Komplexná rehabilitácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

Sociálne znevýhodnenie predstavuje komplexný problém, ktorý ovplyvňuje nielen život jednotlivcov, ale aj celú spoločnosť. Žiaci pochádzajúci zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) čelia mnohým prekážkam vo vzdelávaní, osobnostnom rozvoji a sociálnej integrácii. Efektívna rehabilitácia je preto kľúčová pre ich úspešné začlenenie do spoločnosti a pre dosiahnutie plnohodnotného života.

Prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky žiaka z tohto prostredia znevýhodňuje vo výchovno-vzdelávacom procese, je definované ako sociálne znevýhodnené. Ide o prostredie, ktoré má často neštandardné bytové a hygienické podmienky. Vzdelávanie žiakov zo SZP sa uskutočňuje v bežných triedach spolu s ostatnými žiakmi. V prípade potreby škola môže využiť individuálny vzdelávací program pre konkrétneho žiaka v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka. Individuálny vzdelávací program vypracováva pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy, prípadne aj s ostatnými vyučujúcimi.

Výzvy a aktuálne problémy

Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia predstavuje aktuálny problém, prejavujúci sa preraďovaním žiakov do špeciálnych škôl, nedostatočnou školskou dochádzkou, neuspokojivými vzdelávacími výsledkami a ukončením školskej dochádzky v nižšom ročníku. Školy zaznamenávajú uvedené problémy v regiónoch, kde je zvýšené zoskupenie najmä rómskeho obyvateľstva, ktoré žije v neprimeraných sociálno-ekonomických podmienkach.

Podľa oficiálnych výsledkov štúdií PISA je vzdelanostná úroveň žiakov v Slovenskej republike pod priemerom OECD a je značne determinovaná sociálno-ekonomickým zázemím rodiny. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré nielenže dosahujú v medzinárodných testovaniach podpriemerné výsledky, ale tieto výsledky sú značne determinované sociálnym zázemím rodiny žiakov. Výrazne sa to prejavilo pri meraní matematickej a prírodovednej gramotnosti žiakov. Žiaci s najnižším sociálnym statusom dosahujú výrazne horšie výsledky, než by mali vzhľadom na úroveň sociálneho postavenia v porovnaní s priemerom 34 krajín OECD. Na uvedenú skutočnosť upozorňujú aj staršie výskumy, ktoré poukázali na vzájomnú interakciu medzi zlou sociálnou a ekonomickou situáciou rodiny dieťaťa a jeho školskou úspešnosťou.

Príčiny problémov u žiakov zo SZP

Z výskumných zistení možno konštatovať, že medzi najčastejšie príčiny vzniku problémov u žiakov zo SZP patrí:

• Zlé rodinné zázemie.
• Nedostatočná hygiena.
• Špecifické poruchy vývinu (problémy v správaní, vo vzťahoch so spolužiakmi, pedagógmi, asociálnymi prejavmi, závislosťami).
• Odlišná hodnotová orientácia vyplývajúca z rodinného prostredia žiakov.
• Odlišná kultúra žiakov zo SZP.
• Málo podnetné prostredie, nesprávne výchovné vzory, nedostatočná motivácia k vzdelaniu.

Tieto faktory sa odzrkadľujú na postavení žiaka v edukačnom procese. Typické dieťa zo zanedbaného sociokultúrneho prostredia nedostalo potrebné zázemie pre svoje vzdelávanie. V jeho živote chýbalo systematické radenie skúseností, nevybudovalo si potrebné hygienické a kultúrne návyky, nedostalo sa mu informačných zdrojov a podnetov, ktorými je bežné dieťa odmalička obklopené. Z toho dôvodu sa v jeho hierarchii potrieb nemohla objaviť ani túžba po informáciách, potreba pracovať čo najlepšie, snaha dokončiť úlohu a očakávať pochvalu. Kvôli týmto nedostatkom sociálne znevýhodnené dieťa vstupuje do školy ochudobnené o vzorec primeraných, sociálne získaných zručností. Keď dieťa vstupuje do školy s takýmito hendikepmi a nedostatočnými skúsenosťami, stráca odvahu, motiváciu a jeho nedostatky sa ešte viac zvýrazňujú. V mnohých prípadoch to môže vyústiť do odporúčania na preradenie do špeciálnej školy.

