Dotazník zameraný na sociálnu oporu u seniorov

Dobrý deň, som študentom magisterského štúdia na Trnavskej Univerzite v Trnave, odboru Sociálna práca. Dovoľte mi, aby som sa na Vás obrátil v súvislosti s prosbou o vyplnenie priloženého dotazníka. Otázky v danom dotazníku sa týkajú témy aktívneho starnutia a zmysluplnosti života seniorov v meste Trnava a jeho odpovede sú anonymné. Informácie z dotazníka budú použité v praktickej časti mojej diplomovej práce.

Vopred ďakujem za vašu ochotu a čas. S pozdravom a prianím pekného dňa Bc. Daniel Hruška

Pokyny k vyplneniu dotazníka

• Zakrúžkujte prosím vždy len jednu z možností.
• Pri upresnení podotázkou, ako často danú aktivitu vykonávate, vyberte prosím vždy len jednu z možností.
• Pri otázkach 24.-42. zakrúžkujte nakoľko s daným tvrdením súhlasíte (5 - úplne súhlasím, 4 - čiatočne súhlasím, 3 - neviem povedať, 2 - čiastočne nesúhlasím, 1 - úplne nesúhlasím)

Základné demografické údaje

1. Pohlavie: Vyberte jednu odpoveď
2. Aký je váš vek?
3. Aké je vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie? Vyberte jednu odpoveď (stredoškolské bez maturity, stredoškolské s maturitou)
4. Aké je vaše vierovyznanie? Vyberte jednu odpoveď
5. Cítili ste sa obmedzovaný počas covidu 19? Vyberte jednu odpoveď
6. Aká je výška vášho dôchodku v EUR?
7. Aký je váš rodinný stav? Vyberte jednu odpoveď
8. Aké bolo vaše povolanie pred nástupom do dôchodku?
9. Kde momentálne bývate? Vyberte jednu odpoveď (v Zariadení sociálnych služieb)

Aktivity a zapojenie do spoločenského života

• Chodievate na výlety a turistiku, ak áno ako často? Vyberte jednu odpoveď (Áno, 1 - 2 krát za mesiac)
• Zúčastňujete sa miestnych podujatí? (kino, divadlo, plesy, tančiarne) Vyberte jednu odpoveď (Áno, 1 - 2 krát za mesiac)
• Navštevujete klub pre dôchodcov, ak áno ako často? Vyberte jednu odpoveď (Áno, 1 - 2 krát za mesiac)
• Absolvovali ste/alebo momentálne absolvujete univerzitu tretieho veku? Vyberte jednu odpoveď
• Zúčastňujete sa komunitných podujatí? (napr. opekačky, brigády a pod.)

Vnímanie sociálnej opory

Dobrý deň, venujte prosím niekoľko minút svojho času vyplneniu nasledujúceho dotazníka.

1. Vyberte Vaše pohlavie
2. Vyberte typ školy, ktorú navštevujete
3. Vyberte Váš typ bydliska
4. Vyjadrite, ako vnímate nasledujúce výroky. Každý výrok si pozorne prečítajte a vyjadrite sa prostredníctvom škály, pričom 1 znamená úplne nesúhlasím a 7 znamená úplne súhlasím.

• 1. V mojom živote je výnimočná osoba, na ktorú sa môžem obrátiť, keď je treba.
• 2. V mojom živote je výnimočná osoba, s ktorou sa môžem podeliť o smútok a radosť.
• 3. Moja rodina sa mi naozaj usiluje pomôcť.
• 4. Rodina mi poskytuje potrebnú pomoc a podporu.
• 5. V mojom živote je výnimočná osoba, ktorá je pre mňa zdrojom ozajstnej útechy.
• 6. Priatelia sa mi naozaj usilujú pomôcť.
• 7. Keď sa stane niečo zlé, môžem sa spoľahnúť na priateľov.
• 8. S rodinou sa môžem rozprávať o svojich problémoch.
• 9. Mám priateľov, s ktorými sa môžem podeliť o smútok a radosť.
• 10. V mojom živote je výnimočná osoba, ktorej záleží na mojich pocitoch.
• 11. Rodina mi pri rozhodovaní ochotne pomáha.

