Horná končatina zohráva dôležitú úlohu pri každodennej činnosti a neverbálnej komunikácii človeka. Je nástroj, ktorým dokážeme uchopovať a manipulovať s rôznymi predmetmi. To, aká je dôležitá, si uvedomujeme až v situáciách obmedzujúcich jej činnosť, preto je včasná a cielená rehabilitácia veľmi dôležitým prvkom na znovuobnovenie a prinavrátenie jej funkcie.
Šľachy ruky ako pokračovanie svalov hornej končatiny sú štruktúry napojené na konce prstov a kosti zápästia. Predstavujú zložitý anatomický systém, umožňujúci pohyby prstov a zápästia, uspôsobený tak, aby boli pohyby ruky plynulé a umožňovali veľmi jemnú motoriku. Ak sa poškodí niektorá zo šliach svalov hornej končatiny, prejaví sa to stratou uchopovacej schopnosti, stratou sily a hybnosti prstov a zápästia.
Medzi najčastejšie úrazy a ochorenia v oblasti ruky a zápästia patria zlomeniny a vykĺbenia (luxácie), úžinové syndrómy (syndróm karpálneho tunela), natrhnutia a poranenia šliach. Z pohľadu anatómie rozlišujeme šľachy ohýbačov (flexorov) a naťahovačov (extenzorov) hornej končatiny. Akákoľvek patológia postihujúca tieto šľachy sa prejavuje výpadkom pohybov jednotlivých prstov, všetkých prstov, prípadne celého zápästia.
Príčiny a príznaky poškodenia šliach
Poškodenie šliach sa môže okrem straty hybnosti prejaviť bolesťou a zápalovou reakciou organizmu, tie zapríčinia opuchnutie tkaniva. Najčastejšou príčinou poškodenia šliach sú rezné poranenia chrbta ruky a dlane ako dôsledok pracovného zranenia, úrazu, obrany alebo sebapoškodzovania. Prevažnú časť poranení šliach tvoria takzvané otvorené úrazy.
Zatvorené poranenia môžu byť spôsobené odtrhnutím šľachy od jej úponu na kosť pri prudkom nečakanom pohybe. K poškodeniam šliach naťahovačov často dochádza pri športovej aktivite, pri pomliaždení prstov pod vplyvom tupého nárazu (napríchyt lopty). Šľachy ohýbačov sa zvyknú poraniť pri športoch s intenzívnou silou pôsobenia v priebehu krátkeho okamihu (napríklad pri blokovaní hráča ragby) alebo počas aktivít zahŕňajúcich dlhotrvajúce namáhavé uchopenie predmetov vyššej hmotnosti (horolezectvo, fyzická práca). Rovnako interpersonálne násilie aj uhryznutie zvierat môžu spôsobiť poškodenie šliach, ich natrhnutie či úplné pretrhnutie. Medzi časté príčiny takého poškodenia patria úrazy, napríklad privretie prstov do pántov dverí a podobne. Niekedy je poškodenie šľachy dôsledkom systémového ochorenia, ako je reumatoidná artritída, ktorá sa prejavuje zápalovými zmenami šliach a v ťažkých prípadoch spôsobuje ich pretrhnutie.
Príznaky závisia od intenzity poranenia a lokalizácie poranenia. Poškodenie šliach ohýbačov sa prejavuje neschopnosťou pohybu prstov, konkrétne nemožnosťou zovrieť prsty v päsť. Prerušenie šliach naťahovačov sprevádza disfunkcia prstov, ktoré sa nedajú vystrieť.
Diagnostika a liečba poranení šliach
Poranenia šliach sú obvykle diagnostikované fyzickou skúškou. Poškodenie šliach niekedy nevyžaduje chirurgický zákrok. Okrem užívania liekov na zmiernenie bolesti a opuchnutia stačí využiť pevnú podporu (dlaha alebo bandáž). Súčasťou liečby je rehabilitácia a pravidelné cvičenie, aj v domácich podmienkach.