Problémy v predprimárnom a ranom školskom veku

V súčasnej dobe sa hľadajú stále nové možnosti pre vytvorenie lepších podmienok pre kvalitnú prípravu na vzdelávanie rómskych a ďalších detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, najmä v kľúčovom čase ich vývinu - pred vstupom do školy. Problémy pri vzdelávaní a zaraďovaní detí do školy sú aktuálne vo všetkých krajinách s vyšším počtom minorít prichádzajúcich do školy z inojazyčného prostredia. Posudzovanie úrovne rozumového, osobnostného, sociálneho, rečového a emocionálneho vývinu detí psychológmi pred ich vstupom do školy sa napríklad u nás realizuje psychologickými testami. Deti, ktoré majú málo podnetov k rozvoju všeobecných schopností a špecifických zručností, deti z inojazyčného prostredia a zaostalejších rómskych rodín často zlyhávajú v testoch a javia sa ako „nezrelé“ na zaškolenie, resp. ich výsledky sú pomerne často na úrovni subnormy.

Viaceré štúdie uvádzajú, že deti, ktoré nemali pred začiatkom školy vo svojom prostredí dostatok spoločensko-kultúrnych stimulov. Oficiálne dáta o počte rómskych detí, ktoré neovládajú slovenský jazyk, neexistujú. Rozdiel medzi zvýhodnenými a znevýhodnenými deťmi je relatívne menej citeľný v predškolskom veku a začína nadobúdať zreteľnejšie kontúry pri vstupe do 1. ročníka povinnej školskej dochádzky a v ďalších ročníkoch. Je známe, že už v predškolskom veku, kedy väčšina detí absolvuje predškolskú prípravu v prostredí materskej školy, resp. vyrastá a je vychovávaná v podnetnom socio-kultúrnom prostredí, u mnohých rómskych detí absentuje akákoľvek cielená predškolská príprava. Podľa ostatných prieskumov iba približne 5-6 % týchto detí navštevuje materskú školu. Naopak, v popredí je sociálna zanedbanosť a z toho vyplývajúca nepripravenosť na školu, podporená silným nezáujmom o zaškolenie. Častokrát sú dokonca deti z rómskych rodín rodičmi inštruované, aby nekomunikovali.

Vzdelávanie Rómov a diskriminácia

V ranom školskom veku je u rómskych detí a ďalších detí zo sociálne znevýhodneného prostredia typická absencia prípravy na vyučovanie, celkový nezáujem o učenie a záškoláctvo i časté prepadávanie. Vzhľadom na to, že v špeciálnych školách na Slovensku (najmä v školách zameraných na pomoc mentálne postihnutým deťom) sa nachádza podstatná väčšina detí rómskeho etnika (približne 60-70 %), mohlo by sa zdať, že existuje určitá zaujatosť, ktorá ústi až do diskriminačných praktík vo vzdelávaní rómskych detí. Je zrejmé, že súčasná, viac-menej „tradičná“ škola nedokáže úspešne čeliť problémom kultúrne a sociálne znevýhodnených detí. Doterajšia nízka podpora inkluzívnej orientácie škôl upevňuje sociálne hendikepy a školské zlyhávania rómskych detí, najmä z prostredia osád. Zo strany detí, rodičov a pedagógov je bežná rezignácia na dosahovanie školských úspechov detí, ale aj zaužívaná prax odosielať ich do špeciálnych škôl. Predčasné ukončenie vzdelávania, nezískanie kvalifikácie a nemožnosť uplatniť sa na trhu práce prehlbuje sociálne vylúčenie následným medzigeneračným prenosom.

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie sa nedávno okrem iných výskumných aktivít zaoberal aj reintegráciou sociálne znevýhodnených detí zo špeciálnych škôl do štandardných škôl. V rámci tejto úlohy bola vytvorená batéria testu nazvaného RR- skríning, ide o diferenciálnu metodiku na vylúčenie mentálnej retardácie u detí vo veku od 6-10 rokov. Aj štandardizačný výskum testu SON-R 2 1/2-7 na Slovensku potvrdil, že rozdiely medzi výkonmi rómskych a nerómskych detí boli viac späté s účinkami stimulácie v socio-kultúrnom prostredí, než etnickým pôvodom. Pravdou však je, že skúmané deti boli práve tie, ktoré navštevovali predškolské zariadenie. Pri skúmaní školskej pripravenosti detí so SZP v predškolskom veku sa v odbornej praxi využíva aj ŠP-I (Test školskej pripravenosti na individuálnu administráciu), ktorá je vytvorená na identifikovanie dosiahnutej vývinovej úrovne v jednotlivých oblastiach významných v začiatkoch edukácie v základnej škole. Po obsahovej i formálnej stránke zohľadňuje socio-kultúrne špecifiká rómskych detí zo SZP.

