Bolesti a obmedzenia pohybu prstov ruky môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života. Či už ide o následok úrazu, preťaženia, alebo chronického ochorenia, správna rehabilitácia je kľúčová pre obnovenie funkčnosti a zmiernenie bolesti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rehabilitáciu článkov prstov ruky, vrátane cvikov, terapií a preventívnych opatrení.
Úvod do problematiky bolestí a rehabilitácie prstov ruky
Bolesť je prirodzenou reakciou tela, ktorá nás chráni pred poškodením. Akútna bolesť signalizuje bezprostredné nebezpečenstvo, zatiaľ čo chronická bolesť pretrváva dlhšie a môže byť spojená s rôznymi ochoreniami alebo preťažením. Prirodzenou snahou každého, kto cíti bolesť, je zbaviť sa jej, pretože bolesť je obmedzujúca, frustrujúca a nepríjemná.
Rehabilitácia prstov ruky je komplexná odborná disciplína, ktorá si vyžaduje adekvátne znalosti a prístup. V procese regenerácie hrá kľúčovú úlohu niekoľko faktorov, a ak má byť úspešná, je potrebné ich adresovať všetky. Patrí sem napríklad aj úprava životného štýlu.
Príčiny bolestí a tŕpnutia prstov ruky
Tŕpnutie prstov sa prejavuje znecitlivením, mravčením alebo pocitom žihadla v prstoch. Tŕpnutie prstov na ruke môže mať rôzne príčiny vzniku:
- Syndróm karpálneho tunela: Tlak na stredný nerv v zápästí spôsobuje bolesť, tŕpnutie a slabosť v prstoch a ruke.
- Neurologické poruchy: Rôzne neurologické poruchy môžu spôsobiť tŕpnutie prstov.
- Cievne poruchy: Poruchy prekrvenia môžu viesť k tŕpnutiu a bolesti v prstoch.
- Zranenia: Zranenia prstov, ruky alebo zápästia môžu spôsobiť poškodenie nervov a následné tŕpnutie.
- Artróza prstov rúk: Degeneratívne ochorenie postihujúce drobné kĺby ruky, predovšetkým interfalangeálne kĺby (PIP a DIP kĺby) a karpometakarpálny kĺb palca (CMC kĺb).
Syndróm karpálneho tunela: Špecifický problém
Syndróm karpálneho (zápästného) kanála alebo syndróm karpálneho tunela predstavuje najčastejšie sa vyskytujúce ochorenie zapríčinené útlakom nervov na hornej končatine.
Príznaky syndrómu karpálneho tunela
Prejavy syndrómu karpálneho kanála (skrátene CTS z anglického Carpal Tunnel Syndrome) nie sú vždy rovnaké a závisia od úrovne postihnutia nervových vláken a ich typu. Výsledný klinický obraz je preto vždy individuálnou kombináciou narušenia funkcie pohybu a citlivosti v oblasti zápästia, dlane a prstov. Medzi typické príznaky patria:
- Postihnutie senzitívnych vlákien, zabezpečujúcich citlivosť oblasti zápästia, pacienti najčastejšie interpretujú ako pocit tŕpnutia a mravenčenia, ktorý sa objavuje najmä v noci a ráno po rozcvičení zmizne. S narastajúcou progresiou postihnutia vzniká tento pocit nielen po námahe alebo v noci, ale aj v práci či v pokoji cez deň.
- Postihnutie motorických vlákien ovládajúcich pohyb príslušnej oblasti ruky sa prejavuje úbytkom svalovej hmoty palcového valu dlane (thenaru), znížením obratnosti a jemnej motoriky prstov (napr. problémy so zapínaním gombíkov).
- Často pozorujeme aj opuch zápästia, respektíve zmeny teploty a sfarbenia kože v oblasti dlane - začervenanie (v ojedinelých prípadoch môže zápästie až sfialovieť), ktoré zapríčiňujú narušenie funkcie vegetatívnych vlákien nervu.
- V pokročilom štádiu syndrómu sa bolesť môže šíriť až do lakťa, ba dokonca do krčnej chrbtice.
