Hmotná núdza: Rozhodnutie a informácie o pomoci

Počas života sa človek môže dostať do rôznych komplikovaných situácií, kedy je odkázaný na pomoc inej osoby alebo inštitúcie. Ak ide o stav, keď si nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania, ide o stav sociálnej núdze daného občana.

V danom prípade je možné občanovi poskytovať niektorú zo sociálnych služieb ustanovených v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (napr. terénna sociálna služba, nocľaháreň, útulok, pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa, zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, denný stacionár atď.).

Čo je hmotná núdza?

Osobitnou formou zložitej sociálnej situácie, v ktorej sa občan môže ocitnúť, je stav hmotnej núdze, ktorú upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).

Hmotná núdza je v súlade s § 2 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi charakterizovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti zistený podľa tohto zákona nedosahuje sumy platného životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Predmetný zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky.

Príjemcom pomoci je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok. Poskytnutá pomoc má predovšetkým umožniť občanovi zabezpečiť jeho základné životné podmienky, t. j. jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Životné minimum

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tento údaj poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR.

Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že platné sumy životného minima sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie. Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.

K 1. júlu 2025 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z. z. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, sa považuje suma alebo úhrn súm:

• 284,13 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
• 198,22 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
• 129,74 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.

Výpočet súm životného minima v modelových situáciách (k 1. júlu 2025):

Jednotlivec: Životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby, predstavuje sumu 284,13 € mesačne.

Jednotlivec s nezaopatreným dieťaťom: Životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby, s jedným nezaopatreným dieťaťom sa vypočíta nasledovne: 284,13 € + 129,74 € = 413,87 € mesačne.

Dvojica bez detí: Životné minimum dvojice bez detí sa vypočíta nasledovne: 284,13 € + 198,22 € = 482,35 € mesačne.

Dvojica s jedným nezaopatreným dieťaťom: Životné minimum dvojice s jedným nezaopatreným dieťaťom sa vypočíta nasledovne: 284,13 € + 198,22 € + 129,74 € = 612,09 € mesačne.

Dvojica s tromi nezaopatrenými deťmi: Životné minimum dvojice s tromi nezaopatrenými deťmi sa vypočíta nasledovne: 284,13 € + 198,22 € + 129,74 € + 129,74 € + 129,74 € = 871,57 € mesačne.

Domácnosť a posudzovanie príjmu

Pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi je nevyhnutné správne vymedziť domácnosť a jej členov, ktorí sa na účely posúdenia hmotnej núdze spoločne posudzujú. Domácnosť tvoria osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. Spoločne sa posudzujú manžel a manželka (nie druh a družka), v prípade rodín s deťmi sa spoločne posudzujú rodičia a deti, ktoré s nimi žijú, avšak iba v prípade, ak študujú alebo ak je ich príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy (v roku 2019 - 2021 je to 520 € mesačne). Ak človek nežije s manželom alebo manželkou, ani s deťmi, bude na účely hmotnej núdze posudzovaný samostatne.

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi zákon ustanovuje osobitné pravidlá pre posudzovanie príjmu žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb. Príjmom na účely posúdenia hmotnej núdze je príjem študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme a príjem zistený podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).

Príklad posudzovania príjmu

Pán Jozef je invalidný dôchodca, s poklesom schopnosti pracovať o viac ako 70%, jeho dôchodok predstavuje 202,80 € mesačne. Je slobodný, vlastní byt. Pri rozhodovaní o pomoci v hmotnej núdzi sa mu ako príjem započíta 75% z dôchodku, t. j. 152,10 €. Pán Jozef je teda osobou v hmotnej núdzi. Keby nemal žiaden príjem, mal by nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 64,70 €, ochranný príspevok k dávke vo výške 66,20 € a príspevok na bývanie vo výške 55,80 €, t. j. spolu 186,70 €. Od tejto sumy odpočítame jeho príjem (teda tých 75% z dôchodku, ktoré ako príjem posudzujeme) a dostaneme sumu 34,60 €, ktorá bude pánovi Jozefovi vyplácaná ako pomoc v hmotnej núdzi.

Majetkové pomery

Pri posudzovaní hmotnej núdze sa neberie do úvahy iba aktuálny príjem žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb, ale aj ich majetkové pomery. Z daného dôvodu sa aj fyzická osoba, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima, nemusí automaticky považovať za osobu v hmotnej núdzi. Dôležité je posúdiť, či z dôvodu nakladania so svojím majetkom si môže zvýšiť príjem a predísť tak vzniku hmotnej núdze alebo riešiť hmotnú núdzu. Za majetok sa považujú veci, práva a majetkové hodnoty.

