Rehabilitácia v súvislosti s prácou: Komplexný sprievodca pre zamestnancov a zamestnávateľov

Rehabilitácia v súvislosti s prácou a rekondičné pobyty sú kľúčovými inštitútmi v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Ich hlavným cieľom je predchádzanie vzniku chorôb z povolania a kompenzácia možných poškodení zdravia, ktoré môžu vyplynúť z výkonu rizikovej práce. Tieto preventívne opatrenia sú upravené v slovenskom právnom poriadku a kladú povinnosti na zamestnávateľov, zároveň však poskytujú dôležitú ochranu zamestnancom.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom rekondičný pobyt je upravená v § 11 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“), pričom tento je doplnený vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 148/2010 Z. z. o podrobnostiach o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu.

Oba uvedené právne predpisy predpokladajú, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať rekondičné pobyty zamestnancom v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania, a to zamestnancom, vykonávajúcich vybrané povolania.

Rekondičný pobyt alebo rehabilitácia v súvislosti s prácou sú kompenzáciou pre zamestnancov za vykonávanie zdraviu škodlivej práce alebo práce pri zhoršených pracovných podmienkach.

Čo je rekondičný pobyt a rehabilitácia v súvislosti s prácou?

Rekondičný pobyt sa poskytuje jednorazovo a za rekondičný pobyt sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona o BOZP považuje aj rehabilitácia, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje priebežne počas výkonu práce. Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej sedem dní; dĺžka rehabilitácie v súvislosti s prácou je najmenej 80 hodín v priebehu dvoch rokov. Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Rehabilitácia v súvislosti s prácou nemusí nadväzovať na čerpanie dovolenky.

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 148/2010 Z. z. definuje rekondičný pobyt ako individuálny režim na podporu zdravia zamestnanca a jeho účelom je kompenzácia predpokladaných možných poškodení zdravia v dôsledku vykonávanej práce, zvyšovanie celkovej fyzickej a psychickej kondície, zvyšovanie celkovej odolnosti, zvyšovanie zdravotného uvedomenia, osvojenie si správnych postojov k ochrane zdravia pri práci, získanie správnych stravovacích návykov a obmedzenie fajčenia.

Keďže sa, v zmysle § 11 ods. 1 zákona o BOZP, za jednu z foriem poskytnutia rekondičného pobytu považuje aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, možno sa domnievať, že aj obsah rehabilitácie v súvislosti s prácou by sa mal analogicky riadiť spomínanou vyhláškou s ohľadom na dodržanie účelu, pre ktorý bol rekondičný pobyt, respektíve rehabilitácia v súvislosti s prácou obsiahnutý v právnom poriadku Slovenskej republiky ako prevenčný inštitút v oblasti BOZP.

Rehabilitácia v súvislosti s prácou je vhodná napr. ako účinná prevencia ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia a ochorení z vibrácií, ktoré sú v ostatných rokoch najčastejšie sa vyskytujúcimi profesionálnymi ochoreniami v Slovenskej republike. V roku 2013 bolo hlásených 301 chorôb z povolania, z tohto počtu bolo 46,8 % ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia a 19,3 % ochorení z vibrácií.

Kto má nárok na rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu?

Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť rekondičný pobyt všetkým svojim zamestnancom. Túto povinnosť má iba pri zamestnancoch, ktorí vykonávajú tzv. vybrané povolanie. V zmysle § 11 ods. 2 zákona o BOZP sa na účel poskytovania rekondičného pobytu za vybrané povolanie považuje to, v ktorom sa vykonáva práca, zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie a rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.

Podmienku účelnosti spĺňajú zamestnanci, ktorí sú exponovaní jedným, alebo kombináciou viacerých faktorov práce alebo pracovného prostredia, a to napr. pevným aerosólom (prachom), hlukom, vibráciami, chemickými faktormi, karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi, ionizujúcim žiarením, zvýšeným tlakom vzduchu, fyzickou záťažou - vrátane dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia, psychickou pracovnou záťažou a záťažou teplom alebo chladom.

