Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré postihuje najmä motorický systém, ale zasahuje aj mnohé ďalšie súčasti, ako je nálada či telesná výkonnosť. Pomenovaná je po anglickom lekárovi Jamesovi Parkinsonovi, ktorý ako prvý publikoval podrobný popis choroby v roku 1817. V roku 1871 túto chorobu popísal znovu. Toto ochorenie vzniká odumieraním častí mozgu s názvom bazálne gangliá, ktoré sú zodpovedné za koordináciu a kontrolu pohybov tela. Deje sa to kvôli nedostatku dopamínu, ktorý reguluje bazálne gangliá a tým aj pohyb. Nedostatok dopamínu spôsobuje typické príznaky, ako sú trasenie rúk, spomalenie pohybov, stuhnutosť svalov alebo poruchy rovnováhy.
Parkinsonova choroba sa rozvíja pomaly a nenápadne, často počas niekoľkých rokov. Spočiatku sa môže zdať, že ide o bežné prejavy starnutia, menšia istota v chôdzi, únava, stuhnutosť chrbta alebo jemný tras jednej ruky. Prvé príznaky bývajú často nenápadné - spomalené pohyby, tras rúk či problémy s rovnováhou. Hoci v prvých štádiách ochorenia sú prejavy ochorenia (spomalenosť, tras, stuhnutosť) len minimálne viditeľné, už vtedy má význam pohybová liečba, teda rehabilitácia. V pokročilejších štádiách potom tvorí rehabilitácia kľúčovú súčasť liečby, takpovediac základný kameň, na ktorom sa dá „z liekov stavať dobrá hybnosť“.
Kľúčovým rizikovým faktorom je vek a toto ochorenie sa najčastejšie začne objavovať medzi 40. a 70. rokom života, predovšetkým u ľudí nad 60 rokov. Ďalšími rizikovými faktormi sú genetická predispozícia, vírusový zápal mozgu, dlhodobé užívanie narkotík a antidepresív a otrava mangánom a metylalkoholom. Parkinsonova choroba nie je nákazlivá a jej presná príčina zatiaľ nie je celkom známa. Vďaka modernej medicíne dnes môžu pacienti žiť plnohodnotný život po mnoho rokov.
Charakteristické príznaky Parkinsonovej choroby
Parkinsonova choroba sa prejavuje poruchami pohybu (pomalosť pohybu - bradykinéza), svalovou tuhosťou, zhoršenou koordináciou, rovnováhou a celkovou pohyblivosťou, ťažkosťami pri chôdzi a pokojovým trasom (tremor). Tieto prejavy sú najviditeľnejšie a zvyčajne vedú k vyhľadaniu lekára.
- Bradykinéza (spomalenosť pohybov): Ovplyvňuje schopnosť začať pohyb, reagovať na podnety alebo dokončiť každodenné úlohy. Prejavuje sa pomalou chôdzou, ťažkopádnosťou a ťažkosťami pri začiatku pohybu, napríklad vstať zo stoličky alebo otočiť sa v posteli trvá dlhšie.
- Svalová rigidita (stuhnutosť): Zvýšené svalové napätie, ktoré vedie k pocitu stuhnutosti v končatinách alebo trupe. Ruky, nohy aj krk sa pohybujú ťažko, pacienti mávajú strnulý postoj a typický „maskovitý“ výraz tváre.
- Tremor (tras): Typickým znakom je jemný, rytmický tras ruky, paže alebo prstov, ktorý sa objavuje, keď človek nevykonáva žiadny pohyb. Pri činnosti (napríklad pri zdvíhaní predmetu alebo písaní) tras naopak ustáva.
- Poruchy rovnováhy a držania tela: Typickým znakom je zhrbené držanie tela, tzv. Anteflexné držanie. Nestabilita, neobratnosť chôdze alebo riziko pádov spôsobuje obavy, neistotu a následnú sociálnu izoláciu.
- Poruchy chôdze: Chôdza sa mení, kroky sú kratšie, telo sa nakláňa dopredu a pacient má problém zastaviť. Často sa objavuje „zamrznutie“, stav, keď sa človek nemôže pohnúť, aj keď chce.
- Zmeny v reči a výraze tváre: Reč sa môže stať monotónna, tichá a ťažšie zrozumiteľná. Tvár stráca prirodzený výraz, mimika sa obmedzí a pôsobí „kamenne“.
- Mikrografia: Rukopis sa zmenšuje a je menej čitateľný.