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom majetku sa neskúma, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie, alebo ak ide o poľnohospodársku a lesnú pôdu, ktorú užíva domácnosť pre svoju potrebu. Zároveň platí, že pomoc v hmotnej núdzi je možné občanovi poskytnúť až v situácii, ak si základné životné podmienky nemôže zabezpečiť ani uplatnením si svojich nárokov na iné peňažné plnenia, na ktoré má nárok, napr. výživné, náhradné výživné, dávky sociálneho poistenia (okrem predčasného starobného dôchodku), dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia (okrem predčasného starobného dôchodku), dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia, dávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti, nárok z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu.

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi je dávka v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie. Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky.

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014.

Dávka v hmotnej núdzi

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Výška pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom člena domácnosti a poskytuje sa v jednej sume. Vypočítaná suma pomoc v hmotnej núdzi sa zaokrúhľuje na celé euro.

Výška dávky v hmotnej núdzi je:

• 86,50 eura mesačne, ak ide o jednotlivca,
• 164,50 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
• 150,30 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí,
• 224,90 eur mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
• 240,20 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi,
• 303,20 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.

Zníženie dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý:

• bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo nie je uchádzačom o zamestnanie a u ktorého sa zistila nespolupráca, a to z dôvodu:
  • odmietnutia ponuky vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov,
  • odmietnutia nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov,
  • nedostavenia sa na úrad alebo miesto určené úradom na účely ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov,
• sa zamestnal a jeho právny vzťah, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom sa opakovane skončil do jedného mesiaca od jeho vzniku;
• nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti alebo nevykonáva dobrovoľnícku činnosť a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní menších obecných služieb pre obec alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.
• je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo vykonáva dobrovoľnícku činnosť a v príslušnom kalendárnom mesiaci nevykonáva činnosti v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah činností v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na najmenej 32 hodín mesačne.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje z vyššie uvedených dôvodov v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom nasala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje aj o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu.

Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa nemôže zúčastniť menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v tomto právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa zúčastnil menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie.

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Ochranný príspevok za každého člena domácnosti je 88,40 eura mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:

• dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
• je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
• je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
• je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku dieťaťa,
• sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti je IV alebo V, to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa zákona o sociálnych službách,
• sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou.
• má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ochranný príspevok nepatrí, ak ide o člena domácnosti, ktorému patrí aktivačný príspevok.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

• 176,80 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 132,60 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej forme štúdia alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia, zúčastňuje sa v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch, v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu,
• 88,40 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.

Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie. Príspevok na každé nezaopatrené dieťa je 24,20 eura mesačne.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Príspevok na bývanie je:

• 97,00 eur mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
• 164,70 eura mesačne, ak ide o domácnosť s dvomi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu dvomi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 209,00 eur mesačne, k ide o domácnosť s tromi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu tromi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 253,30 eura mesačne, ak ide o domácnosť so štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 297,40 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie, nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie, ak domácnosť býva v zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou, v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku alebo v byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje.

Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. Poskytuje sa najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 630,60 € (trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Ak sa poskytne opakovane, tak súčet súm poskytnutých v priebehu jedného roka nesmie presiahnuť túto hranicu.

Žiadosť o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi sa podáva na obecnom úrade v obci, kde má žiadateľ trvalý pobyt. Na poskytnutie jednorazovej dávky nie je nárok, t. j. obec nemusí žiadosti vyhovieť, ak na poskytnutie takejto pomoci nemá finančné prostriedky.

Ako požiadať o pomoc v hmotnej núdzi

Nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje pre členov domácnosti až po posúdení ich príjmu, majetku, možnosti pracovať a uplatniť si nároky.

Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva na úrade práce sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Žiadateľ je povinný preukázať pri podaní žiadosti a pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi všetky doklady o príjmových a majetkových pomeroch členov domácnosti. Osoba, ktorá podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (žiadateľ) je zástupcom členov domácnosti a po rozhodnutí úradu je aj príjemcom pomoci.

Na základe tejto žiadosti úrad rozhodne o tom, či je žiadateľ v hmotnej núdzi a určí výšku dávky a príspevkov, ktoré mu budú vyplácané. Úrad je povinný o žiadosti rozhodnúť do 30 dní od jej podania, vo veľmi zložitých prípadoch do 60 dní. Žiadosť, poučenie, potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené na webových stránkach ÚPSVaR.

tags: #hmotna #nudza #rozhodnutie