Informačná spoločnosť je koncept, ktorého vznik, rozdelenie, použitie, integrácia a manipulácia s informáciami je významnou ekonomickou, politickou a kultúrnou činnosťou. Samotný pojem informačná spoločnosť vznikol v Japonsku, kde ho v roku 1963 prvýkrát použil Tadao Umesao v článku o evolučnom vývine ľudstva smerom k spoločnosti postavenej na využívaní informácií.
V zápätí nasledovala správa vládnej komisie o napredovaní ľudskej civilizácie a celé Japonsko vytýčilo informačnú spoločnosť za program svojho rozvoja. Do projektu sa zapojila vláda, školstvo aj privátne korporácie. V súčasnej dobe neexistuje všeobecne prijímaná predstava o tom, čo presne sa dá nazvať informačnou spoločnosťou, a čo nie.
V praxi to znamená, že pracovníkov postupne nahrádzame technikou, digitalizujeme výrobné procesy, firmy zhromažďujú informácie prostredníctvom informačných systémov. Menia sa štruktúry riadenia spoločností, už aj malé spoločnosti dokážu pružne reagovať na potreby trhu. Vďaka počítačovým infraštruktúram sme schopní pracovať aj z pohodlia domova - na diaľku, mimo kancelárie.
Horizontálna priorita Informačná spoločnosť
Horizontálna priorita Národného strategického referenčného rámca (ďalej len „NSRR“) je priorita, ktorá komplementárnym spôsobom vplýva na ciele NSRR. Zmyslom horizontálnej priority je zabezpečiť dosiahnutie pre ňu definovaného cieľa, ktorý sa týka viacerých priorít NSRR a nemôže byť zabezpečený len prostredníctvom jedného operačného programu, ale vyžaduje si koordinovaný prístup pretínajúci viaceré špecifické priority/prioritné osi/opatrenia.
Príkladom sú aspekty ako informačná gramotnosť (napr. efektívna elektronizácia verejnej správy a široká dostupnosť internetu. Inštitucionálnym koordinátorom horizontálnej priority Informačná spoločnosť je Úrad vlády SR. Koordinátorom na pracovnej úrovni je odbor prierezových priorít.
Informačná gramotnosť a jej význam
Na to, aby človek v súčasnej informačnej spoločnosti, zavalený prívalom informácií z najrôznejších informačných zdrojov, dokázal získať informácie ktoré potrebuje, musí byť informačne gramotný. O informačnej gramotnosti sa začalo hovoriť ešte v ére pred internetom, na prelome 60-tych, 70-tych, rokov minulého storočia, t.j. v dobe prudkého nárastu diaľkových prenosov informácií a ich počítačového spracovania.
Náplň pojmu „informačná gramotnosť“ sa od tých čias menila, predovšetkým v závislosti od vývoja technológií, používaných pri narábaní s informáciami. Na konci 80-tych rokov sa v správe výboru pre informačnú gramotnosť americkej asociácie knižníc (ALA - American Library Association) uvádza, že informačná gramotnosť je „schopnosť efektívne vyhľadávať a hodnotiť informácie, vzťahujúce sa na určitú potrebu“.
Digitálna gramotnosť pre úspech vo vzdelávaní a mimo neho | Yimin Yang | TEDxYouth@GrandviewHeights
Informačné správanie
S informačnou gramotnosťou súvisí spôsob, ako sa ľudia - používatelia správajú pri vyhľadávaní informácií. Ide o interakciu človeka s informačnými zdrojmi a systémami v určitej konkrétnej situácii. Správanie je prejavom toho, ako človek vníma, spracúva, pamätá si informácie a ako prostredníctvom nich rieši svoje problémy, čiže ako dané informácie dokáže využiť vo svojom živote.
Pojem Information behavior (informačné správanie) je súhrn ľudského správania vo vzťahu k zdrojom a kanálom informácií, vrátane oboch foriem informačného vyhľadávania - aktívneho i pasívneho a samozrejme využívania informácií. Zahrňuje komunikáciu tvárou v tvár, komunikáciu s inými ľuďmi, i pasívnu recepciu informácií.
Rozlišujeme tri hlavné aspekty informačného správania:
- Information Seeking Behavior (správanie pri vyhľadávaní) - je definované ako zámerné vyhľadávanie informácií s cieľom dosiahnuť určitý cieľ, uspokojiť konkrétnu informačnú potrebu.
- Information Searching Behavior (prieskumová interakcia) - je mikroúroveň informačného správania využívaná používateľom v interakcii s informačnými systémami všetkých druhov. Skladá sa zo všetkých interakcií so systémom od úrovne ľudskej interakcie so systémom (napr. kliknutie myšou na linku až k intelektuálnej úrovni.
- Information Use Behavior (správanie pri využívaní informácií) - skladá sa z fyzických a duševných aktov zapríčinených začleňovaním nájdených informácií do osobného vedomostného fondu.
Adaptácia a kognícia v informačnom svete
Súčasné výskumy informačného správania sa opäť modifikovali v podmienkach rozvoja informačných technológií. Je to istou mierou spôsobené rozvojom technológií, ale i prirodzenou adaptáciou ľudí, používateľov informácií, na nové „životné podmienky v informačnom svete". Adaptácia prebieha predovšetkým v spôsobe vyhľadávania, spracovávania a využívania informácií.
K tomuto komplexnému chápaniu informačného správania prispelo postavenie informačnej vedy a jej vzťah voči kognitívnej vede. Kognícia sa vo všeobecnosti chápe ako schopnosť rozmýšľať, schopnosť využívať inteligenciu na riešenie problémov. CSS (Cognitive Science Society, Spoločnosť kognitívnej vedy], 2009) uvádza, že je nevyhnutné skúmať kogníciu v interdisciplinárnom rámci.
tags: #senior #a #informacna #spolocnost