Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou Slovenská republika prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Tento príspevok má pomôcť rodinám pri zabezpečovaní starostlivosti o malé deti, či už osobne alebo prostredníctvom zariadení. Pre rodičov, ktorí pracujú v zahraničí, je dôležité vedieť, za akých podmienok môžu tento príspevok poberať.
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Štát prispieva oprávnenej osobe, najčastejšie rodičovi dieťaťa, na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku troch rokov, alebo do šiestich rokov, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
To platí aj v prípade, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo súd schváli dohodu rodičov. Ak je v rodine viac detí vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa dohody. Rodičovský príspevok sa vypláca oprávnenej osobe určenej podľa dohody oprávnených osôb.
Komu sa poskytuje rodičovský príspevok?
Rodičovský príspevok sa poskytuje matke alebo otcovi, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov veku. V prípade úmrtia matky sa príspevok poskytuje otcovi. Príspevok sa môže poskytovať aj starým rodičom, ak sa starajú o maloleté dieťa, kým je matka v zamestnaní.
O rodičovský príspevok je možné požiadať na úrade práce, rodiny a sociálnych vecí podľa miesta pobytu oprávnenej osoby. Najskôr je možné požiadať, až keď sa dieťa narodí, nie skôr. Ak rodič poberá materské, môže si o rodičovský príspevok požiadať až po zániku nároku na dávku materské, pretože nie je možné poberať obe dávky naraz. Jedinou výnimkou je situácia, kedy je materské nižšie ako suma rodičovského príspevku.
Výška rodičovského príspevku
Suma rodičovského príspevku je upravená rozdielne v závislosti od toho, či sa v období pred nárokom na rodičovský príspevok rodičovi vyplácalo alebo nevyplácalo materské. Ak rodičovi vznikol nárok na materské, jeho rodičovský príspevok bude vyšší. Ak rodič nepoberal materské, ale žiada si o rodičovský príspevok od narodenia dieťaťa, dávka sa vyplatí v nižšej sume. Suma vyššieho rodičovského príspevku sa vypláca oprávnenej osobe, ktorej sa pred vznikom nároku na dávku vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte EÚ.
Výška rodičovského príspevku sa každoročne upravuje, vždy k 1. januáru.
Ako požiadať o rodičovský príspevok?
Nárok si uplatňuje oprávnená osoba podaním písomnej žiadosti na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, na oddelení štátnych sociálnych dávok podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu. Žiadosť musí obsahovať:
- Meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu oprávnenej osoby.
- Rodné číslo, ak je pridelené, oprávnenej osoby a dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok.
K žiadosti je potrebné priložiť:
- Rodný list dieťaťa.
- Doklad o trvalom pobyte.
- Rozhodnutie o nároku na materské (ak bolo vyplácané).
- Ak sa dieťa narodilo mimo územia Slovenskej republiky a v čase podania žiadosti o RP dieťa nemá vydaný rodný list, oprávnená osoba priloží úradný preklad rodného listu dieťaťa alebo iného obdobného dôkazu o narodení dieťaťa vydaného v krajine narodenia dieťaťa.
Žiadosť o rodičovský príspevok obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu pobytu oprávnenej osoby dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok. Na výzvu platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský príspevok. Nárok žiadateľa na rodičovský príspevok posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Rodičovský príspevok a práca v zahraničí
Rodičov, ktorí pracujú v zahraničí, ale trvalý pobyt majú na Slovensku, zaujíma otázka, či môžu poberať rodičovský príspevok zo Slovenska. Podmienkou pre poberanie rodičovského príspevku zo Slovenska pri práci v zahraničí je, aby rodič a dieťa mali trvalý pobyt na Slovensku a aby počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nebola povinne verejne zdravotne poistená v SR.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Veľa slovenských rodičov odchádza pracovať z dôvodu zvýšenia svojej životnej úrovne do iného členského štátu EÚ, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého.
Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte. Nárok na dávky majú rodičia aj v prípade, ak majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.
