Nárok advokáta na odmenu a judikatúra Najvyššieho súdu SR

Tento článok sa zameriava na komplexnú problematiku nároku advokáta na odmenu v kontexte judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR). Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, s dôrazom na praktické aspekty a relevantné právne predpisy, ktoré upravujú odmeňovanie advokátov a náhradu trov konania.

Všeobecné princípy náhrady trov konania

Právo na náhradu trov konania je základným procesným právom, ktoré zaručuje, že úspešná strana v spore má právo na kompenzáciu nákladov, ktoré jej v súvislosti s vedením sporu vznikli. O povinnosti náhrady trov konania rozhoduje súd bez návrhu. Do trov konania patrí aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát alebo komerčný právnik.

Právna veta: Nevyčíslením trov právneho zastúpenia nezaniká právo na priznanie ich náhrady.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 5 veta prvá OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Ako je zrejmé zo samotného rozhodnutia súdu druhého stupňa Krajský súd v Prešove pri výpočte trov konania vychádzal zo žalovanej sumy 12,206,86 €, a to z dôvodu, že časť vymáhanej pohľadávky bola pred rozhodnutím súdu navrhovateľovi uhradená.

Ústavne garantované právo na právnu pomoc

Ústavne garantované právo na právnu pomoc zahŕňa právo účastníka konania zvoliť si, či sa nechá alebo nenechá zastúpiť v konaní a prípadne tiež kým. Právne zastúpenie je tak ponechané úplne na vôli účastníka, a to bez ohľadu na to, či by sa bol schopný zastupovať sám. Dôvody rozhodnutia účastníka nechať sa v konaní zastúpiť advokátom nemožno hľadať len v nedostatku jeho právneho vzdelania, ale napríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii na danú problematiku a podobne. Účastník konania si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu ponesie náklady konania.

Odmena advokáta v trestnom konaní

V trestnom konaní je problematika odmeňovania advokátov osobitne upravená. Ak obvinený nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu, je povinný nahradiť štátu odmenu a náhradu obhajcovi, ak bol v súvislosti s týmto konaním ustanovený. Pri rozhodovaní o tom, či obvinený nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu, sa vychádza z jeho majetkových pomerov.

Právna veta: Ak uplatnil advokát nárok na odmenu za porady s obvineným vo výkone väzby v zmysle § 16 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 240/1990 Zb., súd rozhodujúci o nároku obhajcu na odmenu a náhradu (§ 553 ods. 2, ods. 5 Tr. por.) preskúmava iba správnosť účtovania jednotlivých položiek, nie úroveň ním poskytnutých právnych služieb. Ak je teda táto vyúčtovaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi, je potrebné ju v danej výške aj priznať.

Právna veta: Konanie o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (§ 331 a nasl. Tr. por.) je v rámci trestného konania vykonávacím konaním. V dôsledku toho pri rozhodovaní o výške odmeny obhajcu za zastupovanie obvineného v tomto konaní (§ 151 ods. 2, 3 Tr. por.) treba aplikovať ustanovenie § 16 ods. 2 písm. e/, resp. f/vyhl. č. 240/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Právna veta: Práva a povinnosti vyplývajúce z trestno-procesných vzťahov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a ostatnými osobami sú upravené Trestným poriadkom, vrátane vzťahu medzi súdom a podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku súdom ustanoveným obhajcom obvineného, pokiaľ sa týka nároku obhajcu na odmenu a náhradu hotových výdavkov (§ 151 ods. 2 Trestného poriadku). Nárok obhajcu, vyplývajúci z § 151 ods. 2 Trestného poriadku, je síce nárokom na peňažné plnenie štátu ustanovenému obhajcovi, nejde však o zmluvný vzťah a z neho vyplývajúcu odmenu podľa § 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti S.

Právna veta: Aj v prípade, ak nárok na náhradu nákladov vynaložených poškodeným (obvineným) na jeho obhajobu v trestnom konaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené, bol uplatnený podľa zákona č. 58/1969 Zb.

Súd: Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Súvisiace predpisy: 327/2005 - Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.

Právna veta: Zákon o bezplatnej právnej pomoci jednoznačne ustanovuje, čo má Centrum právnej pomoci zisťovať za účelom posúdenia, či žiadateľ je osobou v materiálnej núdzi a ustanovuje mu presné medze, aby bol daný čo najužší priestor pre voľnú úvahu Centra právnej pomoci ako orgánu s právomocou v týchto veciach rozhodovať (§ 6, § 6a, § 7 zákona č. 327/2005Z.z.). To sa odrazilo v jednoznačnom ustanovení hornej hranice príjmu pre priznanie nároku na úplne bezplatnú právnu pomoc, resp. na čiastočne uhrádzanú právnu pomoc. Táto je ustanovená paušálne bez ohľadu na druh príjmu, pričom sa prihliada aj na výšku.

