Starostlivosť o maloleté deti po rozvode alebo rozchode rodičov patrí k najcitlivejším oblastiam práva. V slovenskom právnom systéeme, podobne ako v mnohých iných krajinách, sa kladie dôraz predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa. Tento článok sa venuje právnym aspektom, postupom a dôležitým kritériám pri rozhodovaní súdov o rodičovských právach a povinnostiach, vrátane striedavej a spoločnej osobnej starostlivosti.
Pojem "Rodičovské práva a povinnosti"
V španielskom práve sa pre rodičovské práva a povinnosti zvyčajne používa pojem „patria potestad“ (rodičovská autorita). Rodičovská autorita sa vždy musí vykonávať v prospech detí s ohľadom na ich osobnosť a pri rešpektovaní ich telesnej a duševnej integrity. Vo všeobecnosti platí, že o rodičovskú autoritu sa delia obaja rodičia.
Právny pojem „rodičovské práva a povinnosti“ zahŕňa okrem iného aj to, kto bude spravovať majetok dieťaťa, a podobné otázky. Zároveň ste zákonným zástupom svojich detí. Vo vzťahu k dieťaťu matka, ako aj otec, ktorý je manželom matky, vykonávajú rodičia tieto práva a povinnosti spoločne. Predpisy, ktoré určujú práva a povinnosti otca, ktorý nie je manželom matky, sa v jednotlivých krajinách líšia. Každá krajina EÚ uplatňuje vlastné právne predpisy.
Vo všetkých členských štátoch EÚ sa však uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách.
Súdne konania a ich postup
V konaniach, ktoré sa týkajú výlučne zverenia do starostlivosti o maloleté deti, výchovy a výživného na ne a v ktorých rodičia nie sú manželmi, je príslušným súd prvého stupňa v mieste posledného spoločného bydliska rodičov.
Predbežné opatrenia a ich význam
Neodkladné opatrenie je možné jednoducho definovať ako dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie. Neodkladná potreba je najpodstatnejšou zákonnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia. Súd môže takéto rozhodnutie vydať len ak treba o niečom zásadnom rozhodnúť a to bezodkladne.
Účinky neodkladného opatrenia nastávajú spravidla doručením, čo znamená, že takéto rozhodnutie je vykonateľné a teda záväzné keď je doručené účastníkom konania a to bez ohľadu nato, či sa účastník konania odvolá alebo nie. Treba rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá môže nastať až po rozhodnutí odvolacieho súdu a vykonateľnosťou, ktorá v prípade neodkladnej úpravy sa neviaže na právoplatnosť ako je tomu pri rozsudku, ale nastáva skôr. Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej.
Druhy neodkladných opatrení
Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o:
- zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti,
- výžive maloletého dieťaťa,
- úprave styku rodiča s dieťaťom,
- o podstatnej veci starostlivosti maloletého.
Zverenie maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V súčasnosti väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje.
Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov.
Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s maloletým dieťaťom.
Návrh na vydanie neodkladného opatrenia
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. Čo má obsahovať návrh na vydanie neodkladného opatrenia?
- Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt.
- Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť.
- Petit uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné čoho sa domáhate. Len príkladom: Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného uveďte sumu, ktorú požadujete a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
- Priložiť rodný list maloletého.
Nakoľko obava z finančnej náročnosti súdneho konania je častokrát skutočnosť, ktorá ľudí odrádza od podania návrhu na súd, dovoľujem si uviesť, že konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých patrí do tzv. mimosporovej súdnej agendy. V takýchto prípadoch platí ohľadom trov konania to, že účastníci si v zásade znášajú vlastné trovy konania.
Žiadosť o opatrovníctvo: Ako ju pripraviť a podať? #opatrovníctvo #dedičskýprofesionál #dedičskýprofesionál #opatrovník
Zmena rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach
Úprava obsiahnutá v rozsudku o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu stratí účinnosť právoplatnosťou výrokov týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Zánik účinnosti tejto úpravy nemožno viazať na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva, keďže výrok o rozvode manželstva a výrok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode majú samostatný skutkový základ.
§ 26 zák. č. 36/2005 Z.z. umožňuje zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o týchto právach (teda napr. aj zmena osoby, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti). Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Faktický stav osobnej starostlivosti v rozpore s rozhodnutím súdu môže byť taktiež zmenou pomerov. Ak súd schváli dohodu rodičov o výživnom pre maloleté dieťa, nemožno túto dohodu účinne meniť inak než rozhodnutím súdu, t. j. rozsudkom, ktorým súd určí novú výšku výživného alebo rozsudkom, ktorým súd schváli novú dohodu o výške výživného.
Záujem maloletého dieťaťa a kritériá rozhodovania
Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletých detí, najmä na ich citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). Rovnako tak súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti.
V prípade maloletých súrodencov je nežiaduce a nevhodné a vo väčšine prípadov aj v neprospech týchto maloletých detí, aby sa pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti rozdeľovali, aj keď praxou vžitá zásada zverovania maloletých detí - súrodencov do osobnej starostlivosti jednému rodičovi sa nemá uplatňovať automaticky.
Názor dieťaťa
Rešpektovanie, resp. prihliadnutie k prianiu samotného maloletého dieťaťa, možno za splnenia určitých predpokladov „považovať za zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu“ maloletého. Za predpoklady ovplyvňujúce mieru relevancie tohto kritéria je potrebné považovať predovšetkým dostatočnú rozumovú a emocionálnu vyspelosť maloletého dieťaťa, kde významným faktorom je v tomto prípade vek samotného dieťaťa, lebo čím je dieťa staršie, tým väčší má jeho názor váhu.
Maloleté deti budú vypočuté, ak sa to považuje za potrebné na základe právomoci ex officio alebo na žiadosť prokurátora, účastníkov, členov technického tímu súdu alebo samotného dieťaťa.
Formy starostlivosti o dieťa
Striedavá osobná starostlivosť
Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť. Zverenie dieťaťa do striedavej výchovy rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu; to predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej výchove maloletého dieťaťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.
Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov a ich vlastnosti, rovnako na maloleté dieťa určité nároky za účelom zdarného fyzického, psychického, emocionálneho a intelektuálneho vývoja maloletého dieťaťa.
Kritériá pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti:
- Pravidelnú dochádzku dieťaťa do predškolského zariadenia nemožno preceňovať.
- Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktoré nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať.
- Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil.
- Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní.
Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.
Spoločná osobná starostlivosť
Veľkou zmenou je aj explicitné ukotvenie novej formy starostlivosti o dieťa, a to spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov o dieťa (popri osobnej starostlivosti jedného z rodičov a striedavej osobnej starostlivosti). Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Navrhovaná zmena platí aj pre rodičov, tzv. „nezosobášených“.
Úloha kolízneho opatrovníka
Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené.
Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.
Európska úprava rodičovských práv a povinností
Rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností vydané v konaniach o manželských veciach týkajúcich sa dieťaťa z daného vzťahu v určitom členskom štáte, ktoré boli vykonateľné v tomto členskom štáte a boli oznámené, sa uznajú v Španielsku na žiadosť ktorejkoľvek zo zainteresovaných strán bez nutnosti konania, a to v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Toto nariadenie sa vzťahuje na rozhodnutia vydané v konaniach začatých pred 1. augustom 2022. Po tomto dátume sa uplatní nariadenie (EÚ) 2019/1111 z 25. júna.
Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup. Pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napr. uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.
tags: #rozsudok #starostlivost #o #maloletych