociálneho pracovníka. Iniciatíva a dynamickosť sú nevyhnutné pre prácu v oblasti prevencie a hľadanie nových metodických postupov.

Kompetencie a zručnosti sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník potrebuje široké spektrum kompetencií a zručností pre efektívnu prácu:

• Jazyková kultúra: Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok má byť zrozumiteľný a prispôsobený úrovni jazykovej kultúry klienta. Vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.
• Schopnosť práce v tíme: Sociálny pracovník neustále spolupracuje s ľuďmi na spoločnom diele, preto je schopnosť kooperácie a príspevku k realizácii cieľa kľúčová.
• Schopnosť sebainštrumentalizácie: Predpokladá, že sociálny pracovník využíva svoje vedomosti, vlastnosti, schopnosti a zručnosti v prospech klienta.
• Kognitívna sebadištancia: Znamená, že sociálny pracovník reflektuje svoje vlastné city, myslenie a konanie a nenecháva sa ovplyvňovať citovou nákazou. Je potrebné mať nadhľad nad problémom a kontrolovať osobnú zaangažovanosť.
• Iniciovanie klienta k spolupráci a podpora samostatnosti: Podstatnou kompetenciou je viesť klienta k prevzatiu zodpovednosti za vlastný život, k eliminácii konfliktného správania a k realizácii vlastných práv.
• Komunikácia a kooperácia: Zmysel komunikácie je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami a inými odborníkmi. Dôležitá je znalosť verbálnej a nonverbálnej komunikácie, ako aj schopnosť objektívneho hodnotenia informácií.
• Reflexívna kompetencia: Umožňuje zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta, integrovať vývoj do profesionálnej výbavy.
• Sociálna kompetencia: Schopnosť porozumieť vzniku a vývoju sociálnych situácií v súvislosti s historickým vývojom spoločnosti a nájsť príčiny individuálnych problémov klientov.
• Aktívna orientácia na vlastný odborný rast: Sociálny pracovník si je vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce a zmien u klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a osobný rast, vrátane využívania konzultácií s kolegami a samoštúdia.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Podpora a ochrana

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) zabezpečuje systém sociálnej podpory, ktorý je spravodlivý a ekonomicky udržateľný. Jeho úlohou je účinne bojovať proti chudobe, znižovať nezamestnanosť a obmedziť závislosť na sociálnych dávkach. Sekcia sociálnej a rodinnej politiky MPSVR SR plní úlohy v oblasti sociálneho vylúčenia, chudoby, pomoci v hmotnej núdzi, štátnej sociálnej podpory, rodinnej politiky, sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, sociálnych služieb, peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a lekárskej posudkovej činnosti.

Dohovor OSN pre osoby so zdravotným postihnutím

Dohovor OSN pre osoby so zdravotným postihnutím nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25. júna 2010. Tento dátum predstavuje prelomový moment v úsilí o plné a rovné uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku. Nadobudnutím platnosti sa Dohovor stáva záväznou súčasťou právneho poriadku SR a podľa článku 7 odseku 5 Ústavy Slovenskej republiky má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi.

Koordinácia národných systémov sociálneho zabezpečenia

MPSVR SR v spolupráci s Európskym orgánom práce (ELA) organizuje pracovné stretnutia slovenských a českých odborníkov zamerané na oblasť koordinácie národných systémov sociálneho zabezpečenia. Táto oblasť legislatívy EÚ je kľúčová v prípadoch, keď občania pracujú alebo žijú v rôznych krajinách EÚ.

Iniciatíva „Práca namiesto dávok“

Vláda schválila zámer „Práca namiesto dávok“, ktorý má motivovať ľudí k práci. Návrh zákona o službách zamestnanosti, pod ktorý patrí tento zámer, získal väčšinovú podporu v Národnej rade SR. Cieľom projektu je zabezpečiť, aby každý, kto je schopný pracovať, našiel vhodnú ponuku, ktorá zodpovedá jeho schopnostiam a podmienkam v regióne, v ktorom žije.