Trovy spojené s výkonom väzby

V prípade, ak je obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. O povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený úradník. Súd teda rozhoduje aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby. Nerozhoduje však o výške týchto trov.

Vyčíslenie trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní

V civilnom konaní, kde advokát zastupoval procesne úspešného účastníka v odvolacom konaní, je potrebné trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia.

Problém: Vzhľadom na dikciu § 151 ods. 4 OSP však už nie je povinný vyzvať účastníka konania na vyčíslenie trov, a to ani vtedy, ak rozhoduje bez pojednávania. V týchto prípadoch odvolací súd nenariaďuje na vyhlásenie rozsudku pojednávanie, iba oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 OSP).

Riešenie: Advokát trovy odvolacieho konania vyčíslil vopred z vlastnej iniciatívy. V opačnom prípade je klient vystavený reálnemu riziku nepriznania náhrady trov odvolacieho konania. Druhou alternatívou je pravidelné monitorovanie úradných tabúľ odvolacích súdov, príp. webovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR a vyčíslenie trov v nadväznosti na obsah verejne vyhláseného rozsudku.

Ak advokát v mene klienta nárok na náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatní, avšak bez konkrétneho vyčíslenia, nemožno uvažovať o obligatórnej povinnosti súdu vyzvať účastníka na vyčíslenie trov v súlade s § 151 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 224 ods. 1 OSP.

Účelnosť vynaložených trov

Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone bližšie precizovaná. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Všeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť v spojitosti s uplatňovaním práv a obranou účastníka. Táto otázka je vecou úvahy súdu, ktoré však musí byť vždy dostatočným spôsobom odôvodnené.

Domnievam sa, že všetky náklady vynaložené účastníkom na právne zastúpenie advokátom, na ktoré má advokát podľa právneho poriadku nárok, je potrebné považovať z pohľadu zastúpeného účastníka za účelne vynaložené (s výnimkou opakovaného vykonania rovnakého úkonu - napr. podanie toho istého vyjadrenia opätovne).

Zmluvná a tarifná odmena advokáta

Odmena advokáta je vecou dohody medzi ním a klientom. Klient sa môže dohodnúť s advokátom na hodinovej odmene, odmene za úkon, paušálnej odmene, pevne stanovenej odmene alebo odmene za úspešné ukončenie prípadu. Ak sa s advokátom na odmene neviete dohodnúť, platí tarifná odmena stanovená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Môže sa tiež po dohode používať hodinová sadzba advokáta, ktorá sa pohybuje rádovo od výšky niekoľkých desiatok eur. Suma spravidla závisí od právnej náročnosti prípadu, potreby používania cudzieho jazyka v procese, či hodnoty sporu. Platí však, že najlacnejšou je právna služba pri prevencii, keď sa klient správnym nasmerovaním vyhne v budúcnosti problémom spojeným s omnoho vyššími výdavkami.

Spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom upravuje vyhláška č. 655/2004 Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 83 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o advokácii) upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.

Vyhláška pri určení odmeny advokáta preferuje zmluvnú odmenu (dohoda medzi advokátom a jeho klientom); v prípade že k dohode nedôjde, na určenie odmeny slúži tarifná odmena. Vyhláška o odmenách advokátov nie je len technickým sadzobníkom, ale kľúčovým inštitútom, ktorý garantuje právnu istotu pre obe strany právneho vzťahu. Procesný význam a náhrada trov konania: Význam vyhlášky sa naplno prejavuje v súdnom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Súd pri priznávaní náhrady trov úspešnej strane postupuje striktne podľa ustanovení o tarifnej odmene.

Typy odmien

• Tarifná odmena: Predstavuje bazálnu zložku odmeny za poskytovanie právnych služieb. Jej výška je determinovaná dvoma premennými: tarifnou hodnotou veci (spravidla vyjadrenou v peniazoch alebo určiteľnou podľa druhu veci) a počtom úkonov právnej služby.
• Náhrada hotových výdavkov: Advokát má popri odmene nárok na refundáciu účelne vynaložených nákladov spojených s vybavovaním veci.
• Náhrada za stratu času: Tento inštitút slúži na kompenzáciu času, ktorý advokát strávi úkonmi mimo sídla svojej kancelárie (typicky čas strávený na ceste na súdne pojednávanie).

