Rastúca návštevnosť seniorov: Dôvody, trendy a riešenia pre aktívny život

Trend starnutia obyvateľstva je celosvetový fenomén, ktorý mení nielen demografickú štruktúru, ale aj ekonomické a sociálne prostredie. Podľa Eurostatu predstavoval v roku 2009 podiel obyvateľov v EÚ nad 65 rokov 17,4 percenta, no o desať rokov neskôr vzrástol na 20,3 percenta. Do roku 2050 by sa podiel starších ľudí mal zvýšiť takmer na 30 percent. Tento demografický posun otvára nové príležitosti v takzvanej striebornej ekonomike, ale zároveň prináša výzvy v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Svet biznisu a "strieborná ekonomika"

Vo svete biznisu robí starnutie populácie z farmácie a z poskytovania zdravotnej starostlivosti či sociálnych služieb čoraz zaujímavejšiu príležitosť, ako zarobiť. Do tohto segmentu vstupujú investičné fondy, technologické startupy, bohatí, ale aj bežní investori, spoliehajúc sa na rast takzvanej striebornej ekonomiky. Navyše, kúpna sila ľudí vo veku nad 60 rokov sa vo svete neustále zvyšuje, s čím rastie aj ich ochota míňať. Budúci dôchodcovia v Európe nebudú väčšinu príjmov vynakladať len na nevyhnutné životné potreby. Budú míňať aj na zdravie, rekreáciu či kultúru. Niektorí budú nasporené peniaze investovať. V rámci EÚ ľudia nad 50 rokov vlastnia 75 percent akcií na burzách, 65 percent súkromných úspor a 60 percent domov.

„Aj staršia populácia má svoje potreby, o ktoré sa budú chcieť firmy postarať. Preto sa to javí ako profitabilný biznismodel s narastajúcou klientskou základňou,“ hovorí analytik Across Private Investments Dominik Hapl.

Podobný názor má manažér spoločnosti Amundi pre Slovensko Miroslav Ovčarik. „Ide o jeden z nezastaviteľných trendov, kde najmä vo vyspelých ekonomikách patrí tá časť obyvateľstva, ktorá je na dôchodku, k najbohatšej vrstve spoločnosti a má veľa voľného času,“ myslí si.

Boom agetechov a cielené služby

Aj preto sa na trhu objavujú produkty a služby cielené na seniorov. Bratislava stavia nájomné byty pre seniorov. Banky ponúkajú takzvané reverzné hypotéky, cez ktoré dôchodca predá svoj dom banke s právom dožitia, aby si prilepšil na penzii. Súkromné firmy stavajú domovy dôchodcov s nadštandardnou starostlivosťou. Dokonca aj technologické startupy, nazývané healthtechy alebo agetechy, ponúkajú služby a produkty pre penzistov. Napríklad londýnsky startup Birdie predáva aplikáciu na monitorovanie zdravia pre starších ľudí. Americká spoločnosť Nesterly stavila na spoločné bývanie starých a mladších ľudí. Vznikajú aj sociálne médiá pre dôchodcov, ako sú zoznamky či aplikácie na zábavu. Dôležité je, že tieto startupy so službami pre starších získavajú milióny od súkromných investorov.

„Firmy hľadajú riešenia, ktoré pomáhajú udržať populáciu zdravú a produktívnu aj vo vyššom veku. Či už ide o technologické inovácie zamerané na prevenciu, alebo potom o samotnú starostlivosť a udržanie zdravotného stavu,“ hodnotí trendy Michal Nešpor, partner CB Investment Managementu, dcéry Crowdberry, ktorý pomáha zbierať kapitál pre začínajúce firmy.

Význam pohybu pre seniorov a výskum v BMC SAV

Stále existuje zaužívaná predstava, že starší ľudia by sa mali v zásade skôr šetriť a radšej oddychovať. Prax aj vedecké poznatky však hovoria niečo celkom iné. Čoraz viac ľudí nielen v zrelom, ale aj v strednom veku trpí najrôznejšími civilizačnými ochoreniami, ktoré spôsobuje práve aj nedostatok pohybu. Vedci z Biomedicínskeho centra SAV realizujú unikátny vedecký projekt, ktorého významnou súčasťou je dlhodobý tréningový program pre seniorov. Seniori dokonca založili občianske združenie Strieborné líšky s cieľom šíriť myšlienku aktívneho životného štýlu aj vo vyššom veku. Seniori pravidelne dlhodobo cvičia pod vedením profesionálnych trénerov v Centre pohybovej aktivity v Biomedicínskom centre SAV v Bratislave. Kratšie (3- až 6-mesačné) tréningové programy sa realizujú v spolupráci s odborníkmi z Fakulty telesnej výchovy a športu UK. Vedci pritom priebežne dlhodobo monitorujú a vyhodnocujú zdravotný stav a kvalitu života seniorov.