Podpora mentorovaného zapracovania

Minister práce Erik Tomáš oznámil spustenie novej iniciatívy na podporu mentorovaného zapracovania zamestnancov, ktorí sa po prvýkrát zamestnajú. Podpora je smerovaná pre mladých ľudí do 30 rokov, aby sa ľahšie uplatnili na trhu práce. Táto iniciatíva je pokračovaním projektu „Právo na prvé zamestnanie“, v rámci ktorého sa podarilo zamestnať 1830 ľudí.

Sociálny projekt zamestnávania

Podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš predstavili ďalší konkrétny sociálny projekt zamestnávania ľudí namiesto poskytovania dávok v hmotnej núdzi. V rámci tohto projektu sa na revitalizácii povodia rieky Morava podieľajú spoločne s vodohospodármi aj zamestnanci sociálneho podniku.

Zmiernenie nerovností pri určovaní dôchodkových nárokov

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš prichádza s novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá má odstrániť diskrimináciu a zmierniť nerovnosti pri určovaní dôchodkových nárokov z dôvodu výchovy detí. Obdobie riadnej starostlivosti o dieťa sa bude posudzovať ako obdobie, akoby rodič pracoval, a nebude tak dôvodom na zníženie sumy dôchodku.

Seniori v centre pozornosti

Seniori sú jednou z najohrozenejších skupín, najmä v krízových situáciách, ako je šírenie nákazy COVID-19. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súvislosti s mimoriadnou situáciou spôsobenou novým koronavírusom COVID-19 zriadilo poradňu pre občanov. K dispozícii je aj telefonická linka s bratislavskou predvoľbou 02/2046 1100 a senior linka: 0951 277 384 (od 08.00 do 15.00 hod.). Nepretržite je k dispozícii Národné centrum zdravotníckych informácií - 0800 221 234.

Potreba informácií a pomoci

Väčšina seniorov žije osamelo a nemá dostatočný prístup k potrebným informáciám alebo ochranným pomôckam. Problémy s pohybom a mobilitou im často znemožňujú zabezpečiť si základné životné potreby. Organizácia Fórum pre pomoc starším zaznamenala vysoký počet hovorov od seniorov so žiadosťou o informácie a kontakty. Seniorov trápi najmä osamelosť a izolácia. Je nevyhnutné, aby boli informácie pre seniorov dostupné a zrozumiteľné, aj pre menej technicky zdatných.

Odporúčania pre pomoc seniorom

1. Klienti v pobytových zariadeniach: Poskytovanie potrebnej starostlivosti s dodržiavaním ochranných opatrení. Obmedzenie skupinových aktivít, vychádzok a návštev (s výnimkou terminálnej fázy života). Umožnenie rodinným príslušníkom vziať si klienta do domácej starostlivosti. Zvýšené protiepidemiologické opatrenia pre zamestnancov. Odporúča sa vykonávať viac individuálnych aktivít a obmedziť sociálny kontakt s inými klientmi.
2. Pomoc rodinným príslušníkom - neformálnym opatrovateľom: Poskytovanie pomoci s nákupom liekov, potravín a drogérie. V prípade karantény opatrovateľa je potrebné zabezpečiť pomoc zvonka.
3. Opatrovateľská služba: Pokračovať v poskytovaní opatrovateľskej služby s dodržiavaním protiepidemiologických opatrení. Opatrovateľky musia byť vybavené ochrannými pomôckami. Je možné zredukovať pracovnú činnosť opatrovateľky po dohode s klientom.
4. Osamelo žijúci seniori: Venovať im zvýšenú pozornosť. Ich deti, priatelia, susedia by ich mali častejšie kontaktovať, ponúkať pomoc s nákupmi a zaujímať sa o nich. Mestské/miestne/obecné úrady by mali zistiť, ktorí seniori sú osamelí a nemajú nikoho. Mnohé úrady zriadili špeciálne linky na dovoz jedla, liekov a distribuujú letáčiky s informáciami.

