Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"). Právny nárok na odchodné a odstupné má zamestnanec, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru. Nárok na odchodné tak nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Čo je odstupné?
Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Hlavným účelom poskytovania odstupného je určitá náhrada poskytovaná zamestnancovi za to, že jeho pracovný pomer končí z dôvodov na strane zamestnávateľa, veľmi často z dôvodov hospodárskych problémov zamestnávateľa.
Ak pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, ktoré taxatívne vymenúva Zákonník práce (napr. pre nadbytočnosť zamestnanca) a sú splnené aj ostatné zákonné podmienky, zamestnávateľ vyplatí odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. To znamená, že odstupné je spravidla vyplatené zamestnancovi spolu s „poslednou“ mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru.
Čo je odchodné?
Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Odchodné slúži k inému účelu ako odstupné. Odchodné podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku (pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie). Pri jeho vyplatení zamestnávateľ nesleduje, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa, či zamestnanec počas svojho života pracoval len v jednom pracovnom pomere alebo vo viacerých a koľko rokov odpracoval celkom.
Na výpočet odchodného sa použije priemer pre pracovno-právne účely, ako na výpočet napr. dovolenky. Technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca (§ 134 ods. 4 ZP). Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
Osobná asistencia znamená rozdiel medzi prežívaním a skutočným životom - Adolf Ratzka, PhD
Podmienky nároku na odchodné
Na odchodné má zamestnanec nárok podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, ak ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 (okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom, ak porušil povinnosti zvlášť hrubým spôsobom) a ods. 2 (okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny alebo z dôvodu odsúdenia za úmyselný trestný čin).
Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.
Nárok na odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku
Zamestnanec má nárok na odchodné aj pri predčasnom starobnom dôchodku, ak splní vyššie uvedené podmienky. Jednomesačné odchodné je len minimálny zákonný nárok, ale zamestnávateľ môže vyplatiť aj viac.
Odchodné a odstupné súčasne
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnanec môže mať nárok na odchodné aj odstupné súčasne.
Príklad: Nárok na odstupné a odchodné súčasne
Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov).
V tomto prípade zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru. Zamestnanec má nárok na odstupné najmenej vo výške 3-násobku mesačného priemerného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods. 1 ZP.
Zdanenie a odvody
Z hľadiska zdanenia a platby odvodov na poistné patria odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie.
Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Tabuľka: Prehľad zdanenia a odvodov
| Typ plnenia | Zdaniteľný príjem | Zdravotné poistenie | Sociálne poistenie |
|---|---|---|---|
| Odstupné | Áno | Áno | Áno |
| Odchodné | Áno | Nie (výnimka) | Áno |