Nárok na náhradu straty na zárobku je kľúčovým prvkom odškodnenia v prípade poškodenia zdravia. Táto kompenzácia má zabezpečiť, aby poškodený nebol finančne znevýhodnený v dôsledku ujmy na zdraví, ktorá mu znemožnila vykonávať prácu alebo znížila jeho zárobkovú schopnosť. V slovenských právnych predpisoch je táto problematika upravená predovšetkým Občianskym zákonníkom a Zákonom o sociálnom poistení.
Stratou na zárobku je finančná náhrada, ktorá sa poskytuje poškodenému v prípade, ak mu v dôsledku poškodenia zdravia klesol príjem zo zamestnania alebo podnikania. Cieľom tejto náhrady je kompenzovať rozdiel medzi príjmom, ktorý by poškodený mal, ak by k úrazu nedošlo, a príjmom, ktorý reálne dostáva po úraze. Je dôležité zdôrazniť, že predpokladom vzniku tohto nároku je, že došlo aj k strate na zárobku, nielen k obmedzeniu pracovnej spôsobilosti.
Právny rámec a premlčacia doba
Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 447 Občianskeho zákonníka) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Lehota na premlčanie nároku na náhradu straty na zárobku začína plynúť najneskoršie po dni doručenia rozhodnutia o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, tento nárok nemožno rozložiť na niekoľko častí, pokiaľ nenastanú nové skutočnosti. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty).
Právna norma rozoznáva stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti a stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti. Pre obidva uvedené nároky je spoločné, že sa uhrádzajú peňažným plnením stanoveným v mesačných splátkach. Právna veta: Ako nárok na náhradu za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti (§ 446 OZ), tak za dobu po jej skončení (§ 447 OZ), sú samostatné dielčie nároky, ktoré vznikajú nezávisle na sebe a samostatne sa aj premlčujú.
Ctnosti a neřesti: Jak snadné je manipulovat s lidmi? Debata Plusu a Dejvického divadla
Zodpovednosť za škodu a náhrada
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá každý, kto ju spôsobil porušením právnej povinnosti. Za spôsobenie ujmy na zdraví zodpovedá ten, kto spôsobil ujmu na zdraví inému v príčinnej súvislosti s tým, že porušil právnu povinnosť (akúkoľvek). V závislosti od konkrétneho typu zodpovednosti za škodu (resp. ujmu na zdraví) sa pre vznik zodpovednosti škodcu vyžaduje aj to, aby právnu povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou vznikla ujma na zdraví inému, porušil zavinene. Ak sú naplnené predpoklady všeobecnej alebo osobitnej zodpovednosti za škodu, škodca za túto škodu zodpovedá a je povinný ju nahradiť. Rozsah, v akom je škodca povinný škodu nahradiť je rovnako definovaný Občianskym zákonníkom, a to tak, že sa nahrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Príklad výpočtu straty na zárobku
Poškodený bol dôsledkom dopravnej nehody PN 388 dní. Denný hrubý zárobok poškodeného v rozhodnom období bol vo výške 49 EUR/deň. Priemerný príjem poškodeného by v období PN bol vo výške 19.012 eur. Za obdobie vyššie uvedenej PN bola poškodenému poskytnutá dávka z nemocenského poistenia vo výške 9.702 eur a náhrada mzdy vo výške 229,22 eur. V rozhodnom období však mal poškodený príjem len vo výške 9.931,22 eur. Nárok na náhradu straty na zárobku má poškodený v tom rozsahu, v akom vyššie uvedené dávky nedosahujú jeho bežný zárobok. Porovnáva sa teda bežný príjem pred úrazom a reálny príjem počas PN (náhrada + nemocenské).
Ak zranenie pôsobí dlhodobé obmedzenia (napr. zníženie pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou osobou, prechod na menej platenú pozíciu), poškodený má nárok na dlhodobú náhradu, tzv. rentu. Tá môže byť vyplácaná mesačne ako doplatok k zníženiu príjmu, alebo ako jednorazové odškodnenie. Príklad: Poškodený pracoval ako obchodný zástupca pre spoločnosť XX a v pracovnom pomere by naďalej zotrval, ak by nedošlo k poškodeniu jeho zdravia. V dôsledku zdravotných následkov však stratil spôsobilosť vykonávať dohodnutý druh práce, a preto bol nútený ukončiť pracovný pomer. Na základe odborného posudku o invalidite zo dňa XX bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. K rovnakému dátumu mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 550 EUR mesačne. Pred vznikom poškodenia zdravia dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 1.700 EUR. Jeho jediným súčasným príjmom je invalidný dôchodok v sume 550 EUR mesačne. Za obdobie od XX (dátum priznanie invalidného dôchodku) do XX by mu za bežných okolností vznikol nárok na mzdu v celkovej výške 40.000 EUR. V uvedenom období však poškodený reálne poberal len invalidný dôchodok v celkovej výške 12.000 EUR. Rozdiel medzi potencionálnym príjmom a skutočne dosiahnutým príjmom predstavuje zaostalú rentu v sume 28.000 EUR. Poškodenému zároveň vzniká nárok na náhradu straty na zárobku vo forme mesačnej renty vo výške 1.100 EUR od XX, a to až do zmeny pomerov.