Artróza prstov rúk
Artróza prstov rúk je degeneratívne ochorenie postihujúce drobné kĺby ruky, predovšetkým interfalangeálne kĺby (PIP a DIP kĺby) a karpometakarpálny kĺb palca (CMC kĺb). Toto ochorenie je charakterizované stratou kĺbovej chrupavky, tvorbou osteofytov (kostných výrastkov) a zápalom okolitého tkaniva, čo vedie k bolesti, stuhnutosti a zníženej pohyblivosti postihnutých kĺbov. Artróza prstov rúk je častejšia u žien po menopauze, čo naznačuje hormonálny vplyv na vznik ochorenia.
Artróza prstov rúk, podobne ako iné formy artrózy, vzniká v dôsledku kombinácie biomechanických a biochemických faktorov, ktoré vedú k opotrebovaniu kĺbovej chrupavky a postupnej degenerácii kĺbu. Zníženie kvality chrupavky spôsobuje zvýšené trenie medzi kĺbovými povrchmi, čo vedie k zápalu a bolesti. Na rozdiel od veľkých kĺbov, ako sú kolená alebo bedrá, ktoré sú zaťažené telesnou hmotnosťou, artróza rúk často vzniká v dôsledku mechanického preťaženia a opakovaných pohybov, napríklad pri manuálnej práci alebo činnostiach, ktoré vyžadujú silné úchopy a jemnú motoriku. V pokročilých štádiách môže viesť k viditeľným deformáciám prstov, ktoré ovplyvňujú funkciu ruky a schopnosť vykonávať každodenné aktivity.
Kľúčové rizikové faktory pre vznik artrózy prstov rúk:
- Vek: S pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzenej degenerácii kĺbovej chrupavky. Artróza prstov sa často prejavuje po 50. roku života.
Typické príznaky artrózy prstov rúk:
- Bolesť a stuhnutosť: Bolesť sa často vyskytuje pri manuálnej činnosti, ktorá zahŕňa úchop alebo jemné motorické pohyby. Stuhnutosť kĺbov je bežná najmä ráno alebo po dlhšom období nehybnosti.
- Heberdenove a Bouchardove uzliny: Výrastky na distálnych (DIP) a proximálnych (PIP) interfalangeálnych kĺboch sú typickým príznakom artrózy prstov. Heberdenove uzliny sa objavujú na koncových kĺboch prstov, zatiaľ čo Bouchardove uzliny postihujú stredné kĺby.
- Znížená funkčnosť ruky: Artróza prstov môže spôsobiť obmedzenie rozsahu pohybu, čo vedie k ťažkostiam pri vykonávaní jemných motorických činností, ako je zapínanie gombíkov, držanie príboru alebo písanie.
- Deformácie prstov: V pokročilých štádiách ochorenia dochádza k výrazným deformáciám prstov, ktoré môžu viesť k trvalému obmedzeniu pohybu a zmene tvaru ruky.
- Zápal a opuch kĺbov: Postihnuté kĺby môžu byť opuchnuté a citlivé na dotyk. V období exacerbácie (zhoršenia) môže byť prítomný zápal, ktorý zvyšuje bolesť a znižuje pohyblivosť.
Skákavý prst alebo palec
Skákavý prst či nesprávne lúpavý palec sa stále viac objavuje u žien v strednom veku. Prsty ruky sú ovládané svalmi zo skupiny ohýbačov. Problém nastáva, ak je ohnutie prsta bolestivé alebo pri ňom pociťujete tuhosť, pri ktorej môže dôjsť k lupnutiu - skočeniu. Ku kostiam prstov sú šľachy ohýbačov pripojené tzv. pútkami, ktoré držia šľachu a kosť pokope a vytvárajú pre šľachu akýsi tunel. Delíme ich na typ A a C. Za normálnych okolností v nich šľachy svalov voľne kĺžu a pohyb prstov je ladný a jednoduchý. Skákavé prsty súvisia s ochorením 2. až 5. prsta ruky. Pri ochorení palca ruky ide o skákavý palec.
Aké sú príznaky skákavého palca či prsta na ruke?
Skorým príznakom skákavého palca je najčastejšie bolesť na dotyk, mravčenie a sťažené ohýbanie v kĺbe. Typické príznaky sa delia do štyroch štádií:
- 1. štádium: Pacient pociťuje napätie a bolestivosť v oblasti pútka A1.
