Dôchodkový systém na Slovensku prešiel v posledných rokoch viacerými zmenami, ktoré mali za cieľ zabezpečiť jeho udržateľnosť a spravodlivosť. Napriek tomu sa objavili prípady, kedy novely zákonov spôsobili nespravodlivé rozdiely medzi rôznymi skupinami obyvateľov, najmä medzi ženami s deťmi a vdovami. Tieto situácie vyvolali vlnu nevôle a protestov, čo viedlo k ďalším legislatívnym úpravám.
Dôchodkový strop a jeho dopady na ženy
Od vlaňajšieho júla platí nový strop odchodu do dôchodku, ktorý má budúcim dôchodcom zabezpečiť, že do penzie nepôjdu neskôr, ako keď dosiahnu 64 rokov. V ústave SR sa dostala formulácia, že vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Tento strop sa prvýkrát dotkne až tých žien, ktoré sú narodené v roku 1960 a vychovali dve, tri alebo viac detí.
Ženám, ktoré vychovali deti, sa však znižovanie veku nepozdávalo, keďže sa im nezohľadňoval pri skracovaní dôchodkového veku počet vychovaných detí. Pri ženách narodených napríklad v roku 1957, 1958, 1959 a 1960 nebolo jasné, ako vlastne prišlo ministerstvo práce k hodnotám dôchodkového veku v tabuľke. Tá nezohľadňovala princíp zakotvený v novelizovanej Ústave SR. Niektorým ženám sa vek znížil o pol roka, iným len o mesiac. Aj keď bývalý minister po kritike a petícii nespokojných žien, ktorých je vyše 100-tisíc, tabuľku čiastočne opravoval, problémy v nej ostali. Nahnevané ženy protestovali aj pred parlamentom.
Novela sociálneho poistenia a jej obmedzenia
Novela sociálneho poistenia, ktorú predložili tri poslankyne vládnych strán Petra Krištúfková (Sme rodina), Katarína Hatráková (OĽaNO) a Anna Zemanová (SaS), mala odstrániť nespravodlivosti pri odpočítavaní dôchodkového veku podľa počtu detí. Táto novela pomôže len tým, ktorí idú do penzie po 1. novembri 2020. Dôchodkový vek žien, ktorý je vzhľadom na počet vychovaných detí podľa aktuálne účinnej právnej úpravy výhodnejší, sa nemá meniť. K návrhu novely je pripojená nová tabuľka penzijného veku. Podľa novely zákona, ktorá prešla do druhého čítania, sa má skrátiť dôchodkový vek na 61 rokov a 8 mesiacov. Nespokojné ženy si myslia, že by im štát mal doplatiť penziu za mesiace, o ktoré nemohli odísť do penzie skôr. Odborník na dane a odvody Jozef Mihál však v tom má jasno. Podľa neho sa tých žien, ktorým podľa aktuálne platného zákona vznikne nárok na dôchodok pred 1. novembrom 2020, teda pred účinnosťou novely zákona, táto schvaľovaná novela nebude týkať. A nespokojným ženám odkazuje, že sťažovať by sa mali u Richtera a Pellegriniho.
Tabuľka porovnávajúca dôchodkový vek pred a po novele pre ženy narodené v rokoch 1957 a 1958:
| Ročník narodenia | Počet detí | Pôvodný dôchodkový vek | Dôchodkový vek podľa novely (od 1. novembra) |
|---|---|---|---|
| 1957 | 1 | 62 rokov a 6 mesiacov | 62 rokov |
| 1958 | 1 | 62 rokov a 7 mesiacov | Nezmenený |
| 1958 | 2 | 62 rokov a 1 mesiac | 61 rokov a 8 mesiacov |
Novela by mala začať platiť 1. novembra, avšak ženy narodené v roku 1957 alebo 1958 (ak majú 2 deti) sú buď už v penzii, alebo dosiahnu dôchodkový vek do 1. novembra 2020. Čitateľ nám poslal konkrétny príklad. Žena sa narodila v septembri 1958 a vychovala 2 deti. Podľa aktuálne platného znenia zákona je jej dôchodkový vek 62 rokov a 1 mesiac, teda do penzie by mala ísť v októbri 2020. Podľa novely zákona, ktorá prešla do druhého čítania, sa jej má skrátiť dôchodkový vek na 61 rokov a 8 mesiacov.
Najkrajšie dievča z poľnohospodárstva (1971)
Nespravodlivosť vo vdovských dôchodkoch
Popri rozdávaní zo sociálnych balíčkov si štát spomenul aj na vdovy a vdovcov. Platné zákony ich delili podľa toho, kedy im zomrel manžel, či manželka. Niekedy len pár dní rozhodovalo o tom, či mali alebo nemali nárok na peniaze od štátu. Alene zomrel manžel pred januárom 2004, a tak sa jej nárok na vdovské posudzuje podľa dovtedy platného zákona. Na vdovy, ktorým manželia zomreli v roku 2004, platí iný zákon. „Ja neviem, čo sú toto za zákony," hovorí Alena. Najväčšou diskrimináciou žien, ktorým bol vdovský dôchodok priznaný pred rokom 2004, je odlišné doživotné poskytovanie vdovských dôchodkov po dovŕšení dôchodkového veku oproti ženám, ktoré ovdoveli po roku 2003. Kým ženy ovdovelé po roku 2003 majú nárok na výplatu vdovského dôchodku vždy po dovŕšení dôchodkového veku, u žien, ktoré ovdoveli pred rokom 2004, to tak nie je.
