Starostlivosť o dieťa po rozchode alebo rozvode s ex-partnerom

Rozchod alebo rozvod rodičov je náročná situácia, ktorá ovplyvňuje celú rodinu, predovšetkým deti. Jednou z najdôležitejších otázok, ktoré je potrebné vyriešiť, je starostlivosť o dieťa. Ako to funguje, keď rodičia nežijú spolu? Môže sa ex-partner starať o dieťa? Aké sú práva a povinnosti rodičov v takejto situácii? Tento článok sa zameriava na tieto otázky a poskytuje komplexný prehľad o právnych aspektoch a praktických riešeniach.

Rodičovské práva a povinnosti

Rodičovské práva a povinnosti prislúchajú obom rodičom bez ohľadu na to, či sú zosobášení alebo nie. Rozchod alebo rozvod manželstva nemá vplyv na trvanie rodičovských práv a povinností. Podstatné je, že obaja rodičia majú právo a povinnosť starať sa o dieťa, zabezpečovať jeho výchovu, vzdelanie a zdravý vývoj.

Dohoda rodičov

V ideálnom prípade sa rodičia dokážu dohodnúť na spôsobe starostlivosti o dieťa. Dohoda by mala upravovať najmä:

• Kto bude mať dieťa v osobnej starostlivosti (teda s kým bude dieťa bývať).
• Ako často a kedy sa bude druhý rodič s dieťaťom stretávať.
• Výška výživného, ktorú bude jeden z rodičov platiť.
• Spôsob rozhodovania o dôležitých otázkach týkajúcich sa dieťaťa (napr. vzdelanie, zdravotná starostlivosť).

Ak sa rodičia dokážu dohodnúť, dohodu predložia súdu, ktorý ju schváli. Súd dbá na to, aby dohoda bola v súlade so záujmami dieťaťa. Dohoda rodičov môže byť základom pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

Rozhodnutie súdu

Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, o starostlivosti o dieťa rozhodne súd. Konanie o rozvod manželstva v súčasnosti upravuje § 92 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje najmä záujem dieťaťa.

Kritériá pre rozhodovanie súdu

Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti prihliada na tieto faktory:

• Citové väzby dieťaťa k obom rodičom.
• Schopnosť rodičov zabezpečiť potreby dieťaťa.
• Výchovné schopnosti rodičov.
• Stabilita prostredia, v ktorom dieťa žije.
• Názor dieťaťa (v závislosti od veku a rozumovej vyspelosti).

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Súd môže dieťa zveriť do osobnej starostlivosti jednému z rodičov alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Typy starostlivosti o dieťa

Osobná starostlivosť jedného z rodičov

Pri tomto type starostlivosti je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov. Druhý rodič má právo sa s dieťaťom stretávať a podieľať sa na jeho výchove. Súd určí, ako často a kedy sa bude rodič s dieťaťom stretávať. Napriek možnosti striedavej starostlivosti stále platí, že dieťa je väčšinou zverené len jednému z rodičov. Ten, ktorý má podľa rozhodnutia súdu potomka v osobnej starostlivosti, potom logicky o dieťati rozhoduje v prevažnej väčšine (každodenných) záležitostí. Neznamená to však, že druhý rodič svoje rodičovské práva stráca. Aj rodič, s ktorým dieťa nebýva, môže vo veciach týkajúcich sa dieťaťa spolurozhodovať.

Striedavá starostlivosť

Striedavá starostlivosť je forma starostlivosti, pri ktorej sa rodičia striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa. To znamená, že dieťa žije určitý čas s jedným rodičom a potom určitý čas s druhým rodičom. Striedavá starostlivosť je možná, ak:

• Obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať.
• Obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem.
• Striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa.
• Striedavou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Striedavá starostlivosť je vhodná najmä vtedy, ak rodičia bývajú blízko seba a dokážu spolu komunikovať a spolupracovať pri výchove dieťaťa.

Výživné

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Táto povinnosť sa neviaže na štúdium dieťaťa. Rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je povinný platiť výživné. Výška výživného sa určuje podľa príjmu a majetkových pomerov rodiča, ako aj podľa potrieb dieťaťa. Súd môže výšku výživného zmeniť, ak sa zmenia pomery. Problematiku výživného rieši zákon č. 36/2005 Z. z.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Od 15. 12. 2008 účinná právna úprava umožňuje zaviazať rodiča na platenie výživného nie pevne určenou sumou, ale aj iným nezameniteľným spôsobom, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu. Táto možnosť má význam najmä (avšak nielen) v prípadoch, kedy je určené výživné v minimálnej zákonnej výške. V prípade zvýšenia životného minima bolo potrebné podávať pre zvýšenie výživného nový návrh. V dôsledku uvedenej zmeny zákona (§ 155 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) je možné upraviť pomery tak, aby aktualizácia súdneho rozhodnutia len z dôvodu zvýšenia životného minima nebola potrebná.

