Rozdiel medzi pracovným úrazom a práceneschopnosťou (PN)

V systéme sociálneho poistenia má úrazové poistenie osobitné postavenie. Ide o poistenie zamestnávateľa pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania. Tento článok sa zameriava na rozdiely medzi pracovným úrazom a práceneschopnosťou (PN), ako aj na súvisiace aspekty, ako sú povinnosti zamestnávateľa a nároky zamestnanca.

Úrazové poistenie: Základný pilier ochrany zamestnancov

Úrazové poistenie nahrádza systém zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, ktorý bol do 31. decembra 2003 upravený v § 210 Zákonníka práce a zákone č. 274/1994 Z. z. Poistné na úrazové poistenie platí výlučne zamestnávateľ. Povinne úrazovo poistený je každý zamestnávateľ definovaný v § 7 zákona o sociálnom poistení, s výnimkou zamestnávateľa sudcu a prokurátora, na ktorých sa vzťahujú osobitné predpisy.

Zamestnávateľom je v zmysle zákona o sociálnom poistení fyzická alebo právnická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere alebo služobnom pomere. Úrazové poistenie zamestnávateľovi vzniká odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca.

Ilustrácia symbolizujúca sociálne poistenie a úrazové poistenie

Definícia pracovného úrazu

Zákon o sociálnom poistení definuje pracovný úraz ako poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Definícia pracovného úrazu je uvedená v § 195 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonníka práce).

Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh. Naopak, úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri ceste do zamestnania, napríklad pošmyknutie na zľadovatenom chodníku, sa nepovažuje za pracovný úraz. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Príklady pracovných úrazov:

  • Príprava pracovného náradia alebo materiálu, pri ktorej sa zamestnanec poreže.
  • Pošmyknutie a udretie sa pri prezliekaní v šatni.
  • Úraz pri chodení v rámci plnenia si pracovných povinností.

Čo nie je pracovný úraz:

  • Úrazy, ktoré ste utrpeli pri ceste do zamestnania.
  • Úrazy, ktoré ste utrpeli pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.
Infografika znázorňujúca rozdiely medzi pracovným úrazom a inými úrazmi

Choroba z povolania

Choroba z povolania je choroba uznaná zdravotníckym zariadením príslušným podľa pracoviska poškodeného a zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1 zákona o sociálnom poistení. Musí vzniknúť za podmienok uvedených v tejto prílohe, t. j. ak vznikla zamestnancovi v pracovnom alebo služobnom pomere k zamestnávateľovi, kde pracoval pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Chorobou z povolania je aj taká choroba, ktorá bola zamestnancovi zistená najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do zoznamu chorôb z povolania.

Rozdiel medzi pracovným úrazom a PN (práceneschopnosť)

Práceneschopnosť (PN) je stav, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Pracovný úraz môže byť príčinou PN, ale nie každá PN je spôsobená pracovným úrazom. Rozdiel spočíva v príčine vzniku práceneschopnosti. Ak je PN spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, zamestnanec má nárok na špecifické dávky a náhrady z úrazového poistenia.

Ak sa ocitnete na dočasnej práceneschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, môžete si okrem bežných dávok uplatniť aj nárok na úrazový príplatok. Ide o špecifickú dávku zo systému úrazového poistenia, ktorá slúži ako finančné odškodnenie a má pomôcť nahradiť výpadok príjmu spôsobený úrazom pri práci či ochorením v dôsledku pracovného výkonu.

Čo je úrazový príplatok?

Úrazový príplatok je dávka zo systému úrazového poistenia, ktorú môžete poberať počas dočasnej pracovnej neschopnosti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Slúži na dorovnanie príjmu, pretože náhrada príjmu alebo nemocenské zvyčajne nepokrývajú celý pôvodný zárobok.

Najdôležitejšie fakty o úrazovom príplatku:

  • Poberáte ho počas dočasnej PN spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
  • Nárok máte, ak ste zamestnanec alebo osoba v rozsahu úrazového poistenia.
  • Od 1. do 3. dňa PN je výška 55 % denného vymeriavacieho základu.
  • Od 4. dňa PN sa suma znižuje na 25 % denného vymeriavacieho základu.
  • Ak je zamestnanec spoluzodpovedný za úraz, príplatok sa kráti podľa miery jeho zavinenia.
  • Vypláca ho Sociálna poisťovňa mesačne pozadu, prípadne preddavkovo.
  • Nárok zaniká, ak prestane trvať nárok na nemocenské.

Výška úrazového príplatku sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu alebo z jeho pravdepodobnej hodnoty. Rozhodujúce je tzv. rozhodujúce obdobie, čo je časť vášho predchádzajúceho zárobku, z ktorej sa dávka vyratúva. Samotná suma úrazového príplatku je stanovená na 55 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Od štvrtého dňa sa výška príplatku znižuje na 25 % z tohto základu.

