Rehabilitácia po zlomenine stehennej kosti: Komplexný sprievodca zotavením

Zlomenina alebo fraktúra je bolestivá záležitosť, s ktorou má asi každý z nás skúsenosť. Ide o poranenie kosti, pri ktorom dochádza k jej úplnému alebo čiastočnému prasknutiu. Typická je ostrá bolesť po zranení, ktorá narastá, ďalej opuch, mravčenie, deformácia alebo dokonca krvácanie. Zlomeniny sa týkajú obvykle kostí na končatinách, ale môžu sa objaviť aj v ďalších častiach tela, ako je chrbtica, panva či rameno. [4]

Zlomenina stehennej kosti (femur) je veľmi zdĺhavý a bolestivý stav, keďže sa jedná o najdlhšiu kosť s pomerne najväčšou tlakovou pevnosťou. Je to najdlhšia, najväčšia a najsilnejšia kosť v ľudskom tele. Zlomenina sa prejavuje silnou bolesťou, opuchom, podliatinami a znemožneným pohybom.

Anatómia stehennej kosti a krčka

Stehenná kosť sa nachádza v hornej polovici dolných končatín a je súčasťou dvoch kĺbov - bedrového kĺbu, v ktorom sa hlavica stehennej kosti napája na panvovú kosť a zároveň kolenného kĺbu, v ktorom je jej spodná časť spojená s jabĺčkom a holennou kosťou. Oba kĺby sú z pohybového hľadiska kľúčové, z čoho vyplýva, že akékoľvek poranenie ktorejkoľvek časti stehennej kosti bude mať vplyv aj na tieto dva kĺby, respektíve celú dolnú končatinu a celé telo.

Krčok stehennej kosti je časť medzi hlavicou stehennej kosti, ktorá je súčasťou bedrového kĺbu, a telom kosti. Zlomeniny krčka stehennej kosti sú najčastejším typom zlomeniny stehennej kosti.

Príčiny zlomenín stehennej kosti

Stehenná kosť je veľmi odolná voči širokému spektru tlakových či sečných pohybov mierených na danú kosť. Štrukturalizácia tejto kosti, hoci sa skladá z toho istého materiálu ako iné kosti v tele, je pomerne iná. K zlomenine stehennej kosti dochádza predovšetkým pri dopravných nehodách a pracovných úrazoch, ale tiež pádoch na lyžiach alebo na horách, kedy je trajektória a vektor sily presne mierený na stehennú kosť.

Je dôležité upozorniť, že táto kosť je štrukturovaná tak, aby vydržala mnohé preťaženia. Fyziku však neoklameme, a preto je šanca na zlomeninu stehennej kosti vzrastajúca s vektorom smerujúcim k jej stredu či ku krčku stehennej kosti. Ďalej k zlomenine môže prispieť aj osteoporóza, rednutie kostí, kedy u starších ľudí stačí obyčajný pád pri zakopnutí alebo silnejší úder. V ich veku môže byť táto zlomenina fatálna, keďže zostanú istý čas pripútaný na lôžko s obmedzenou možnosťou sa hýbať. U mnohých to spôsobí hromadenie vody v pľúcach a následne zápal, ktorý býva smrteľný.

Zlomenina krčku stehennej kosti

Zlomenina krčku stehennej kosti je téma, ktorú si na internete vyhľadávajú najmä pacienti, ktorí trpia vyššie spomenutou osteoporózou. Je to najčastejší typ zlomeniny kosti stehennej. Rizikovou skupinou pacientov sú zväčša ženy po 50. roku života.

Ženy majú oproti mužom tú nevýhodu, že pri každom tehotenstve plod vyživujú nielen zo stravy, ale aj z vlastných zásob živín, vitamínov a minerálov, a teda okrem iného, aj vápnikom, čo vo vyššom veku môže prispieť k rednutiu kostí. Preto aj počet tehotenstiev u ženy zaváži na percentuálnej pravdepodobnosti výskytu osteoporózy. Rizikovou skupinou však zďaleka nie sú len ženy s deťmi, ale takisto každý, kto počas života zanedbáva pohyb a životosprávu, zároveň svoju podstatnú rolu zohráva genetika.