- 2. štádium: Pri ohnutí prsta dochádza k lupnutiu.
- 3. štádium: Prst sa nedá úplne vystrieť bez pomoci druhej ruky.
- 4. štádium: Prst je trvalo ohnutý a nedá sa vystrieť ani s pomocou druhej ruky.
Príčiny skákavého palca
Presná príčina ochorenia nie je jasná, známe sú iba faktory, ktoré prispievajú k jeho vzniku. Najčastejšie majú so skákavým prstom problém ženy v strednom veku v rozmedzí 40 - 60 rokov. Z rôznych dôvodov môže šľacha alebo pútko zhrubnúť, čím sa znemožní alebo sťaží voľný pohyb šľachy v pútku.
Diagnostika problémov s prstami ruky
Diagnostika tŕpnutia prstov závisí od niekoľkých faktorov, ako je základná príčina vzniku a závažnosť symptómov. Lekár vykoná fyzické vyšetrenie na posúdenie postihnutej oblasti.
Diagnostika syndrómu karpálneho tunela
Pri diagnostikovaní syndrómu karpálneho tunela sa lekár opiera o popis typických príznakov pacientom a zhodnotenie stavu inervácie spádovej oblasti stredového nervu. Aby si bol lekár istý, na diagnostiku môže zvoliť tzv. provokačné manévre - sú to pohyby ruky, v ktorých môže byť pôvod ochorenia (napríklad: napodobňovanie písania na klávesnici alebo hýbanie s myšou od počítača). Pri týchto opakovaných pohyboch je zvyčajne ruka bolestivejšia a lekár tak môže úspešne diagnostikovať ochorenie. Objektívne posúdenie funkcie stredového nervu prináša elektromyografia.
Diagnostika artrózy prstov rúk
Pri diagnostike artrózy prstov sa zakladá na klinickom vyšetrení a zobrazovacích metódach:
- Klinické vyšetrenie: Lekár hodnotí prítomnosť bolesti, stuhnutosti, opuchu a deformácií prstov. Používa sa aj vizuálne hodnotenie prítomnosti Heberdenových a Bouchardových uzlín.
- Röntgen (RTG): Röntgenové vyšetrenie je základnou metódou na diagnostiku artrózy prstov rúk. Odhalí zúženie kĺbovej štrbiny, prítomnosť osteofytov, subchondrálnu sklerózu a deformácie kĺbov.
- Ultrasonografia: Ultrazvukové vyšetrenie môže byť použité na hodnotenie zápalu mäkkých tkanív a prítomnosti synovitídy (zápalu synoviálnej membrány).
- Magnetická rezonancia (MRI): MRI poskytuje detailnejší pohľad na mäkké tkanivá okolo kĺbov a je vhodná v prípadoch, keď sa podozrieva na iné patologické zmeny alebo komplikácie.
Diagnostika skákavého prsta
Väčšinou postačuje klinické vyšetrenie, pri ktorom vám lekár hmatom vyšetrí bolestivý alebo nehybný prst/palec. Už pohmatom je možné cítiť tzv. lupnutie v mieste, kde došlo k zhrubnutiu šľachy alebo pútka.
Konzervatívna liečba a rehabilitácia
Liečba tŕpnutia prstov zvyčajne začína znížením záťaže, liekmi, dlahami alebo fyzioterapiou. Ak je prítomná bolesť - lieky pôsobiace protizápalovo a proti bolesti (bez lekárskeho predpisu) - nazývajú sa aj nesteroidné protizápalové lieky. Na zmiernenie príznakov karpálneho tunela sa môžu použiť rôzne masážne gély či krémy.
Nefarmakologická liečba
- Špecifické cviky: Rehabilitačné cviky na zlepšenie jemnej motoriky a zvýšenie flexibility kĺbov môžu pomôcť znížiť stuhnutosť a zlepšiť funkčnosť ruky.
- Používanie ortéz: Ortézy stabilizujú postihnuté kĺby a znižujú bolesť pri manuálnej činnosti. Ortézy sa používajú najmä pri zápale a exacerbácii príznakov.
- Termoterapia: Použitie teplých obkladov na zmiernenie stuhnutosti a zlepšenie prekrvenia postihnutých kĺbov.