Sociálna práca a kvalita života seniorov

V gerontológii odborníci diskutujú o tom, že ,,invalidný proces', vo svojej podobe zahŕňa interakcie úzko viazané na kultúrne normy a sociálno-ekonomický status jednotlivca (napr. postoje, emócie, stigma, dostupnosť alebo jeho nedostatok rôznych služieb, bezbariérovosť atď.). Okrem rozdielov medzi pohlaviami, etnického pôvodu a ekonomického statusu, patria aj sociálne ukazovatele medzi tie z významných faktorov, ktoré súvisia s mierou zdravotného postihnutia, pretože ovplyvňujú kvalitu života v starobe.

Ak chceme tomuto problému porozumieť, musíme sa zamerať na skutočnosť, že zdravotné postihnutie je akýmsi prienikom medzi jednotlivcom a jeho prostredím, zároveň vnímať potenciál terapeutického prostredia na udržanie alebo zvýšenie kvality života seniorov. Úroveň kvality života môže u imobilných seniorov klesať výsledkom niekoľkých druhov sociálnych rizík (napr. samoty, izolácie), prípadne sa zvyšovať v dôsledku tých činností, ktoré podporujú ich spoločenskú integráciu.

Zdravotné postihnutie môže vzniknúť kedykoľvek v dôsledku rôznych príčin a dotýka sa každého z nás v určitej fáze života. Aj u seniorov môžeme podrobnejšie skúmať kvalitu života, ktorá sa odráža v mnohých sociálnych aspektoch (ako napr. sociálna izolácia, interpersonálne vzťahy príp.

Kvalita života predstavuje koncept, ktorý v súčasnosti odráža záujem odborníkov pomáhajúcich profesií o dobre prežitý život klientov v daných podmienkach v súčinnosti s ich obmedzeniami. Odhliadnúc od pomerného počtu definícií na začiatok je potrebné objasnenie pojmu ,,kvalita“. Na základe voľnej interpretácie latinského slova ,,qualis“ (aký?) je možnosť chápať kvalitu života ako to, čím sa vyznačuje život jednotlivca v porovnaní so životom iných jednotlivcov. (Kováč, 2004) V odbornej literatúre sa uvedenému pojmu pridávajú aj komplikovanejšie a komplexnejšie vymedzenia a uvažovania nad rôznymi aspektmi tohto fenoménu. Čornaničová (2007 s. A)

Definícia kvality života môže byť chápaná z rôznych hľadísk:

• Sociologicko-ekonomické: zameriavajú sa na materiálne podmienky života spoločnosti, spoločenských skupín, regiónov, rodiny a domácnosti jednotlivca, ich základom je výpočet určitých parametrov životnej úrovne, životného štandardu a spôsobu života sledovaných subjektov.
• Psychologické: vychádzajú z teórie pociťovania kvality života ako subjektívnej individuálnej spokojnosti resp. nespokojnosti v vlastným životom a jeho jednotlivými oblasťami na základe vlastných predstáv, očakávaní a presvedčení. Subjektívna percepcia v sebe zahŕňa podmienky, okolnosti a sociálne vzťahy, v ktorých človek svoj život prežíva.
• Aplikované s akcentom na medicínsku a sociálnu oblasť: sú primárne zamerané na manažment intervencie v konkrétnych krízových zdravotných, či sociálnych situáciách jednotlivca a rodiny a na meranie dosiahnutých výsledkov. Dôraz kladieme hlavne na praktické možnosti a oblasti podpory kvality života klienta, nachádzajúceho sa v konkrétnej životnej situícii.
• Syntetizujúce - teoretické i praktické: určujú akýsi syntetizujúci model kvality života, ktorý vychádza z predpokladu, že na kvalite života sa podieľajú oblasti kvality života, ako aj vnútorné komponenty v každej z uvedených oblastí.