Zamestnávateľ je povinný vyhotoviť zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolanie. Zamestnávateľ môže dobrovoľne po odporúčaní lekára a po dohode so zástupom zamestnancov zabezpečiť rekondičný pobyt aj zamestnancom zaradeným do druhej kategórie. Aj tu však rekondičný pobyt musí spĺňať podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia.

V roku 2013 bol do faktorov pracovného prostredia, pri expozícii ktorých zamestnávateľ poskytuje zamestnancom rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou, doplnený hluk. Okrem negatívnych účinkov na sluch pri dlhotrvajúcom pôsobení nadmerného hluku má hluk aj závažné mimosluchové účinky, a to najmä na vegetatívny nervový systém.

Zákon o BOZP v § 11 ods. 3 obsahuje aj výpočet faktorov pracovného prostredia, pri vystavení ktorých sa rekondičný pobyt ani rehabilitácia zamestnancom neposkytuje. Takýmito faktormi sú faktory spôsobujúce vznik profesionálnej kožnej alergie, biologické faktory, elektromagnetické žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie a lasery. U týchto faktorov rekondičný pobyt ani rehabilitácia v súvislosti s prácou nemá z hľadiska účinnej prevencie profesionálnych poškodení zdravia týmito faktormi žiadny význam.

Zamestnanci sú povinní zúčastniť sa na rekondičnom pobyte alebo na rehabilitácii v súvislosti s prácou, ak nepretržite vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 3 počas piatich rokov alebo prácu zaradenú do kategórie 4 počas štyroch rokov. Na ďalšom rekondičnom pobyte alebo na rehabilitácii v súvislosti s prácou je zamestnanec povinný sa zúčastniť následne raz za 3 roky. Podmienkou je odpracovanie stanoveného počtu najmenej 600 pracovných zmien vo vybranom povolaní, ktorým je konkrétna riziková práca. Ak však bol zamestnanec exponovaný pri práci dokázaným chemickým karcinogénom, postačuje odpracovanie aspoň 400 pracovných zmien.

Zamestnanci pracujúci pod zemou pri ťažbe nerastov alebo razení tunelov sa musia ďalšieho rekondičného pobytu zúčastniť raz za dva roky. Podmienkou je odpracovanie 275 pracovných zmien v priebehu dvoch rokov.

Proces zabezpečenia a priebeh rehabilitácie

Ustanovenie § 11 ods. 15 zákona o BOZP predpokladá, že zamestnávateľ určí deň nástupu, miesto a dĺžku rekondičného pobytu na základe odporúčania lekára pracovnej zdravotnej služby. Zamestnávateľ určí zamestnancovi deň nástupu na rekondičný pobyt, ako aj miesto jeho konania. Okrem toho určí zamestnancovi spôsob dopravy a ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytne mu cestovné náhrady.

Zariadenie, v ktorom sa bude rekondičný pobyt uskutočňovať, musí spĺňať požiadavky na vnútorné prostredie budov upravené v osobitných predpisoch, a to požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie, vykurovanie a osvetlenie. Veľmi dôležité je aj dodržiavanie požiadaviek pri zabezpečovaní spoločného stravovania zamestnancov, ktoré sú určené osobitnými predpismi.

Obsah rekondičného pobytu určuje lekár pracovnej zdravotnej služby v spolupráci so zamestnávateľom a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca pred jeho nástupom na rekondičný pobyt s obsahom rekondičného pobytu. Rekondičného pobytu sa môže zúčastniť len zamestnanec, ktorý nemá príznaky akútnej choroby alebo prenosného ochorenia.

Rekondičný pobyt má zabezpečiť individuálny režim na podporu zdravia zamestnanca, ktorý má byť cielene zameraný najmä na zvyšovanie fyzickej kondície, psychickej kondície a celkovej odolnosti, ale aj na získanie správnych stravovacích návykov a v prípade potreby aj na obmedzenie fajčenia, najmä u zamestnancov exponovaných karcinogénnym a mutagénnym faktorom alebo pevným aerosólom. V neposlednom rade má slúžiť aj na zvyšovanie zdravotného uvedomenia a osvojenie si správnych postojov k ochrane zdravia pri práci.