Vyskytujú sa prípady, že slovenský rodič je zamestnaný v štáte EÚ, ktorý nemá vo svojej legislatíve uzákonenú charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok. Jedná sa napr. o štáty Cyprus, Grécko, Írsko, Litva, Malta, Španielsko, Holandsko, Veľká Británia, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. V niektorých štátoch EÚ sa síce vypláca rodičovský príspevok, ale legislatíva príslušného štátu vymedzuje určité obmedzenia, napr. Belgicko vypláca dávku zamestnancom súkromného a verejného sektora iba v prípade, ak prerušia výkon svojej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa. V Českej republike a Rakúsku si rodič môže zvoliť variant dĺžky vyplácania, v Dánsku vyplácajú porovnateľnú dávku ako rodičovský príspevok niektoré obce pre rodičov, ktorí zabezpečujú osobnú starostlivosť o dieťa.
Koordinácia sociálneho zabezpečenia v EÚ
Pokiaľ sa občan SR zdržiava a pracuje v inom členskom štáte EÚ, v zásade môže požívať rovnakú právnu ochranu ako občania tohto štátu, bez ohľadu na občianstvo. Rovnosť prístupu sa týka aj sociálnych dávok. Teoreticky tak Slovenka žijúca v Írsku môže poberať materskú dávku v Írsku. Prakticky však nemôže poberať materskú v Írsku aj na Slovensku: osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, majú podliehať systému sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu. Vyplýva to z tzv. koordinačných nariadení EÚ.
Kľúč k rozlúšteniu otázky, ktorý členský štát je príslušný na výplatu sociálnych dávok, by nám mali dať práve koordinačné nariadenia. Význam sa prikladá miestu, kde oprávnená osoba pracuje, býva, resp. kde má centrum svojich životných záujmov.
Práca
Podľa základného princípu primárna zodpovednosť za výplatu sociálnych dávok leží na pleciach štátu, v ktorom je oprávnená osoba zamestnaná, resp. kde vykonáva samostatne zárobkovú činnosť.
Bydlisko
Ako vyplýva z koordinačných nariadení, “v rámci spoločenstva neexistuje v zásade oprávnenie na to, aby práva na sociálne zabezpečenie záviseli na bydlisku danej osoby; v špecifických prípadoch, najmä pokiaľ ide o osobitné dávky späté s ekonomickým a sociálnym kontextom danej osoby, bydlisko by sa však malo zohľadniť.”
V kontexte koordinačných nariadení sa však bydliskom nemyslí trvalý pobyt zapísaný v občianskom preukaze, ten má iba evidenčný charakter. Za bydlisko sa považuje “miesto, kde osoba zvyčajne býva.” Ak nie je možné jednoznačne určiť, kde osoba zvyčajne býva, skúma sa Centrum životných záujmov príslušnej osoby.
Je niekoľko prvkov, podľa ktorých sa centrum záujmov posudzuje, pre zaujímavosť napríklad dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, situácia dotknutej osoby vrátane jej rodinného stavu a rodinných väzieb, bytová situácia, ktorý členský štát sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely, a ďalšie. Ak posúdenie týchto kritérií nestačí na určenie skutočného miesta bydliska osoby, za rozhodujúci sa považuje úmysel tejto osoby, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
Rodinné dávky (rodičovský príspevok, prídavok na dieťa): posudzuje sa celá rodina
V prípade podania žiadosti o poskytnutie rodinných dávok sa zohľadňuje nielen žiadateľ, ale celá rodina. Žiadosť sa preskúma na základe podrobných informácií poskytnutých žiadateľom, pričom sa zohľadnia všetky skutočnosti a právne okolnosti, ktoré charakterizujú situáciu rodiny žiadateľa. Informačné minimum predstavujú tieto skutočnosti: zamestnanie a bydlisko matky, zamestnanie a bydlisko otca a štát, v ktorom žijú deti.
Ak inštitúcia dospeje k záveru, že jej právne predpisy sú uplatniteľné na základe prednostného práva, poskytne rodinné dávky. Inak by mala postúpiť žiadosť inštitúcii toho členského štátu, ktoré právne predpisy sú prednostné a informovať o tom žiadateľa. V prípade potreby poskytne žiadateľovi rozdielový doplatok.