Parkinsonova choroba postihuje aj časti nervového systému, ktoré neriadia pohyb. Ovplyvňuje rytmus spánku a prebúdzania. Znížená činnosť tráviaceho traktu je veľmi častá a môže sa objaviť ešte pred pohybovými príznakmi. Jedným z prvých príznakov býva oslabený alebo úplne stratený čuch. Depresia, úzkosť, apatia a podráždenosť sú časté, pretože dopamín ovplyvňuje aj centrum emócií a motivácie. Mozog reaguje pomalšie, objavuje sa zabúdanie, ťažké plánovanie a nerozhodnosť. Tieto prejavy môžu byť nenápadné, ale včasné zaznamenanie si zaslúži pozornosť.
Význam rehabilitácie pri Parkinsonovej chorobe
Súčasná farmakologická liečba nie je úplne účinná pri kontrole symptómov Parkinsonovej choroby a pacienti často hľadajú doplnkové prístupy. Profesor Terry Ellis zdôrazňuje, že rastie počet randomizovaných kontrolovaných štúdií a metaanalytických štúdií, ktoré podporujú prínosy fyzioterapie a cvičenia pri liečbe Parkinsonovej choroby. Napriek medzerám vo vedomostiach dôkazy podporujú začlenenie cvičenia do klinickej liečby Parkinsonovej choroby. Medzinárodná spoločnosť pre Parkinsonovu chorobu a poruchy pohybu dospela k záveru, že fyzioterapia je pravdepodobne účinná - v kombinácii s farmakologickou liečbou - pri liečbe motorických symptómov Parkinsonovej choroby.
Profesor Terry Ellis a Dr. Tanya Simuni potvrdzujú, že za posledných 15 rokov sa cvičenie stalo povinnou súčasťou komplexnej liečby ľudí s Parkinsonovou chorobou. Počet publikácií o štúdiách cvičenia sa od roku 10 zvýšil desaťnásobne. Existujú dostatočné dôkazy na to, aby sa pacientom odporučilo zapojiť sa do štruktúrovaného cvičebného programu, ktorý zahŕňa kombináciu aeróbnych, vytrvalostných a rovnovážnych aktivít.
Pravidelný pohyb a rehabilitačné cvičenia pomáhajú pacientom zostať aktívnymi a spomaliť progres choroby. Funguje to na základe neuroplasticity, teda schopnosti mozgu vytvárať nové nervové prepojenia po celý život. Cvičenie tomuto procesu výrazne napomáha a vďaka prekrveniu a okysličeniu mozgu tiež zlepšuje pamäť, myslenie a pozornosť. Fyzické cvičenie takisto prospieva oblastiam mozgu súvisiacim s učením, obzvlášť v skorom štádiu ochorenia. Je dôležité začať s cvičením čo najskôr v priebehu ochorenia. To by malo zahŕňať včasné odporučenie fyzioterapie na predpísanie cvičebného programu založeného na dôkazoch.
Navyše, cvičenie má neodmysliteľnú rolu aj pri ovplyvnení nálady a psychickej pohody. S každým zvládnutým cvikom alebo zlepšením pohyblivosti prichádza ruka v ruke i zlepšenie nálady a pocit sebauspokojenia a lepšieho sebavedomia z nadobudnutých zručností. Rovnako ako pri farmakologickej liečbe, ak sa cvičenie preruší, prínosy sa rozplynú, preto musí byť cvičenie nepretržité - dlhodobé.
Typy fyzioterapie a špecifické cvičenia
Fyzioterapia je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej liečby Parkinsonovej choroby. Terapia je vždy individuálne prispôsobená podľa štádia ochorenia, funkčného stavu pacienta a jeho potrieb. Fyzioterapeut učí pacienta správne techniky pohybu, dychové cvičenia a udržiavanie správneho držania tela.
Cvičenia na spomalenosť a neobratnosť
Na túto oblasť je najvhodnejšie využiť akékoľvek loptové hry alebo jednoduchšie ručné práce. V počiatočných štádiách ochorenia je vhodné čo najviac zachovávať telesné cvičenie, pri ktorom ruky intenzívne pracujú, napríklad hádzanie a chytanie lopty, frisbee alebo petanque. V pokročilých štádiách, keď je pohyb rúk už značne obmedzený, je vhodné trénovať napríklad posúvanie žetónov alebo mincí po vopred nakreslenej dráhe, alebo ich úchop do ruky a presun na iné miesto. Takisto historické detské hračky či skladačky majú prekvapujúci efekt - ako dospelí sme si odvykli skladať Lego alebo Merkúr, no práve tieto hry nám ako deťom priniesli potrebnú zručnosť.
Cvičenia na chôdzu a rovnováhu
Väčšina parkinsonikov má ako kľúčovú potrebu pre zachovanie sebestačnosti práve chôdzu. Na nácvik obratnosti chôdze je najlepšie využiť rytmus. Tento rytmus môže byť zvukový alebo obrazový - skutočný alebo len myslený. Pri začatí chôdze (vykročení) je vhodné odpočítať si samotný úkon (raz, dva, tri, teraz…), alebo rytmicky počítať kroky (ľavá, pravá, ľavá, pravá). Podobne je možné využiť napríklad rytmickú hudbu z rádia alebo použiť walkman (MP3). Mozog vníma tieto rytmické signály a dokáže prekvapujúco zlepšiť chôdzu (ktorá má jasne rytmický charakter).
