Správne dýchanie zohráva v procese fyzioterapie kľúčovú úlohu. Nielen že ovplyvňuje výkon pri cvičeniach, ale aj pomáha pri znižovaní napätia a bolesti, čo vedie k efektívnejšiemu priebehu rehabilitácie. Dýchanie je jednoducho náš najdominantnejší pohybový vzor, pretože ho robíme aj v čase, keď sa „nehýbeme“. Problematika dýchania a jeho vplyvu na fyziologické fungovanie organizmu sa veľmi podceňuje. Možno ani neviete o tom, že dýchať zle.
Pri fyzioterapii sa kladie dôraz na to, ako dýchanie ovplyvňuje výkon cvičení. Správne dýchanie poskytuje telu dostatočné množstvo kyslíka, ktorý je nevyhnutný pre svaly a tkanivá, čo zlepšuje vytrvalosť a celkový výkon. Zároveň je dôležité mať na pamäti, že zadržiavanie dychu alebo nesprávne dýchanie môže spôsobiť zbytočné napätie, ktoré bráni správnemu vykonaniu cvičení a môže viesť k zraneniam. Dýchanie pri cvičení by malo byť synchronizované s pohybom. Napríklad, počas vykonávania silových cvičení je vhodné vydychovať pri vykonávaní náročnejšej časti pohybu (napr. pri zdvíhaní závažia), čo znižuje vnútrobrušný tlak a stabilizuje trup. Naopak, nádych by mal prebiehať pri uvoľnení alebo v ľahšej fáze pohybu.
Význam dýchania pre relaxáciu a zmiernenie bolesti
Správne dýchanie má veľký vplyv na relaxáciu a znižovanie napätia v tele. Pri fyzioterapii je často potrebné uvoľniť svaly, ktoré sú stuhnuté alebo bolestivé. Hlboké a kontrolované dýchanie podporuje aktiváciu parasympatického nervového systému, ktorý je zodpovedný za upokojenie tela. To vedie k zmierneniu stresu a znižovaniu vnímania bolesti. Dýchanie môže tiež pomôcť pri zmiernení bolestí pri rehabilitácii. Napríklad pri bolestiach chrbta je účinné dýchať do bránice, čo podporuje uvoľnenie bedrovej oblasti a zmierňuje napätie. Správne techniky dýchania môžu poskytnúť potrebnú úľavu pri rehabilitácii rôznych zranení a stavov.
Bránicové dýchanie: Základ stabilizácie a pohybu
Jednou z najúčinnejších techník dýchania pri fyzioterapii je bránicové dýchanie. Tento typ dýchania zahŕňa využívanie bránice (hlavného dýchacieho svalu) pri nádychu a výdychu. Bránicové dýchanie je dôležité pre zlepšenie pohyblivosti a stabilizácie trupu. Keď sa bránica pohybuje správne, pomáha pri rozťahovaní brucha a uvoľnení napätia v dolnej časti tela, čo je zásadné pre podporu efektívneho pohybu pri cvičení. Bránicové dýchanie tiež zlepšuje kontrolu nad centrálnou stabilitou tela, čo je dôležité pre cvičenia zamerané na posilnenie svalstva a rehabilitáciu. Správna aktivácia bránice umožňuje väčšiu kontrolu nad trupom, znižuje riziko zranenia a podporuje správne držanie tela.
Dôležitú funkciu zohráva bránica. Tá v spolupráci s ostatnými svalmi trupu zaisťuje stabilitu našej chrbtice - tzv. stredu tela. Zapojenie bránice do posturálnej funkcie (podiel na udržaní nášho postoja a stability) je vždy závislé na fungovaní panvového dna, hlbokých brušných svalov a krátkych svalov chrbta. Celý tento komplex stabilizačných vnútorných svalov sa nazýva HLBOKÝ STABILIZAČNÝ SYSTÉM. Je extrémne dôležitý pre udržanie, fixovanie a chránenie chrbtice či už pri statickom, alebo dynamickom zaťažení. Pri poruchách tohto stabilizačného systému (napríklad aj pri zlom dýchaní) dochádza k nesprávnemu držaniu tela, k svalovým nerovnováham, čo následne môže spôsobiť bolesti chrbta.
Dýchanie a jeho vplyv na držanie tela
Správne dýchanie má priamy vplyv na držanie tela. Začína sa plným nádychom do celých pľúc, nie len do ich hornej časti, ako sa to často deje pri plytkom dýchaní. S každým nádychom sa brušná stena mierne vyklenie, čo je prirodzený pohyb spôsobený zostupom bránice. Tento pohyb by mal byť nasledovaný o niečo dlhším výdychom, ktorý pomáha lepšie vyprázdniť pľúca a pripraviť ich na ďalší efektívny nádych. Celý tento proces by mal zostať plynulý a prirodzený, bez násilného zasahovania do rytmu dýchania. Dýchanie patrí k najviac zanedbávaným aspektom ľudského zdravia. Množstvo ľudí dýcha rýchlo a plytko, bránicu takmer nezapájajú. Kvôli nedostatočnému dýchaniu môžeme trpieť fyzickými aj psychickými neduhmi. Tie sa bez odstránenia pravej príčiny ťažko zlepšujú.
Správne držanie tela je základným pilierom zdravého životného štýlu a prevencie bolestí pohybového aparátu. Nejde len o estetickú záležitosť - ovplyvňuje naše dýchanie, trávenie, náladu a celkovú vitalitu. Chrbtica má svoje prirodzené zakrivenia, ktoré je potrebné rešpektovať a udržiavať pre správne fungovanie celého pohybového aparátu. Tieto zakrivenia začínajú v krčnej oblasti miernou lordózou, čo je prirodzené prehnutie dopredu. Pokračujú cez hrudnú oblasť, kde sa chrbtica prirodzene vyklenuje dozadu - tento úsek nazývame kyfóza. V spodnej, driekovej časti, sa opäť vracia do lordózy, čiže prehnutia dopredu.
Ako dosiahnuť ideálnu neutrálnu polohu?
Môžete si pomôcť jednoduchou predstavou, že vás niekto jemne ťahá za vlasy smerom nahor. Tento pohyb prirodzene aktivuje hlboké svaly chrbtice a pomôže vám dosiahnuť ideálnu neutrálnu polohu.
Správne postavenie hornej časti tela
Správne postavenie hornej časti tela začína uvoľnenými ramenami, ktoré by mali byť jemne zatiahnuté dozadu a smerom nadol. S týmto pohybom súvisí aj pozícia lopatiek - tie by mali prirodzene priliehať k rebrám, nie odstávať od nich ako krídla. Hlava by mala prirodzene pokračovať v línii chrbtice, akoby bola jej predĺžením. Častou chybou je jej predsúvanie dopredu, čo môže viesť k bolestiam krku a hlavy. Pre správnu pozíciu hlavy si predstavte, že vašu bradu jemne tlačí prst smerom dozadu a dole, čím vytvoríte takzvanú "dvojitú bradu".
Aktivácia svalového korzetu (Core)
Core predstavuje prirodzený svalový korzet nášho tela, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri stabilizácii chrbtice. Jeho správna aktivácia začína jemným vtiahnutím pupka smerom k chrbtici, čím zapojíte priečny brušný sval - jeden z najdôležitejších stabilizátorov chrbtice. Celý tento systém úzko spolupracuje s bránicou pri dýchaní, čím vytvára dokonalú súhru medzi stabilitou a pohybom.
Dychové cvičenia a ich benefity
Dychové cvičenia sú významnou súčasťou rehabilitácie chronických pľúcnych ochorení, ktorých žiaľ stále pribúda. Dychová nedostatočnosť a dýchavičnosť sa môže vyskytnúť aj u ľudí s ochorením srdca alebo po akejkoľvek brušnej alebo hrudnej operácii. Zlý stereotyp dýchania často má na svedomí napríklad aj bolesti hlavy, chrbta, či dokonca psychické ťažkosti. Kedy začať s dychovými cieleniami? Dýchacie cvičenia a dychová rehabilitácia sú indikované pri chorobách ako chronická obštrukčná choroba pľúc, astma bronchiale, cystická fibróza, zápaly horných aj dolných dýchacích ciest. Ak sme zdraví, túto techniku môžeme využiť najmä na relaxáciu. Dnešný spôsob života je extrémne rýchly. Skoro každý človek je pod vplyvom stresu napätý. Ak sa tak aj necítime, naše telo a svaly častokrát dávajú najavo niečo iné. Preto vyhľadávame dychové cvičenia proti stresu.
Respiračná, či dychová fyzioterapia je súhrn dýchacích cvičení. Vykonávajú sa v prirodzenom rytme dýchania. Podstatou dychovej gymnastiky je uvedomenie si vlastného dýchania s nádychom nosom a výdychom ústami. Pri tomto druhu fyzioterapie poznáme druhy cvičení ako drenážne techniky bez pomôcok a s pomôckami. Ďalej dychovú gymnastiku statickú a dynamickú (dychová rehabilitácia v koordinácii s pohybom).
Drenážne techniky bez pomôcok
Pre uľahčenie odkašliavania môžeme použiť techniku autogénnej drenáže. Pomôže odlepiť hlieny zo stien dýchacích ciest, pozbiera ich a posunie do centrálnych dýchacích ciest. Odkiaľ ich už jednoducho vykašleme. Začneme pomalým nádychom nosom. Nasleduje pauza po nádychu jednu až dve sekundy. Pomaly vydýchneme cez otvorené ústa. Pričom horné a dolné zuby sú od seba vzdialené na dva centimetre.
Drenážne techniky s pomôckami
Pre uľahčenie odkašliavania môžeme použiť aj dychové pomôcky. Tie pomôžu zozbierať hlieny v našich dýchacích cestách a posunúť ich do veľkých dýchacích ciest. Odtiaľ ich už bez námahy odkašleme. Dychové trenažéry používame v dĺžke 5-10 minút podľa množstva hlienov aspoň 2x denne.
Individuálne dychové cvičenia
- Na tri doby pokrčíme s výdychom horné končatiny v lakťoch, nadýchneme sa a s výdychom pomaly horné končatiny opäť vystrieme. Urobíme 2-3 série po 5-8 opakovaní. Ak chceme zvýšiť náročnosť, môžeme použiť činky alebo PET fľaše s vodou.
- Nadýchneme sa a s výdychom sa postavíme. Nadýchneme sa a s ďalším výdychom sa opäť posadíme. Urobíme 2-3 série po 5-8 opakovaní. Činky alebo PET fľaše s vodou použijeme pre vyššiu náročnosť.
- Nadýchneme sa a s výdychom urobíme krok do schodov. S nádychom sa zastavíme a s ďalším výdychom urobíte znovu krok do schodov. Snažíme sa vyjsť aspoň do 1-2 poschodia. Opäť môžeme cvičenie urobiť v ťažšom prevedení.
- Ľahneme si na chrbát, dolné končatiny si oprieme o stoličku alebo o loptu. Dlane vytočíme smerom nahor. V tejto polohe sa nadýchneme (nádych nie je maximálny). Počas výdychu sa snažíme rebrá stiahnuť smerom dolu k panve. Obidvoma rukami objímeme dolnú časť hrudníka, prsty smerujú dopredu, palce smerujú k chrbtici. Snažíme sa nádych zacieliť do oblasti uložených prstov, aby sa hrudník pod nimi rozvíjal. Strážme si, aby sa nám ramená nezdvíhali.
Chôdza a správne držanie tela
Chôdza je najprirodzenejší pohyb človeka. Správna technika chôdze nielenže predchádza bolestiam a úrazom, ale zlepšuje aj celkovú kondíciu a držanie tela. Pri chôdzi by mali chodidlá smerovať prirodzene dopredu alebo len mierne do strán, pričom každý krok začína došľapom na pätu a končí odrazom od prstov. Tento pohyb by mal byť plynulý a pružný, akoby ste sa odvíjali od podložky. Kolená by mali zostať uvoľnené a mierne pokrčené, nie uzamknuté. Prirodzený pohyb bokov pri chôdzi pripomína jemnú osmičku - každý krok sprevádza mierne vytočenie panvy. Trup zostáva vzpriamený, ale nie strnulý, a jemne sa natáča v protipohybe k nohám. Tento rotačný pohyb pomáha udržiavať rovnováhu a dodáva chôdzi prirodzenú eleganciu. Hlava by mala byť vztýčená, brada zasunutá mierne dozadu a pohľad smerujúci asi 10-15 metrov pred seba. Tento postoj vám umožní nielen sledovať cestu pred sebou, ale aj udržiavať krčnú chrbticu v správnej pozícii. Ruky by mali prirodzene kmitať pozdĺž tela v protipohybe k nohám - keď vykročí pravá noha, pohybuje sa dopredu ľavá ruka a naopak.
Časté chyby pri chôdzi
Medzi najčastejšie chyby patrí príliš dlhý krok, ktorý preťažuje bedrové kĺby, a došľap na celé chodidlo naraz. Ďalším problémom je vytáčanie chodidiel príliš do strán alebo dovnútra. Tieto návyky môžete napraviť vedomým skrátením kroku a sústredením sa na správny odval chodidla. Pri správnej technike chôdze zohráva kľúčovú úlohu aj výber vhodného vybavenia a dodržiavanie niekoľkých praktických zásad. Základom je investícia do kvalitnej obuvi s dobrou podporou klenby - či už ide o bežnú vychádzkovú obuv alebo vhodnú pracovnú obuv pre tých, ktorí trávia väčšinu dňa na nohách. Pri nosení tašky alebo batoha je dôležité myslieť na rovnomerné zaťaženie tela. Ak nosíte tašku na ramene, pravidelne striedajte strany, aby ste predišli jednostrannému preťaženiu chrbtice a svalových skupín.
Ergonómia pracoviska a sedenie
V dnešnej dobe trávi väčšina z nás množstvo času pred počítačom, či už v práci alebo doma. Kvalitná ergonomická stolička je základom pohodlného a zdravého sedenia. Výška sedadla by mala byť nastavená tak, aby vaše chodidlá spočívali celou plochou na podlahe a stehná boli približne rovnobežne so zemou. Bedrová opierka by mala kopírovať prirodzené zakrivenie chrbtice a poskytovať podporu v bedrovej oblasti. Monitor by mal byť umiestnený priamo pred vami vo vzdialenosti približne na dĺžku natiahnutej ruky. Horný okraj obrazovky by sa mal nachádzať vo výške očí alebo mierne pod ňou, aby ste nemuseli zbytočne zaklápať hlavu. Ak používate notebook, odporúča sa použiť samostatný monitor alebo aspoň podstavec, ktorý zdvihne obrazovku do správnej výšky. Klávesnica by mala byť umiestnená tak, aby vaše predlaktia boli rovnobežné s podlahou a zápästia zostali v neutrálnej polohe. Myš umiestnite čo najbližšie ku klávesnici, aby ste predišli nadmernému naťahovaniu ruky. Používanie podložky pod zápästie pri práci s myšou môže pomôcť predchádzať syndrómu karpálneho tunela.
Aj pri ideálnom nastavení pracoviska je dôležité robiť pravidelné prestávky. Odporúča sa každých 45-60 minút vstať, prejsť sa a urobiť niekoľko jednoduchých strečingových cvikov. Počas týchto prestávok sa zamerajte na uvoľnenie krčnej chrbtice, ramien a zápästí. Pre ľudí so sedavým zamestnaním sú vhodné najmä cviky zamerané na uvoľnenie a posilnenie problematických oblastí. Začnite jemným zakrúžením ramenami dozadu, následne pretiahnite krčnú chrbticu úklonmi hlavy do strán. Účinným cvikom je aj "mačací chrbát" - v sede sa predkloňte a postupne odvíjajte chrbticu, najprv hlavu, potom postupne celý chrbát.
Správne zdvíhanie ťažkých predmetov
Správna technika zdvíhania ťažkých predmetov je dôležitá pre prevenciu zranení chrbtice a svalového aparátu. Pred samotným zdvíhaním je potrebné zhodnotiť situáciu a pripraviť sa na bezpečnú manipuláciu s bremenom. Najprv si overte približnú hmotnosť predmetu a odstráňte všetky prekážky z cesty. Zabezpečte si pevný postoj na nešmykľavom povrchu a postavte sa čo najbližšie k bremenu. Pri zdvíhaní, napríklad betónovej dlažby alebo iného ťažkého predmetu, začnite širokým postojom s chodidlami na šírku ramien. Pokrčte kolená a znížte sa do podrepu, pričom chrbát držte rovný a prirodzene vzpriamený. Bremeno uchopte pevne oboma rukami, pritiahnite ho čo najbližšie k telu a začnite zdvih primárne silou nôh, nie chrbta.
Časté chyby pri zdvíhaní
Medzi najzávažnejšie chyby patrí zdvíhanie s vystretými nohami a ohnutým chrbtom, čo môže viesť k poškodeniu medzistavcových platničiek. Ďalšou častou chybou je rotácia trupu počas zdvíhania alebo držanie bremena príliš ďaleko od tela. Pre bezpečné zdvíhanie je dôležité udržiavať si dobrú fyzickú kondíciu, najmä silu core svalov a dolných končatín. Pravidelné cvičenie zamerané na posilňovanie týchto partií zvyšuje našu schopnosť bezpečne manipulovať s ťažkými predmetmi. Ak máte pochybnosti o svojej schopnosti bezpečne zdvihnúť bremeno, vždy je lepšie požiadať o pomoc. Všeobecne sa odporúča požiadať o asistenciu pri predmetoch ťažších ako 15-20 kg, alebo pri nadrozmerných či ťažko uchopiteľných bremenách.
Správne sedenie za volantom
Dlhodobé sedenie za volantom môže významne zaťažovať chrbticu a svalový systém. Sedadlo by malo byť nastavené tak, aby ste mali dobrý výhľad na cestu a prístrojovú dosku. Výška sedadla by mala umožňovať, aby ste mali medzi hlavou a strechou auta priestor približne na šírku dlane. Sklon operadla nastavte do uhla približne 100-110 stupňov, čo podporuje prirodzené zakrivenie chrbtice. Bedrová opierka by mala vypĺňať prirodzenú krivku v dolnej časti chrbta. Pri úplnom zošliapnutí pedálov by vaše nohy mali zostať mierne pokrčené v kolenách. Príliš veľká vzdialenosť núti k naťahovaniu sa, zatiaľ čo príliš malá vzdialenosť môže byť nebezpečná pri aktivácii airbagu.
Tradičné odporúčanie "desať a dve" (pozície ako na hodinách) sa v súčasnosti mierne upravilo na "štvrť na tri", čo poskytuje lepšiu kontrolu nad vozidlom a je bezpečnejšie v prípade aktivácie airbagu. Ruky by mali byť mierne pokrčené v lakťoch a ramená uvoľnené. Pri dlhších cestách sa odporúča robiť prestávku každé dve hodiny alebo po približne 200 kilometroch jazdy. Počas prestávky je dôležité vystúpiť z auta, prejsť sa a urobiť niekoľko jednoduchých strečingových cvikov. Počas prestávok je vhodné vykonať niekoľko jednoduchých cvikov. Začnite krúžením ramenami a hlavou, pokračujte úklonmi hlavy do strán. Pretiahnite si chrbát v miernom predklone a nezabudnite na strečing nôh, najmä zadnej strany stehien.
Revitalis - ako rehabilitovať doma alebo ako správne sedieť pri počítači.
Cvičenia pre zlepšenie držania tela
Správne držanie tela nie je len o vedomom úsilí počas špecifických aktivít, ale malo by sa stať prirodzenou súčasťou nášho každodenného života. Pre zlepšenie držania tela je kľúčové pravidelné cvičenie. Medzi účinné metódy patrí SM systém, špecializované cvičenie vyvinuté MUDr. Smíškom, ktoré sa zameriava na aktiváciu špirálových svalových reťazcov a regeneráciu medzistavcových platničiek. Ďalším jednoduchým cvičením je postavenie pri stene: Postavte sa chrbtom k stene, päty, lýtka, zadok, lopatky a hlava sa dotýkajú steny.
Pilates cviky pre správne držanie tela
Pilates je cvičenie, ktoré vyvíjal Joseph Pilates s cieľom zlepšiť silu, flexibilitu, rovnováhu a vedomé ovládanie tela. Je to séria precíznych pohybov, pri ktorých sa veľa dbá na správne dýchanie, držanie tela, stabilitu jadra (core) a postupné budovanie sily. Základné cviky pilates sú výborným nástrojom na spevnenie tela, zlepšenie flexibility a uvádzanie tela do rovnováhy, a to či už cvičíte v pohodlí domova alebo vo fitku s kvalitnou podložkou a odborným dozorom.
- Pomaly zdvíhate trup cez chrbticu - najprv hlava, ramená, medzi rebrá - až do sedu, snažte sa dosiahnuť nohy.
- Jednou rukou držíte koleno, druhou natiahnete nohu von do predĺženia, striedate nohy.
- Držíte plank, potom jednu nohu zdvihnete - nie vysoko, ale kontrolovane, bez kývania trupu. Stred tela pevný.
- S výdychom zdvihnite trup a hlavne hrudnú časť (prsia) zo zeme, ruky môžu byť pred telom alebo ohnuté pri predlaktiach.
- Ležíte na chrbte, jedna noha natiahnutá k stropu, druhá položená. Noha hore opisuje krúžky do strán a späť, snažte sa držať panvu stabilnú.
Iné cviky pre lepšie držanie tela
Mačací chrbát: Tento jednoduchý cvik zlepšuje mobilitu chrbtice a uvoľňuje napätie v krížoch a hrudnej časti. Vhodný je najmä ráno alebo ako rozcvička pred pohybovou aktivitou. Správne prevedenie vyzerá tak, že si kľaknete na štyri, dlane položíte pod ramená, kolená pod bedrá a striedavo vyhrbujete a prehýbate chrbát.
Mostík: Posilňuje sedacie svaly a spodnú časť chrbta, čo je kľúčové pre správne držanie tela.
Rehabilitácia dýchania a držania tela u detí
K najčastejším ochoreniam v detskom veku patria choroby respiračného systému. Väčšinou majú akútny priebeh, niekedy dochádza k častému opakovaniu až k ich chronicite. V súčasnosti sú najčastejšími ochoreniami detí v skorom detskom veku infekcie dýchacích ciest. Podľa lokality postihnutia delíme respiračné infekcie na zápaly horných dýchacích ciest a dolných dýchacích ciest. V detskom veku do 3 až 6 rokov trápia deti nosné mandle, ktoré postupne miznú a v školskom veku sa už väčšinou nevyskytujú. Nosné mandle (adenoidná vegetácia) môžu následkom častých zápalov nosovej dutiny zhrubnúť a pôsobiť potom ako mechanická prekážka v dýchacích cestách (v nosohltane) a sťažiť dýchanie. Opakované zápaly alebo alergie sú príčinou prítomnosti spúta (hlienu) v dýchacích cestách a precitlivenosti priedušiek. Chronické ochorenia dýchacieho systému spôsobujú sekundárne zmeny pohybového aparátu a nepriaznivo ovplyvňujú samotné dýchanie. Prítomné je preťaženie tonických svalových skupín, ktoré majú sklon ku skráteniu a oslabenie fázických svalov. Nerovnováha svalovej funkcie spôsobuje svalovú dysbalanciu a výsledkom je držanie hlavy a pliec v predsune, abnormality v tvare hrudníka, akcentovaná hrudná kyfóza a vyčnievajúca brušná stena s oslabeným brušným svalstvom.
Bránica ako hlavný nádychový sval, pre svoju správnu funkciu potrebuje určité napätie brušnej muskulatúry, v prípade jej uvoľnenia však odstupy v oblasti chrupaviek VII.-XII. rebier sťahujú rebrové oblúky a výsledkom je paradoxné dýchanie s krídlovitým postavením dolných rebier s obrazom Harrisonovej ryhy. Táto zmena funkcie bránice pri namáhavom dýchaní môže vplývať aj na funkciu dolného pažerákového zvierača a viesť k progresii a symptómom gastroezofageálneho reflexu (GER). Dýchanie u detí s respiračnou symptomatológiou vyžaduje zvýšené úsilie pri respirácii. Nakoľko je však účinnosť respirácie nižšia, čoskoro nastupuje slabosť a únava dýchacích svalov. Takéto dieťa má väčšinou problémy aj pri príjme potravy a zle prospieva. Často trpí malnutríciou.
Pomocou respiračnej fyzioterapie sa snažíme o zaistenie fyziologického dychového vzoru, zvyšovanie ventilačných parametrov dychových funkcií a o zvýšenie pohyblivosti hrudníka. Následne dochádza k posunu a odstráneniu spúta (hlienu) z dýchacích ciest, ich rozšíreniu a uľahčenému prúdeniu vzduchu. Správnou fyzioterapiou tiež aktivujeme bránicu nielen v jej hlavnej dychovej funkcii, ale aj v jej posturálnej funkcii. Súčasťou fyzioterapeutickej intervencie je i prevencia vzniku náhradných, patologických vzorov dýchania s prevahou aktivity pomocných dýchacích svalov. Takéto vzory sú neekonomické a vedú k chronickej únave respiračných svalov a ku nepriaznivému ovplyvneniu psychomotorického vývoja. V respiračnej fyzioterapii presnými dotykmi, úchopmi a manipuláciou zamedzíme fixáciu substitučných vzorov pohybu v centrálnej nervovej sústave a naopak podporíme fixáciu správneho zapojenia svalov. Respiračný handling je konceptom vyvinutým na podklade vývojovej kineziológie a neurofyziologických metód v spojení s kontaktným dýchaním.
Veľkou skupinou detí indikovaných na terapiu pomocou respiračného handlingu sú predčasne narodené deti. Za nedonosené / predčasne narodené deti považujeme tie deti, ktoré sa narodili pred koncom 37. týždňa tehotnosti a ich pôrodná hmotnosť bola nižšia ako 2500g. Okrem iného u nich nie je dovyvinutá centrálna nervová sústava (CNS). Aj preto je nedonosené dieťa viac ohrozené poruchou pohyblivosti než dieťa donosené. Vývoj dýchacieho systému takisto nie je dokončený, a to nielen z dôvodu nezrelého CNS, ale aj z dôvodu nezrelosti pľúc. Predčasne narodené deti majú určitý charakteristický motorický deficit, patologické motorické prejavy, ktoré sú viditeľné už v 5. týždni korigovaného veku. Pretrváva novorodenecké postavenie panvy, asymetrické držanie tela, konštantná rotácia hlavy k jednej strane a predsunuté držanie ramenných kĺbov. Častá je hyperabdukcia bedrových kĺbov, kompenzačné držanie tela s hyperextenziou trupu a záklon hlavy. Dýchací systém je následne obmedzený sťaženou funkciou bránice, nepravidelnosťou dychovej frekvencie a rytmom dýchania, asymetriou trupu a menšou pohyblivosťou hrudníka. Tieto pohybové nedostatky sa nevyskytujú samostatne, ale vzájomne sa kombinujú, resp. sa na seba nabaľujú.
Pri nádychu nosom sa zvlhčuje a zohrieva vzduch ktorý dýchame a odstraňuje sa z neho veľké množstvo baktérii. Preto venujeme dostatočnú pozornosť hygiene nosa. Výplach kanvičkou so slanou vodou pomáha pri problémoch s upchatým nosom a otužuje nosnú sliznicu, čím ju robí odolnejšou voči bakteriálnym infekciám. To, ako sedíme, chodíme a pohybujeme sa, má všetko vplyv na veľkosť dychového priestoru a spôsob nášho dychu. Preto je neoddeliteľnou súčasťou respiračnej fyzioterapie aj správne držania tela. Dýchanie ovplyvňuje pohyb hrudníka a chrbtice a práve tým sa podieľa na držaní tela. Hlavným dychovým svalom je bránica, ktorá oddeľuje hrudnú dutinu od brušnej a ktoré spolu musia navzájom spolupracovať. Ak máme problém s dýchaním, znamená to že spolupráca týchto dvoch dutín viazne. Pri správnom dýchaní sa všetky naše svaly v oblasti trupu musia aktivovať rovnomerne, hovoríme vtedy, že dýchame do ,,valca“. Pre predstavu si položte svoje ruky na rebrá zboku, prsty smerujú dopredu a palce vzad smerom k chrbtici. Nadýchnite sa tak aby váš dych smeroval do prstov do strán, ale aj dozadu smerom do palcov.
Najčastejším príznakom ochorenia dýchacích ciest je kašeľ. Je najdôležitejším obranným mechanizmom dýchacích ciest kedy organizmus reaguje na nejaké podráždenie a preto je pre nás veľmi dôležitým obranným reflexom. Čo s ním keď sa stáva neúnosným a stane sa v dôsledku nejakého ochorenia chronickým? Je veľmi dôležité určiť o aký kašeľ ide. Napríklad astmatici najčastejšie trpia suchým dráždivým kašľom bez sekrétu. Pri kontrole kašľa je veľmi dôležitá hydratácia, preto sa odporúča častejšie ale v malých dávkach piť vodu. Zvýšené napätie a dráždivosť priedušnice ku kašľu môžeme zmierniť preložením rúk na oblasť krku, aby nedochádzalo k príliš veľkému napätiu týchto svalov. Ak je kašeľ suchý, ale vyčerpávajúci, je dôležité naučiť sa ho správne vykašliavať. Pri správnom vykašliavaní sa snažíme vyvarovať zvýšenému napätiu v oblasti brucha, čím znižujeme vyčerpanosť a možnosť vzniku inkontinencie. Ľahnite si na chrbát a nohy pokrčte v kolenách. Na oblasť brucha si priložte vankúšik, ktorým si napomáhajte v predstave, že chcete kašeľ dostať zospodu z brušnej oblasti smerom nahor. Vykašliavajte s otvorenými ústami maximálne 2-3x za sebou. Ak nutkanie na kašeľ stále pretrváva, opäť sa napite a priložte si ruky na oblasť krku. Na hygienu dolných dýchacích ciest sa používajú aj pomôcky. Jednou z nich je acapella, ktorá pri výdychu vytvára jemné vibrácie vo vnútri dýchacích ciest, ktoré pomáhajú odlepiť, zozbierať a vykašlať hlien a tým uľahčiť dýchanie. Na našom pracovisku v Žiline v rámci rehabilitácie dychových ciest používame i pomôcky na zvýšenie sily dychových svalov. Používajú sa v prípade oslabenia dýchacích svalov v dôsledku ochorenia a pretrvávajúcej dušnosti, alebo u športovcov na zvýšenie výkonnosti.
Veľmi účinná je práca s dychom. Vždy keď pocítime strach, začíname dýchať plytko, len do hornej časti hrudníka. Teda z pohľadu fyzioterapie používame svaly nádychové. Je to fantastický telesný reflex, pretože povrchové dýchanie nám pomáha nevnímať tak intenzívne nepríjemné pocity. Popri povrchovom dýchaní máme však aj sklon dýchať rýchlo, takže v podstate dychčíme. Keď takto dychčíme, spotrebúva sa menej kyslíka a v krvi sa začne dieť turbulencia, v končekoch prstoch môžme cítiť mravenčenie, chlad alebo pocit závrate, či zatmie sa pred očami. A úzkosť je na svete. Rýchle dýchanie signalizuje mozgu, že sa blíži nebezpečenstvo a to aktivuje tzv. sympatický systém. Predsunuté držanie hlavy vytvára presne tento istý mód ohrozenia a prílišné napätie v oblasti šije, preto sú bolesti krčnej chrbtice často spojené s úzkosťou a s pocitom, že si klienti neveria. Pri vyšetrení dychu nachádzam horný typ dýchania a úplne stuhnutý hrudník, ktorý sa nevie efektívne rozpínať pri dýchaní do strán. Ale čo s tým? Najefektívnejšie je zvoliť polohu alebo pozíciu, kde sa krčná chrbtica uvoľní a dych bude možné smerovať do brucha. Zo začiatku odporúčam pozíciu dieťaťa, kedy si ruky podložíme pod čelo. Stehná v pozícii dieťa majú jemný kontakt s bruchom, preto sa vieme aj lepšie súsrediť, kam dýchať. Brucho sa snažíme jemne tlačiť do stehien a tým podporovať brušné dýchanie. Pri nádychu sa brucho vyduje smerom von, pri výdychu sa zase stiahne. Toto dýchanie má na telo priaznivé účinky ako naprímenie tela, prekrvenie brušnej dutiny, zlepšenie peristaltiky, uvoľnenie šijových svalov, čo vedie následne ku zmierneniu úzkostného držania tela. Dochádza ku prísunu kyslíka. A toto celé uvoľní v mozgu neurostransmitery, ktoré aktivujú tzv. parasympatický systém, ktorý je zodpovedný za regeneráciu, trávenie, relaxáciu a spánok. Uvoľnenie zbavuje strachu.
tags: #rehabilitacia #dychanie #a #drzanie #tela