Obsahom rekondičného pobytu majú byť najmä rehabilitačné a relaxačné cvičenia, súčasťou môžu byť aj vodoliečebné alebo teploliečebné procedúry, masáže, plávanie alebo používanie sauny. Pri rehabilitácii v súvislosti s prácou sa využívajú najmä rehabilitačné metódy, ale aj vodoliečebné a teploliečebné procedúry, masáže alebo plávanie.

Rámcový program pre zamestnancov exponovaných vibráciám, jednostrannému, nadmernému a dlhodobému zaťaženiu, zvýšenému tlaku vzduchu, nadmernej fyzickej záťaži alebo nevyhovujúcim mikroklimatickým podmienkam obsahuje hlavne kondičné cvičenia zamerané na posilňovanie svalov a zaradená je aj odborná inštruktáž zameraná na šetrenie kĺbov a chrbtice pri práci. Rámcový program pre zamestnancov exponovaných hluku, psychickej pracovnej záťaži alebo ionizujúcemu žiareniu obsahuje najmä cvičenia a procedúry s relaxačným charakterom, vodoliečebné procedúry a plávanie.

Náklady a zodpovednosť

Náklady na rekondičný pobyt je povinný uhrádzať zamestnávateľ v celom rozsahu. Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá zamestnávateľ, ktorý jeho účasť na rekondičnom pobyte určil. Za účasť na rekondičnom pobyte sa považuje plnenie rekondičného programu. V priamej súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je aj cesta tam a späť, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom objekte; nie je ňou povolená, ale poskytovateľom rekondičného pobytu neorganizovaná vychádzka.

Rizikové práce a ich kategorizácia

Rizikové práce sú práce zaradené do kategórie 3 alebo 4, pri ktorých je ohrozené zdravie zamestnancov a pri ktorých môže vzniknúť choroba z povolania, profesionálna otrava alebo iné poškodenie zdravia v súvislosti s prácou. Orgány verejného zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru v oblasti ochrany zdravia pri práci sústreďujú na pracoviská, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce, osobitnú pozornosť, a to z dôvodu, že zdravie týchto zamestnancov je pri práci reálne ohrozené.

Vyhlásenie rizikových prác orgánom verejného zdravotníctva je pre zamestnávateľa spojené s celým radom povinností v oblasti ochrany zdravia pri práci, ako je napr. vykonávanie preventívnych opatrení na zníženie alebo odstránenie rizika poškodenia zdravia pri práci, zvýšený zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou vrátane zabezpečenia cielených lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci u zamestnancov.

Rizikové práce určujú na návrh zamestnávateľa regionálne úrady verejného zdravotníctva. Hlavným cieľom určovania rizikových prác je ochrana zdravia zamestnancov so zameraním najmä na usmerňovanie zamestnávateľov, aby realizovali účinné preventívne opatrenia, zlepšili pracovné podmienky a zvýšili starostlivosť o ochranu zdravia zamestnancov.

Zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík vrátane povinností zamestnávateľa v tejto oblasti je rámcovo upravené v § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podrobné kritériá na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú stanovené vo vykonávacom predpise, ktorým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z.

Práce sa zaraďujú do kategórií 1 až 4 podľa hodnotenia pracovných podmienok z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov a podľa závažnosti vplyvu faktorov práce a pracovného prostredia na ich zdravie. Pri kategorizácii prác sa berie do úvahy závažnosť ohrozenia zdravia zamestnancov, t. j. veľkosť rizika v závislosti od dodržania alebo prekročenia limitných hodnôt (kritérií) pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia, úroveň opatrení na kolektívnu a individuálnu ochranu zdravia zamestnancov, prípadne prítomnosť ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť veľkosť rizika.

Do kategórie 3 sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Zamestnanci vykonávajúci rizikové práce predstavujú približne 5 % z celkového počtu cca 2,2 mil. ekonomicky činných osôb v Slovenskej republike.

tags: #rehabilitacia #v #suvislosti #s #pracou