Dôchodkový systém na Slovensku prešiel od socializmu výraznými zmenami, ktoré ovplyvnili nielen vek odchodu do dôchodku, ale aj spôsob výpočtu a výšku dôchodkových dávok. Porovnanie socializmu a súčasnosti nám odhalí, ako sa menili podmienky pre budúcich dôchodcov.
Dôchodky v období socializmu
Dôchodky v socializme sa prideľovali podľa zákona č. 121/1975. Zásluhovosť zodpovedala dobe, v ktorej bol tento zákon účinný. Existovali tri kategórie zamestnancov s odlišnými podmienkami vzniku nároku na starobný dôchodok.
V prvej kategórii boli zaradené zamestnania hlavne v odvetví baníctva, v druhej kategórii zamestnania v ťažkých pracovných podmienkach a v tretej kategórii ostatné.
Nárok na starobný dôchodok vznikal mužom zamestnaným najmenej 25 rokov po dosiahnutí dôchodkového veku 60 rokov. Ženy museli byť zamestnané 25 rokov a do dôchodku šli vo veku 53 až 57 rokov v závislosti od počtu vychovaných detí. Výška dôchodku bola 50 percent z priemerného mesačného zárobku.
Stráviť celý pracovný život u jedného zamestnávateľa bolo bežné, skôr bolo nezvyčajné meniť zamestnanie. Rozhodujúce obdobie na zisťovanie priemerného mesačného zárobku bolo obdobie posledných desať rokov pred dovŕšením dôchodkového veku a v nich sa zisťovali zárobky z najlepších piatich rokov.
Maximálna výška starobného dôchodku bola 3 000 Sk.
Zmeny v dôchodkovom systéme po roku 1989
V roku 1988 bol prijatý zákon č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný až do roku 2003. Po roku 1989 prešiel mnohými legislatívnymi úpravami, ale v zásade zachovával princípy toho pôvodného - v zásluhovosti či v podmienkach vzniku nároku na starobný dôchodok. Do výšky dôchodku sa započítavali príjmy do 10 000 Sk a maximálny vymeriavací základ bol 4 067 Sk. Z tejto sumy bol vymeraný dôchodok vo výške 50 %.
V roku 2003 bola podľa zákona maximálna výška starobného dôchodku 6 709 Sk. V tom istom roku bol prijatý zákon o sociálnom poistení. Od systému dôchodkového zabezpečenia sa prešlo k systému dôchodkového poistenia. Nárok dnes vzniká na základe obdobia poistenia, nie zamestnania. Výška dôchodku sa odvádza od zaplateného poistného z priemerného vymeriavacieho základu a nezávisí od pohlavia poistenca.
V prechodnom období sa postupne zvyšuje dôchodkový vek žien o 9 mesiacov ročne a zároveň bol predĺžený dôchodkový vek zo 60 na 62 rokov.
Faktory ovplyvňujúce dôchodok po roku 2003
Už od roku 2004 platí, že na výšku dôchodku má okrem iného vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca. Presnejšie povedané, "POMB" (priemerný osobný mzdový bod) sa určuje za tzv. To znamená, že na výšku dôchodku majú vplyv vymeriavacie základy (hrubá mzda a pod.) poistenca, počnúc rokom 1984.
Pre mladšie a stredné ročníky to znamená, že sa pri výpočte dôchodku berie do úvahy ich celoživotný zárobok, resp. Avšak do toho sa započítava aj doba dôchodkového poistenia získaná v iných členských štátoch EÚ, ďalej na Islande, Nórsku, vo Švajčiarsku a v ďalších štátoch, s ktorými má Slovensko zmluvu o sociálnom zabezpečení.
Zásluhovosť sa premieta do samotného vzorca pre výpočet dôchodku: SD = POMB x ODP x ADH. Čím vyššie POMB máte, teda čím vyššie odvody ste platili, tým vyšší bude váš dôchodok.
Výpočet dôchodku a materská/rodičovská dovolenka
Ak bola žena pred rokom 2004 na MD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len 0,6 (v prepočte za celý kalendárny rok), a ak bola na RD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len (!) 0,3. Pri výpočte dôchodku je podstatnou veličinou "POMB", teda priemerný osobný mzdový bod. Ten sa určuje za tzv.
Vplyv odstupné a odchodné na výšku dôchodku
Ak bude mať poistenec povedzme v septembri 2026 končiť pracovný pomer a pri odchode zo zamestnania dostane zaujímavé odstupné alebo odchodné (z čoho sa zaplatia vysoké odvody) - do lepšieho dôchodku sa mu to nepremietne.
Predčasný odchod do dôchodku a jeho dopady
Odísť do predčasnej penzie po 40 odpracovaných rokoch a užívať si zaslúžené peniaze od štátu v starobe, je pre Slovákov novou alternatívou, ktorá platí od tohto roku. Zaujímavá možnosť je to najmä pre tých, ktorí začali pracovať už pred plnoletosťou a ich zamestnanie je dlhodobo fyzicky náročné. Aj ďalší seniori v tom však vidia dobrú šancu na zmenu.
Štandardne do predčasnej penzie môžu naďalej odísť i tí ostatní, ktorým chýbajú do riadnej penzie najviac dva roky, majú za sebou 15 rokov dôchodkového poistenia a suma ich budúcej penzie musí dosiahnuť mesačne minimálne 375,10 eura (viac ako 1,6-násobok sumy životného minima).
Dôchodková reforma, schválená koncom vlaňajška, definitívne zrušila dôchodkový strop na úrovni 64 rokov. Rast dôchodkového veku už nie je zastropovaný, ale opäť sa naviazal na strednú dĺžku života.
Motivácia štátu k predčasnej penzii
Mnohé firmy začínajú v tomto čase registrovať zvýšený záujem zamestnancov o odchod do predčasnej penzie. Týka sa to najmä špecializovaných profesií, kvalifikovaných pracovníkov i remeselníkov, ktorých je na pracovnom trhu nedostatok.
Ako väčší problém sa skoršia penzia javí z hľadiska udržateľnosti štátnych financií. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu apríla tohto roka schodok 2,195 miliardy eur, čo znamená medziročné zhoršenie hospodárenia o 811 miliónov eur alebo 58,6 percenta, informoval rezort financií. Ako uviedol bývalý guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko, dlhodobá udržateľnosť verejných zdrojov v súvislosti s demografickými problémami by mala byť pre budúcu vládu prioritou.
V rámci schválenej dôchodkovej reformy pozoruje Ivan Šramko zvláštny fenomén. "Stretávam v praxi množstvo ľudí, ktorí odchádzajú do penzie po 40 odpracovaných rokoch. Prepočet ich penzie je tak zle urobený, že sú de facto motivovaní odísť do nej skôr. Dôchodok, ktorý dostanú napríklad v 57 rokoch namiesto v 64 rokoch, je pre nich relatívne porovnateľný," uviedol I. Šramko.