Poranenia viacerých štruktúr sú komplexné a vyžadujú rozdielnu stratégiu i náročnosť liečby. Rekonštrukčné zákroky na šľachách ruky patria k najčastejším. Ich cieľom je obnoviť funkciu, ktorú šľacha mala pred úrazom. Poškodenú šľachu reparuje chirurg. V postihnutej oblasti urobí rez, aby mohol lokalizovať konce poškodenej šľachy a spojiť ich.
- Šľachy naťahovačov sú ľahšie dostupné, ich oprava je pomerne jednoduchá. V prípade miernejšieho úrazu sa pri reparácii na znecitlivenie postihnutej oblasti využívajú lokálne anestetiká.
- Reparácia flexorových šliach je náročnejšia, pretože systém flexorov je zložitejší. Pri tomto druhu operácie je nutná celková anestézia.
Výkony realizuje plastický alebo rekonštrukčný chirurg, ortopéd. Rekonštrukcia sa indikuje, keď poškodenú šľachu nemožno vyliečiť alebo zošiť a treba ju nahradiť inou. V tomto prípade sa odobratá šľacha využíva ako štep. Jej transplantácii predchádza dočasné zavedenie silikónovej náhrady. Ďalší spôsob rekonštrukcie je transpozícia. Pri nej transponovaná šľacha zostáva spojená s pôvodným svalom.
Rehabilitácia prsta po poranení šľachy: Dôležité kroky
Cieľom v prvých dňoch po úraze či operácii prstov, keď je končatina fixovaná, je zabránenie vzniku opuchu polohovaním, ľadovaním (kryoterapiou), prípadne liekmi. Po úrazoch prstov dochádza ku stuhnutiu jednotlivých kĺbov prstov, ktoré je potrebné rozcvičovať. K fixácii sa používajú sádrové dlahy, dlahy z termoplastov, ktoré sa modelujú podľa prsta do požadovaného tvaru. Už vo fixácii je potrebné o ruku pečovať.
Fáza 1: Okamžitá poúrazová starostlivosť a prevencia opuchu
Okamžite po úraze je nutné končatinu polohovať, to znamená nosiť hornú končatinu vo zvýšenej polohe. Časté nosenie končatiny zavesenej na šatkovom závese je nedostatočné, lebo sa udáva, že by mala končatina byť nad úrovňou srdca. Ak je končatina umiestnená nižšie, natečie do nej krv a rozvíja sa hematóm a opuch. Tieto dva faktory sa prejavia nárastom bolesti, keďže opuch a hematóm tlačia na nervové zakončenia. Bolest a opuch športovcovi neumožní rehabilitáciu, lebo telo sa bráni bolesti reflexnými stiahnutiami okolitých svalov.
Ďalším faktorom, ktorý bráni vzniku opuchu, je ľadovanie, t.j. ochladenie končatiny. Po úraze či operácii organizmus v mieste poškodenia reflexne zvýši prietok krvi, ako obranný mechanizmus. Po schladení končatiny dochádza ku stiahnutiu ciev, ktoré do nej prichádzajú, a zníženiu prietoku krvi, a v mieste poškodenia sa nerozvíja taký veľký opuch a hematóm.
Tretím faktorom je zabránenie vzniku opuchu liekmi. Ak podávame lieky na zníženie bolesti a opuchu, je lepšie podávať tzv. nesteroidné antireumatiká, čo sú lieky, ktoré svojim účinkom bránia vzniku opuchu a až sekundárne znižujú bolesti. Ak nie je miesto v dlahe alebo kryté obväzom, je možné podávať nesteroidné antireumatiká miestne vo forme mastí, gélov či sprejov. Ich výhodou navyše je, že nie sú zaradené do skupiny dopingu. Lieky čisto na bolesť - analgetiká, nemajú účinok protizápalový, t.j. nebránia vzniku opuchu. Niektoré z nich sú potom zaradené medzi dopingové látky.
Ako rozpoznať pásový opar?
Počas tohto obdobia je potrebné aktívne a pasívne rozcvičovať kĺby, ktoré nie sú fixované, lebo ich pohybom dochádza k aktívnejšiemu odstráneniu opuchu a „splodín“ vzniknutých po úraze.