Tabuľka 1: Porovnanie príjmov a náhrad
| Popis | Suma (EUR) |
|---|---|
| Denný hrubý zárobok (pred úrazom) | 49 |
| Potenciálny príjem počas PN (388 dní) | 19 012 |
| Dávka z nemocenského poistenia | 9 702 |
| Náhrada mzdy | 229,22 |
| Reálny príjem počas PN | 9 931,22 |
| Strata na zárobku počas PN | 9 080,78 |
| Priemerný mesačný zárobok (pred úrazom) | 1 700 |
| Mesačný invalidný dôchodok | 550 |
| Potenciálny príjem po PN (napr. 24 mesiacov) | 40 000 |
| Reálny príjem po PN (invalidný dôchodok, 24 mesiacov) | 12 000 |
| Zaostalá renta | 28 000 |
| Mesačná renta (od XX) | 1 100 |
Kontroverzné zmeny vo výpočte náhrad
Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 12. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť, ktorou sa namietalo porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre. Práve jedného z viacerých práv, ktoré poškodenému vznikajú v prípade, ak mu bola spôsobená ujma na zdraví, sa týka aj konanie o súlade právnych predpisov.
Je dôležité uviesť, že nie je napádaná samotná existencia tohto práva, naopak navrhovateľ - Okresný súd Košice I ho vôbec nespochybňuje, ale napádaný je spôsob výpočtu tejto náhrady. Súčasný spôsob výpočtu náhrady za stratu na zárobku sa totiž výrazne odkláňa od inak všeobecne uplatňovanej zásady súkromnoprávnej úpravy zodpovednosti za škodu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa Okresného súdu Košice I je súčasný spôsob výpočtu tejto náhrady protiústavný, keďže porušuje vlastnícke právo poškodeného. Podľa Okresného súdu k tomuto porušeniu vlastníckeho práva poškodeného dochádza tým, že výška náhrady za stratu na zárobku je podstatne nižšia ako reálne spôsobená ujma na zárobku. Podľa tohto ustanovenia má teda v súčasnosti poškodený nárok na náhradu za stratu zárobku počas pracovnej neschopnosti len vo výške vypočítanej spôsobom, ako sa počíta úrazový príplatok podľa zákona o sociálnom poistení. Poškodený teda nemá v tomto prípade nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku v neredukovanom rozsahu, keďže tú v danom prípade predstavuje zárobok, ktorý by poškodený inak dosiahol v čase práceneschopnosti.
Do 31.07.2004 mal poškodený totiž nárok na náhradu za stratu príjmu počas práceneschopnosti vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred poškodením a dávkami nemocenského vyplatenými v dôsledku práceneschopnosti. Keďže vlastnícke právo je chránené čl. 20 ods. 1 Ústavy, možno sa jednoznačne prikloniť k návrhu Okresného súdu Košice I na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje spôsob výpočtu náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, s Ústavou Slovenskej republiky.
Ako praktický príklad dôsledkov napádaného § 446 Občianskeho zákonníka v praxi možno uviesť práve prípad, o ktorom sa v súčasnosti koná na Okresnom súde Košice I. V tomto prípade bol poškodený práceneschopný celkovo 44 dní. Poškodený mal nadštandardné zárobky a jeho priemerný mesačný zárobok pred práceneschopnosťou bol cca 2.053,- €. Teda strata na zárobku počas dočasnej pracovnej neschopnosti predstavuje u poškodeného 3.569,- €. Sociálna poisťovňa poškodenému vyplatila dávky z nemocenského poistenia za toto obdobie vo výške 403,- €. Avšak podľa súčasného spôsobu výpočtu výšky náhrady za stratu na zárobku ustanovenom v napadnutom ustanovení § 446 OZ má poškodený nárok na túto náhradu len vo výške 375 €. Podľa právnej úpravy výpočtu náhrady za stratu na zárobku účinnej do 31.07.2004, ktorá dôsledne rešpektovala základnú zásadu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, by poškodený nebol v žiadnej strate, pretože výška jeho náhrady za stratu na zárobku by bola vo výške 3.166,- € namiesto súčasných 375,- €.