Legislatívny rámec a inkluzívne vzdelávanie

V školskom systéme na Slovensku sa realizujú rôzne formy vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP). Jedna je založená na princípe segregácie (v bežných a v špeciálnych školách), druhá na integrácii, pri ktorej ide o duálny systém s paralelne fungujúcou integratívnou aj segregovanou edukáciou. V prípade, že je integrácia neúspešná, dieťa sa vracia pod intenciu špeciálnych zariadení. V súčasnosti sa začala uplatňovať inklúzia, ktorej základnou ideou je, že heterogenita sa principiálne chápe ako normalita. Možno ju stotožňovať s integráciou, chápať ju ako vylepšenú optimalizovanú integráciu, aj ako novú kvalitu prístupu k postihnutým deťom, odlišnú od integrácie, resp. ako bezpodmienečné akceptovanie špeciálnych potrieb všetkých detí.

V školskom prostredí sa tieto integračno-inkluzívne procesy týkajú nielen žiakov telesne znevýhodnených, ale predovšetkým žiakov pochádzajúcich z rodín s nízkym socioekonomickým statusom a s odlišným sociokultúrnym zázemím, ktoré postihuje vo veľkej miere najmä rómskych žiakov. Cieľom inkluzívneho vzdelávania je umožniť všetkým žiakom rozvíjať svoje schopnosti v maximálnej možnej miere spoločne s ďalšími žiakmi.

Podpora inklúzie a asistenti pedagógov

Podľa § 107 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) sa výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo SZP uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem a akcentovaním individuálnych podmienok, napr. vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, úprava organizácie výchovy a vzdelávania, úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, využitie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania. Špecifickým cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je dosiahnuť primeraný rozvoj ich schopností prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov, ktoré vyplývajú zo sociálneho znevýhodnenia.

Novela školského zákona k 1.1.2026 zavádza viaceré úpravy pri žiakoch so SZP. Najprv mení pojem sociálne znevýhodnené prostredie na sociálne znevýhodňujúce, čo ministerstvo odôvodňuje filozoficky tak, že samotné prostredie samo o sebe nie je znevýhodnené, ale spôsobuje znevýhodnenie u dieťaťa, čiže ho znevýhodňuje. Deti, ktoré sa zaradia podľa bodu 1, nebudú automaticky žiaci so ŠVVP a teda sa im nevypracuje IVP. Úpravy/PO sa môžu ukotviť pre nich priamo v ŠkVP. Deti, ktoré sa zaradia podľa bodu 2, budú žiakmi so ŠVVP, ale IVP sa im nemusí robiť, ak postupujú podľa ŠkVP. Novela tiež v § 107 ods. 3 určuje, že v materskej škole pôsobí na každých 25 detí 1 asistent/sociálny pedagóg či sociálny pracovník alebo obdobne v základnej a strednej škole na 50 žiakov. Ak je vyšší počet ako 25 detí/žiakov, škola zabezpečuje vykonávanie podporné činnosti podľa § 152c ods. 1 - čiže poskytuje deťom systémové podporné opatrenia. Školy na účel vzdelávania detí/žiakov so SZP dostávajú podľa Metodiky financovania podporných opatrení aj špeciálne príspevky. Vzdelávanie detí so SZP netreba riešiť vypracovaním samostatných IVP, ale jednoducho sa to určí systémovo v školskom vzdelávacom programe. Je tu aj možnosť, že dieťa so SZP má po diagnostike CPP aj nejaké zdravotné znevýhodnenie alebo nadanie a vtedy má kombináciu ŠVVP.

Národné projekty a ich prínos

Personálnemu posilneniu škôl o pedagogických a odborných zamestnancov prispel národný projekt PRINED-(PRojekt INkluzívnej EDukácie) a vytvorenie inkluzívnych tímov. Cieľom bolo významne ovplyvniť inkluzívne prostredie v materských a základných školách a zabezpečiť predchádzanie neoprávnenému zaraďovaniu žiakov do systému špeciálneho školstva a prostredníctvom rôznych akceleračných programov zameraných na stimuláciu rómskych detí skvalitniť diagnostický proces v materskej škole. Inkluzívny model vzdelávania mal pomôcť lepšej pripravenosti detí z marginalizovaných rómskych komunít a podporiť ich sociálnu inklúziu. Najvýznamnejšou inováciou so zásadným dopadom na inklúziu v materských a základných školách bolo vytvorenie inkluzívnych tímov zložených z pedagogických a odborných zamestnancov.