O výživné na maloleté dieťa alebo o manželské výživné možno účinne požiadať aj počas trvania manželstva, a to za predpokladu, že niektorý z manželov si neplní vyživovaciu povinnosť či už voči deťom alebo voči manželovi (napr. neprispieva na domácnosť). Zákon o rodine zaviedol inštitút tzv. tezaurácie, t.j. súd v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa môže zaviazať povinného rodiča uložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré bude splatné v budúcnosti, na účet založený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. O zvýšenie, príp. zníženie výživného možno požiadať, ak dôjde k relevantnej zmene pomerov. Ak ide o maloleté dieťa, môže výživné súd upraviť aj bez návrhu. Plnoleté dieťa musí podať návrh na určenie, príp. zmenu výšky výživného vo vlastnom mene. Obdobou výživného je príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom). Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu. Nevydatá matka je v tomto konaní oslobodená od súdneho poplatku. Aj voči mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, sa môže tehotná žena návrhom domáhať, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka. Výživné na maloleté dieťa je možné priznať tri roky dozadu od podania návrhu. Vymáhanie výživného priznaného rozhodnutím súdu je možné len formou exekúcie. Rozsudok, ktorým je uložená povinnosť na výživné, je predbežne vykonateľný, čo znamená, že je vykonateľný po uplynutí lehoty na plnenie, ktorá v tomto prípade začína plynúť odo dňa doručenia (vykonateľnosť v tomto prípade nie je viazaná na právoplatnosť).

Právo dieťaťa na styk s oboma rodičmi

Dieťa má právo na styk s oboma rodičmi bez ohľadu na to, ktorému z rodičov bolo zverené do starostlivosti. Rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo sa s dieťaťom stretávať a udržiavať s ním kontakt. Súd môže styk rodiča s dieťaťom obmedziť alebo zakázať, ak je to v záujme dieťaťa.

Zmena rozhodnutia súdu

Ak sa zmenia pomery, súd môže rozhodnutie o starostlivosti o dieťa zmeniť. Zmena pomerov môže byť napríklad zmena bydliska rodiča, zmena zdravotného stavu rodiča alebo dieťaťa, zmena správania dieťaťa. V zmysle § 26 Zákona o rodine môže súd (dokonca aj bez návrhu) zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Rozhodovanie o dôležitých záležitostiach dieťaťa

Do akej miery môže o dieťati rozhodovať rodič, ktorému nebolo zverené do starostlivosti? Ako postupovať, ak vám stanovisko ex-partnera skrátka neumožňuje vybrať dieťaťu možnosť, ktorá by preň bola podľa vás najlepšia? A aké náklady vám môže riešenie takejto záležitosti priniesť? Musíte sa s bývalým či bývalou dohodnúť, aj keď bolo dieťa zverené vám?

Iba jeden z rodičov rozhoduje napríklad vtedy, ak:

1. druhý nežije alebo nie je zapísaný v rodnom liste dieťaťa,
2. bol druhý pozbavený rodičovských práv, resp. mu ich súd obmedzil (napr. ak trvalo žije neusporiadaným spôsobom života, holduje vo veľkej miere alkoholu či drogám a značne to ovplyvňuje jeho rodičovské kompetencie),
3. bola obmedzená spôsobilosť druhého rodiča na právne úkony (v takom prípade môže rodičovské práva vykonávať len v rozsahu, ktorý obmedzenie pripúšťa).

Bagateľné rodičovské spory súd nerieši, rozhoduje len o dôležitých veciach

V zmysle zákona možno záležitosti týkajúce sa dieťaťa rozdeliť na:

1. bežné - ide o veci, ktoré sa riešia na pravidelnej báze, dopad rozhodnutia o nich je v podstate krátkodobý (napr. čo si dieťa oblečie, z čoho bude v určitý deň zložená jeho strava a pod.),
2. podstatné - ide o záležitosti zásadného významu, ktoré môžu mať výraznejší alebo dokonca určujúci vplyv na celý ďalší život dieťaťa (ale aj jeho rodičov) alebo aspoň na jeho dlhšie trvajúci úsek.

Zákon náročky presnú definíciu podstatných vecí neuvádza, pretože sa môžu u rôznych rodín líšiť. Ako príklady podstatných vecí však výslovne menuje rozhodovanie o:

• vysťahovaní dieťaťa do cudziny,
• správe majetku dieťaťa,
• štátnom občianstve dieťaťa,
• udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
• príprave na budúce povolanie (tzn. najmä rozhodovanie o navštevovaní určitej školy, ale čiastočne aj o výbere záujmovej činnosti).

Judikatúra ďalej ako podstatnú otázku vníma napr. rozhodovanie o priezvisku dieťaťa (typicky ak si matka v novom manželstve zmení priezvisko a dieťa žije s ňou a s jej novou rodinou, obracajú sa ženy na súd so žiadosťou, aby dieťa malo rovnaké priezvisko ako zvyšní členovia domácnosti. Zmena priezviska si ale spravidla vyžaduje závažnejšie dôvody - viď napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 3CoP/1/2018).