Menopauza spôsobuje ukončenie tvorby ženských pohlavných hormónov, hlavne estrogénu, čo vedie k zvýšenému odbúravaniu kosti. Po menopauze sa takmer u tretiny žien vyvinie tzv. osteoporotická zlomenina. Zlomenina krčku stehennej kosti sa väčšinou nezaobíde bez liečby v nemocnici a bez operácie. Aj tento typ zlomeniny môže vzniknúť pri páde či autonehode.

Diagnostika a liečba zlomenín stehennej kosti

Správnu diagnózu môže stanoviť len lekár. Po celkovom vyšetrení vám lekár odporučí liečbu zlomeniny. Diagnostika zlomeniny krčka stehennej kosti zahŕňa fyzikálne vyšetrenie a RTG vyšetrenie, aby potvrdil diagnózu a určil závažnosť zlomeniny. Vďaka týmto vyšetreniam lekár získa detailný prehľad o stave kosti aj okolitých tkanív.

Chirurgická liečba

Zlomenina krčku stehennej kosti sa väčšinou nezaobíde bez operácie. Pre závažnejšie zlomeniny alebo tie, ktoré sú v zlej polohe, je potrebná chirurgická oprava. Pri operačnom znehybnení zlomeniny sa používajú rôzne kovové materiály, ako sú skrutky a drôty, ktoré spevňujú kosť zvonku alebo zvnútra. Liečba sa môže pretiahnuť až na niekoľko mesiacov.

Symptomatická liečba

Pri liečbe sú najčastejšie používané lieky proti bolesti a protizápalové lieky. Analgetiká sú bežne používané lieky na zmiernenie miernej až stredne silnej bolesti. Symptomatická liečba je zameraná na prejavy alebo príznaky (symptómy) ochorenia. [1]

Rehabilitácia po zlomenine stehennej kosti

Rehabilitácia je kľúčová pre úspešné zotavenie po operácii krčka stehennej kosti. Po liečbe zvyčajne nasleduje fyzioterapia. Cieľom rehabilitácie je plne obnoviť pohyblivosť a hybnosť, silu a funkciu postihnutej nohy. S rehabilitáciou sa odporúča začať čo možno najskôr po zákroku, ideálne hneď na druhý deň po operácii. Dĺžka rehabilitácie závisí od typu zlomeniny i veku pacienta a môže byť rôzna v závislosti od typu a závažnosti zlomeniny.

Pomoc fyzioterapie či rehabilitačnej kliniky je pri fraktúrach pohybového aparátu pomoc, bez ktorej často dochádza k trvalým pohybovým problémom s následkami. Pohyb je pre zabezpečenie bežného života nevyhnutnosťou. V prípade, že postihnutý pacient neprevádza rehabilitačné cviky určené fyzioterapeutom či rehabilitačným lekárom, prípadne nespolupracuje s týmito odborníkmi vôbec, môže dôjsť k zníženej pohyblivosti celého aparátu. Napríklad k veľkej bolesti pri chôdzi, skráteniu šliach či degeneratívnym ochoreniam, ktoré sa môžu odzrkadliť na celom tele, nielen samotnej dolnej končatine.

Skorá fáza rehabilitácie

Po operácii je pacient prevezený na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde je monitorovaný. Nasledujúce ráno sa urobia kontrolné vyšetrenia a pacient sa postaví na nohy. Konkrétne cviky a typ fyzikálnej terapie odporučí fyzioterapeut.

• Aktívne cvičenia: Pacient vykonáva pohyby nohou sám, s pomocou fyzioterapeuta.
• Posilňovacie cvičenia: Cvičenia s ľahkými závažiami alebo odporovými gumami na posilnenie svalov nohy.
• Nácvik chôdze: Chôdza s francúzskymi barlami, postupne sa zaťažuje operovaná noha.

Pokročilá fáza rehabilitácie

V pokročilej fáze rehabilitácie sa zameriavame na:

• Cvičenia na zlepšenie rovnováhy a koordinácie.
• Cvičenia zamerané na návrat k bežným aktivitám.
• Postupné zvyšovanie záťaže na operovanú nohu.