Fáza 2: Aktívne cvičenia po sňatí fixácie
Po sňatí fixácie nasleduje aktívna fáza cvičenia. Je určite nutné konzultovať rehabilitáciu s ošetrujúcim lekárom, lebo ten pozná charakter poškodenia najlepšie a určite odporučí aj najlepšiu riadenú rehabilitáciu, aby liečenie bolo čo najkratšie. Uvedené cviky sú skôr podporné, ktoré si športovec môže cvičiť sám a môžu urýchliť rekonvalescenciu. Pri všetkých uvádzaných cvičeniach je pre cvičiaceho limitujúcim faktorom intenzity záťaže bolesť. Žiadne cvičenie nie je vhodné vykonávať cez bolesť, lebo to vedie k reflexným obranným mechanizmom organizmu, zvýšeniu bolesti a rozvoju opuchu, čo môže rehabilitáciu výrazne predĺžiť.
Pravidelným cvičením postihnutej končatiny priaznivo pôsobíme na zlepšenie rozsahu pohyblivosti, prinavrátenie stratenej svalovej sily, zaistenie správnej úchopovej funkcie a jemnej motoriky prstov. Po chirurgických zákrokoch sa zameriavame predovšetkým na uvoľnenie mäkkých tkanív v oblasti jazvy, aby nedošlo k „zlepeniu“ a tým obmedzeniu rozsahu pohyblivosti operovanej končatiny.
Tieto cviky sa však nepoužívajú po prasknutí či prerezení šliach, lebo tam je vždy nutná riadená rehabilitácia a tieto cviky je možné použiť len po dohode s lekárom. V prípade prerezených šliach, ako ste to zažili, je nevyhnutná odborná fyzioterapia a individuálny plán rehabilitácie, ktorý zohľadňuje rozsah poškodenia a proces hojenia šľachy. Nikdy sa nesnažte ohybávať prst nasilu, ak pociťujete silnú bolesť alebo ak vám to nedovolí. Riziká samovoľnej a neodbornej rehabilitácie sú vysoké, vrátane poškodenia novozšitých šliach alebo vzniku skrátenej šľachy.
Prehľad cvičení (použiteľné len po konzultácii s lekárom pre konkrétny typ poranenia):
Tu sú niektoré cvičenia, ktoré sa všeobecne používajú pri rehabilitácii prstov, avšak ich aplikácia pri pretrhnutí šľachy musí byť striktne pod dohľadom lekára a fyzioterapeuta:
- Cvik 1: Tlakové masáže. Palec druhej ruky pritisneme na základný článok opuchnutého prsta takou silou, aby sa pod ružovým nechtom tlačiaceho prsta objavil biely „mesiačik“. Sila by nemala vyvolávať väčšiu bolesť. Palcom postupne kolísame z jednej strany na druhú. Pod palcom máme pocit, že dochádza k uvoľneniu opuchu. Postupne masírujeme celý prst či prsty z časti bližšej k telu k časti vzdialenejšej. Cvik vykonávame v dvoch sériách 2x denne.
- Cvik 2: Masáž prsta. Pri tomto výkone štyri prsty (palec, ukazovák, prostredník a prsteník) zovreté vo štipke primeraným tlakom masírujeme poranený prst od špičky k základnému kĺbu, čím „vytláčame“ opuch z prsta. Cvik vykonávame v dvoch sériách 2x denne.
- Cvik 3: Rozcvičovanie vzdialenejšieho (distálneho) kĺbu prsta. Palcom a ukazovákom druhej ruky uchopíme rozcvičovaný prst za stredný článok a vlastnou silou sa snažíme ohnúť prst v distálnom kĺbe a ťah držíme asi 10 sekúnd. Ak pohyb nie je dostatočný, uchopíme rozcvičovaný prst palcom a prostredníkom druhej ruky a ukazovákom pomôžeme distálnemu článku do ohnutia. Vždy je potrebné tlačiť do bolesti, kedy cítime ťah, ale ešte nie bolesť. Cvik vykonávame v dvoch sériách 2-3x denne.