Farmakologická liečba
- Lokálne aplikácie NSAIDs: Nesteroidné protizápalové lieky vo forme krémov alebo gélov sa používajú na zníženie bolesti a zápalu.
- Perorálne analgetiká: Paracetamol alebo NSAIDs sa používajú na zvládnutie akútnej bolesti, najmä pri exacerbácii ochorenia.
- Chondroprotektíva: Látky ako glukozamín a chondroitín sa používajú na podporu regenerácie chrupky, hoci ich účinnosť je predmetom diskusie.
Cviky na pretiahnutie predlaktia a prstov
Tieto cviky sú vhodné pre ľudí, ktorí už pociťujú prvé príznaky syndrómu karpálneho tunela, artrózy, alebo iných problémov s prstami. Rovnako sa hodia každému, kto pracuje na počítači, hrá počítačové hry, na hudobný nástroj alebo robí iné opakované pohyby zápästia a chce vzniku týchto problémov predchádzať. V neposlednom rade ich ocenia športovci v rámci rozcvičky pred tréningom.
- Masáž predlaktia s loptičkou: Položte si tenisovú alebo masážnu loptičku na stôl či podložku. Voľne dýchajte a začnite jazdiť predlaktím po loptičke do všetkých strán, zároveň do nej mierne tlačte. Pokiaľ natrafíte na nejaké stuhnuté miesto, masírujte ho intenzívnejšie. Najprv namasírujte jednu a potom aj druhú ruku.
- Ohýbanie zápästia (flexia a extenzia): S výdychom ohnite zápästie tak, aby ruka smerovala dole (flexia), teda uzavretou dlaňou k predlaktiu. S nádychom potom ohnite zápästie na druhú stranu (extenzia) čiže chrbtom k predlaktiu. Postupne sa snažte zväčšovať rozsah pohybu v zápästí. Môžete najskôr precvičiť jednu a potom druhú ruku, ale aj obe zároveň. Ruky sú po celý čas prepnuté v lakťoch.
- Strečing extenzorov zápästia: S výdychom ľahko zatlačte druhou rukou do prstov predpaženej ruky smerom k predlaktiu. V tejto pozícii môžete zaradiť výdrž na pár nádychov a výdychov, než sa zápästie viac uvoľní. S nádychom vráťte ruku do východiskovej polohy a nadviažte ďalším opakovaním. Postupne skúste zväčšovať rozsah pohybu.
- Strečing flexorov zápästia: S výdychom ľahko zatlačte druhou rukou do chrbta predpaženej ruky smerom k predlaktiu. V tejto pozícii môžete zaradiť výdrž na pár nádychov a výdychov, kým sa zápästie viac uvoľní. S nádychom vráťte ruku do východiskovej polohy a nadviažte ďalším opakovaním. Postupne skúste zväčšovať rozsah pohybu.
- Priťahovanie prstov: Druhou rukou začnite opatrne priťahovať prsty jeden za druhým smerom k chrbtu. Každý prst takto pritiahnite aspoň 3-krát s tým, že zakaždým skúste zväčšiť rozsah pohybu.
- Strečing palca: Prstami druhej ruky chyťte zospodu palec predpaženej ruky a opatrne ho pritiahnite smerom k predlaktiu. V tejto pozícii môžete zaradiť výdrž na pár nádychov a výdychov, kým sa palec viac uvoľní.
- Tlak chrbtov rúk k sebe: Voľne dýchajte a mierne tlačte chrbty rúk k sebe.
- Tlak dlaní k sebe: Voľne dýchajte, mierne tlačte dlaňami k sebe a takto vydržte 20 - 30 sekúnd. Okrem výdrže môžete pridať aj pohyb rukami smerom dole (malíčky sa priblížia k bruchu) a zase hore.
- Prepletené ruky: Postavte sa vzpriamene, predpažte a vytočte ruky prstami k sebe tak, aby dlane smerovali vpred. Potom spojte ruky prepletením prstov. S výdychom vzpažte prepojené ruky a ľahko tlačte predlaktia k sebe. Vďaka tomu dosiahnete intenzívnejšie pretiahnutie prstov. Potom sa vráťte do východiskovej polohy a nadviažte ďalším opakovaním.
