Striedavá starostlivosť o dieťa je téma, ktorá sa v posledných rokoch čoraz viac dostáva do popredia. Pre mnohých rodičov znamená tento model rovnováhu, spoluprácu a najmä blaho dieťaťa v popredí. Ale aké výhody konkrétne prináša a kedy je vhodná? Táto forma starostlivosti je rozhodne zaujímavá, no nie bez výziev.
Striedavá starostlivosť predstavuje špecifický model výchovy detí po rozvode alebo rozchode rodičov. Ide o situáciu, keď obaja rodičia aktívne a rovnocenne prispievajú k starostlivosti, výchove a emocionálnemu rozvoju svojho dieťaťa. Pojem "striedavá osobná starostlivosť" je v Zákone o rodine od 1.7.2010 v paragrafe 24 odsek 2 a opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa. Rodičia sa starajú o dieťa striedavo, raz jeden rodič, potom druhý, znovu prvý, atď., preto názov striedavá starostlivosť.
Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu, resp. dohodou rodičov. Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania.
Striedavá starostlivosť v slovenskom právnom poriadku
Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Striedavá starostlivosť je vyjadrená v § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý stanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Rozvod alebo rozchod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. Dôležité je, že súd vždy kladie dôraz na dobro dieťaťa. Záujem maloletých detí je veľmi významným faktom, ktorý vyplýva z čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 20.11.1989. Tento Dohovor explicitne vyjadruje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. Článok 9 Dohovoru ďalej hovorí, že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď je to nezlučiteľné s jeho záujmami, a má právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Je dôležité, aby dieťa, ak je to v jeho záujme a je to potrebné pre jeho všestranný rozvoj, malo možnosť stýkať sa s oboma rodičmi.
Kedy súd môže nariadiť striedavú starostlivosť?
Kritériá pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti sú zhodné s kritériami pre zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného rodiča. Pri striedavej osobnej starostlivosti musia byť obidvaja rodičia spôsobilí riadne sa starať o deti, musia mať záujem starať sa osobne o deti a musia vytvoriť vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o deti.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Samotné posúdenie a rozhodnutie o tom, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa, závisí na súde. Podľa názoru Ústavného súdu SR, nesúhlas druhého rodiča, ktorý nie je podložený žiadnym relevantným a racionálnym dôvodom, pre ktorý by nemohlo dieťa byť zverené do striedavej starostlivosti, nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu. Rodič musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.
Pokiaľ má skutočne rodič vhodnejšie podmienky, bráva dieťa na dovolenky a podobne a matka sa nechce vzdať osobnej starostlivosti o dieťa, potom by bola striedavá starostlivosť zrejme vhodným riešením. Súd v procese rozhodovania musí prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Na to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť, je nutné mať vytvorené podmienky pre jej realizáciu. Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie a učenie sa.
Starostlivosť o svoju emocionálnu záhradu | Iryna Zelyk | TEDxBratislava
Psychologické aspekty striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Dôležité faktory pri jej nastavení sú vek dieťaťa, ochota a schopnosť rodičov komunikovať a vychádzať si v ústrety pre dobro dieťaťa. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí. V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti, a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa.
Pre deti je vzťah s rodičmi dôležitejší ako jeden byt alebo dom. Striedavá starostlivosť je dobré riešenie pre rodičov, no najmä pre deti, čo potvrdili mnohé výskumy. Deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča.
Zo skúseností vieme, že čím kratšie sme spolu, tým je to náročnejšie v tom, že sa musím prepínať z toho, že deti sú so mnou a nie sú so mnou. Obvykle to trvá tak dva až tri dni, kým sa takpovediac zladíme. Ak sa teda bavíme o tom, čo deťom pomáha, tak je to jednoznačne pravidelný rytmus v striedaní, ideálne je, aby bol čo najrigidnejší a aby v ňom bolo čo najmenej výnimiek. Platí také pravidlo: čím menšie dieťa, tým rigidnejší systém striedavky. Pre to, aby dieťa zvládalo striedavú starostlivosť čo najlepšie, možno spraviť veľa dobrého.
Dôležité je, aby dieťa malo dobrý vzťah s tým druhým rodičom. V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované. Rodič, ktorý s dieťaťom trvale nežije, má právo na čo možno najširší kontakt s maloletým dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.
Dohoda rodičov a súdne konanie
Najlepšie je, ak sa rodičia spolu dohodnú, ako sa budú po rozchode starať o deti. Ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa. Ak by matka v budúcnosti dohodu porušila, súd môže situáciu riešiť a stanoviť sankcie alebo zmeniť podmienky starostlivosti.
Súd dohodu schváli, ak bude v najlepšom záujme dieťaťa. Ak by totiž dohodu uzatvorili bez schválenia súdu, tak potom v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu.
V prípade, ak súd rozhoduje o výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo, ak schvaľuje dohodu rodičov, tak potom vždy, rozhoduje v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Výživné pri striedavej starostlivosti
Na rozdiel od starostlivosti jedného rodiča, pri striedavej starostlivosti nemusí byť vždy medzi rodičmi dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí, najmä ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca.
Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť. Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti.
Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa. V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.
Pokiaľ sa zmenili pomery, za ktorých bolo výživné určené pôvodne, možno žiadať zvýšenie výživného aj na súde. So stúpajúcim vekom priamoúmerne stúpajú aj náklady na dieťa. Preto sa môžete s otcom dohodnúť na platení vyššieho výživného a ak by odmietol, podať na súd návrh na zvýšenie.
Praktické tipy pre rodičov v striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť môže byť skvelým riešením, no ak rodičia nevedia, ako správne začať, môže nastať chaos. Aby tento model fungoval bez väčších problémov, je dôležité zamyslieť sa nad niekoľkými zásadnými otázkami:
- Komunikácia: Bez komunikácie to jednoducho nepôjde. Nejde o obyčajnú výmenu názorov, ale o skutočne efektívnu a otvorenú komunikáciu.
- Rešpekt: Vzájomný rešpekt je základ. Odmietanie názorov druhej strany či hádky pred dieťaťom nikomu nepomôžu.
- Pravidlá: Dohody o striedaní, školských povinnostiach či voľnom čase by mali byť jasne definované.
- Flexibilita: Niekedy nastanú nepredvídané situácie. Je potrebné pamätať na to, že základom úspechu striedavej starostlivosti je vždy obojstranná vôľa nájsť spoločnú reč.
- Harmonogram: Jasný harmonogram striedania býva základom. Vytvorenie harmonogramu pomáha deťom aj rodičom v stabilite.
- Kontinuita pre dieťa: Škola, krúžky, kamaráti - všetko by malo ostať čo najviac nezmenené.
Správne plánovanie a dobrá komunikácia sú dve hlavné ingrediencie úspechu. Bez nich bude mať celý proces viac prekážok, než by si kto prial. Striedavá starostlivosť môže byť výnimočnou príležitosťou pre dieťa zažiť lásku a podporu oboch rodičov. Zároveň vyžaduje od rodičov vysokú mieru komunikácie, organizácie a rešpektu. Dôležité je, aby všetky rozhodnutia vychádzali zo záujmov dieťaťa.
Rodičia, ktorí zvažujú tento prístup, by mali zvážiť nielen právne aspekty, ale aj emocionálnu pripravenosť na spoluprácu. Pre tých, čo hľadajú odborné rady, články alebo právnu pomoc, odporúča sa poradiť so skúsenými právnikmi alebo odborníkmi na rodinné záležitosti.
tags: #rozsirena #striedava #starostlivost