Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj pre zamestnávateľov na realizáciu sociálnej politiky a starostlivosti o zamestnancov, vrátane bývalých zamestnancov. Tvorba, použitie a zdaňovanie prostriedkov zo sociálneho fondu sa riadi zákonom č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.
Prostredníctvom neho dochádza k zabezpečeniu rôznych plnení predovšetkým sociálneho charakteru určených pre zamestnancov podniku. Príspevky z tohto fondu prinášajú zamestnancom rôzne benefity, od oddychu a relaxu až po zlepšovanie vzťahov na pracovisku prostredníctvom spoločných športových a kultúrnych podujatí.

Čo je sociálny fond a kto ho tvorí?
Sociálny fond je finančný nástroj, ktorý zamestnávatelia vytvárajú pre svojich zamestnancov na základe zákona. Povinnosť tvoriť sociálny fond majú zamestnávatelia, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt (resp. miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu) na území Slovenskej republiky a zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
Nezáleží pritom, či ide o podnikateľský subjekt, príspevkovú alebo rozpočtovú organizáciu, občianske združenie a pod. Aj v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva čo len jediného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný tvoriť sociálny fond.
Štatút zamestnanca nemajú napríklad ústavní činitelia, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.
Tvorba sociálneho fondu
Zamestnávatelia sú povinní vytvárať sociálny fond pre vybranú skupinu zamestnancov. Povinná tvorba sa stanovuje na kalendárny rok vo výške 0,6 % až 1 % z hrubých miezd (platov) zamestnancov zúčtovaných na výplatu za bežný rok (ďalej len „základ“).
Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok podľa Zákonníka práce. Plnenie, ktoré nie je mzdou, sa do základu na výpočet povinnej tvorby sociálneho fondu nezapočítava (napr. odstupné, odchodné, cestovné náhrady). Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Tvorba SF u zamestnávateľa, u ktorého je predmet činnosti zameraný na dosiahnutie zisku, je stanovená vo výške minimálne 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok. SF až do výšky 1 % môže tvoriť podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona o sociálnom fonde.

Ďalší prídel do sociálneho fondu
V prípade, ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodne tvorbu a použitie sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, je možné okrem povinného prídelu dohodnúť aj ďalší prídel do sociálneho fondu a to vo výške max. 0,5% zo základu.
To znamená, že ak zamestnávateľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zisk a splnil si všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% a ďalej v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1 (ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve najviac vo výške 0,5% zo základu) ďalší prídel vo výške 0,5% zo základu.
Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu podľa §3 ods. 1 písm.b) bod 2 (vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky, najviac vo výške 0,5% zo základu) sa týka predovšetkým tých zamestnávateľov, ktorí nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo sa v nej nedohodli na tvorbe a použití sociálneho fondu.
Na základe tohto ustanovenia má zamestnávateľ povinnosť tvoriť okrem povinného prídelu ďalší prídel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou alebo mestskou hromadnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond (456€ - pri tvorbe SF na rok 2018 a 477€ pri tvorbe SF na rok 2019), max. do výšky 0,5% zo základu.
🔥Ako získať Hypotéku zo ŠFRB s úrokom 1% 🔥 #hypotéka #nehnutelnost #podcast
Daňové aspekty tvorby fondu
Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5%. (povinný prídel v max. výške 1% zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5%). Prídel do fondu z ďalších zdrojov nie je daňovým výdavkom.
Príklad:
Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8%. (povinný prídel vo výške 1%, ďalší prídel 0,5% a ďalšie zdroje (prídel zo zisku) 0,3%). Do akej výšky bude tvorba fondu považovaná za daňový výdavok zamestnávateľa?
V tomto prípade bude tvorba fondu považovaná za daňový výdavok do výšky 1,5%, zvyšných 0,3% z ďalších zdrojov už nie je daňovým výdavkom.
Použitie sociálneho fondu
Použitie sociálneho fondu v zmysle zákona o sociálnom fonde je možné realizovať čo do účelu a rozsahu, a to podľa toho, či je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva alebo nie. Prostriedky fondu nie je možné použiť ako náhradné plnenie na iné účely než na sociálnu oblasť.
Na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR nemožno u ktoréhokoľvek zamestnávateľa použiť sociálny fond na akýkoľvek účel, ale len na účel realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov v záujme zachovania rovnakého postavenia zamestnancov u zamestnávateľov.
Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.
Príklady použitia sociálneho fondu
- Príspevok na dopravu: Príspevok zamestnávateľa zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%.
- Príspevok na stravovanie: Od dane je oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov. Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce. Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.
- Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia: Od dane je oslobodené použite rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinných príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia (prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.).
- Príspevok na sociálnu výpomoc: Môže zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) zo sociálneho fondu
Zamestnávateľ môže zo SF prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len DDS), okrem príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z.). Príspevok zo sociálneho fondu poskytnutý zamestnávateľom na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca sa na daňové účely považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov] platený zamestnancom. Tieto príspevky zamestnanca podliehajú sociálnemu a zdravotnému poisteniu.
Daňové a odvodové aspekty príspevkov na DDS zo SF
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom predstavujú pre zamestnanca nepeňažný príjem, ktorý podlieha zdaňovaniu v súlade s § 5 zákona o dani z príjmov. Napriek tomu, podľa zákona o sociálnom poistení, sa tento príjem nezahŕňa do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Príspevky na DDS sú pre zamestnávateľa daňovo uznateľným výdavkom až do výšky 6% zo zúčtovaných miezd zamestnancov. Navyše, z týchto príspevkov sa neplatia odvody do Sociálnej poisťovne, čo predstavuje úsporu 25,2% na odvodoch.

Tabuľka: Porovnanie daňových a odvodových dopadov príspevkov na DDS zo SF
| Typ príspevku | Zdaniteľný príjem pre zamestnanca | Podlieha sociálnemu poisteniu | Podlieha zdravotnému poisteniu | Daňovo uznateľný výdavok pre zamestnávateľa |
|---|---|---|---|---|
| Príspevok na DDS zo SF | Áno (podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov) | Nie (nie je súčasťou vymeriavacieho základu) | Áno | Áno (do výšky 6% zo zúčtovaných miezd) |