V súlade s vyššie uvedeným platí, že v:

1. sporoch ohľadom bežnej veci sa rodičia musia dohodnúť medzi sebou. Aj keby sa v takejto veci jeden z nich obrátil na súd, aby rodičovský spor autoritatívne rozhodol, mal by súd po zistení, že nejde o podstatnú vec, žalobu zamietnuť (viď rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 6CoP/24/2021).
2. Súdy pri nezhode rodičov riešia len spory ohľadom podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností.

Ako prebieha súdne konanie?

Konanie vo veci maloletého, o ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť, patrí medzi tzv. konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Vďaka tomu sa naň aktuálne vzťahuje oslobodenie od súdneho poplatku. Pokiaľ teda zvládnete návrh na súd vyhotoviť aj sami, mali by byť náklady na jeho podanie zanedbateľné (poštovné náklady a pod.).

Trovy konania si v tomto spore obaja rodičia spravidla nesú sami - ak by si teda váš bývalý partner vzal na pomoc advokáta, je nepravdepodobné, že by vás súd v prípade prehry zaviazal platiť náhradu trov jeho právneho zastúpenia. Výnimku predstavuje prípad, v ktorom by bolo preplatenie náhrady trov s ohľadom na okolnosti spravodlivé (napr. ak by ste sa podaním návrhu len snažili bývalého partnera šikanovať a bolo by zjavné, že o blaho dieťaťa či rozriešenie podstatnej otázky vám nejde). Konanie by teda nemalo byť finančne náročné - investujete najmä svoj čas a nervy. Návrh sa podáva na okresný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

Súd musí o konaní informovať aj dieťa, ak:

1. to nie je v rozpore s účelom konania,
2. je dieťa natoľko rozumovo a vôľovo vyspelé, aby pochopilo jeho význam.

Sudca vášmu potomkovi objasní, čo by pre jeho ďalší život súdne rozhodnutie znamenalo a pri jeho formulácii by mal vziať do úvahy aj jeho stanovisko. V niektorých prípadoch sa dieťaťu ustanovuje aj opatrovník; túto funkciu spravidla vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vzhľadom na citlivosť prejednávaných otázok zákon súdu ukladá, aby preferoval zmierne riešenie sporu. Pri tejto príležitosti vám môže navrhnúť možnosť tzv. mediácie. Ide o proces, v ktorom by ste mali s pomocou profesionálneho mediátora dospieť k riešeniu akceptovateľnému pre všetkých zúčastnených. Vyhovujúce súdne rozhodnutie bude v zásade technicky nahrádzať súhlas rodiča, ktorý je proti navrhovanému riešeniu spornej otázky. Ak sa teda váš názorový rozpor týka napríklad zápisu do určitej školy, neznamená to, že dňom právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa dieťa automaticky stáva jej žiakom.

Ošetrovné (OČR)

Ošetrovné je nemocenská dávka, ktorá sa poskytuje poistencovi, ktorý sa osobne a celodenne stará o chorého člena rodiny, vrátane dieťaťa. Táto nemocenská dávka je upravená zákonom č. 461/2003 Z. z.

Kto má nárok na ošetrovné?

Nárok na ošetrovné má poistenec, ktorý splní tieto podmienky:

• Je nemocensky poistený.
• Osobne a celodenne ošetruje chorého člena rodiny.
• Nemá dlh na nemocenskom poistení.

Obdobie poskytovania ošetrovného

Ošetrovné sa poskytuje za konkrétne dni osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti. Obdobie poskytovania ošetrovného je obmedzené. Ak dieťa potrebuje pri pobyte v kúpeľoch sprievod rodiča, ten má nárok poberať príspevok na ošetrovanie člena rodiny (OČR) najviac desať dní. Keďže kúpeľná liečba zväčša trvá dlhšie (štandardne tri týždne), na zvyšný čas si rodič musí vybaviť Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Nárok na ošetrovné je u rodiča tiež podmienený potrebou celodennej starostlivosti o dieťa. Všeobecne je pri kúpeľnej liečbe dieťaťu starostlivosť poskytovaná zdravotníckymi pracovníkmi, spravidla sestrami s odbornou spôsobilosťou. Ak má dieťa do kúpeľov sprevádzať rodič, ošetrujúci lekár uvedie, prečo je to nutné. Následne túto potrebu môže skontrolovať aj posudkový lekár sociálneho poistenia. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti môže vystaviť lekár kúpeľného zariadenia rodičovi, ktorého prítomnosť je podľa lekára potrebná počas kúpeľnej liečby dieťaťa.

Výpočet ošetrovného

Výška ošetrovného sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu poistenca. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Ošetrovné je 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Postup získania ošetrovného

Na získanie ošetrovného je potrebné tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré vystaví lekár.

tags: #som #na #pn #moze #sa #ex