Ďalším nadväzujúcim projektom je národný projekt Škola otvorená všetkým, ktorý podporuje efektívny model spolupráce medzi pedagógmi, odbornými zamestnancami a rodičmi žiakov. Cieľom je podporou inkluzívneho vzdelávania a skvalitnením profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zlepšiť výsledky a kompetencie detí a žiakov.

Metódy a prístupy v rehabilitácii

Rehabilitácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia si vyžaduje komplexný a individuálny prístup, ktorý zohľadňuje ich špecifické potreby a životné okolnosti. Medzi najčastejšie využívané metódy patria:

• Individuálne poradenstvo a podpora: Sociálny pedagóg alebo iný odborník poskytuje žiakovi individuálnu pomoc pri riešení osobných problémov, zlepšovaní sociálnych zručností a zvyšovaní sebavedomia.
• Skupinová terapia a sociálny výcvik: Žiaci sa učia efektívne komunikovať, spolupracovať a riešiť konflikty v bezpečnom a podporujúcom prostredí.
• Vzdelávacie programy a doučovanie: Zameriavajú sa na zlepšenie školských výsledkov žiakov, rozvoj ich kognitívnych schopností a motiváciu k učeniu. Treba zabezpečiť systém doučovacích aktivít pre neprospievajúcich žiakov (v spolupráci s MVO, komunitnými centrami).
• Rodinné poradenstvo a intervencie: Cieľom je zlepšiť fungovanie rodiny, posilniť vzťahy medzi jej členmi a poskytnúť rodičom podporu pri výchove detí.
• Programy na rozvoj životných zručností: Žiaci sa učia praktické zručnosti, ktoré im pomôžu zvládať každodenné situácie, plánovať budúcnosť a dosahovať svoje ciele.
• Podpora záujmov a talentov: Žiaci majú možnosť rozvíjať svoje záujmy a talenty v rôznych oblastiach, čo prispieva k ich osobnostnému rastu a zvyšuje ich sebavedomie.
• Spolupráca s komunitou: Škola spolupracuje s miestnymi organizáciami, inštitúciami a dobrovoľníkmi, ktorí poskytujú žiakom ďalšiu podporu a príležitosti na rozvoj.

Špecifickým cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov vyplývajúcich zo sociálneho znevýhodnenia zabezpečiť systém doučovacích aktivít pre zaostávajúcich žiakov (v spolupráci s MVO, komunitnými centrami).

Princípy efektívnej rehabilitácie

Pri rehabilitácii žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je dôležité dodržiavať niekoľko základných princípov:

• Individuálny prístup: Každý žiak je jedinečný a vyžaduje si prístup, ktorý zohľadňuje jeho špecifické potreby, silné stránky a životné okolnosti.
• Komplexnosť: Rehabilitácia by mala byť zameraná na všetky aspekty života žiaka, vrátane vzdelávania, sociálneho rozvoja, emocionálneho zdravia a rodinných vzťahov.
• Pozitívna orientácia: Dôležité je zamerať sa na silné stránky žiaka a podporovať jeho pozitívny rozvoj, namiesto toho, aby sa kládol dôraz na jeho nedostatky.
• Participácia: Žiak by mal byť aktívne zapojený do procesu rehabilitácie a mať možnosť vyjadriť svoje názory a potreby.
• Systematickosť: Rehabilitácia by mala byť plánovaná a realizovaná systematicky, s jasne stanovenými cieľmi a pravidelným hodnotením pokroku.
• Spolupráca: Efektívna rehabilitácia si vyžaduje spoluprácu medzi školou, rodinou, komunitou a ďalšími odborníkmi.

Napriek tomu, že sa žiaci zo SZP stretávajú s mnohými problémami, ktoré vyplývajú z toho, v akom prostredí vyrastajú, existuje veľká šanca na ich plnohodnotný život. Sociálni pedagógovia k žiakom pristupujú individuálne, uplatňujú najmä metódy sociálneho poradenstva (metódy konfrontácie a sebakontrolné techniky, modelovanie, hranie rolí, posilnenie vlastnej kompetencie, kompenzácia nevhodných podnetov).

