Zlomenina (tiež nazývaná fraktúra) je poranenie kosti, pri ktorom dochádza k jej úplnému alebo čiastočnému prasknutiu. Týkajú sa obvykle kostí na končatinách, ale môžu sa objaviť aj v ďalších častiach tela, napríklad chrbtica, panva či rameno. Asi každý z nás má skúsenosť so zlomeninou. Typická je ostrá bolesť po zranení, ktorá narastá, ďalej opuch, mravčenie, deformácia alebo dokonca krvácanie. Zlomenina alebo fraktúra je bolestivá záležitosť.
Zdravie kostí je dôležité nielen pre seniorov, ale aj pre deti a dospievajúcich. Komplexný prístup zahŕňa správnu výživu, životný štýl a fyzickú aktivitu, aby sa zabezpečili pevné a zdravé kosti. Zlomeniny kostí sú bežné poranenia u detí v dôsledku ich aktívneho životného štýlu, športu a úrazov.
Význam zdravých kostí u detí
Kosti sa vyvíjajú a kostná hmota sa tvorí, pričom množstvo kostného tkaniva v kostre vrcholí okolo dvadsiateho roku života. U dievčat to môže byť o dva roky skôr. Osteoporóza, choroba spôsobujúca rednutie kostí a náchylnosť na zlomeniny, postihuje najmä seniorov, ale prevencia by mala začať už v detstve. Osteoporóza u detí je zriedkavá a zvyčajne je dôsledkom inej poruchy alebo liečby, ako napríklad juvenilnej idiopatickej artritídy. Sekundárna osteoporóza môže byť vedľajším účinkom liečby chronických ochorení obličiek, zápalových ochorení čreva alebo onkologických ochorení.
Výživa pre zdravé kosti
Pravidelný príjem vápnika v strave je dôležitý. Jeden pohár mlieka poskytuje približne 300 miligramov vápnika, čo je takmer tretina odporúčaného denného príjmu. Horčík stimuluje hormón kalcitonín, ktorý sa tvorí v bunkách štítnej žľazy. Vitamín D sa získava z pestrej stravy a pobytu na slnku, čo však nemusí byť vždy jednoduché, najmä v zime. Telo si dokáže vyprodukovať malé množstvo vitamínu K z baktérií v hrubom čreve, ale nie je jasné, koľko presne dokáže telo vyprodukovať a využiť.
Pohyb a zdravie kostí
Podporte kvalitu kostí a svalovú hmotu pravidelnou fyzickou aktivitou. Prospešné pre zdravie detí a ich kardiovaskulárny systém sú aj bicyklovanie a plávanie. V dospievaní je dôležité oboznámiť deti s faktormi, ktoré negatívne ovplyvňujú zdravie kostí.
Časté detské úrazy a zlomeniny
Deti sú náchylné na úrazy, ktoré často vedú k odreninám, ranám a zlomeninám. Deti padajú často. Niekedy zo zjavných dôvodov ako zakopnutie, inokedy z dôvodov dospelým nie úplne jasných, keď dokážu spadnúť aj na rovnej ceste. Príčinou pádov u najmenších detí, ktoré sa učia chodiť, je neobratnosť a potreba skúšať nové veci. Aj na väčšie deti treba dohliadať a adekvátne ich vzdelávať, aby sme predišli najzávažnejším úrazom, ktoré sú najčastejšie dôsledkom dopravných nehôd a zanedbávania nosenia ochranných pomôcok pri športe, ako sú prilba či chrániče.
Zlomeniny sa typicky vyskytujú na končatinách, ktorými sa deti snažia tlmiť pády. Zriedkavými nie sú ale ani úrazy chrbta po páde z preliezky, či úrazy brucha. Je samozrejmé, že vážnejšie úrazy patria vždy do rúk lekára, pri jednoduchších však vieme našim deťom pomôcť aj doma.