Mgr. Barbara Ukropcová hovorí: „Na začiatku bol pilotný projekt s trojmesačným aeróbne-silovým tréningom seniorov, po ktorom sme pomocou mnohých vyšetrení zaznamenali množstvo pozitívnych účinkov cvičenia. Seniori zlepšenie sami subjektívne cítili a mnohí chceli jednoznačne v tréningu ďalej pokračovať. My sme zase mali záujem spustiť projekt, ktorý by poukázal na dlhodobú udržateľnosť zdravia a kvality života pravidelne cvičiacich seniorov a umožnil nám sledovať tie faktory, ktoré sa na benefičných účinkoch pravidelného cvičenia podieľajú („elixír zdravia“). S podporou pani riaditeľky Biomedicínskeho centra SAV (BMC SAV) sa nám podarilo premeniť priestory knižnice na modernú telocvičňu, ktorá je základom Centra pohybovej aktivity. Nová telocvičňa slúži aj zamestnancom BMC.“

Prečo výskum zameraný na seniorov?

Lucia Slobodová vysvetľuje: „Nastúpila som na doktorandské štúdium s témou, ktorá sa venovala vplyvu fyzickej aktivity na kognitívne funkcie. Vieme, že starnutie môže sprevádzať pokles kognitívnych funkcií až vznik tzv. mierneho kognitívneho deficitu, z ktorého sa môže vyvinúť Alzheimerova choroba. Takže bolo prirodzené, že projekt doc. Ukropcovej (ktorý sa uskutočnil v spolupráci s 1. a 2. neurologickou klinikou LFUK a UNB a FTVŠ UK v Bratislave), s cieľom skúmať účinky cvičenia na poruchy pamäte, bol zameraný na staršiu populáciu. Jednoznačne vidíme, že cvičenie má naozaj pozitívny vplyv na pamäť, a to dokonca aj u ľudí, ktorí už nejaký kognitívny deficit majú a nikdy predtým necvičili.“

Mgr. Barbara Ukropcová dodáva: „Druhá vec je, že populácia starne, a práve seniori sa stávajú relatívne veľkou skupinou ľudí, ktorá je zároveň pre trénerov asi najmenej zaujímavá. Medicína sa tiež sústreďuje najmä na liečenie už diagnostikovaných ochorení a prevencia či liečba pomocou modifikácie životného štýlu (výživa, cvičenie, kognitívny tréning) prakticky úplne chýbajú. Čo je, samozrejme, problém.“

Je určite dobre, že existujú dlhodobé tréningové programy pre seniorov. Sú dôkazom toho, že možno dlhodobo udržať kvalitu života a zlepšiť zdravotný stav a tiež toho, že zmena životného štýlu sa dá uskutočniť v akomkoľvek veku a seniori na Slovensku majú o to skutočný záujem.

Výsledky výskumu a medicína založená na dôkazoch

Barbara Ukropcová hovorí: „Zaznamenávame zlepšenie pamäte, ale aj zlepšenie metabolizmu a fyzickej zdatnosti vplyvom tréningu.“ Lucia Slobodová dopĺňa: „Zistili sme, že pravidelná fyzická aktivita okrem maximálnej rýchlosti zvyšuje aj preferovanú rýchlosť chôdze, spontánnu vnútornú motiváciu k intenzívnejšiemu pohybu. Napriek tomu, že maximálna rýchlosť chôdze sa znižovala s vekom, tento vzťah bol pravidelným cvičením výrazne zoslabený. Inými slovami môžeme povedať, že pravidelnou fyzickou aktivitou dokážeme spomaliť fyziologické procesy starnutia a znížiť riziko vzniku ochorení. Každé tri mesiace testujeme motorické funkcie našich seniorov a vidíme, ako sa zlepšujú. Najdôležitejšie však je, že oni necvičia preto, lebo musia, ale preto, že chcú a snažia sa. Sú motivovaní, keďže na sebe cítia pozitívne účinky cvičenia a vedia od nás o jeho konkrétnych benefičných účinkoch.“

Klinické štúdie s cvičením na veľkých skupinách pacientov sa už v zahraničí uskutočnili a predstavujú základ pre „Evidence Based Medicine“, teda medicínu založenú na dôkazoch. „Chceme poukázať na účinnosť pravidelného cvičenia a na dlhodobú udržateľnosť dobrého zdravotného stavu a zdatnosti aj vo vyššom veku. Chceme dokázať aj v našich podmienkach, že je takýto prístup efektívny a ľudia chcú a dokážu dlhodobo cvičiť, zlepšuje to ich zdravotný stav, lepšie sa cítia a dokázateľne to prispieva k udržaniu ich samostatnosti a kvality života,“ hovorí Barbara Ukropcová. „Teší nás aj záujem o organizáciu podobných tréningových programov v iných mestách. Veľmi aktívny je napríklad Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, ktorý tiež spúšťa podobný tréningový program pre seniorov.“

Osamelosť seniorov a sociálna izolácia

Osamelosť neohrozuje len psychiku, ale aj fyzické zdravie seniorov, hovorí Daniel Ornyi, riaditeľ spoločnosti Medi Ados. S podporou Nadácie VÚB rozbiehajú nový model denného programu pre starších ľudí. Ich prístup dokonca posúva seniorov z lôžkovej starostlivosti späť k bdelej a hodnotnej starobe.