Súčasná právna úprava totiž neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva poškodeného tým, že nemá nárok na náhradu za stratu zárobku vo výške, ktorý by bol dosiahol za predpokladu, že mu nebude spôsobená ujma na zdraví. Jednoznačne by bolo vhodné a najmä spravodlivé, aby bol vyslovený nielen nesúlad súčasného spôsobu výpočtu tejto náhrady s Ústavou Slovenskej republiky, ale bolo by žiaduce, aby bola právna úprava zmenená na stav, ktorý platil do 31.07.2004, ktorá dôsledne rešpektovala práva poškodeného na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku tak, ako by mu patrila napríklad v prípade, ak by bola škoda spôsobená na jeho veci. V prípade škody vzniknutej na veci totiž poškodenému vždy patrí právo na skutočnú náhradu škody aj ušlý zisk. Právna úprava výpočtu nároku na náhradu za stratu zárobku ale z týchto princípov neodôvodnene nevychádza.
Úrazová renta a sociálne poistenie
Zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2004 vymedzuje v sociálnom poistení úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania - pojmov, ktoré sú v tomto zákone presne definované. Povinné úrazové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení je viazané na zamestnávateľa, vyplýva zo zodpovednosti, ktorá je založená v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca je povinný poistiť tohto zamestnanca. Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok podľa zákona o sociálnom poistení je zamestnanec okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2. Zákonné úrazové poistenie budeme aplikovať v príspevku na úrazovej rente.
Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť ako pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Predpokladom začatia konania o úrazovú rentu je uplatnenie si nároku zo strany poškodeného v pobočke Sociálnej poisťovne podaním žiadosti o túto úrazovú dávku. Poškodený zamestnanec má nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu, má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa § 84 zákona o sociálnom poistení a koeficienta určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti zamestnanca a čísla 100.
V súvislosti s uvedenou problematikou si treba uvedomiť, že sociálne zabezpečenie napríklad príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov upravuje zákon o sociálnom zabezpečení. Sociálne zabezpečenie týchto príslušníkov tvorí aj úrazové zabezpečenie, ktoré ustanovuje rozsah a spôsoby náhrady škody u príslušníka, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania. Policajtovi, ktorý utrpel služobný úraz, sa poskytla náhrada za stratu na služobnom plate z dôvodu, že po skončení dočasnej neschopnosti bol prevedený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat. Táto náhrada sa poskytuje vo výške rozdielu medzi služobným platom policajta, ktorý poberal pred prevedením na inú funkciu a ktorý mu patrí z funkcie, na ktorú bol prevedený, znížená o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Týmto postupom sa ustanovuje vzorec výpočtu náhrady za stratu na služobnom plate.
Daňové hľadisko a oslobodenie od dane
Príspevok špecificky rieši úrazovú rentu poskytovanú v nadväznosti na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a náhradu za stratu na zárobku poskytovanú v nadväznosti na zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v prepojení na daňové hľadisko na zákon č. 595/2003 Z. z. Zákon o dani z príjmov ustanovil v § 9 ods. 2 písm. a) oslobodenie od dane pre taxatívne vymenované druhy príjmov. Úrazové zabezpečenie je podľa § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z.
Platba prijatá ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu je zdaniteľným príjmom len v prípade, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami. Zákon o dani z príjmov oslobodzuje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov aj prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmena a) a c) tohto ustanovenia. V prípade náhrady škody, ktorá má charakter náhrady za stratu príjmu, nejde o príjem zo závislej činnosti. Medzi poisťovňou (platiteľom príjmu) a príjemcom náhrady nie je vzťah závislosti, náhrada za stratu na zárobku nie je vyplácaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti, a preto takýto príjem sa zaraďuje medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov (dôchodky a podobné opakujúce sa požitky).
Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993, je oslobodená od dane [§ 5 ods. 7 písm. f) zákona o dani z príjmov]. V týchto prípadoch bola výška náhrad vypočítaná z priemerných čistých mesačných zárobkov a ich zdanením by došlo k dvojitému zdaneniu. Ak takáto náhrada bola určená rozhodnutím súdu, potom ju nemohol valorizovať zamestnávateľ, valorizovať na základe prvého rozhodnutia mohol len súd. Pre účely posúdenia uvádzame, že náhrada za stratu na zárobku, ktorú poberá rezident Slovenskej republiky z Českej republiky, je porovnateľná od 1. 1. 2004 s náhradou za stratu na zárobku [§ 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov].