Reminiscenčná terapia predstavuje účinný nástroj na aktivizáciu a podporu kognitívnych funkcií u seniorov, najmä u tých, ktorí trpia rôznymi formami demencie. Táto nefarmakologická metóda využíva zachovanú dlhodobú pamäť klienta a prostredníctvom vybavovania spomienok ju aktivizuje.
Čo je reminiscenčná terapia?
Reminiscenčná terapia je aktivizačná a validačná technika, ktorá využíva zachovanú dlhodobú pamäť klienta a cez jeho vybaviteľné spomienky ju aktivizuje. Reminiscenčná terapia, ktorú v roku 1963 vytvoril psychiater Robert Butler, aby pomohla liečiť stratu pamäti a stratu kognitívnych schopností u ľudí s demenciou, využíva všetky zmysly, aby pomohla ľuďom s demenciou zapamätať si udalosti, ľudí a miesta z ich minulosti. Je vhodné ju používať aj u ľudí s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou, ako aj s inými ochoreniami zapríčinenými ochorením mozgu.
Psychológovia používajú pojem „reminiscenčný náraz“ na opis časového rozpätia, ktoré si ľudia v strednom a vyššom veku najľahšie vybavia, zvyčajne medzi tínedžerským vekom a rannou dospelosťou.
Princípy a fungovanie reminiscenčnej terapie
Reminiscenčná terapia funguje, pretože využíva spomienky, ktoré si počas mnohých rokov pripomínali a opakovane sa k nim vracali. So správnymi spúšťačmi je možné tieto spomienky obnoviť a znovu sa k nim vrátiť. Vôňa obľúbeného receptu alebo zvuk obľúbenej piesne môžu obnoviť spomienky z minulosti.
Táto terapia je neformálny prístup, ktorý povzbudzuje klientov, aby hovorili o minulých udalostiach, ktoré si pripomenú pomocou rôznych pomôcok, ako sú staré obrázky a hudba. Môžu tak zdieľať osobné príbehy, ktoré vyvolávajú pozitívne spomienky a emócie.
Využitie zmyslov v reminiscenčnej terapii
Reminiscenčná terapia zapája prijímateľa aj sociálneho pracovníka, zahŕňa všetky zmysly a využíva verbálnu aj neverbálnu komunikáciu. Treba si byť vedomý časových rámcov a používať materiály zo spomienok. Napríklad, ak sa človek narodil v roku 1950 treba nájsť materiál zo 60 až 70 rokov 20. storočia, aby ste dosiahli maximálny účinok. Pokúste sa zistiť a využiť predchádzajúce koníčky alebo záujmy prijímateľa.
- Vizuálne podnety: Vizuály sú účinným spôsobom, ako sa vrátiť k minulým skúsenostiam a začať konverzáciu.
- Sluchové podnety: Týka sa to hudby - ďalšieho skvelého prostriedku na vyvolanie šťastných spomienok a budovania spojenia.
- Chuťové podnety: Chuť môže aktivovať sociálny pracovník, inštruktor sociálnej rehabilitácie.
- Čuchové podnety: Ide o používanie vôní, ktoré môžu okamžite vyvolať spomienky a podporiť pocit pohody.
Praktické tipy pre reminiscenčnú terapiu
- Pýtajte sa otvorené otázky: Tieto otázky vyžadujú viac ako odpoveď „áno“ alebo „nie“. Následné otázky môžu pomôcť udržať spomienky a príbehy v prúde.
- Nechajte priestor emóciám: Spomienky môžu byť niekedy bolestivé, ale to neznamená, že sú „zlé“. Ak prijímateľ začne plakať, počúvajte, sympatizujte a povedzte mu, že je v poriadku cítiť sa smutný.
- Použite predmety ako výzvy: Opýtajte sa prijímateľa na ich fotografie a suveníry.
- Zapojte zmysly: Ovoniavanie a ochutnávanie známych jedál, tanec a počúvanie hudby sú príklady vecí, ktoré dokážu vykúzliť spomienky.
Príklady využitia reminiscenčnej terapie
Pri používaní tejto terapie podporujeme u prijímateľa spomínanie na všetky jeho dôležité životné udalosti: rodinný život, manželstvo, výchovu deti, vykonávanú prácu, záujmy, záľuby, kontakty s priateľmi. Do tohto procesu spomínania môžu prijímatelia zapojiť súčasne viac zmyslov. Spomínanie je vlastne súhrn zdieľania skúseností, myšlienok a pocitov a spomínanie na dôležité životné udalosti, ktoré pripomínajú prijímateľom čím a kým boli v minulosti a pomáhajú im identifikovať seba samého v prítomnosti.
Kniha života
Ako príklad uvádzame jeden z pracovných postupov - Kniha života - je dokument obsahujúci životný príbeh človeka. Finálnou podobou môže byť skutočná zviazaná kniha, ale aj papierový zošit s nalepenými portrétmi a popísanými poznámkami. Tvorba spomienkovej knihy života podporuje klientovu identitu, môže prostredníctvom knihy spomínať na to, čo v živote dokázal a čo všetko prežil, tak isto pri opakovanom prezeraní. Kniha života môže byť iba pre súkromné účely každého klienta, alebo môže byť na verejne dostupnom mieste, napríklad na výstave (Janečková, Vacková, 2010, s. 120-122).
Riešenie pocitu "chcem ísť domov"
Keď prijímateľ s demenciou „sa pýta domov“, častokrát to poukazuje na absenciu pocitu domova, nie na samotný domov. Domov je pre nich taká spomienka miesta a času, ktoré poskytovalo bezpečie a pohodlie, kde sa cítili šťastnejší a kľudnejší.
Výhody reminiscenčnej terapie
Účelom terapie je taktiež kvalitnejšie trávenie voľného času prijímateľov sociálnych služieb, zachovanie ich identity a sebavedomia, posilnenie a udržanie kognitívnych funkcií a pamäti, zníženie ich osamelosti prostredníctvom zdieľania ich spomienok pri skupinových aktivitách. Okrem toho v porovnaní s konvenčnou medikamentóznou liečbou nemá reminiscenčná terapia žiadne závažné vedľajšie účinky.
Dôležité aspekty reminiscenčnej terapie
Niektorí ľudia pri problémoch s pamäťou, tento problém popierajú alebo jednoducho nevedia o svojom deficite. Môžu sa rozčúliť, ak sú požiadaní aby si niečo zapamätali, a nie sú schopní to urobiť. Namiesto toho ich povzbuďte, aby si spomenuli na niečo zmysluplné z ich minulosti.
Na Alzheimerovu chorobu neexistuje žiadny liek a reminiscenčná terapia nie je liekom, je to nefarmakologická terapia. Spomienková terapia pomáha ľuďom tým, že zlepšuje ich schopnosť dlhodobej pamäti. Ľudia s demenciou sa často cítia frustrovaný z obmedzení, ktoré im prináša používanie iba krátkodobej pamäte. Ale tým, že sa zameriame na veci, ktoré si pamätajú, môže reminiscenčná terapia pomôcť ľuďom s Alzheimerovou chorobou pocítiť, že ovládajú svoju pamäť a kognitívne schopnosti.
Metodický postup a implementácia
Metodický postup predstavuje samotnú reminiscenciu a techniku, s ktorými je možné pri spomínaní pracovať. Starnutie populácie je celosvetový trend, ktorý si vyžaduje inovatívne prístupy v starostlivosti o seniorov. Zariadenia pre seniorov zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní kvalitného a aktívneho života pre svojich klientov. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne metódy aktivizácie seniorov v zariadeniach pre seniorov, s dôrazom na inovatívne postupy a overené techniky, ktoré podporujú ich fyzické, psychické a sociálne zdravie.
Staroba a starnutie ako neoddeliteľná súčasť života
Obdobie staroby a starnutia je neodmysliteľnou súčasťou života každého jedinca. S premenou spoločnosti je spojený aj samotný fakt starnutia celej populácie, nakoľko stúpa počet ľudí v seniorskom veku. Hoci je starnutie sprevádzané nespočetnými zmenami či už v oblasti biologickej, psychickej alebo sociálnej, nemala by byť táto etapa pre seniorov šedým obdobím. Seniori by si mali vyberať, akým smerom sa ich život bude uberať a jednou z alternatív aktívneho a zmysluplného trávenia času a reakcií na zmenu je zapojenie sa do procesu vzdelávania. Štát by sa mal podieľať sa zaistení dostatočných edukačných eventualít pre osoby v seniorskom veku.
Demografický vývoj a potreba vzdelávania seniorov
V mnohých členských štátoch Európskej únie, vrátane Slovenska, rastie počet seniorov. Demografický vývoj populácie to jasne dokazuje. Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať. Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je treba hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav.
Vzdelávanie je dlhodobo vnímané ako ľudská potreba a zďaleka už nie je považované rýdzo za profesijnú záležitosť a predstava o tom, že vzdelávanie je doménou obdobia detstva a mladosti, je už dávno prekonaná. Neoddeliteľnou súčasťou je potreba celoživotného vzdelávania a učenia seniorov. Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru. Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie.
Gerontagogika a význam vzdelávania v starobe
Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu. Mühlpachra (2004, s. 122) zdôrazňuje, že sa „vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete. Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - je stále na vrchole.
Aktivizácia prijímateľov sociálnych služieb
Prvá časť workshopu bola venovaná téme aktivizácie prijímateľov sociálnych služieb. Určuje ju § 7 zákon č. 448/2008 o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, ktorý zakotvil právo prijímateľa na aktivizáciu podľa svojich potrieb, schopností a možností a na druhej strane povinnosť poskytovateľa mu túto aktivizáciu poskytnúť na odbornej úrovni. Poskytovateľ sociálnej služby zabezpečuje každému prijímateľovi sociálnej služby (PSS) prístup k rôznym druhom aktivizácie, ktoré zohľadňujú potreby a preferencie prijímateľa a ktorých prostredníctvom môže rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti v oblasti zamestnávania, vzdelávania alebo v iných oblastiach tak, aby mohol naplniť predstavu o svojom sociálnom postavení v živote. Rozvoj zručností je prispôsobený osobným preferenciám PSS, jeho veku, zdravotnému stavu a individuálnym schopnostiam a môže obsahovať aj rozvoj každodenných zručností. Aktivizácia PSS napomáha pri hľadaní nových istôt, nového zmyslu žitia a nových postojov k životu.
Pre správnu stimuláciu prijímateľov sociálnych služieb je dôležité bezbariérové prostredie priaznivé pre aktivizáciu. Osadenie všetkých ovládacích prvkov, ako sú vypínače osvetlenia a elektrické zásuvky, by mali byť v jednotnej výške 80 cm od podlahy. Najjednoduchším riešením je nízky nábytok, najľahšie prístupné sú komody so zásuvkami. Nábytok je možné vybaviť piktogrammi, alebo nápismi, aby prijímateľom sociálnych služieb s demenciou pomáhali v lepšej orientácii. Pre ľudí s Alzhemerovou chorobou sú vhodné elektricky ovládateľné polohovacie lôžka. Priestory hygieny, by mali byť svojou veľkosťou a dispozíciou zariadené tak, aby sa v priestore mohli bezproblémovo pohybovať prijímatelia sociálnych služieb ako aj ich opatrujúci. Predpísané normy by mali spĺňať dvere, ktorých odporúčaná šírka je 90 cm s výsuvným prahom. Okná majú byť veľké a presvetlené s parapetom vo výške 60 cm.
Zmyslová aktivizácia a reminiscencia
Posledná časť workshopu bola venovaná zmyslovej aktivizácii a reministencii. Zmyslová aktivizácia je založená na zmyslovom vnímaní ako je zrak, sluch, vôňa, dotyk a chuť. V procese plánovania stretnutí uskutočnených v rámci zmyslovej aktivizácie je dôležité, aby sme si vopred zodpovedali otázky ako napríklad: Pre koho budeme aktivizáciu realizovať? Prečo ju budeme realizovať - teda aké ciele sledujeme? Ako bude aktivizácia realizovaná - výber aktivizačného materiálu? Kde sa aktivizácia uskutoční - ako bude pripravená miestnosť? Kedy sa aktivizácia uskutoční?
Reminiscencia je cieľavedomá práca so spomienkami. Ide o proces znovu prežitia minulých zážitkov a udalostí v prítomnosti, čo pomáha človeku k dosiahnutiu jeho životnej integrity. Je vhodné aby malo zariadenie svoju vlastnú reminiscenčnú miestnosť, nie je to však podmienka. Reminscencia by sa mala vykonávať 1 týždenne v trvaní 1-2 hodiny v homogénnej skupine (čiže skupine, ktorá sa navzájom pozná). Vhodné témy sú hudba a spev, domáce albumy, osobné predmety, manipulácia s predmetmi (napríklad).
tags: #reminiscencia #metoda #aktivizacie #seniorov #truni