- Strečing ruky o stenu: Postavte sa bokom k stene, upažte a dlaň aj prsty položte celou plochou na stenu. Vytočte ruku tak, aby prsty smerovali dozadu. Voľne dýchajte, mierne tlačte dlaňou aj prstami na stenu a takto vydržte 20 - 30 sekúnd.
- Kľak s dlaňami nahor: Kľaknite si na podložku, paže nechajte natiahnuté a rukami sa ľahko oprite o zem dlaňami nahor. Ruky umiestnite približne pod ramená a prsty nasmerujte ku kolenám. S výdychom mierne ohnite zápästie (predlaktie sa priblíži k dlaniam) a zároveň o pár centimetrov posuňte zadok bližšie k pätám. Chrbty rúk a tiež prsty zostávajú celou plochou na podložke. V krajnej pozícii môžete zaradiť výdrž na pár nádychov a výdychov. Potom sa vráťte do východiskovej polohy a nadviažte ďalším opakovaním. Snažte sa postupne zväčšovať rozsah pohybu v zápästí. Väčšie natiahnutie dosiahnete, keď posuniete ruky bližšie ku kolenám.
- Kľak s dlaňami na zemi a prstami ku kolenám: Kľaknite si na podložku, paže nechajte natiahnuté, položte dlane na zem a prsty vytočte ku kolenám. Ruky umiestnite približne pod ramená a prsty nasmerujte ku kolenám. S výdychom mierne ohnite zápästie (predlaktie sa priblíži k chrbtom) a zároveň o pár centimetrov posuňte zadok bližšie k pätám. V krajnej pozícii, keď už sa ďalej nedostanete, môžete zdvihnúť aj dlane z podložky a zaradiť výdrž na pár nádychov a výdychov. Potom sa vráťte do východiskovej polohy a nadviažte ďalším opakovaním. Snažte sa postupne zväčšovať rozsah pohybu v zápästí. Väčšie natiahnutie dosiahnete, keď posuniete ruky bližšie ku kolenám.
- Kľak s päsťami: Kľaknite si na podložku, paže nechajte natiahnuté a dajte ruky v päsť. Položte ich na zem približne pod ramená a mierne sa o ne oprite. S výdychom roztvorte dlane a položte chrbty dlaní aj prsty na podložku. V tejto pozícii môžete zostať na pár nádychov a výdychov, kým sa zápästie viac uvoľní. Potom zase dajte ruky v päsť a nadviažte ďalším opakovaním.
Rehabilitačné cviky - lakeť, predlaktie, zápästie
Chirurgická liečba
Ak konzervatívna liečba neprináša očakávané výsledky, môže byť potrebná chirurgická liečba.
Chirurgická liečba syndrómu karpálneho tunela
Jediným spôsobom, ako definitívne odstrániť útlak nervu v kanáli, je jeho operačná dekompresia (odstránenie tlaku). Tento zákrok sa väčšinou realizuje v ambulantnom režime, resp. v režime jednodňovej chirurgie, pri miestnom znecitlivení na oddeleniach neurochirurgie, ortopédie prípadne i plastickej chirurgie. Je indikovaný u všetkých pacientov s ťažkým stupňom postihnutia nervu. Efekt operácie sa totiž pri niekoľkomesačnom odklade prudko znižuje.
Chirurgická liečba artrózy prstov rúk
Pri artróze sa chirurgická liečba zvažuje v prípade závažných deformácií alebo vtedy, keď konzervatívna liečba zlyháva.
- Artroplastika: Chirurgická náhrada poškodeného kĺbu umelou protézou sa vykonáva v prípade závažných deformácií alebo vtedy, keď konzervatívna liečba zlyháva. Tento zákrok vedie k zlepšeniu funkčnosti ruky a zmierneniu bolesti.
- Artrodéza: Chirurgické spevnenie kĺbu (artrodéza) sa vykonáva na odstránenie bolesti v ťažkých prípadoch, kde je pohyblivosť kĺbu výrazne obmedzená a bolestivá. Tento zákrok fixuje kĺb v jednej polohe, čím sa odstráni bolesť, ale dochádza k strate pohyblivosti v postihnutom kĺbe.