Prednostné právo pri súbehu nárokov
Ak sa počas rovnakého obdobia a pre tých istých rodinných príslušníkov dávky poskytujú podľa právnych predpisov viac ako jedného členského štátu, uplatňujú sa tieto pravidlá prednosti:
- V prípade dávok splatných viacerými ako jedným členským štátom na rozličných základoch je poradie takéto: nároky vznikajúce na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nároky vznikajúce na základe poberania dôchodku, nároky vznikajúce na základe bydliska.
- V prípade dávok splatných viac ako jedným členským štátom na rovnakom základe, poradie prednosti sa stanoví s odkazom na tieto pomocné kritériá: v prípade nárokov, ktoré existujú na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba: miesto bydliska detí, za podmienky, že existuje takáto činnosť, a prípadne navyše najvyššia čiastka dávok poskytovaných podľa protichodných právnych predpisov. V takomto prípade sa náklady na dávky delia v súlade s kritériami ustanovenými vo vykonávacom nariadení.
- V prípade nárokov, ktoré existujú na základe poberania dôchodkov: miesto bydliska detí, ak takýto dôchodok je splatný podľa jeho právnych predpisov a prípadne navyše najdlhšia doba poistenia alebo bydliska podľa protichodných právnych predpisov.
- V prípade nárokov získaných na základe bydliska: miesto bydliska detí.
Pozastavenie rodinných dávok a rozdielový doplatok
V prípade súbehu nárokov podľa právnych predpisov rôznych štátov sa budú poskytovať rodinné dávky podľa právnych predpisov určených za prednostné. Nároky na rodinné dávky na základe iného protichodného právneho predpisu sa pozastavia až do výšky poskytovanej podľa prvých právnych predpisov a rozdielový doplatok sa v prípade potreby poskytne v sume, ktorá prevyšuje túto čiastku.
Rozdielový doplatok sa však nemusí poskytovať na deti s bydliskom v inom členskom štáte, ak nárok na danú dávku je založený iba na bydlisku.
Zastavenie, obnovenie, odňatie rodičovského príspevku
- Výplata rodičovského príspevku sa zastaví, ak je na poskytovanie rodičovského príspevku príslušná inštitúcia iného členského štátu.
- Výplata sa obnoví, ak príslušná inštitúcia iného členského štátu rozhodla o neposkytnutí rodičovského príspevku alebo o poskytnutí rodičovského príspevku v nižšej sume ako je suma rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku.
- Rodičovský príspevok sa doplatí za obdobie zastavenia jeho výplaty alebo za jeho časť, ak podmienky nároku na rodičovský príspevok a na jeho výplatu počas tohto obdobia boli podľa tohto zákona splnené a oprávnená osoba si uplatnila nárok v inom členskom štáte, ale príslušná inštitúcia tohto členského štátu za toto obdobie alebo za jeho časť neposkytla rodičovský príspevok.
- Rodičovský príspevok sa odníme, ak ho poskytuje príslušná inštitúcia členského štátu v rovnakej sume alebo vo vyššej ako je rodičovský príspevok na Slovensku alebo ak príslušná inštitúcia členského štátu neposkytuje rodičovský príspevok z dôvodu, že oprávnená osoba si neuplatnila nárok na rodičovský príspevok.
Rozdielový doplatok
- Ak oprávnená osoba poberá materskú dávku v inom členskom štáte EÚ, a suma tejto dávky je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku, nevzniká jej nárok na rozdielový doplatok.
- Avšak, ak oprávnená osoba poberá v inom členskom štáte EÚ materskú dávku v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku, môže požiadať príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého/prechodného pobytu na Slovensku, aby jej doplatili rozdiel tejto sumy (rozdiel medzi materskou dávkou v zahraničí a sumou rodičovského príspevku na Slovensku).
Podľa § 4 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku “ak sa oprávnenej osobe vypláca za celý kalendárny mesiac materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku na Slovensku, rodičovský príspevok je počas obdobia vyplácania materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte v sume určenej ako rozdiel medzi sumou rodičovského príspevku na Slovensku a sumou materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte.”