Tokárová (2002) vymedzuje kvalitu života ako ,,komplexnú kategóriu, ktorá v sebe obsahuje sociálne, biologické, psychologické podmienky života a jej ukazovateľmi sú: fyzická pohoda, materiálna pohoda a kvalita medziľudských vzťahov, sociálne a občianske aktivity, osobný rozvoj, sebarealizácia, rekreácia'. „Odrazom kvality života je celková životná spokojnosť, ktorá je výsledkom vzťahov človeka k svojmu prostrediu“ (Frk, 2002 s. 436).

Definovať kvalitu života ľudí vo vyššom veku, stanoviť jej indikátory a riešiť jej teoreticko-praktické otázky je úlohou interdisciplinárnych odvetví. Riešenie tohto aspektu si preto vyžaduje syntézu viacerých hľadísk, mnohých poznatkov a vedeckých prístupov rôznych vedných disciplín. Práve na základe týchto skutočností zohráva teória sociálnej práce veľmi významnú úlohu.

Výskum sociálnych indikátorov a životnej pohody predovšetkým v oblasti práce, rodinného života a voľnočasových aktivít bol podmienený vznikom sociálneho štátu. Na hodnotenie a meranie kvality života občana Džuka (2004) zostavil hlavné dimenzie a to: a) objektívne životné podmienky, b) subjektívnu prosperitu a spokojnosť, c) osobné hodnoty a ašpirácie. V uvedených dimenziách sleduje psychickú, materiálnu, sociálnu a emocionálnu stránku života, rozvoj a aktivity. Obsahová náplň ukazovateľov sa získava buď výpoveďami respondentov (subjektívne postoje, hodnotenia) alebo využitím objektívnych údajov (zozbieraných rôznymi inštitúciami). Kategórie, na základe ktorých sa sociálne indikátory združujú sa nazývajú životné domény, pričom parametre týchto domén sa určujú induktívne alebo deduktívne, sú potvrdené na základe teórie a následne testované alebo empiricky objavené a spojené s teóriou.

Zatura, Goodheart (In: Oliver et al., 1996) vyzdvihli užitočnosť merania kvality života pre oblasť spoločenského prostredia. Na základe ich názorov dobrý život určujú spoločenské normy, zákony a spôsoby ktoré pomáhajú kvalitu života dosiahnúť a udržať. Sociálne indikátory definujú ako sociálne faktory, ktoré usmerňujú správanie jednotlivca a sú aspektom na vyhodnotenie toho kde sme a kam smerujeme s ohľadom na naše hodnoty a ciele.

Meranie kvality života

Pri hľadaní aspektov kvality života u seniorov musíme brať do úvahy, že najdôležitejšími faktormi sú jej indikátory resp. ukazovatele. Rozumieme nimi určité kvalitatívno-kvantitatívne charakteristiky sociálnych procesov, ktoré obsahujú jednotlivé aspekty sociálneho rozvoja jednotlivcov alebo spoločenských skupín.

Súhlasíme s tvrdením Hrozenskej (2008) v tom, že kvalitu života jednotlivca nemožno určovať nezávisle od neho. Objektívny opis životných podmienok, fungovanie človeka a jeho zdravotný stav sú dôležité, ale nie postačujúce. Ak chceme kvalitu života brať ako meradlo vzťahujúce sa na človeka ako indivídum, treba brať do úvahy aj subjektívny aspekt so všetkými komplikáciami, ktoré sú sociálnym zdravím človeka.