Ako vizuálnu rytmickú stimuláciu je možné využiť akúkoľvek podlahu s pravidelným vzorom (ideálne sú pásiky alebo štvorce so vzdialenosťou čiar 30-40 cm), teda koberce, dlažba a podobne. Keď sa podarí zlepšiť samotnú chôdzu, treba sa zamerať na vstávanie zo sedu, otočenie sa na mieste alebo náhle zmeny smeru - tu je podobne možné využiť rytmus.
LSVT BIG tréning
Špecifická forma fyzikálnej terapie Parkinsonovej choroby sa nazýva LSVT BIG tréning. Je určená na to, aby pomohla pacientom s Parkinsonovou chorobou zvýšiť to, čo nazývame amplitúda pohybu. V LSVT BIG robí pacient prehnané fyzické pohyby, ako sú vysoké kroky a švihy rukami. Ľudia žijúci s Parkinsonovým ochorením sa často pohybujú inak, gestá a pohyby sa zmenšujú a sú pomalšie. Môžu mať problémy s pohybom, obliekaním a inými činnosťami každodenného života. LSVT BIG preto efektívne trénuje aj jemnú motoriku, ktorá je potrebná napríklad pri zapínaní košele, ale aj hrubú, ktorú používame pri vstávaní z pohovky alebo stoličky alebo na udržiavanie rovnováhy pri chôdzi. Liečba zlepšuje chôdzu, sebaobsluhu a ďalšie úlohy tým, že pomáha ľuďom „prekalibrovať“ to, ako vnímajú svoje pohyby.
LSVT BIG Physical Therapy Program
Rečová terapia (LSVT LOUD)
Hlas a reč sú u niektorých pacientov prvým príznakom ochorenia. V pokročilejších štádiách je narušená takmer u všetkých pacientov. Odborne sa tichšia, menej zreteľná alebo menej obratná reč u parkinsonikov označuje ako hypokinetická dysartria. Reč je u pacientov s touto chorobou zasiahnutá nie kvôli poruche hlasiviek, ale kvôli stuhnutosti medzirebrových svalov, ktoré sa zapájajú pri výdychu a ten je pri tvorbe hlasu a teda reči veľmi dôležitý. Hlas ľudí s Parkinsonom býva tlmený, intonácia je monotónna a človek pri rozprávaní znie ako robot. Takisto sa môže objaviť úbytok normálnej variácie hlasitosti a intonácie.
V tomto pomáha LSVT LOUD terapia, ktorou pacientov učíme používať hlas na bežnejšej úrovni hlasitosti pri rozprávaní doma, v práci alebo v komunite. Kľúčom k liečbe je pomôcť ľuďom pochopiť svoje vnímanie hlasu, aby vedeli, ako nahlas alebo potichu znejú iným ľuďom, a mohli sa cítiť pohodlne pri použití z ich pohľadu silnejšieho hlasu, ktorý však ostatným znie normálne. „Obratnosť“ jazyka je vhodné cvičiť denno-denne - treba sa zamerať najmä na rozprávanie alebo hlasné čítanie dlhších úsekov textu. Ide napríklad o prečítanie textu vyšším a nižším hlasom, trénovanie hlasového rozsahu (dlhé samohlásky trénovať od najhlbšieho hlasu až po najvyšší) a taktiež striedanie čítania či rozprávania pomalšie a rýchlejšie - tieto cviky pomôžu nielen urobiť reč zreteľnejšou, no odstraňujú i „robotický“ nádych parkinsonského hlasu.
Súčasťou rečovej rehabilitácie sú i dychové cvičenia - reč je u parkinsonikov totiž často tichá nie kvôli poruche v hlasových ústrojoch, ale pre stuhnutosť medzirebrových svalov tvoriacich výdych. Okrem tréningu rozprávania je vhodné „trénovať“ i spev, tj. občas si zaspievať. Spev výrazne ovplyvňuje rečový a hlasový prejav. Trénovať môžete sfukovanie sviečky alebo fúkanie do ľahkého pierka, ktoré vám nesmie spadnúť na zem.
Ergoterapia
Ergoterapeut pracuje s pacientom na praktických zručnostiach - od obliekania cez varenie až po jednoduché domáce práce. Liečba prácou má v prípade ergoterapie iný význam než fyzická alebo duševná práca v zamestnaní. Jej náplňou sú špeciálne vybrané činnosti, aby sa ich vykonávaním u pacienta trénovali práve problematické pohyby alebo zručnosti.