Chirurgická liečba skákavého prsta
Ak je u vás ochorenie vo veľmi pokročilom štádiu alebo lieky nezaberajú, môže vám byť navrhnutá chirurgická liečba, ktorá v súčasnosti vykazuje veľmi dobré výsledky s nízkym rizikom komplikácií. Operácia skákavého prsta je mikrozákrokom, ktorý trvá zvyčajne 15 minút a prebieha v lokálnej anestézii. Jej princípom je prerezanie pútka, čím sa zväčší priestor pre utláčanú šľachu. Prerezané pútko sa neskôr zrastie, ale už je voľnejšie. Komplikácie po zákroku sú zriedkavé, no možný je zápal, opuch alebo obmedzenie vystierania prsta. Mali by ste byť poučení o cvikoch, ktoré by sa mali vykonávať už na druhý deň po operácii. Približne na desiaty deň po nej sa vyberajú stehy. Pacientom sa neodporúča dvíhať akékoľvek predmety a rana by mala byť sterilne krytá. Niekedy je potrebné rátať s citlivosťou a miernym opuchom v operovanej oblasti. Cviky, ktoré je nutné vykonávať pravidelne, vám určite ukáže aj ošetrujúci lekár. Základom je ohýbanie postihnutého prsta alebo palca smerom k dlani.
Ďalšie ochorenia postihujúce ruky a prsty
Reumatické ochorenia
Stuhnutosť prstov na rukách alebo zápästiach, bolesť rúk, opuchy, citlivosť na dotyk, deformácia kĺbov, začervenanie kože na rukách a kožné zmeny na postihnutom mieste - to všetko sú symptómy, ktoré môžu signalizovať niektoré z reumatických ochorení. Rozhodne nejde o zdravotný problém postihujúci len osoby vo vyššom veku, ako sa mnoho ľudí mylne domnieva. Môže sa objaviť aj u mladých dospelých a detí. Negatívne dopady na kvalitu života osoby, ktorú reuma trápi, nie sú zanedbateľné - dokonca môže viesť aj k dočasnej či trvalej invalidite. Na začiatok je nevyhnutné uviesť, že ľudový názov reuma nepomenúva jedno konkrétne ochorenie, ale viacero rozličných chorobných ťažkostí a syndrómov - tie sa môžu rozdeliť na zápalové reumatické a nezápalové. Môžu mať degeneratívny alebo metabolický pôvod. Tieto ochorenia primárne postihujú pohybový aparát, teda kĺby, kosti, chrupavky, svaly, šľachy alebo mäkké tkanivá, ale môžu zasiahnuť aj vnútorné orgány, cievy, pľúca, oči alebo kožu. Reuma predstavuje dlhodobý zdravotný problém, ktorý sa postupom času zhoršuje. Jej presná príčina vzniku reumy nie je známa. Reuma sa prejavuje na základe konkrétneho reumatického ochorenia a taktiež na základe toho, či sa jedná o zápalovú alebo nezápalovú formu. Najčastejšie sa ale stretávame s problémami kĺbov - obzvlášť na rukách, pretože pre reumu je typické, že postihuje drobné kĺby. Objaviť sa teda môže napríklad stuhnutosť prstov na rukách alebo zápästia, obmedzený pohyb kĺbov, bolesť, opuch, citlivosť, deformácia kĺbov, prípadne začervenanie a kožné zmeny na postihnutom mieste. Reuma sa, bohužiaľ, nedá úplne vyliečiť. Pri tomto probléme sa jedná o zmierňovanie príznakov a spomalenie jeho ďalšieho rozširovania. Odporúča sa aj pravidelný príjem vitamínu C, vitamínu D, zinku, vápnika, horčíka, kĺbovej výživy a omega-3 mastných kyselín. Na prítomné bolesti sa využívajú voľnopredajné analgetiká na vnútorné užívanie. Mimoriadne odporúčaná je aj kúpeľná liečba a rehabilitácie, ktoré môže predpísať odborný lekár. V prípade nadváhy je potrebná redukcia hmotnosti. Prospievať môžu aj pohybové aktivity, ktoré príliš nezaťažujú pohybový aparát - napríklad plávanie alebo jóga. Lekárske vyšetrenie je ale pri reume nevyhnutnosťou, preto ak máte podozrenie, návštevu lekára neodkladajte.