Úloha sociálneho pedagóga

Profesia sociálneho pedagóga, ktorá je zaraďovaná medzi pomáhajúce profesie, má v Európe dlhú históriu a v praxi je pomerne dobre etablovaná. Práca školského sociálneho pedagóga so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, so zreteľom na rómskych žiakov, je neoceniteľná.

Sociálni pedagógovia pracovali a pracujú v tzv. reziduálnych inštitúciách, v pestúnskej starostlivosti a v starostlivosti o deti. Pracujú aj v oblasti voľného času (mládežnícke kluby, dobrovoľnícke organizácie pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami). Aktuálnym pracovným prostredím pre pedagógov starostlivosti o deti je škola, kde vykonávajú preventívnu prácu na komunitnej úrovni, ako aj individuálnu podpornú prácu so sociálne marginalizovanými rodinami. Narastajúci počet žiakov zo SZP a spochybňovanie prínosu profesie sociálneho pedagóga v odborných kruhoch viedlo k myšlienke venovať sa výskumu najmä v predmetnej oblasti a v regióne, kde sú žiaci zo SZP zastúpení. Cieľom bolo zistiť, aké problémy sa najčastejšie vyskytujú pri práci so žiakmi pochádzajúcimi zo SZP, aké sú príčiny vyčleňovania žiakov pochádzajúcich zo SZP. Parciálnym cieľom bolo analyzovať sociálno-výchovnú prácu sociálnych pedagógov, schopnosť predchádzania negatívnym javom na základe intervencie a sociálno-výchovnej práce sociálnych pedagógov v spolupráci s triednymi učiteľmi.

Pôsobenie sociálnych pedagógov v Európe

V Poľsku pôsobenie sociálnych pedagógov nie je upravené legislatívne. V Českej republike je oblasť školskej sociálno-výchovnej práce v intenciách školského metodika prevencie. V severských krajinách je sociálna pedagogika vnímaná veľmi diferencovane. V Nórsku je orientovaná na prácu s deťmi, mladými ľuďmi a ich rodinami, ktorých životné situácie sú problémové. Je úzko spätá s profesiou pedagógov starostlivosti o deti, ktorí zabezpečujú pomoc a poskytujú krízovú intervenciu deťom a mládeži. V Nemecku sa školská sociálna práca, resp. sociálna pedagogika pomerne rýchlo etablovala, pričom sa rozvíjala v troch koncepciách (sociálna práca v škole, sociálna pedagogika v škole a sociálno-pedagogická škola). Sociálny pedagóg pôsobí ako zamestnanec v škole a poskytuje pomoc žiakom, rodičom žiakov. Medzi ďalšie krajiny rozvíjajúce školskú sociálnu prácu patrí Švajčiarsko, pričom v súčasnosti pôsobí v školách vyše 900 sociálnych pedagógov. Školská sociálno-výchovná práca je zameraná na poskytovanie poradenstva (žiakom, rodičom, učiteľom), riešenie vzniknutých konfliktov, závislosti, vyvažovanie nedostatkov zo sociálneho prostredia. Začiatkom 21. storočia sa podarilo zaviesť sociálnych pedagógov ako neučiteľských zamestnancov do škôl aj v Španielsku, najmä v oblasti Castilla-La Mancha, Extremadura. Zameriavajú sa najmä na prekonávanie nerovností a presadzovanie osobných a sociálnych práv vo vzdelávaní, na riešenie a mediáciu konfliktov. Záujem o školskú sociálnu pedagogiku sa začal presadzovať aj vo Veľkej Británii, pričom v teoretickej, ale aj v praktickej rovine nemá sociálna pedagogika dlhú tradíciu.

Tabuľka 1: Porovnanie sociálnej pedagogiky v rôznych krajinách

Pôsobenie sociálneho pedagóga na Slovensku

V súčasnosti na Slovensku už viaceré legislatívne normy upravujú pôsobenie sociálneho pedagóga v školách. Podľa zákona č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní § 27 patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie, kde má vykonávať svoju činnosť v materských a základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách a v školách pre deti so špeciálnymi výchovnými potrebami. Sociálny pedagóg môže tiež pracovať aj v školských internátoch.