Určenie tarifnej hodnoty

Tarifná hodnota tvorí východiskový základ pre stanovenie výšky odmeny za jeden úkon právnej služby.

• Veci s vyjadriteľnou hodnotou: Ak je predmetom konania peňažné plnenie alebo vec, ktorej hodnotu možno vyčísliť (napr. pohľadávky, náhrada škody), tarifná hodnota sa určuje priamo podľa tejto sumy.
• Veci s nevyjadriteľnou hodnotou: V prípadoch, kedy predmet konania nie je možné oceniť v peniazoch (napr. konania o rozvod manželstva, určenie otcovstva, ochrana osobnosti či ochrana dobrej povesti právnickej osoby), vyhláška stanovuje pevnú tarifnú hodnotu ex lege (zo zákona).

Zmena hodnoty predmetu sporu

Často sa stretávame so situáciou, že po začatí súdneho konania dôjde k zmene jeho predmetu, napríklad žalobca rozšíri žalobu alebo ju zoberie sčasti späť. Ako sa má v takomto prípade určiť výška tarifnej odmeny za právne zastupovanie? Má sa odmena za všetky úkony právnej služby určiť z pôvodne žalovanej sumy? Alebo sa má pri úkonoch poskytnutých po zmene predmetu konania vychádzať zo zmenenej (zvýšenej alebo zníženej) sumy? V rozhodovacej praxi sa môžeme stretnúť s obidvoma názormi. Jeden názor vyjadril ústavný súd vo veci DOLIS (IV. ÚS 202/2018). Podľa tohto názoru „za tarifnú hodnotu sa považuje výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby [začatí sporu]. Teda rozhodujúcim momentom pre určenie tarifnej hodnoty je hodnota v okamihu začatia poskytovania právnej služby, a nie hodnota … v čase (dobe) vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby“. Iný názor vyjadril napríklad Krajský súd v Bratislave v tej istej veci. Podľa tohto názoru sa pri každom úkone právnej služby má vychádzať z „hodnoty predmetu poskytnutia právnej služby v čase (dobe) vykonaného predmetného úkonu právnej služby“. Preto ak napríklad žalobca vezme čiastočne žalobu späť, odmenu za úkony vykonané po späťvzatí treba určiť na základe zníženej sumy, nie pôvodne žalovanej sumy.

Od zmeny ceny (hodnoty) predmetu právnej služby však treba odlíšiť zmenu samotného predmetu právnej služby, t.j. keď predmetom právnej služby sa stane niečo iné, ako bolo predtým. Ak napríklad žalobca žaloval o 100 000 eur, ale neskôr žalobu rozšíril na 150 000 eur, advokát žalovaného začal poskytovať právnu službu ohľadne zmenenej právnej služby až od rozšírenia žaloby (dovtedy ju neposkytoval). Odmenu advokáta po rozšírení žaloby preto treba určiť zo zvýšenej sumy, keďže ide o rozšírený (teda čiastočne nový) predmet právnej služby.

Prechodné ustanovenia: Prechodné ustanovenie účinné od 1. júla 2013 uvádza, že za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. Za úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný do 31. decembra 2023, patrí advokátovi odmena podľa tejto vyhlášky v znení účinnom do 31. decembra 2023.

Kvantifikácia úkonov právnej služby

Celková tarifná odmena je súčinom základnej sadzby za jeden úkon a celkového počtu úkonov, ktoré advokát v danej veci preukázateľne vykonal. Po stanovení tarifnej hodnoty veci je ďalším krokom v procese vyúčtovania kvantifikácia úkonov právnej služby. Vyhláška v ustanovení § 13a definuje, ktoré konkrétne aktivity advokáta zakladajú nárok na tarifnú odmenu.

• Prevzatie a príprava zastúpenia: Zahŕňa udelenie plnomocenstva, prvú poradu s klientom, analýzu skutkového stavu a nastavenie procesnej stratégie.
• Rokovanie s protistranou: Nárok vzniká pri osobnom stretnutí s protistranou, ktorého cieľom je napr. mimosúdne riešenie sporu.
• Predžalobná výzva: Vypracovanie písomnej výzvy na splnenie povinnosti, ktorá predchádza začatiu súdneho sporu (tzv. upomienka).

Náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné: Nevyhnutným komponentom výpočtu je paušálna suma náhrad na pokrytie výdavkov na miestne telekomunikačné styky a miestne prepravné (v praxi známa ako „režijný paušál“). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky sa od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Suma režijného paušálu nie je fixná; určuje sa ako jedna stotina výpočtového základu (priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka).

