Ročné zúčtovanie dane a informácie k práceneschopnosti (PN)

Ročné zúčtovanie dane je proces, ktorým sa vysporiadajú daňové povinnosti zamestnanca za predchádzajúci kalendárny rok. Tento článok sa zameriava na špecifické situácie, ktoré môžu nastať v súvislosti s ročným zúčtovaním dane po ukončení práceneschopnosti (PN) a poskytuje dôležité informácie týkajúce sa PN a OČR.

Zamestnanec s dokladmi k ročnému zúčtovaniu dane

Základné princípy ročného zúčtovania dane

Ročné zúčtovanie dane vykonáva zamestnávateľ na písomnú žiadosť zamestnanca. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov.

Zamestnávateľ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na:

  • zrazené preddavky na daň,
  • nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,
  • nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),
  • nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, ak suma tohto dôchodku vyplatená v roku 2025 nepresiahla sumu 5 753,79 eur,
  • nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období,
  • zamestnaneckú prémiu,
  • daňový bonus, ak zamestnanec do 16. februára požiada o vykonanie ročného zúčtovania.

Kto vykoná ročné zúčtovanie?

O ročné zúčtovanie preddavkov na daň za daný rok môže požiadať aj bývalý zamestnanec svojho bývalého zamestnávateľa, ktorý mu v tomto zdaňovacom období vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Ak o vykonanie ročného zúčtovania títo zamestnanci nepožiadajú, zamestnávateľ je povinný im vydať vyplnené tlačivo Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch.

V prípade, ak zamestnanec mení zamestnávateľa (napríklad k 1. januáru 2026), môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy.

Kto môže požiadať o Ročné zúčtovanie dane?

Situácie spojené s práceneschopnosťou (PN)

Náhrada príjmu pri PN a jej zdaňovanie

Podľa § 5 ods. 7 písm. f) zákona o dani z príjmov je oslobodeným príjmom aj náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu (zákon č. 462/2003 Z. z.).

V daňovom priznaní sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy. Ak zamestnávateľ vystavil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, na ktorom je uvedená výplata náhrady príjmu pri dočasnej PN (napr. v sume 165,82 eur), táto suma sa v daňovom priznaní neuvádza, pretože je oslobodená od dane.

Nedoplatok dane a daňový bonus počas PN

Ak zamestnávateľ postupoval podľa § 36 ods. 5 (zamestnanec si uplatnil daňový bonus), daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníži o sumu daňového bonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 (podiel zaplatenej dane do výšky 2 % /3% sa má poukázať ním určenej právnickej osobe) zamestnávateľ zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur najneskôr do 30. apríla.

Ak výsledkom ročného zúčtovania je nedoplatok 0,05 eura, zamestnávateľ ho nezrazí (nedoplatok je nižší ako 5 eur). Ak si však zamestnanec uplatňuje daňový bonus, situácia sa mení.

Zamestnanec na PN a nedoplatok dane

V prípade, ak zamestnancovi z ročného zúčtovania preddavkov na daň vyšiel nedoplatok na dani a z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, zamestnávateľ postupuje v súlade s § 40 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Ak nemôže zamestnávateľ zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, vyberie nedoplatok dane správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca.

Vašou povinnosťou je do 30 dní odo dňa, kedy táto skutočnosť nastala alebo kedy ste ju zistili, oznámiť príslušnému daňovému úradu vznik takejto situácie a predložiť mu potrebné doklady na vykonanie zrážky dane.

Príklad: Sestra je dôchodkyňa a má príjem zo závislej činnosti. Pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov FO zo závislej činnosti, ktoré za ňu vykonal zamestnávateľ jej vznikol nedoplatok na dani vyše 700 eur, nakoľko jej zamestnávateľ pri výpočte mzdy omylom znižoval základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Jej pracovný pomer trvá aj naďalej, avšak od začiatku februára je na PN. V uvedenom prípade zamestnávateľ môže nedoplatok odviesť pri najbližšom odvode a dohodnúť sa so zamestnankyňou, že bude záväzok voči zamestnávateľovi (nedoplatok) zrážať zo mzdy po nástupe z PN (do konca roka) resp. ho bude zrážať a odvádzať postupne do konca roka zo mzdy, alebo v prípade, že bude dlhodobo PN (nebude poberať zdaniteľný príjem) bude postupovať nasledovne:

  • ak zamestnancovi z ročného zúčtovania preddavkov na daň vyšiel nedoplatok na dani a z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, zamestnávateľ postupuje v súlade s § 40 ods. 5 zákona o dani z príjmov - ak nemôže zamestnávateľ zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, vyberie nedoplatok dane správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil.

Preplatok na dani po ukončení PN

Počas PN klesá zdaniteľný príjem zo mzdy, čím sa často zníži skutočná ročná daňová povinnosť oproti sumáru mesačných preddavkov. Výsledkom býva preplatok, ktorý sa vráti po ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní.