V intenciách zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa v § 24 uvádza, že: „sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva, najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným, deťom a žiakom, ich zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania.“

V školách sociálny pedagóg realizuje prevenciu problémového správania, poradenstvo, poskytuje konzultácie žiakom, pedagogickým, odborným zamestnancom, zabezpečuje administratívne činnosti. V školách je ťažiskovo zastúpená najmä primárna a sekundárna prevencia, ale nie je vylúčená ani terciárna prevencia v prípadoch pred a po umiestení žiakov do špeciálnych výchovných zariadení. Preventívno-výchovné pôsobenie sociálneho pedagóga zahŕňa odborné vzdelávacie aktivity informatívneho charakteru, jednorazové alebo krátkodobé aktivity (besedy a prednášky na rôzne témy). Dlhodobá a systematická práca so žiakmi je zastúpená prostredníctvom preventívnych programov.

Riešenie problémov a spolupráca

Sociálni pedagógovia uviedli, že nemajú problémy so spoluprácou s rodinami žiakov zo SZP. Výnimkou sú len patologické rodiny. Niektoré rodiny sú ochotnejšie a chcú spolupracovať, keď sa dozvedia, že ich deti majú problém. Jedna zo skúmaných základných škôl organizuje tzv. osvetovú činnosť pre rodičov. Jej cieľom je edukovať rodičov žiakov zo SZP a pomáhať im zvládať školské povinnosti, problémy v správaní a konaní svojich detí. Triedni učitelia sa najčastejšie snažia riešiť problémovú situáciu individuálnymi rozhovormi so žiakmi. Vo výsledkoch výskumu sa často objavuje aj individuálny rozhovor s rodičmi, čo odzrkadľuje snahu zapájať rodičov do školského života detí. Škola je po rodine sekundárnym výchovným a socializačným činiteľom. Triedna učiteľka sa často stáva tzv. "prvou pomocou" pre žiaka.

Z výskumu možno konštatovať, že u žiakov pochádzajúcich zo SZP sa vyskytuje agresívne správanie, šikanovanie, slovné napádanie učiteľov. Uvedené javy sú multifaktorálne determinované, ide o zlé rodinné zázemie, nedostatočné hygienické návyky, špecifické poruchy vývinu, odlišnú hodnotovú orientáciu vyplývajúcu z rodinného prostredia žiakov, odlišnú kultúru žiakov zo SZP. V ranom školskom veku je u rómskych detí a ďalších detí zo sociálne znevýhodneného prostredia typická absencia prípravy na vyučovanie, celkový nezáujem o učenie a záškoláctvo i časté prepadávanie.

Odporúčania a opatrenia

Zabezpečiť adekvátnym spôsobom proces inklúzie v školách nie je jednoduché. Treba rešpektovať všetky požiadavky, pretože do výchovno-vzdelávacieho procesu vstupuje mnoho faktorov, napr. etnická a náboženská príslušnosť, zdravotný stav, špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, ale aj rodinná výchova, kultúra a sociálne zázemie. Motivovať ho v školskom prostredí dokáže tím odborníkov. Nevyhnutná je spolupráca triedneho učiteľa s odbornými zamestnancami školy, napr. so sociálnym pedagógom.

Treba zabezpečiť kontinuitu projektových aktivít, najmä personálnu podporu inklúzie zamestnávaním odborných zamestnancov. Depistážne screeningové vyšetrenia realizované odbornými zamestnancami treba iniciovať a realizovať už v materských školách a následne zabezpečiť individuálnu stimuláciu detí. Je nevyhnutné pokračovať vo vytváraní inkluzívnych tímov v materských aj základných školách. Realizovať programy kontinuálneho vzdelávania, ktoré by intenzívnejšie rozvíjali schopnosti učiteľov v skutočnej individualizácii vyučovania, ale najmä v individualizácii hodnotenia a pomohli odstrániť nepochopenie niektorých základných princípov inklúzie. Je dôležité vytvoriť a overiť metodiky pre prácu školských psychológov, školských špeciálnych pedagógov, školských sociálnych pedagógov, podporovať sieťovanie škôl a školských poradenských zariadení. Je vhodné zavádzať supervíziu pre odborných zamestnancov zo strany školských poradenských zariadení a propagovať postavenie a kompetencie odborných zamestnancov (školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg) v odbornej verejnosti, vo vzťahu k iným inštitúciám a aj medzi rodičmi žiakov.

tags: #rehabilitacia #ziakov #zo #socialne #znevyhodneneho #prostredia