Dupuytrenova kontraktúra
Dupuytrenova kontraktúra je chronické ochorenie ruky charakterizované tvorbou uzlov a pruhov v dlani a na prstoch. Toto ochorenie náš život najprv neovplyvňuje, avšak v prípade, že sa nelieči, môže spôsobiť zdravotné problémy. Príčiny vzniku tohto ochorenia nie sú doteraz jednoznačne známe, napriek dlhej dobe od čias jeho popísania Dupuytrenom v roku 1832. Na základe dostupných informácií môžeme povedať, že ide o ochorenie s dedičnou predispozíciou. Tiež je známe, že prevalencia je ovplyvnená geograficky a rasovo. Konkrétne vyšší výskyt je zaznamenaný v severoeurópskom regióne a popisuje sa v tejto súvislosti tzv. „dedičstvo Vikingov“. Ďalej je dokázaný vyšší výskyt u ľudí bielej rasy. Ochorenie častejšie postihuje mužov a objavuje sa najčastejšie okolo 50. roku života. U žien je ochorenie zriedkavejšie a obvykle v neskoršom veku. Známe sú tiež ďalšie súvislosti, ako napríklad častejší výskyt u diabetikov, epileptikov a u ľudí s chronickými ochoreniami pečene. Niektorí autori tiež udávajú vyšší výskyt u fajčiarov, čo môže súvisieť s horším prekrvením ruky. Taktiež sa môže ochorenie objaviť po niektorých úrazoch ruky. Jednoznačná súvislosť s úrazmi sa však doteraz nedokázala.
Príznaky Dupuytrenovej kontraktúry
Prvými príznakmi je tvorba malých uzlíkov v dlani a na prstoch ruky. Tieto uzlíky sa neobjavujú náhodne na hocijakom mieste v dlani, ale ich lokalizácia rešpektuje pozdĺžne línie palmárnej aponeurózy od stredu proximálnej časti dlane smerom k jednotlivým prstom. V iniciálnych štádiách obvykle pacient nie je nijako obmedzovaný. V malom percente prípadov môžu byť tvoriace sa uzlíky v dlani a na prstoch ruky bolestivé. V neskorších štádiách, kedy dochádza k samotným kontraktúram prstov ruky, už ochorenie pacienta obmedzuje. Stupeň obmedzenia je potom úmerný veľkosti kontraktúry, teda nemožnosti vystrieť prst. Tiež bude stupeň obmedzenia závisieť od kontraktúry toho ktorého kĺbu. Málokedy sú prítomné bolesti.
Diagnostika Dupuytrenovej kontraktúry
V diagnostike ochorenia je kľúčové klinické vyšetrenie pacienta, ktoré obvykle najskôr vykoná jeho praktický lekár. Potom je odoslaný k odborníkovi, ktorý sa venuje problematike ochorení a úrazov ruky. Takýmito odborníkmi sú na Slovensku ortopédi, traumatológovia a plastickí chirurgovia. Samozrejme, nie každý z vyššie uvedených odborníkov sa venuje dominantne chirurgii ruky, ale mal by určite vedieť ochorenie diagnostikovať a následne odoslať pacienta kolegovi, ktorý sa tomu venuje. Praktický lekár môže pacienta odoslať aj rovno na špecializované pracovisko, ktoré sa venuje chirurgii ruky. Rovnako takéto pracovisko môže vyhľadať aj samotný pacient. Nevyhnutné je zaznamenanie presnej lokalizácie uzlov, pruhov a stupňa kontraktúry konkrétnych kĺbov ruky. V rámci diferenciálnej diagnostiky je potrebné vylúčiť ganglion, reumatické uzly a iné nádory mäkkých tkanív ruky.