Príklad: Náš pracovník bol v roku 2011 PN od 1.1.2011 do 31.10.2011. Po ukončení PN-ky sme s ním rozviazali pracovný pomer, pretože odchádzal do invalidného dôchodku. V októbrovej výplate sme mu vyplatili nevyčerpanú dovolenku a odstupné spolu vo výške 515 €. V ročnom zúčtovaní mu vyšiel preplatok na dani. V tomto prípade má nárok na nezdaniteľnú časť za celý rok t.j. vo výške 3559,30 €. Zrazená daň sa mu vráti.

Informácie k PN a OČR

Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.

Nemocenské, materské a iné sociálne dávky sú dávky zo sociálneho systému; ich daňový režim je špecifický. Praktická zásada: Každý „typ peňazí“ (mzda, náhrada, dávka, bonus, príjem z dohody) môže mať iný daňový režim.

Zákony o PN a OČR

Náhrada príjmu pri dočasnej PN

Náhrada príjmu pri dočasnej PN je upravená zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov. Zamestnancovi sa počas dočasnej PN vypláca náhrada príjmu nasledovne:

  • 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ),
  • 4. - 10. deň (vrátane): 55 % DVZ.

Nárok na vyššiu náhradu príjmu od prvého dňa môže byť upravený kolektívnou zmluvou (napr. nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).

Od 11. dňa PN zamestnancovi vypláca Sociálna poisťovňa nemocenské, a to vo výške 55 % DVZ.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je dôležitý denný vymeriavací základ (DVZ).

Nemocenské poistenie zamestnanca:

  1. Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
  2. Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára.
  3. Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2.

SZČO:

  1. Nemocenské poistenie SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
  2. Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2025 pre výpočet náhrady príjmu a nemocenských dávok:

Dni PN Výška náhrady/dávky (z DVZ) Maximálna suma náhrady/dávky (v roku 2025)
1. - 3. deň 25 % Napr. 25 % z 80,1836 eur = 20,0459 eur
4. - 10. deň 55 % Napr. 55 % z 80,1836 eur = 44,09898 eur
Od 11. dňa (nemocenské) 55 % Napr. 55 % z 80,1836 eur = 44,09898 eur
Tabuľka s dennými vymeriavacími základmi a výškou náhrad

Elektronická PN (ePN)

Od 1.1.2024 platí pre všetkých lekárov (všeobecní lekári, dorastoví lekári, ambulantní lekári - špecialisti, nemocniční lekári - špecialisti) povinnosť vystavovať ePN.

ePN je elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Vďaka ePN už nie je potrebné doručovať papierové potvrdenia zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Informácie o vzniku, trvaní a ukončení dočasnej PN sa automaticky prenášajú medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom.

Ako postupovať pri ePN:

  1. Zamestnanec:
    • Nemusí osobne navštevovať lekára len z dôvodu vystavenia ePN.
    • Je potrebné kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
    • Dodržiavanie liečebného režimu.
    • Môže si prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“ a sledovať stav svojej PN.
  2. Zamestnávateľ:
    • Musí oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
    • Poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
    • Uviesť obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).
    • Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.
    • Môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Pandemické ošetrovné a nemocenské

V súvislosti s koronavírusom bolo zavedené „pandemické ošetrovné“ a „pandemické nemocenské“ poskytované v čase krízovej situácie. Nová úprava priniesla aj to, že ak v období krízovej situácie si uplatňujete tzv. pandemické ošetrovné, poistenie sa od 11. dňa neprerušuje, stále trvá. To okrem iného znamená, že tieto dni sa započítavajú do nároku na dávky sociálneho poistenia.

Zmena v súvislosti s COVID-19 sa týka aj PN-iek pre SZČO. V prípade, ak zostanete PN od 27. 3. 2020 z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, bude vám uznaná PN vo výške 55 % z DVZ už od prvého dňa. PN-ka do 26. 3. 2020 zostáva po starom, a to 25 % z DVZ a od 4. dňa 55% z DVZ.

Podmienky pre nárok na pandemické ošetrovné:

  • Dieťa do 11. roku veku, alebo do 18. roku veku, ak ide o dieťa s nepriaznivým stavom.
  • Choré dieťa do 16. roku veku.
  • V čase nároku na dávku ste aktívne nemocenský poistený (t. j. platby poistného za predchádzajúci mesiac musia byť uhradené do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom žiadate o dávku OČR (napr. za mesiac február, do 31. 3.).

Ak ste začali s podnikaním len nedávno, ale v prvom roku ste neplatili povinné sociálne poistenie, nárok na OČR alebo PN v tomto prípade nemáte. V čase poberania OČR a PN nie ste povinní platiť sociálne odvody a platby obnovíte až po ukončení tohto obdobia.

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia vykonávajú zdravotné poisťovne. Zúčtovanie poistného je upravené v § 19 zákona o zdravotnom poistení č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného najneskôr do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka.

tags: #rocne #zuctovanie #dane #a #pn