Je dôležité upozorniť seniorov na podvodníkov, ktorí zneužívajú krízové situácie. Seniori by nemali otvárať dvere cudzím ľuďom a pomoc prijímať iba od známych a dôveryhodných osôb.

Práca sociálneho pracovníka v zariadeniach pre seniorov

Sociálny pracovník je v každodennom kontakte s obyvateľmi zariadení pre seniorov. Poskytuje im informácie, rady a pomáha prekonávať náročné situácie. Pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach a rodinných pomeroch. Spolu s občanom sa snaží nájsť najlepšie riešenie jeho situácie. Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník vytvára v spolupráci s ostatnými zamestnancami čo najideálnejší program, aktivity a stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Dôležitá je práca v období adaptácie, keď sa obyvateľ zvyká na nové prostredie a pomáha mu prekonávať pocit vylúčenia z aktívneho života, nepotrebnosti a straty zmyslu života.

Sociálny pracovník sa podieľa na organizovaní kultúrno-spoločenských akcií, ktoré odvádzajú pozornosť od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy).

Individuálna a skupinová práca s obyvateľmi

• Individuálna práca: Založená na individuálnom prístupe s každým obyvateľom. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky zisťuje sociálny pracovník individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti. Vždy berie ohľad na zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti obyvateľa.
• Skupinová práca: Udržiava vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.

Rodina ako základná jednotka spoločnosti

Rodina je odprezentovaná z pohľadu viacerých odborníkov, či už sociológov alebo psychológov, a je zadefinovaná z pohľadu sociologického slovníka, ako aj z pohľadu súčasnej legislatívy - zákona o rodine.

Definícia a typy rodín

Pôvodný význam slova rodina znamenal spoločenstvo ľudí, ktorí žijú pod jednou strechou, podliehajú jednej autorite a dodržujú stanovené pravidlá. Súčasná legislatíva definuje rodinu ako jednotku založenú na monogamnom manželstve. Novela zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy vzniknutý na ich dobrovoľnom a slobodnom rozhodnutí za účelom vytvoriť trvalé a harmonické spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Manželstvo je rovnoprávny vzťah s dodržiavaním vzájomného rešpektu, dôstojnosti, pomoci, spoločnej výchovy detí a vytvorenia zdravého rodinného prostredia.

Veľký sociologický slovník definuje rodinu ako spoločnú domácnosť, ktorá je zložená z rodičov a ich vlastných, respektíve adoptovaných detí. Tvorí uzatvorenú, malú intímnu skupinu, v ktorej prevažujú dôverné osobné kontakty, spoločné záujmy a značný stupeň solidarity. Rodina má nenahraditeľný význam pre vývoj a život človeka, poskytuje zázemie pre spoločenskú sebarealizáciu, je zdrojom vzorov správania a studnicou skúseností. Je významným činiteľom socializácie, ktorá dáva dieťaťu prvé a veľmi silné skúsenosti do života.

Na základe „Sčítania obyvateľov v roku 2021“ bolo na Slovensku 1 436 078 rodín - rodinných domácností, čo predstavuje 60 % zo všetkých cenzových domácností. V nich žije takmer 4,2 milióna obyvateľov, t.j. 80 % obyvateľov, ktorí deklarovali svoj pobyt na území Slovenska. Tieto rodiny zahŕňajú úplné rodiny (manželské páry a kohabitujúce páry) a neúplné rodiny (osamelí otcovia/matky s dieťaťom/deťmi).

Štatistiky ukazujú, že väčšina rodín sú rodiny s deťmi. K 1. januáru 2021 bolo na Slovensku:

V posledných desaťročiach došlo k diverzifikácii foriem rodinného spolužitia. Etablovala sa alternatívna rodina, známa aj ako rekonštruovaná, doplnená, znovu založená alebo nevlastná rodina, ktorá vzniká rozpadom biologických rodín a novým partnerským vzťahom. Tento typ rodiny sa skladá z rodičov a aspoň jedného dieťaťa, ktoré má priamy príbuzenský vzťah len k jednému rodičovi, pričom sa v nej môžu nachádzať aj spoločné deti zo súčasného vzťahu. Na Slovensku bolo zistených 48 950 takýchto rodín, z ktorých väčšiu časť tvoria rodiny založené manželstvom (27 202) a menšiu časť kohabitujúce páry (21 748).