Dôležité zásady rehabilitácie

• Pravidelnosť: Cvičenia by sa mali vykonávať pravidelne, podľa pokynov fyzioterapeuta.
• Postupnosť: Záťaž by sa mala zvyšovať postupne, aby sa predišlo preťaženiu a zraneniu.
• Individuálny prístup: Rehabilitácia by mala byť prispôsobená individuálnym potrebám a možnostiam pacienta.
• Spolupráca: Dôležité je aktívna spolupráca pacienta s fyzioterapeutom a dodržiavanie jeho pokynov. Pacient musí s ošetrujúcim personálom spolupracovať, a hlavne neprestávať s rehabilitáciou aj po prepustení do domácej starostlivosti. V neposlednom rade je tiež potrebná spolupráca s najbližšou rodinou.

Lekár pripraví rehabilitačný plán, na základe, ktorého chorý systematicky rehabilituje v nemocnici. Rehabilitačná klinika je klinikou, v ktorej disponujeme nie len tímom skúsených fyzioterapeutov, ale aj ortopédmi, ktorých práca úzko súvisí s prinavrátením bezbolestnej pohyblivosti našich pacientov. Tento plán je dodržiavaný nie len na samotnej klinike, ale aj počas pobytu v domácom liečení.

Motodlaha v rehabilitácii

Jednou z moderných a efektívnych pomôcok pri rehabilitácii je motodlaha. Najvhodnejším riešením na správnu rehabilitáciu je vypožičanie motodlahy. Ak si kladiete otázku, ako rozhýbať končatinu po operácii stehennej kosti, odpoveď je vždy rovnaká: Pasívnym cvičením na motodlahe rozhýbete postihnutú končatinu efektívnejšie a rýchlejšie. Motorová dlaha je vhodná pre seniorov, ktorí prekonali operáciu končatiny po závažnom úraze či TEP (totálna endoprotéza).

Pred prvým cvičením je potrebné prístroj nastaviť. Takto nastavený prístroj môže pacient používať po celú dobu rehabilitácie, a nie je potrebné ho pred každým cvičením nastavovať znovu. Nastavenie je veľmi jednoduché. Do prístroja položíte operovanú končatinu, navolíte rehabilitačný program na diaľkovom ovládaní a prístroj cvičí za vás. Toto pasívne cvičenie na motodlahe zaisťuje správny a efektívny pohyb.

Motodlaha pomôže práve seniorom, pre ktorých je rekonvalescencia z hľadiska vyššieho veku náročnejšia ako u mladšieho pacienta. Prístroj pomôže zvýšiť pohyblivosť kĺbov a končatín. Pravidelným používaním sa znižuje riziko možných komplikácií vznikajúcich pri dlhodobom znehybnení. Opuchy sa vstrebú skôr, cievna a lymfatická cirkulácia mäkkých tkanív sa zlepší.

Parametre a dostupnosť motodlahy

Pacient môže na motodlahe rehabilitovať 4x denne od 30 do 60 minút, celkovo 3 až 4 hodiny za deň. Pri zapožičaní motodlahy v Bratislave a blízkom okolí máte zadarmo dopravu vrátane zaškolenia na obsluhu prístroja.

Prevencia zlomenín stehennej kosti a posilnenie kostí

Prevencia pádov je kľúčová pre ľudí s osteoporózou a pre starších ľudí. Podporte kvalitu kostí a svalovú hmotu pravidelnou fyzickou aktivitou. Životné prostredie a životospráva zohrávajú kľúčovú rolu v prevencii.

Opatrenia v domácnosti

Ak patríte do rizikovej skupiny, máte osteoporózu, urobte vo svojom príbytku a počas pohybu zopár opatrení, ktoré znížia riziko pádu. Tieto rady sú zvlášť dôležité pre seniorov. Vytvorte si bezpečné domáce prostredie, aby ste minimalizovali riziko pádu. Faktory prostredia, ktoré spôsobujú očakávané fyziologické pády, sa dá zabrániť trpezlivosťou a pozornosťou.