Existujú rôzne modely kvality života:

• Lenhartov model kvality života - pokrýva osobnú spokojnosť, funkčný stav, zdroje i možnosti, ktorými disponuje.
• Bigelow model - zdôrazňuje, že vnímanie kvality života presahuje klinický prístup, ktorý meria hladinu psychických schopností (napr. prežívanie, kognitívne procesy) tým, že zahŕňa schopnosť odpovedať na výzvy okolia.
• Dvojdimenzionálny model komfortu - tento pojem Hrozenská (2008) vysvetľuje slovami Kolcabu, ktorý zavádza pojem komfort ako pozitívne kritérium ošetrovateľskej starostlivosti. Komfort znamená pre Kolcabu uspokojovanie základných ľudských potrieb, úľavu, pohodlie a transcedencie vyplývajúce z konkrétnej zdravotnej situácie.
• Trojdimenzionálny model na meranie výsledkov v rehabilitácii - autorka odkazuje na Testu a kol., ktorí zaviedli v súvislosti s kvalitou života ako kritérium pre účely terapeutického rozhodovania a plánovania starostlivosti termín, ktorý zahŕňa rôzne oblasti spojené s fyzickým, funkčným, psychologickým a sociálnym zdravím človeka.

Kováč dodáva, že „pojem kvalita života je multi-úrovňový a multi-dimenzionálny fenomén, v ktorom prevláda viac-menej integratívny prístup.“ (Kováč, 2003 s. Avšak model kvality života nemožno objasniť iba so sociálneho hľadiska, pretože kvalita života závisí od najrozličnejších faktorov a hľadania individuálnych hodnôt v živote človeka.

Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization) definovala kvalitu života tým ako človek vníma svoje postavenie v živote v kontexte kultúry, v ktorej žije vo vzťahu ku svojim cieľom, očakávaniam, životnému štýlu a záujmom.“ (WHO, 1996) vytvorila na začiatku deväťdesiatych rokov skupinu WHOQOL (World Health Organization Duality of Life Group) a vytvorila štandardizované dotazníky pre meranie kvality života. WHO teda nielenže definovala kvalitu života, ale vyvinula dotazníky v základnej i modifikovanej podobe na meranie kvality života seniorov.

Dotazníky WHOQOL

• WHOQOL-OLD - špeciálny modul pre starší vek. Dotazník WHOQOL-OLD je štandardizovaným dotazníkom, ktorý vznikol v rámci projektu Svetovej zdravotníckej organizácie: ,,Meranie kvality života seniorov a jej vzťah k zdravému starnutiu: WHOQOL-OLD'. Projekt prebiehal v rokoch 2001 až 2004 a zúčastnilo sa ho 23 výskumných centier zo 4 kontinentov. Za Slovenskú republiku sa uvedeného výskumného projektu zúčastnilo Psychiatrické centrum Praha, ktoré vykonalo výskum kvality života z výberového súboru staršej pražskej populácie. Cieľom projektu bolo vytvorenie inštrumentu na meranie kvality života v starobe pre zdravú aj chorú staršiu populáciu. Základom boli už existujúce dotazníky kvality života Svetovej zdravotníckej organizácie. ,,Inštrument WHOQOL-OLD nie je určený pre samostatné použitie, ale iba ako dodatkový modul k dotazníkom kvality života WHOQOL-100 alebo WHOQOL-BREF, čo je skrátená verzia WHOQOL-100 ' (Dragomerická, Prajsová, 2009 s.
• V súvislosti so starobou sa pojem kvality života objavuje pomerne často, avšak predmetom výskumu býva skôr životná spokojnosť, dôkazom toho je, že neexistuje mnoho realizovaných výskumov na tému kvalita života v starobe. Aj z týchto dôvodov vyvinul medzinárodný výskumný tím WHOQOL-OLD inštrument pre meranie kvality života u osôb vyššieho veku.
• Inštrument sa skladá zo šiestich domén: fungovanie zmyslov, nezávislosť, naplnenie, sociálne zapojenie, postoj k smrti a umieranie, blízke vzťahy. Každá uvedená oblasť (doména) obsahuje 4 položky, dotazník má teda 24 položiek, ktoré sú hodnotené na päť bodových Likertových škálach.
• Dotazník obsahuje celkom 100 položiek a označuje sa skratkou WHOQOL-100.
• Dotazník WHOQOL-BREF je skrátenou verziou tohto dotazníka, pričom prihliada s ohľadom na skúmané osoby (dlhodobo chorí, seniori, osoby so zdravotným znevýhodnením a pod.). Pozostáva zo štyroch domén (obsahujúcich 24 otázok) a z dvoch otázok zameraných na hodnotenie kvality života a spokojnosti so zdravím: fyzický stav (do domény sú zahrnuté aj 4 otázky súvisiace s nezávislosťou), prežívanie (doména obsahuje aj otázku zameranú na spiritualitu), sociálne vzťahy a prostredie. Všetky aspekty sú následne operacionalizované do jednotlivých položiek.