- Cvik 4: Rozcvičovanie stredného kĺbu prsta. Palcom a ukazovákom druhej ruky uchopíme rozcvičovaný prst za základný článok a vlastnou silou sa snažíme ohnúť prst v strednom kĺbe, ťah (silu, ktorá článok ohýba) držíme 10 sekúnd. Ak pohyb nie je dostatočný, uchopíme rozcvičovaný prst palcom a prostredníkom druhej ruky a ukazovákom pomôžeme strednému článku do ohnutia. Vždy je potrebné tlačiť do bolesti, kedy cítime ťah, ale ešte nie bolesť. Cvik vykonávame v dvoch sériách 2-3x denne.
- Cvik 5: Rozcvičovanie základného kĺbu prsta. Palcom a ukazovákom druhej ruky uchopíme rozcvičovaný prst pod základným kĺbom (za metakarp) a vlastnou silou sa snažíme ohnúť prst v základnom kĺbe, ťah (silu, ktorá článok ohýba) držíme 10 sekúnd. Ak pohyb nie je dostatočný, uchopíme rozcvičovaný prst palcom a prostredníkom druhej ruky a ukazovákom pomôžeme základnému článku do ohnutia. Vždy je potrebné tlačiť do bolesti, kedy cítime ťah, ale ešte nie bolesť. Cvik vykonávame v dvoch sériách 2-3x denne.
- Cvik 6: Cvičenie roztiahnutia prstov. Cvičiaci položí obe ruky na svoje stehno a snaží sa roztiahnuť prsty na oboch rukách od seba do maximálneho roztiahnutia prstov a drží dobu 10 sekúnd. Vždy je potrebné tlačiť do bolesti, kedy cítime ťah, ale ešte nie bolesť. Cvik vykonávame v dvoch sériách 2-3x denne.
- Cvik 7: Cvičenie štipky. Obe ruky položíme na stehná palce nahor a snažíme sa priblížiť prsty na oboch rukách, aby sa palce dotkli brušiek ostatných prstov. Vždy je potrebné tlačiť do bolesti, kedy cítime ťah, ale ešte nie bolesť. Cvik vykonávame v dvoch sériách 2-3x denne.
- Cvik 8: Cvičenie svalovej sily. Na cvičenie použijeme molitanový loptu, alebo molitanovú „hubku“ na umývanie riadu. Tú vložíme do dlane a pomalými ťahmi ju zviera v dlani. Vždy je potrebné tlačiť do bolesti, kedy cítime ťah, ale ešte nie bolesť. Cvik vykonávame v dvoch sériách 2-3x denne.
Čo robiť, ak rehabilitácia nepomáha alebo sa zhoršuje?
Odborné zhodnotenie problému, ohľaduplné a efektívne procedúry môžu priniesť úľavu od bolesti. Ak máte obavy zo skrátenej šľachy, je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr. Násilné prekonanie miesta zhrubnutia cez pútko pri pohyboch prstu spôsobuje bolesť, vyvoláva fenomén lupnutia či preskočenia a obmedzuje hybnosť prstu. Zvýšené trenie v mieste zdurenia vyvolá zápalovú reakciu obalu šľachy (synovie) a pútka sprevádzanú opuchom a ďalším zhrubnutím. Cieľom liečby skákavého prstu je obnoviť hladký priechod šľachy pútkom.
K zníženiu opuchu šľachy sa ordinujú protizápalové lieky užívané vo forme tabliet alebo aplikujeme miestnu injekčnú liečbu priamo k šľache. Dočasná imobilizácia (znehybnenie) postihnutého prstu dlahou urýchli hojenie zápalu a zníži opuch v postihnutej oblasti. Vo väčšine prípadov je však indikovaná operačná liečba. Operácia sa vykonáva ambulantne v lokálnom znecitlivení a spočíva v preťatí šľachového pútka, ktoré tak prestane brániť voľnému pohybu zhrubnutej šlache. Pacient tak môže prstom voľne hýbať ihneď po operácii.
tags: #rehabilitacia #prsta #po #prerezanej #slache