• Noste vhodnú obuv.
• Odstráňte doma akékoľvek predmety, o ktoré by ste mohli zakopnúť a spadnúť, napríklad koberce, prebytočný nábytok, hlavne nízke stoly a stoličky.
• Zabezpečte v dome vhodné osvetlenie.
• Nainštalujte si v kúpeľni protišmykové podložky a držadlá.
• Používajte nočné osvetlenie v spálni a na toalete.

Životospráva a výživa

Liečbu zlomenín je možné podporiť vyváženou stravou bohatou na vápnik, bielkoviny a vitamín D. [27] Uistite sa, že prijímate dostatok vápnika z potravín ako sú mandle, syry, jogurty, orechy, alebo mak (100 gramov maku obsahuje až 1300 miligramov vápnika, čo je viac ako kravské mlieko), ale ten je viazaný na oxalát a organizmus ho nevie v plnej miere využiť. Netreba zabúdať, že na vstrebávanie vápnika je potrebný aj vitamín D, ktorý nájdeme vo vajíčkach, mlieku, sardinkách, či treščej pečeni.

Dôležité je aj dostatočná hladina estrogénu a keďže ženám po menopauze jeho koncentrácia klesá, odporúča sa im podstúpiť hormonálnu liečbu alebo užívať doplnky s fytoestrogénmi (napr. sója). Vyvarovať by ste sa naopak mali fajčeniu a nadmernej konzumácii alkoholu - oboje sa podpisuje negatívne na kvalite kostí.

Rizikové skupiny a osteoporóza

Osteoporóza patrí medzi najzávažnejšie ochorenie pohybového aparátu. Je to stav, pri ktorom kosti strácajú svoju hustotu a pevnosť, čo vedie k zvýšenému riziku zlomenín a zlomeninám kostí. Je to ochorenie látkovej výmeny kostného tkaniva, ktorá sa prejavuje ubúdaním množstva kostnej hmoty a poruchami mikroarchitektúry kosti. Odhaduje sa, že rizikom osteoporotickej zlomeniny je ohrozená asi každá tretia žena a asi každý šiesty muž vo veku nad 50 rokov. Osteoporóza sa označuje aj “tichá choroba” - tichý zlodej kostí. Častokrát postupuje bez akýchkoľvek príznakov alebo bolesti a je diagnostikovaná až pri zlomenine kosti.

Ako sme už spomínali vyššie, do rizikovej skupiny osteoporózy a zlomenín v dôsledku krehkých kostí patria najmä ženy nad 50 rokov, avšak patria tam aj muži vo vyššom veku a dokonca aj mladší ľudia. Hutnosť kostí do veľkej miery ovplyvňuje genetika (až 70%), ale takisto životospráva a množstvo pohybu. Preto do rizikovej skupiny patria aj ľudia trpiaci poruchami príjmu potravy, ľudia s nízkou telesnou hmotnosťou, respektíve podvýživou. K osteoporóze môžu prispieť aj faktory ako napr. menopauza. Pravidelná kontrola hustoty kostného tkaniva pomocou denzitometrie ukáže mieru rizika. Podľa výsledkov vyšetrenia môže lekár odporučiť vhodnú liečbu. Fyzioterapia je dôležitou súčasťou liečby osteoporózy, pomáha pacientom posilniť svaly, zlepšiť rovnováhu a koordináciu, a zmierniť bolesť. Posilňovanie svalov - silné svaly chránia kosti a znižujú riziko zlomenín.

S postupujúcim vekom dochádza k znižovaniu svalového tonusu, narastaniu ťažkostí pri chôdzi a znižovaniu pozornosti. Príčiny pádu blízkeho človeka je možné klasifikovať ako:

• Náhodné pády: osoba spadne nedobrovoľne.
• Neočakávané fyziologické pády: tieto sú určené fyzikálnymi podmienkami, ktoré v dobe pádu doteraz neboli známe.
• Očakávané fyziologické pády: zahŕňa všetkých ľudí vystavených rozpoznateľným rizikovým faktorom (prítomnosť strmých schodov, klzkých kobercov, zlé osvetlenie atď.).

tags: #rehabilitacia #zlomeniny #stehennej #kosti