Liečba Dupuytrenovej kontraktúry
Dominantné miesto v liečbe Dupuytrenovej kontraktúry má chirurgická liečba. Konzervatívna liečba statickým alebo dynamickým dlahovaním sa ukázala ako neúčinná v prevencii vzniku kontraktúr. Používa sa však pooperačne spolu s rehabilitáciou. Iniciálne štádiá u pacientov, ktorí majú vznikajúce uzly v dlani a na prstoch bolestivé, možno liečiť lokálnou instiláciou kortikoidu do bolestivého uzla. Ak však bolesť pretrváva, odporúča sa chirurgická liečba. Niektorí autori odporúčajú najmä v prípade agresívnych foriem Dupuytrenovej kontraktúry lokálnu rádioterapiu. Z účinných prostriedkov konzervatívnej liečby niektorých štádií Dupuytrenovej kontraktúry je potrebné spomenúť enzymatickú liečbu lokálnou intralezionálnou instiláciou klostrídiovej kolagenázy. Kolagenáza sa v jeden deň aplikuje priamo do kontrahujúcich uzlov a pruhov palmárnej aponeurózy a nasledujúci deň sa v lokálnej anestézii robí redres prstov. Teda prsty sa narovnajú po enzymatickom rozpustení kontrahujúcich pruhov. Je to finančne náročnejšia liečba, ktorá bola u nás nejakú dobu k dispozícii, hradená zdravotnými poisťovňami na špeciálne povolenie. Pri navrhovaní chirurgickej liečby pacientovi musí lekár brať do úvahy viacero faktorov. Predovšetkým stupeň postihnutia. Iniciálne nebolestivé uzly v dlani a na prstoch, ak nepredpokladám agresívnu formu ochorenia, nebudeme okamžite operovať. Samozrejme bolestivé uzly a pruhy, ktoré nereagujú na konzervatívnu liečbu, odporučíme liečiť operačne. V prípade, že už dochádza ku kontraktúram prstov, rozhoduje zase stupeň postihnutia. Neplatí to však absolútne, nedá sa určiť stupeň extenčného deficitu, kedy budem indikovať operáciu u každého pacienta. Rozhodovanie je individuálne, zohľadňujúce viacero faktorov. Každopádne sa dá pri rozhodovaní pre chirurgickú liečbu použiť orientačné indikačné kritérium, ktorým je tzv. „table top“ test.
Pooperačné obdobie
Dĺžka rekonvalescencie závisí závažnosti Dupuytrenovej kontraktúry a od toho sa odvíjajúceho rozsahu uskutočneného chirurgického výkonu. Pohybuje sa od jedného až do šesť mesiacov od operácie. V pooperačnom období je nevyhnutná včasná, odborne vedená rehabilitácia, statické a dynamické dlahovanie prstov, najmä v prípade vykonanej artrolýzy kĺbov. Potreba práceneschopnosti závisí od povahy pacientovho zamestnania.
Prevencia problémov s prstami ruky
Existujú opatrenia, ktoré nám pomôžu predchádzať jednak vzniku syndrómu karpálneho tunela, ale aj jeho prípadnému zhoršeniu, a rovnako aj iným problémom s rukami a prstami:
- Ergonomické pracovné prostredie: Nastavte si stoličku a stôl tak, aby sa vám pohodlne sedelo a mohli ste si oprieť predlaktia na stôl.
- Obmedzenie opakovaných pohybov: Snažte sa podľa možností obmedziť pohyby, pri ktorých dochádza k ohýbaniu a krúteniu zápästia.
- Naťahovanie: Počas práce pravidelne naťahujte zápästie a prsty.
- Používanie bandáže: Napríklad počas spánku môžete podvedome ohýbať zápästie, čo potom spôsobuje tŕpnutie alebo brnenie hornej končatiny.
- Minimalizujte silu a uvoľnite zápästie: Pri činnostiach, ktoré môžu pri opakovaní mať za dôsledok vznik syndrómu karpálneho tunela.
- Robte si krátke a časté prestávky: Počas práce.
- Sledujte polohu zápästia: Pri práci s myšou alebo klávesnicou. Vyhnite sa ohnutiu zápästia úplne nahor alebo nadol.
- Udržujte klávesnicu alebo myšku vo výške lakťa alebo mierne nižšie.
- Dávajte si pozor na správne sedenie: Nesprávne držanie tela totiž skracuje krčné a ramenné svaly, ktoré tak tlačia na nervy v krku.
- Vždy keď je to možné, zdvihnite ruky a zápästia nad hlavu.
tags: #rehabilitacia #clankov #prstov #ruky