Prvá pomoc pri bežných detských úrazoch
Modriny a odreniny
Modriny a odreniny sú pre deti veľmi typické, a to najmä v lete, keď nie sú končatiny chránené oblečením. Ak dieťa končatinu používa bez ťažkostí, nie je nutné modrinu ošetrovať, pomôcť však môže prikladanie studených obkladov. Pri rozsiahlych modrinách sprevádzaných výraznou bolestivosťou je však vždy lepšie navštíviť lekára, aby sme vylúčili poranenie hlbších štruktúr, najmä svalov. Obozretnosť je na mieste v prípade, ak sa dieťaťu modriny vytvorili bez jednoznačného úrazu, prípadne sa vytvárajú pri minimálnom tlaku na kožu. Odreniny vyčistite pod tečúcou vodou a udržiavajte ranu suchú a čistú. Najlepšie sa rana vyčistí pod čistou tečúcou vodou pomocou kefky či gázy. Aj keď je takéto čistenie pre dieťa väčšinou bolestivé, je veľmi dôležité. Každá rana by mala byť suchá a čistá, je preto dôležité poranenú oblasť nenamáčať až do zhojenia a pravidelne vymieňať krytie.
Rany
Drobné ranky ošetrujte doma, väčšie rany vyžadujú lekárske ošetrenie, ktoré spočíva v očistení rany a prípadnom zošití. Rany vzniknuté uhryznutím vyžadujú dôkladnú dezinfekciu. Podobne ako modriny a odreniny, aj rany u detí vznikajú najčastejšie ako dôsledok pádu, špecificky pokiaľ pri páde dieťa narazí o hranu iného predmetu (napríklad pád, pri ktorom si dieťa narazí hlavu o roh stolíka). U starších detí postupne pribúdajú rany tržné (napríklad po páde z bicykla natrhnutím kože o ostré časti bicykla), rezné (tie môžu byť náhodné pri porezaní napr.). V domácom prostredí sa ošetrujú iba drobné ranky, ktoré nevyžadujú sutúru (šitie) a postupuje sa ako v prípade odrenín. V rámci prvej pomoci je vhodné ranu vždy zbaviť hrubých nečistôt, prípadne vypláchnuť a krvácanie zastaviť priložením tlakového obväzu alebo krytia. Lekárske ošetrenie spočíva rovnako najskôr v očistení rany - a teda zbavení mechanických nečistôt. V ďalšom kroku sa rana reviduje - zisťuje sa prípadné poškodenie hlbších štruktúr, alebo prítomnosť cudzích telies. V prípade, ak predpokladáme možný rozvoj infekcie, sa do rany vloží drén. Najlepšie výsledky sú dosiahnuté pri tzv. primárnej sutúre - a teda zašitie rany do 6 hodín od úrazu. Pokiaľ je tento časový interval prekročený, najmä ak ide o viac ako 24 hodín od úrazu, okraje rany sú už zmenené, a teda výsledný efekt bude horší. Samotné šitie rany sa vykonáva najčastejšie nevstrebateľnými stehmi, ktoré je nutné po zhojení rany vybrať. Podľa lokality je to väčšinou v rozmedzí 7 až 10 dní. Možné je aj ošetrenie rany tzv. lepiacimi stehmi. Hlavnou výhodou je, že ošetrenie nie je bolestivé. Musia sa však dodržať určité zásady - lepiacimi stehmi sa môžu ošetriť iba čisté rany, s rovnými okrajmi, ktoré nie sú pod ťahom a nepredpokladáme vznik infekcie. Samotné ošetrenie rán na pohotovosti sa u detí vykonáva v lokálnej anestézii. Špecifické sú rany vzniknuté uhryznutím - najčastejšie po pohryzení psom. Takéto rany nesú so sebou vysoké riziko infekcie a komplikovaného hojenia. Každá takáto rana by mala byť preto ošetrená lekárom, pričom pri ošetrení sa kladie dôraz na dôkladnú dezinfekciu.
Typy zlomenín a ich diagnostika
Narušenie celistvosti kosti môže mať rôznu podobu - typy zlomenín sa líšia podľa toho, kde a ako sa kosť zlomila. Dochádza k nim najčastejšie pri pádoch, úrazoch a nehodách. Príčinou môže byť aj osteoporóza, teda choroba, pri ktorej rednú kosti. Delia sa do niekoľkých skupín podľa toho, ako vyzerá miesto zlomu. Kosť sa môže zlomiť priečne, šikmo alebo do špirály. Dôjde k nej napríklad vplyvom dlhodobej alebo jednostrannej záťaže. Kosti sú tvorené spojivovým tkanivom vystuženým vápnikom a kostnými bunkami. Ich hlavnou funkciou je opora tela, umožnenie pohybu a ochrana vnútorných orgánov. Zlomeniny sa delia na:
- Otvorená zlomenina: Kosť prepichne kožu.