Muzikoterapia
Pod muzikoterapiou však nenájdeme len spev, ale tiež počúvanie hudby a tanec, respektíve rytmický pohyb na hudbu. Hudba parkinsonikom svojim rytmom môže dodávať potrebný impulz (na začiatok pohybu alebo na pravidelnosť rytmických pohybov - napr. chôdzu).
Rehabilitácia v rôznych štádiách Parkinsonovej choroby
Neurologické ochorenia si vyžadujú špeciálny prístup, preto existuje neurologická fyzioterapia. Tá je zameraná na individuálne potreby každého pacienta v závislosti od rozsahu poškodenia, pokročilosti ochorenia a tiež cieľov každého pacienta. Poškodené mozgové bunky už nikdy nebudú opäť pracovať tak, ako predtým. Avšak bunky, ktoré zostali, môžu formovať nové spojenia s ostatnými a dokonca zdravé mozgové bunky dokážu pracovať za tie poškodené.
Rehabilitácia vo včasnej fáze
Na začiatku je vhodné sa v rehabilitácii venovať zlepšeniu sebavedomia pacienta, nadobudnutia pocitu istoty a schopnosti ovládať vlastné telo v situáciách, pri ktorých by mohlo dôjsť k strate rovnováhy a následne i k pádu (naťahovanie sa za vzdialenejším predmetom, pri domácich prácach, pri cestovaní MHD). V tomto začiatočnom štádiu ochorenia je možné pohybovou aktivitou vďaka neuroplasticite mozgu aktivovať funkčné rezervy CNS a tým zvýšiť potenciál pre nácvik nových motorických zručností.
Rehabilitácia v strednej fáze
Počas strednej fázy ochorenia je vhodné zamerať sa na konkrétne problémy pacienta súvisiace so zhoršením jednotlivých príznakov - problémy s chôdzou, obmedzením aktivít, ktoré pacient pravidelne vykonával.
Rehabilitácia v neskorej fáze
V neskoršom štádiu je vhodné rehabilitáciu uskutočňovať v domácom prostredí pacienta so zameraním na problémy súvisiace s denným fungovaním (chôdza, presuny) pre zlepšenie nezávislosti pacienta v bežných denných činnostiach. Zároveň je dôležité udržanie pohyblivosti z dôvodu prevencie - preležaniny, stuhnutie kĺbov, skrátenie šliach.
Doplnkové prístupy a dlhodobá starostlivosť
Kúpeľná liečba
Kúpeľná liečba môže taktiež významne pomáhať v zlepšení pohybových a výkonnostných schopností parkinsonikov. Parkinsonova choroba je zaradená podľa platných zákonov o zdravotnom poistení v tzv. zozname diagnóz typu B, tj. pri týchto ochoreniach zdravotná poisťovňa prepláca len liečebné procedúry a rehabilitačné výkony. Znamená to, že pri kúpeľnej liečbe si pacient musí platiť ubytovanie a stravu v kúpeľoch. Pri súčasných cenách ubytovania a výške dôchodkov a sociálnych dávok pacientov je teda prístup ku kúpeľnej liečbe dosť obmedzený. No vždy je možnosť dochádzať z miesta bydliska do najbližších kúpeľov.
Psychologická podpora a výživa
Nemožno zabudnúť ani na psychiku. Depresia či úzkosť sú častými sprievodnými javmi Parkinsonovej choroby. Stabilná psychika a duševná pohoda majú priamy vplyv na nervovú sústavu. Vyvážená výživa podporuje nielen telo, ale aj činnosť nervovej sústavy. Vitamíny B1, B6, B9 a B12 sú kľúčové pre správnu funkciu nervov, prenos signálov medzi bunkami a tvorbu energie. Mozgové bunky sú citlivé na pôsobenie voľných radikálov, ktoré urýchľujú ich poškodenie. Omega-3 kyseliny sú stavebnými kameňmi mozgových buniek. Prispievajú k správnej funkcii nervov, srdca a zraku.
Parkinsonova choroba je náročná pre pacienta aj jeho blízkych. Dôležité je však vedieť, že existujú možnosti, ako si zachovať kvalitu života. Rodina zohráva kľúčovú úlohu. Mozog sa regeneruje predovšetkým počas spánku. Kľúčom k úspechu je včasná diagnóza, dôsledné užívanie liekov, každodenná aktivita a duševná rovnováha. Choroba zasahuje aj psychiku, preto je rovnako dôležitá emočná podpora, trpezlivosť a otvorenosť. Parkinsonova choroba mení život, ale neberie nádej. Každý deň môže byť kvalitný, ak sa človek stará o svoje telo i myseľ, prijíma pomoc a stará sa o malé radosti.
tags: #rehabilitacia #pri #parkinsonovej #chorobe