Výskumný plán a metodika

Náš výskumný plán bol konštruovaný ako systém porovnávania vekových skupín: skupina klientov 60 - 75 rokov, skupina klientov 75 - 85 rokov, skupina klientov 90 a viac rokov. Základný výskumný súbor (resp. populáciu) tvorilo 300 imobilných seniorov, mapovaných na území Slovenskej republiky. Zber empirických údajov bol uskutočnený v období od júla 2014 do konca februára 2015 prostredníctvom náhodne vybratých sociálnych organizácií z ôsmich krajov Slovenskej republiky. Respondentov sme vyberali náhodným výberom, úlohou každého spolupracujúceho centra bolo získať dáta od populačného súboru aspoň 40 osôb. Zber výskumných dát bol organizovaný v spolupráci s organizáciami, ktoré poskytujú seniorom zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť, alebo pre nich zabezpečujú rekreačné aj vzdelávacie aktivity. Niektorých respondentov sme do nášho výskumu nezaradili pre nezrozumiteľnosť vyplnených údajov. Respondentov sme vyberali náhodným kvótnym výberom, oslovili sme ich prostredníctvom štandardného postupu.

Kvalitu života imobilných seniorov sme zisťovali primárne v sociálnych zariadeniach na území Slovenskej Republiky. Reálne sa nám podarilo zozbierať dáta od 225 respondentov, s touto vzorkou sme ďalej pracovali pri našom výskume. Pri riešení nášho výskumného problému bol realizovaný kvantitatívny prístup k metodológii výskumu. Výberový výskumný súbor teda predstavoval 225 respondenov, pričom počet respondentov v jednotlivých sociálnych zariadeniach regiónov Slovenska bol v inštitucionálnom prostredí (N=200) a kontrolnú skupinu tvorilo 25 klientov v domácom prostredí (N=25). V práci reprezentujeme výsledky populačnej vzorky (N=225) klientov. V podrobnejšom skúmaní problematiky sme sa zameriavali na rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi seniormi bývajúcimi doma a seniormi v sociálnych zariadeniach.

Východiskom uvedenej výskumnej metodiky bola štruktúra, ktorá obsahovala základné socialno-demografické charakteristiky. Úlohou respondentov bolo pomocou 5-stupňovej Likertovej škály zhodnotiť mieru svojho súhlasu resp. nesúhlasu s daným výrokom. Princípom merania je priraďovanie čísel pocitom, prežitkom a pod., pričom na stupnici respondent vyjadrí ich subjektívnu spokojnosť s jednotlivými oblasťami.

Vo všeobecnosti dotazníky patria medzi najčastejšie používané techniky vo výskumnom šetrení. Používajú sa v spoločenských vedách na hromadné a rýchle zisťovanie faktov, názorov, postojov, preferencií, hodnôt, motívov, potrieb, záujmov a i. Výsledky sme spracovali prostredníctvom logickej analýzy a primeranej generalizácie. Hodnotenie signifikantnosti rozdielov (verifikácia hypotéz) sme realizovali prostredníctvom kvantitatívnych štatistických metód pomocou metód deskriptívnej štatistiky, testov reliability, parametrického a neparametrického testovania. Pre posúdenie faktorovej analýzy sme aplikovali Kaiser-Meyer-Olkin (KMO) meranie vzorky ako aj Bartlettov test sféričnosti. Pre zistenie normality rozloženia obidvoch skupín v podtestoch funkčnej zdatnosti, doménach kvality života, života v prítomnosti i selektovaných somatických ukazovateľov sme použili Shepiro-Wilkovov W-test. Výskum v spoločenských vedách znamená systematickú a dôkladne naplánovanú činnosť, ktorá je vedená snahou zodpovedať výskumné otázky a prispieť k rozšíreniu poznania.