Nedôslednosť a zrovnoprávnenie postavenia
Vdovám svitla nádej, že v rámci druhého balíčka príde rad i na nich a že od 1. januára 2016 sa zákon zmení. Plány ministra pokazila vlastná nedôslednosť pri náprave zákona. "Majú si počkať na to, až budeme definitívne pripravení riešiť ich problém," povedal minister Richter. "Odhadom máme čísla špecifikované, ale po konzultácii a na základe pripomienky, ktorá bola vznensená z ministerstva financií, sme nutení sa k problematike vrátiť," dodal minister PSVaR.
"Vzhľadom na to, že sa vraciame 11 rokov dozadu, bolo nevyhnutné viac analyzovať dopady a presné počty vdov a vdovcov, ktorých sa problematika bude týkať," vysvetľuje minister. Zákon odstránil bariéry a časové lehoty, ktoré diskriminovali niektoré vdovy len preto, lebo ich manžel zomrel pred 1. januárom 2004. "Zrovnoprávnili sme postavenie vdov a vdovcov z hľadiska nároku je rovnaké, aké bolo pred rokom 2004," dodal Richter.
Historické zmeny a aktuálne problémy
Len 1. júla začal platiť dôchodkový strop zakotvený do ústavného zákona a už ho treba opravovať. Prvým problémom sú rozdiely pri odchode do dôchodku jednotlivých ročníkov žien, na ktoré sa od roku 2004 vzťahovalo postupné vyrovnávanie dôchodkového veku. Poslednou úpravou od 1. januára 2019, ktorú presadila strana Most-Híd, sa zmenil spôsob určovania dôchodkového veku. Dôležité súvislosti: Minister práce Ľudovít Kaník od 1. januára 2004 stanovil jednotný dôchodkový vek 62 rokov pre mužov aj ženy. U mužov tento jednotný dôchodkový vek začal platiť už od 1. januára 2004.
Automatická úprava dôchodkového veku
V roku 2012 však vláda Roberta Fica prijala zákon, ktorým sa zaviedla automatická úprava dôchodkového veku v závislosti od priemernej strednej dĺžky života v dôchodkovom veku. Bola to dôležitá reforma pre trvalú udržateľnosť dôchodkového systému. Jednotný dôchodkový vek 62 rokov sa tým začal predlžovať. V roku 2017 o 76 dní, takže do penzie išiel človek, keď dosiahol 62 rokov a 76 dní. V roku 2018 bol dôchodkový vek 62 rokov a 139 dní. V januári 2019 prišla ďalšia zmena. Keďže výpočet dôchodkového veku na roky a dni bol nepraktický a človek nevedel, kedy vlastne ide do penzie, začal sa dôchodkový vek určovať v rokoch a mesiacoch. Dnes je už známy päť rokov vopred.
Kolízia dôchodkového stropu a automatu
Druhým problémom dôchodkového stropu je to, že sa dostal do kolízie s automatom postupne predlžujúcim dôchodkový vek. „Zákon platí. Za každé dieťa pol roka. Dnes je strop 62 rokov a 8 mesiacov. Je to jednoduché. Mužov ani žien, ktorí odchádzajú do dôchodku teraz, sa strop ešte netýka. Majú totiž nárok odobrať sa na penziu skôr, než stanovuje strop. Dôchodkový vek na rok 2019 (62 rokov a 6 mesiacov) sa netýka niektorých žien, ktoré sa narodili po 1. januári 1957. Tým sa totiž dôchodkový vek znižuje podľa počtu vychovaných detí. Podobne sa podľa platného zákona o sociálnom poistení znižuje dôchodkový vek aj tým poistencom, ktorí pracovali v I. pracovnej kategórii alebo v I. a II. Keďže zároveň platí automat prijatý za vlády R. Fica v roku 2012, pri ďalších ročníkoch, 1958 a 1959, sa vek odchodu do dôchodku postupne zvyšuje až do dosiahnutia samotného stropu 64 rokov. Matky týchto ročníkov (napríklad s dvomi deťmi) sú však oproti mladším, ktorých sa už týka dôchodkový strop, ale aj oproti starším ročníkom (tzv. Kaníkove ženy) znevýhodnené.
„Práve v druhom čítaní máme s poslancami NR SR ambíciu vyriešiť aj skoky pri dôchodkovom veku matiek s dvomi deťmi, ktoré sa narodili v rokoch 1958, 1959 a 1960, a zohľadňovanie výchovy detí pri dotknutých ročníkoch,“ informoval Denník N Michal Stuška z ministerstva práce.