Funkcie rodiny

Rodina plní dôležité funkcie pre spoločnosť. Podľa Marschϋtza, rodina sa stará o svojich starých a chorých členov a venuje sa mladej generácii, otvárajúc jej dvere do života. Medzi základné funkcie rodiny patria:

• Socializačná funkcia
• Ekonomická funkcia
• Emocionálna funkcia
• Ochranná funkcia
• Reprodukčná funkcia
• Výchovná funkcia

Všetky funkcie sú vzájomne prepojené a tvoria jeden celok. Okrem týchto základných funkcií existuje aj hedonistická, hodnotovo-orientačná a regeneračná funkcia rodiny.

Sociálna práca s rodinou

Sociálna práca s rodinou sa považuje za štvrtú metódu sociálnej práce, ktorá nadväzuje na individuálnu, skupinovú a komunitnú prácu. Je postavená na myšlienke, že rodičia, deti i rodina ako celok si zaslúžia pomoc. Sociálny pracovník pracuje s rodinou, pretože to, čo ovplyvní jednotlivca, sa prenesie aj na ostatných členov rodiny, preto je nutné rodinu chápať ako jeden celok.

Sociálny pracovník sa s rodinou môže stretnúť za rôznych okolností: môže ho vyhľadať samotná rodina, môže ho poveriť inštitúcia, v ktorej je zamestnaný, alebo sa rodina dostane k sociálnemu pracovníkovi na podnet inej organizácie (napríklad súdu, školy). Najčastejšie sa práca s rodinou realizuje na Úradoch práce, v Centrach pre deti a rodiny, na obciach a vyšších územných celkoch, ako aj v treťom sektore.

Pri práci s rodinou je dôležité zamerať sa na celok, komplexne posúdiť rodinu, zohľadniť hľadisko klienta a celého prostredia, v ktorom klient žije. Úlohou sociálneho pracovníka je zvážiť zistené faktory a určiť tie, ktoré sú kľúčové v danej situácii. Princípy ľudských práv a sociálnej spravodlivosti tvoria základ sociálnej práce.

Typy problémových rodín z pohľadu sociálnej práce

• Perfekcionalistické rodiny: Jeden alebo obaja rodičia prehnane zdôrazňujú žiaduci spôsob správania, pričom prekročenie noriem sprevádza vysoká úzkosť.
• Neprimerané rodiny: Spoliehajú sa pri riešení problémov na pomoc zvonka.
• Egocentrické rodiny: Vyznačujú sa spoločenskou kariérou, rodinné vzťahy sú inštrumentálneho charakteru, jedinec má hodnotu len vtedy, keď bezprostredne uspokojuje potrebu niekoho iného alebo dobre prezentuje rodinu navonok.
• Asociálne rodiny: Vyznačujú sa nedostatkom hodnotového aj sociálneho napojenia na bežnú spoločnosť. Vzťahy v rodine sú slabé, dochádza k zanedbávaniu, zneužívaniu a týraniu detí. Dospelí nepracujú a často užívajú návykové látky.

Supervízia v sociálnej práci s rodinou

Ďalšou efektívnou, ale stále málo používanou metódou je supervízia s rodinou. Supervízor môže korigovať neefektívne postupy, ktoré sa vyskytujú v rodine. Supervízia slúži na eliminovanie nahromadených a nespracovaných negatívnych emócií, ktoré môžu viesť k rozpadu rodiny. Môže tiež overovať správnosť postupov a slúžiť ako prevencia pred nesprávnymi rozhodnutiami. Supervízia by mala byť nápomocná ako jedna z posledných možností.

tags: #senior #a #rodina #praca