- Zatvorená zlomenina: Kosť neprepichne kožu.
- Špirálová (torzná) zlomenina: Vzniká pôsobením silnej torznej sily.
- Trieštivá zlomenina: Kosť je rozbitá na malé kúsky.
- Zlomenina s vykĺbením: Fraktúra, pri ktorej je kĺbový spoj vysunutý z kĺbovej jamky.
Špecifické detské zlomeniny
Detské zlomeniny sú v mnohom odlišné od zlomenín u dospelých. Detská kosť je omnoho pružnejšia oproti kosti dospelého človeka, a tým odolnejšia voči úrazu. Medzi typicky detské zlomeniny patria:
- Epifyzárne zlomeniny: Zlomeniny v oblasti rastovej chrupavky, pri ktorých existuje riziko poruchy rastu zlomenej končatiny.
- Zlomeniny z ohnutia (bowing fracture): Najčastejšie sa vyskytujú na kostiach predlaktia. Takáto zlomenina sa často prehliada, dôležité je zhodnotiť lokálny nález v mieste úrazu a niekedy je potrebná aj tzv. porovnávacia snímka zdravej končatiny.
- Zelené zlomeniny (greenstick fracture): Kosť sa zlomí len na jednej strane.
- Kompresívne zlomeniny (torus fracture): Pri tejto zlomenine rovnako na RTG snímke nie je viditeľná celá lomná línia, ale len akoby nahrnutie alebo stlačenie kosti.
Rovnako je občas najlepšie pri podozrení na zlomeninu, ktorá nie je jednoznačne preukázateľná na RTG snímke, končatinu pri výraznej bolestivosti zasadrovať alebo založiť ortézu. Nie je zriedkavé, ak je potrebná spomenutá porovnávacia snímka zdravej končatiny, vzhľadom na to, že u detí sa rastom tvar aj zloženie kostí mení individuálne.
Špirálová zlomenina stehennej kosti
Špirálová zlomenina je typ zlomeniny, ktorá vzniká pôsobením silnej torznej sily. Stehenná kosť je najdlhšia, najväčšia a najsilnejšia kosť v ľudskom tele. Zlomenina píšťaly je klasickým prípadom torznej zlomeniny. Prípad z praxe ukazuje, že matka sa podelila o skúsenosť s 3-ročným synom, ktorý si zlomil nohu (špirálová zlomenina stehennej kosti) na trampolíne. Počas troch týždňov v nemocnici v Nitre s vyviazanými nohami dohora (trakcia) matka študovala informácie o týchto zlomeninách. Zistila, že po trakcii zvyčajne nasleduje špeciálna sadra na pol tela (spica cast), ktorú dieťa nosí 3 týždne až 3 mesiace. V nemocnici však lekári menili názory na liečbu, až nakoniec navrhli prepustiť dieťa domov bez sadry, hoci kosť ešte nebola zrastená mäkkou kosťou. Matka bola znepokojená, pretože nenašla žiadny prípad, kde by sa takýto postup použil.
Diagnostika zlomenín
Správnu diagnózu môže stanoviť len lekár. Na diagnostiku zlomenín sa používajú zobrazovacie vyšetrenia, ako sú röntgen, CT alebo magnetická rezonancia. Vďaka týmto vyšetreniam lekár získa detailný prehľad o stave kosti aj okolitých tkanív. Denzitometria ukáže hustotu kostného tkaniva. Rizikovým faktorom je osteoporóza (rednutie kostí). Týka sa hlavne osôb starších ako 50 rokov a žien v období menopauzy. Pravidelná kontrola hustoty kostného tkaniva pomocou denzitometrie ukáže mieru rizika. Podľa výsledkov vyšetrenia môže lekár odporučiť vhodnú liečbu. Po celkovom vyšetrení vám lekár odporučí liečbu zlomeniny.
Liečba detských zlomenín
Zlomená noha alebo ruka sa nezaobíde bez liečby. Základom je spevnenie (fixácia), ktoré zaistí pokoj pre hojenie. Pokojový režim a zvýšená poloha prispievajú aj k zníženiu opuchu. Vzhľadom na špecifiká detských kostí sa lekári snažia postupovať v liečbe čo najviac konzervatívne, bez operačnej liečby. Ak je potrebná operácia, preferuje sa miniinvazívny prístup s použitím Kirschnerových drôtov alebo Prevotových prútov. Liečbu môže určiť iba lekár po zvážení Vášho celkového zdravotného stavu.