Špecifické ustanovenia k odmene

• Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Hodinová odmena sa môže dohodnúť určením počtu hodín potrebných na poskytnutie právnej služby a výšky hodinovej sadzby.
• Ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny.
• Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa Správneho súdneho poriadku.
• Odmena 200 eur za celé konanie patrí advokátovi ustanovenému za opatrovníka na ochranu práv poškodeného v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva. Ak advokát nezastupoval ako opatrovník oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci, patrí mu 50 % odmeny podľa prvej vety.
• Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí, ktoré skutkovo súvisia, najvyššia odmena sa zvyšuje o polovicu; odmena za ostatné veci sa neprizná. Ak advokát nezastupoval oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci, patrí mu 50 % odmeny.
• Za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny.
• Ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.
• Na dohodu o zmluvnej odmene sa neprihliada pri určovaní trov konania, ktorých náhrada sa priznáva inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Novelizácia vyhlášky a jej dôsledky

Právny poriadok SR nie je statický systém a vyhláška o odmenách advokátov predstavuje pomerne často novelizovaný predpis v gescii Ministerstva spravodlivosti SR. Novely vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nie sú náhodnými zásahmi, ale cielenou reakciou na spoločensko-ekonomické faktory a potreby právneho štátu. Od nadobudnutia účinnosti v roku 2004 prešla vyhláška niekoľkými kľúčovými transformáciami. Za zmienku stojí najmä novela č. 209/2009 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. V dôsledku tejto legislatívnej zmeny bolo ustanovenie § 10 vyhlášky doplnené o odsek 8, v zmysle ktorého „Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných...“.

Ďalšou významnou zmenou bola novela č. 159/2019 Z. zavedenie meritórnej podmienky: Nárok na plnú tarifnú odmenu bol podmienený účasťou advokáta na konaní až do jeho právoplatného ukončenia. Úprava koeficientov v trestnom konaní a konaní o priestupkoch: Zmena spočíva v určení výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o tri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa § 1 ods.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR

V prostredí meniacej sa legislatívy a neustálej evolúcie výkladových pravidiel je pre advokáta kľúčová opora v aktuálnej judikatúre. Normatívny text vyhlášky o odmenách advokátov predstavuje len východiskový rámec, ktorého praktická realizácia je determinovaná ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Práve judikatúra vnáša do strohých paragrafov potrebný obsah a definuje kritériá pre riešenie sporných procesných situácií. Pre advokáta preto znalosť relevantnej judikatúry nie je len doplnkovou vedomosťou, ale procesnou nevyhnutnosťou.

Priznanie náhrady trov konania nie je automatickým dôsledkom procesného úspechu. Súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznáva náhradu len tých trov, ktoré boli účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva.

• Akumulácia a splývanie úkonov: Rozhodovacia činnosť spresňuje prípady, kedy viaceré nadväzujúce aktivity advokáta (napr. dve nadväzujúce porady s klientom k tej istej veci) súdy v zmysle zásady procesnej ekonómie posudzujú ako jeden konsolidovaný úkon právnej služby.
• Absorpčná zásada pri prevzatí zastúpenia: Úkon „prevzatie a príprava zastúpenia“ (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky) má absorpčný charakter. Zahŕňa v sebe nielen prvú poradu, ale aj komplexné naštudovanie spisového materiálu a primárnu analýzu skutkového stavu.
• Absencia materiálneho jadra pri rokovaniach: Súd neprizná odmenu za úkon „rokovanie s protistranou“, ak absentuje relevantný výstup (napr. zápisnica) preukazujúci reálnu snahu o mimosúdny zmier alebo procesnú dohodu.
• Zavinené procesné neúčelnosti: Ak k vykonaniu úkonu došlo v dôsledku pochybenia advokáta (napr. zmeškanie lehoty), súd môže náhradu trov znížiť alebo odoprieť.

Kľúčovým doktrinálnym východiskom, ktoré potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu SR, je, že účelnosť sa musí posudzovať ex ante (z pohľadu v čase vykonania úkonu). Rozhodnutie súdu o nepriznaní časti náhrady trov konania nesmie vykazovať znaky arbitrárnosti (svojvôle).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R., so sídlom v N. X., zastúpenej JUDr. S., advokátom v N., proti žalovanému S., so sídlom v B., IČO: X. o vydanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. Krajského súdu v Nitre z 30. septembra 2013 sp. zn.

tags: #narok #advokata #na #odmenu #najvyssi #sud