Každému zamestnávateľovi vznikajú so zamestnávaním prvého zamestnanca povinnosti, ktoré upravuje Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
Povinnosti zamestnávateľa pri nástupe do zamestnania
Zamestnávateľ má od prvého dňa vzniku pracovného pomeru voči zamestnancovi nasledujúce povinnosti:
- prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou,
- platiť zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu v termíne dohodnutom v pracovnej zmluve,
- viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie, a to za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie,
- vytvárať vhodné pracovné podmienky na splnenie pracovných úloh a nariadení,
- oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu, ktorú vykonáva zamestnanec a ostatnými predpismi,
- oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, ktorý musí byť pre každého zamestnanca prístupný.
Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer je zamestnávateľ ďalej povinný:
- viesť evidenciu pracovného času zamestnancov,
- odoslať Sociálnej poisťovni mesačný výkaz,
- odoslať zdravotnej poisťovni mesačný výkaz,
- odoslať daňovému úradu mesačný prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Pracovné voľno a náhrada mzdy
Zamestnanec má zákonný nárok na dovolenku. Po dovŕšení 33. roku má zamestnanec nárok na 5 týždňov platenej dovolenky. Zamestnanec má nárok na 4 týždne platenej dovolenky.
V živote zamestnanca sa občas vyskytnú udalosti, ktoré mu bránia v tom, aby mohol vykonať prácu. Takéto udalosti nazývame prekážky v práci a sú upravené v § 136 a nasledujúcich Zákonníka práce.
Zákonník práce rozdeľuje prekážky v práci na strane zamestnanca do nasledovných skupín:
- prekážky z dôvodu všeobecného záujmu,
- prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti,
- prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie,
- dôležité osobné prekážky v práci.
Počas trvania prekážok zamestnanec nepracuje. Preto nemá právo ani na mzdu za vykonanú prácu. Pri niektorých prekážkach však zamestnanec má nárok na náhradu mzdy, prípadne je inak hmotne zabezpečený sociálnou dávkou - napr. materskou.
Medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu Zákonník práce zaraďuje výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Z týchto dôvodov zamestnávateľ spravidla poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom však môže určiť, že zamestnanec má aj v týchto prípadoch nárok na náhradu mzdy.
Medzi prekážky v práci, kvôli ktorým má zamestnanec nárok na voľno z dôvodu občianskej povinnosti patrí najmä činnosť:
- svedka, tlmočníka, znalca,
- pri poskytnutí prvej pomoci,
- pri povinných lekárskych prehliadkach pri opatreniach proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
- občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu,
- pri mimoriadnych udalostiach,
- pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.
V týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno vždy len na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy sa poskytuje len pri účasti na rekondičných pobytoch alebo pri poskytnutí prvej pomoci.
Iné úkony vo všeobecnom záujme sú najmä:
- darovanie krvi a aferéza,
- darovanie ďalších biologických materiálov,
- výkon funkcie v odborovom orgáne,
- činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka,
- účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní,
- činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady SR a referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta SR,
- činnosť horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii,
- činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre veci hospodárenia.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.
Práca nadčas je práca vykonávaná na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku.
Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Za nočnú prácu má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,609 eura.
Zamestnávateľ musí zamestnancom prispieť na stravu.
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorý pracuje u zamestnávateľa nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov.
Zamestnávateľ je povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň na základe žiadosti zamestnanca v zákonom stanovenej lehote (vždy do 15. februára nasledujúceho roka) a predloží k jeho vykonaniu všetky potrebné doklady.
Práva zamestnanca počas mimoriadnych opatrení
V súvislosti s opatreniami vlády s cieľom obmedziť šírenie koronavírusu COVID-19 sa mnohé firmy, živnostníci/SZČO, ale aj zamestnanci ocitli v náročnej situácii. Vláda pripravila rad opatrení na zmiernenie ekonomických následkov.
Ak bola vaša prevádzka zavretá z dôvodu opatrení vlády, štát prispeje na mzdu vašich zamestnancov vo výške 80%. Zamestnanec však nesmie byť vo výpovednej lehote. Podmienkou je tiež, aby daný zamestnanec zostal zamestnancom minimálne ďalšie dva mesiace.
Štát pre zamestnancov, ktorí sú v karanténe a zároveň čerpajú PN alebo OČR, uhradí 55 % z ich hrubej mzdy.
Ak zamestnávateľ nemôže zamestnancom prideľovať prácu z dôvodu zastavenia alebo obmedzenia činnosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, môže im vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80% priemerného zárobku. Náhrada mzdy u zamestnanca však nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.
Ak zamestnávateľ nemá možnosť prideľovať zamestnancom prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.
Zamestnávateľ nemá právo poslať zamestnanca na neplatené voľno. Neplatené voľno je možné so zamestnancom len dohodnúť.
Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne určiť okamžité čerpanie dovolenky. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek.
Samotný strach z nákazy nie je dôvodom pre odmietnutie práce alebo opustenie pracoviska. Zamestnanci nemôžu svojvoľne odmietnuť nastúpiť do práce.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť na pracovisku také podmienky, aby nedošlo k šíreniu nákazy a aby bolo chránené zdravie zamestnancov.
Zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť ísť na PN-ku. Tú môže lekár vystaviť iba ak je to medicínsky opodstatnené.
V prípade, že zamestnanec je dočasne pracovne neschopný z dôvodu choroby, je v karanténe alebo sa musí starať o dieťa z dôvodu uzatvorenia školy, ide o prekážku v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci na čas, po ktorý bude trvať uvedená prekážka. Zamestnanec má po splnení podmienok nárok na nemocenské resp. ošetrovné.
Novela Zákonníka práce ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby.
Zamestnanec má právo na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že to povaha práce umožňuje a že tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
V prípade zatvorenia stravovacieho zariadenia z dôvodu mimoriadnej situácie - karanténnych opatrení, môže zamestnávateľ poskytnúť finančný príspevok na stravovanie, ak nie je možné zabezpečiť stravovanie inak.
Zapožičanie medzi zamestnávateľmi (tzv. dočasné pridelenie) umožňuje § 58a Zákonníka práce. Ide o dočasné pridelenie zamestnanca zamestnávateľom č. 1 zamestnávateľovi č. 2 (tzv. užívateľský zamestnávateľ).
V prípade, že máte pocit, že zamestnávateľ nedodržiava zákon alebo na vás robí nátlak, odporúčame obrátiť sa na inšpekciu práce.
tags: #naco #ma #zamestnanec #narok