„Naším cieľom je predchádzať marginalizácii seniorov, teda ich sociálnemu vylúčeniu. Na Slovensku je to reálny a rýchlo rastúci problém. Ľudia po odchode do dôchodku často prepadnú z približne 1 600 eur mesačného príjmu na 600 až 700 eur. Ak majú úspory, postupne ich míňajú, ale mnohí ich nemajú vôbec. Existujú síce kompenzačné mechanizmy, no v praxi často nestačia. Tento moment je podľa mňa symptómom hlbšej dôstojnostnej krízy,“ hovorí Daniel Ornyi.

Vďaka dlhoročnej praxi vidí následky. „Ľudia jednoducho strácajú zmysel života. Systém ich degraduje, neposkytuje dostatočné podmienky na dôstojné fungovanie. Prejavuje sa to aj v raste stupňa odkázanosti. Ľudia, ktorí boli pôvodne na úrovni 1 až 3, sa v dôsledku zhoršujúcich sa podmienok často posúvajú na stupeň 4, čo znamená vyššiu mieru starostlivosti. V tomto bode už mestá a samosprávy doplácajú približne 900 eur mesačne na každého seniora. Tu vzniká zásadný paradox. Systém výrazne financuje až následok zhoršenia zdravotného stavu, nie jeho prevenciu. Ak by bol nastavený tak, že by podporoval aj aktívnych seniorov a umožnil im zostať dlhšie sebestačnými, bolo by reálne predĺžiť obdobie s nižšou mierou odkázanosti minimálne o päť rokov. Naša skúsenosť ukazuje, že je to dosiahnuteľné.“

Nový model denného programu

„Budúci rok v marci plánujeme spustiť nový projekt aj vďaka podpore Nadácie VÚB. Pôjde o denný stacionár so súbežnou možnosťou krátkodobej pobytovej starostlivosti. Projekt je stále vo fáze príprav, preto neuvádzam všetky detaily, no cieľ je jasný: vytvoriť priestor, ktorý seniorom poskytne pravidelný program, sociálny kontakt a prevenciu predčasného prepadu do vyššieho stupňa odkázanosti. Pôjde o akýsi „seniorský denný program“. My počas dňa budeme zvážať ľudí k nám, pričom všetci budú vopred informovaní, aký program ich čaká na celý mesiac,“ hovorí Daniel Ornyi. „Seniorky veľmi rady varia, len často nemajú pre koho. Páni zase radi robia práce v záhrade. My im to chceme umožniť. Samozrejme, pod dozorom. Chceme im vrátiť dôstojný život a sebarealizáciu.“

Naša skúsenosť ukazuje, že cielene zvolený program môže zlepšiť mieru sebestačnosti seniorov. V rámci Medi Ados sme spolu s manažérkou Stankou Mattovou zaviedli intenzívnu revitalizačnú starostlivosť, kde sa jednotlivým klientom venujeme. V niektorých prípadoch sme zaznamenali posun od prevažne ležiaceho režimu k výrazne aktívnejšiemu fungovaniu. Treba zdôrazniť, že nejde o univerzálny výsledok pre všetkých, no trend je zreteľný. Kľúčový rozdiel je v prístupe: nepovažujeme seniora za pasívneho prijímateľa starostlivosti. Budujeme sieť ľudí a partnerov, ktorí nám pomáhajú tvoriť pre seniorov program.

Osamelosť má aj zdravotné dôsledky: seniori niekedy nehlásia pády či problémy zo strachu, že budú na príťaž. Ak má prísť k zmene, potrebujeme prostredie, v ktorom sa môžu o svojom stave rozprávať otvorene a bez pocitu hanby. Kľúč je jednoduchý: senior musí mať dôvod vstať a ísť medzi ľudí. Bez toho sa kvalita života zhoršuje a rastie odkázanosť na systém, ktorý už dnes funguje s veľkými ťažkosťami.

Zdravotné dáta a štatistiky NCZI na Slovensku

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) poskytuje rozsiahle dáta o zdravotnom stave populácie na Slovensku, ktoré sú kľúčové pre pochopenie potrieb seniorov a pre tvorbu efektívnych preventívnych a liečebných programov.

Tabuľka nižšie sumarizuje niektoré z najdôležitejších zdravotných štatistík zverejnených NCZI, ktoré sú relevantné pre tému zdravia a návštevnosti seniorov:

tags: #najvacsia #navstevnost #seniorov