Sociálna opora u seniorov

Význam sociálnej opory u seniorov PhDr. Iveta Ondriová, PhD. Hlavným cieľom poskytovanej sociálnej opory, je uľahčiť zvládanie resp. prežívanie konkrétnej nepriaznivej situácie.

Úvod Sociálna opora spočíva v dobrých interpersonálnych vzťahoch, v sociálnom zázemí rodiny, priateľov a známych, prípadne v záujmových a iných skupinách a v pracovnom kolektíve. V dôsledku narušených sociálnych pomerov, vzťahov sa ľudia stávajú viac zraniteľnými v oblasti fyzického zdravia aj duševnej pohody. Ide o častejší výskyt závažnejších ochorení, úrazov a otráv, horšie výsledky liečby a rehabilitácie.

Sociálna opora je:

• participácia na aktivitách najbližšej komunity (makroúroveň)
• bohatosť štruktúry a podporných funkcií sociálnej opory (mezoúroveň)
• kvalitou osobných, intímnych vzťahov medzi jednotlivcami (mikroúroveň).

Medziľudské vzťahy môžu vytvoriť aj cestu pre sociálnu nepriazeň a umožňujú mocenskú manipuláciu.

Druhy sociálnej opory:

• inštrumentálna sociálna opora,
• informačná,
• emocionálna
• hodnotiaca sociálna opora.

Inštrumentálna opora je konkrétna, hmotná forma pomoci človeku v núdzi, napr. poskytnutím finančnej či materiálnej výpomoci. Iniciatíva k pomoci vychádza od človeka, ktorý sa z vlastnej vôle rozhodol sám pomôcť, a to konkrétne, vecne.

Informačná opora je charakterizovaná ako poskytnutá informácia, ktorá môže byť človeku nápomocná pri orientácii sa v situácii, do ktorej sa dostal.

Emocionálna opora pre človeku v núdzi je empatickou formou poskytnutá emocionálna blízkosť (láska, súcit), ktorou je mu dodávaná nádej, podaná ruka, keď sa prepadá do beznádeje, depresie.

Sociálnou oporou rozumieme pomoc, ktorú jednotlivcovi, skupine či komunite poskytujú iní aktéri. Vo všeobecnosti by sme túto pomoc mohli charakterizovať ako aktívnu podporu a spoluúčasť pri riešení záťažovej situácie. Sociálna opora pôsobí ako účinný nárazník, ktorý stojí proti stresu, čím ho tlmí.

K zdrojom sociálnej opory patria: prirodzené zdroje, ktoré tvoria najbližší príbuzní - rodičia, súrodenci, deti, manžel/ka, priatelia a pod.

Spokojnosť s poskytovanými službami

Dovoľte nám prosím požiadať Vás o zodpovedanie otázok, týkajúcich sa poskytovania služieb v našom zariadení.

1. Ste spokojná/ý s kvalitou kultúrnych akcií a záujmových aktivít ponúkaných Vášmu príbuznému v našom zariadení?
2. Ste spokojná/ý s vybavením a čistotou izieb, spoločných priestorov a celkovou úrovňou bývania v zariadení?
3. Splnili sa nástupom Vášho príbuzného do zariadenia Vaše očakávania od poskytovanej sociálnej služby?
4. Ako hodnotíte celkovú úroveň poskytovania starostlivosti Vášmu rodinnému príslušníkovi?
5. Aké služby podľa Vás v zariadení chýbajú?
6. Odporučili by ste služby nášho zariadenia aj ostatným známym?

tags: #dotaznik #zimet #socialna #opora #u #seniorov