Konzervatívna liečba
Konzervatívna liečba zahŕňa imobilizáciu končatiny pomocou sadry alebo ortézy. U detí sa často používa spica sadra, ktorá fixuje trup a jednu alebo obe nohy. Zlomeniny na horných končatinách spravidla stačí imobilizovať na 3 - 4 týždne. Vo všeobecnosti u detí po zatvorenej repozícii (neoperačnom napravení zlomených kostí v celkovej anestézii), je nevyhnutná imobilizácia končatiny sadrou.
Operačná liečba
Operačná liečba sa vykonáva v prípadoch, keď je potrebné zabezpečiť presné zarovnanie kostí alebo keď konzervatívna liečba nie je dostatočná. U detí sa takáto liečba vykonáva štandardne v celkovej anestézii, pričom je možná tzv. „zatvorená repozícia“ - čo znamená napravenie posunutých kostí iba ťahom a tlakom na končatinu. U detí je všeobecne preferovaný miniinvazívny prístup, pričom najčastejšie sú zavádzané do kosti tzv. Kirschnerove drôty alebo Prevotove prúty. Poslednou možnosťou je priama operačná repozícia, kedy sa kosť priamo napraví do správnej polohy v operačnej rane a využijú sa ďalšie možnosti jej fixácie - napríklad dlahy. Pri operačnom znehybnení zlomeniny sa používajú rôzne kovové materiály. Spevňuje sa buď zvonku, alebo zvnútra a využívajú sa na to skrutky, drôty a ďalšie kovové pomôcky.
Lieky a prvá pomoc
Pri liečbe sú najčastejšie používané lieky proti bolesti a protizápalové lieky. Analgetiká sú bežne používané lieky na zmiernenie miernej až stredne silnej bolesti. Pri podozrení na zlomený stavec so zraneným nehýbte. Mohlo by dôjsť k nevratným zmenám na chrbtici a trvalému poškodeniu zdravia. Je dôležité kontrolovať celkový stav zraneného - po zlomenine môže dôjsť k rozvoju šoku. Symptomatická liečba je zameraná na prejavy alebo príznaky (symptómy) ochorenia.
Rehabilitácia po zlomenine
Po liečbe zvyčajne nasleduje fyzioterapia. Cieľom rehabilitácie je plne obnoviť pohyblivosť a hybnosť. Dĺžka rehabilitácie závisí od typu zlomeniny i veku pacienta. Konkrétne cviky a typ fyzikálnej terapie odporučí fyzioterapeut. Po zložení sadry sa u bežných zlomenín skontroluje funkčnosť končatiny, a pokiaľ je končatina stuhnutá, odporúča sa cielená rehabilitácia.
Ako robiť strečing lakťov - Nemours KidsHealth
Rehabilitačné metódy
Rehabilitácia je dôležitou súčasťou liečby zlomenín. Využívajú sa rôzne metódy, ako napríklad:
- Manuálna terapia: Na uvoľnenie svalov a zlepšenie pohyblivosti kĺbov.
- Elektroliečba: Na zmiernenie bolesti a podporu hojenia.
- Ultrazvuk: Na podporu hojenia tkanív.
Doba hojenia a špecifické postupy
Doba hojenia zlomeniny závisí od viacerých faktorov, ako sú vek pacienta, typ zlomeniny, závažnosť poranenia a celkový zdravotný stav. Priemerná doba hojenia zlomeniny je 6-8 týždňov, ale môže sa líšiť. Liečba sa môže pretiahnuť až na niekoľko mesiacov.
Rehabilitácia zlomenín kľúčnej a ramennej kosti
S týmito fraktúrami sa fyzioterapeuti stretávajú pomerne často. Najčastejšiu príčinou zlomeniny je pád, pri ktorom pacient spadne na pravý alebo ľavý bok svojho tela. Zlomenina však môže vzniknúť aj pádom na ruky, kedy sa energia pádu prenesie na ramennú alebo kľúčnu kosť, kde následne dôjde k zlomenine. Pacient prichádza k fyzioterapeutovi zväčša po 4 až 6 týždňovej fixácii hornej končatiny, ktorej môže predchádzať aj operačný zákrok. Pri znehybnení dominantnej ruky sa z praváka stáva ľavák a naopak. Preto si ako prvé musíme určiť krátkodobé a dlhodobé ciele.