Sociálna poisťovňa určuje sumu na základe denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného DVZ. Výška dávky je odstupňovaná:

  • prvé tri dni PN: 55 % DVZ
  • od štvrtého dňa PN: 25 % DVZ

Ak zamestnávateľ preukáže, že poškodený pracovník svojím konaním spoluzavinil úraz, úrazový príplatok sa zníži o príslušnú mieru zavinenia. Suma sa potom upraví tak, aby zodpovedala skutočnej zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutú škodu.

Graf znázorňujúci výšku úrazového príplatku v závislosti od dňa PN

Nároky zamestnanca pri pracovnom úraze

Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ochorel na chorobu z povolania, má nárok na rôzne úrazové dávky a náhrady, ktoré mu majú kompenzovať stratu príjmu a náklady spojené s liečením a rehabilitáciou.

  • Úrazový príplatok: Vypĺňa sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
  • Úrazová renta: Nárok na úrazovú rentu má zamestnanec, ktorý má v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca.
  • Jednorazové vyrovnanie: Nárok na jednorazové vyrovnanie vznikne zamestnancovi, ktorý má na základe lekárskeho posudku pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania najmenej 10 % a nepresahujúci 40 %.
  • Pracovná rehabilitácia: Môže byť poskytnutá zamestnancovi, ktorý má v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania pokles pracovnej schopnosti, ale podľa posudku lekára možno predpokladať jeho opätovné zaradenie do pracovného procesu.
  • Náhrada nákladov spojených s liečením: Poškodený má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením či pobytom v nemocnici.
  • Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia: Výška náhrady je uvedená v zákone č. 437/2004 Z. z.
  • Náhrada nákladov spojených s pohrebom: V prípade úmrtia poškodeného sa hradia náklady spojené s pohrebom, spopolnením či úpravou hrobu až do výšky 2.324,40 eura.

Čo robí prípad odškodnenia pracovníkov hodným veľkého vyrovnania?

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Zamestnávateľ má pri vzniku pracovného úrazu niekoľko povinností, ktoré vyplývajú zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zo Zákonníka práce. Medzi tieto povinnosti patrí:

  • Oznámenie úrazu: Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, tento zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.
  • Vyšetrenie príčin úrazu: Zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu.
  • Spísanie záznamu o úraze: Po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze.
  • Prijatie opatrení: Prijať a vykonať opatrenia na zabránenie opakovaniu podobných úrazov.
  • Poskytnutie prvej pomoci: Základnou povinnosťou zamestnávateľov a ich vedúcich zamestnancov po ohlásení vzniku udalosti je poskytnúť zranenej osobe pomoc a zamedziť ďalšie škody na zdraví.
  • Ohlásenie úrazu inšpektorátu práce: Zamestnávateľ bezodkladne ohlási miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo inému príslušnému orgánu dozoru vznik smrteľného pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví.
  • Vedenie evidencie úrazov: Zamestnávateľ vedie evidenciu všetkých pracovných úrazov spolu s údajmi potrebnými na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze.
  • Zabezpečenie posúdenia zdravotného rizika: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou podľa § 30 zákona č. 355/2007 Z.Z.
Ilustrácia znázorňujúca povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Za poškodenie zdravia alebo smrť zamestnanca následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania a za škodu, ktorá tým vznikne, zodpovedá zamestnancovi zamestnávateľ. Zodpovednosť zamestnávateľa vyplýva z § 195 Zákonníka práce. Zamestnávateľ sa môže zbaviť svojej zodpovednosti úplne, ak preukáže, že jedinou príčinou pracovného úrazu alebo choroby z povolania bolo zavinené konanie samotného zamestnanca. V prípade úplného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľom, zamestnancovi nevzniká nárok na úrazové dávky. Ak zamestnávateľ preukáže, že zavinené konanie zamestnanca bolo len jednou z príčin škody, zamestnávateľ sa čiastočne zbaví svojej zodpovednosti a zamestnanec má nárok na úrazovú dávku v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa zníženú o mieru zavinenia poškodeného.

Prevencia pracovných úrazov

Prevenciou pracovného úrazu je realizácia opatrení potrebných na zaistenie ochrany života a zdravia zamestnancov v obvyklom pracovnom procese tak, aby k pracovnému úrazu nedošlo. Uplatňujú sa opatrenia, ktoré sú adekvátne fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným nebezpečenstvám, ktoré v práci reálne sú alebo sa môžu vyskytnúť. Dôležité je, aby zamestnávateľ zohľadňoval požiadavky na zaistenie BOZP už pri zaobstarávaní stavieb, pracovných priestorov, pracovných prostriedkov a pracovných postupov aj z toho hľadiska, na čo budú používané a ako budú používané. Musí dbať na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na pracovisku a na nebezpečenstvá, ktoré môžu vyplynúť z ich používania.

Infografika o prevencii pracovných úrazov

tags: #rozdiel #medzi #pracovnym #urazom #a #pn