- 1. Krok: V prvej fáze je najdôležitejšie ošetriť lopatku, rebrá a krčnú chrbticu, ktoré sú často po dlhodobej fixácii v zlej kondícii. Využívame jemné mobilizácie, manipulácie a mäkké techniky, ktoré nám problémové partie uvoľnia, prekrvia a rozhýbu do požadovaných rozsahov.
- 2. Krok: V ďalšej fáze sa dostávame k všetkým trom kĺbom hornej končatiny a to ramenu, lakťu a zápästiu. Tieto kĺby sú pre dlhodobú fixáciu málo ohybné a svalová sila je minimálna. Preto sa fyzioterapia sústredí hlavne na zväčšenie rozsahov a zvýšenie svalovej sily.
- 3. Krok: V tretej fáze prichádza k zlepšeniam veľmi pomaly a preto treba byť vytrvalý. Nacvičujú sa bežné denné činnosti ako obliekanie, písanie, nosenie bremien a pod. Neskôr sa zameriame na väčšiu aktivitu danej časti tela, aby sa pacient mohol opäť vrátiť k bežným činnostiam a svojim záľubám.
Rehabilitácia zlomenín predlaktia a zápästia
S pacientmi trpiacimi týmito zlomeninami sa stretávame najčastejšie v jarných a jesenných mesiacoch. Je to zapríčinené pádmi v zimnom a letnom období počas športovania (pri lyžovaní, snowboardingu, korčuľovaní, bicyklovaní a podobne). Fyzioterapeutický postup je veľmi podobný ako pri zlomenine kľúčnej alebo ramennej kosti. Postupnosť krokov je rovnaká, no predsa nachádzame určité odlišnosti. Výhodou oproti zlomeninám kľúčnej a ramennej kosti je lepšia kondícia lopatky, ramena a krčnej chrbtice. Počas niekoľko týždňovej fixácie môžeme tieto časti tela zľahka precvičovať a uvoľňovať. Väčší problém nastáva v lakťovom a zápästnom kĺbe. Tieto kĺby sú zatuhnuté a málo ohybné. Avšak, poctivým cvičením a pravidelnou terapiou v domácom prostredí sa priblížime k stavu pred úrazom do pár týždňov.
Rehabilitácia zlomenín predkolenia a členkov
Príčiny zlomenín na dolnej končatine sú veľmi podobné ako pri zlomeninách na ruke. Opäť sú to najčastejšie pády, ktoré spôsobujú tieto fraktúry. Zimné obdobie týmto úrazom praje, nakoľko ľad a sneh trápia nielen našich seniorov ale aj mladšie ročníky. Rehabilitácii opäť predchádza niekoľkotýždňová fixácia sadrou alebo ortézou. Pacient na prvé terapie prichádza s barlami, ktorými postihnutú končatinu odľahčuje čiastočne alebo úplne. Ako prvé je dôležité skontrolovať všetko ostatné. To znamená, postavenie panvy, chrbticu a zdravú končatinu, ktorá je častokrát preťažená. V ďalšom kroku začíname rozhýbavať bedrový kĺb, uvoľňovať zatuhnuté štruktúry a naťahovať skrátené svalstvo, najčastejšie hamstringy (zadná časť stehna). Po tomto ošetrení prichádza najdôležitejší krok, a to zaťaženie nohy. Zaťaženie začíname trénovať v polohe ležmo, sede a na záver v stoji.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Ak bol úraz závažný (napríklad pád z vysokej preliezky) alebo ak sa u dieťaťa vyskytujú akékoľvek ťažkosti, je vždy nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Medzi príznaky závažného úrazu hrudníka patria pretrvávajúce ťažkosti s dýchaním, bolesti na hrudníku, prípadne kašeľ alebo malátnosť. Ak po páde na chrbát pretrváva bolestivosť pri tlaku v oblasti chrbtice, môže nález svedčiť o zlomenine stavca.
tags: #rehabilitacia #detskej #zlomeniny