V podnikateľských, ako aj v nepodnikateľských subjektoch, ktorými sú zamestnávatelia, sa vytvára sociálny fond. Jeho finančné prostriedky sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Tvorba a čerpanie sociálneho fondu je predmetom úpravy zákona č. 152/1994 Z. z. a ďalších súvisiacich zákonov, ako sú zákon č. 73/1998 Z. z., zákon č. 385/2000 Z. z., zákon č. 315/2001 Z. z., zákon č. 312/2001 Z. z., zákon č. 200/1998 Z. z. a zákon č. 346/2005 Z. z.
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o sociálnom fonde a jeho využití pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku. Zameriame sa na podmienky získania príspevkov, možnosti financovania bývania, ako aj na ďalšie formy podpory, ktoré môžu ZŤP osoby využiť na zlepšenie ich životnej situácie a integráciu do spoločnosti.
Čo je sociálny fond a ako funguje?
Sociálny fond je dôležitý nástroj sociálnej politiky, ktorý zamestnávatelia vytvárajú na financovanie rôznych príspevkov pre svojich zamestnancov. Podľa zákona o sociálnom fonde je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu, považovaná za zamestnávateľa.
Inými slovami povedané, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“. Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tak sociálny fond netvorí.
Zásady tvorby a použitia sociálneho fondu sa dohodnú v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.
Tvorba sociálneho fondu
Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Tvorba sociálneho fondu je povinná prídelom vo výške 0,6 % zo základu.
Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu.
Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu môžu byť dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu, alebo prídelmi z použiteľného zisku.
Účtovanie a zúčtovanie sociálneho fondu
Tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy.
Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.
Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra. Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Oblasti použitia sociálneho fondu
Zamestnávateľ môže z vytvoreného sociálneho fondu poskytovať zamestnancom príspevky peňažného, nepeňažného alebo vecného charakteru na rôzne účely. Medzi najčastejšie oblasti použitia patria:
- Stravovanie zamestnancov: Nad rámec ustanovený osobitnými predpismi.
- Príspevok na dopravu: Zamestnávateľ môže prispievať zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť, ak dochádzajú verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.
- Príspevky na kultúru, šport a rekreáciu: Zamestnávateľ môže prispievať na účasť zamestnancov na kultúrnych alebo športových podujatiach, na rekreáciu počas dovolenky alebo na regeneráciu pracovnej sily.
- Príspevky na zdravotnú starostlivosť: Zamestnávateľ môže prispievať na preventívne vyšetrenia, onkologické prehliadky, mamografické a sonografické vyšetrenia, vyšetrenie zraku a pod.
- Sociálna výpomoc: V prípade, že sa zamestnanec dostane do ťažšej finančnej situácie, môže mu zamestnávateľ poskytnúť peňažnú alebo vecnú výpomoc.
- Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie: Zamestnávateľ môže platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancov.
- Ďalšie aktivity sociálnej politiky: Zamestnávateľ môže poskytovať dary ku dňu matiek, vianočné kolekcie, balíčky deťom zamestnancov ku dňu detí, peňažný príspevok pri narodení dieťaťa, vecnú alebo peňažnú odmenu k životnému výročiu zamestnanca a pod.
Daňové aspekty sociálneho fondu
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov.
Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu je oslobodená, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa.
Ak peňažný, nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z.) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z.).
Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP
Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím.
Definícia osoby s ŤZP a posudková činnosť
Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. Integrovaná posudková činnosť má za cieľ odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta.
Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb, ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť.
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
Čo je to posúdenie mentálneho postihnutia?
Žiadosť o peňažný príspevok a podmienky
Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu.
Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.
Financovanie bývania pre osoby s ŤZP
Pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je často náročné získať vlastné bývanie. Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) sa snaží zlepšiť dostupnosť bývania aj pre túto skupinu ľudí.
Podmienky pre získanie úveru zo ŠFRB
O finančnú podporu môže požiadať priamo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Žiadať môže aj člen domácnosti, ktorej členom je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a žije v spoločnej domácnosti so žiadateľom aspoň jeden rok. V oboch prípadoch fond nevyžaduje, aby žiadateľ mal menej ako 35 rokov, čo je inokedy jednou z podmienok.
Štátny fond stanovuje aj maximálnu podlahovú plochu bytu, na ktorú je možné čerpať finančnú podporu. V bytovom dome ide o maximálne 80 m2 vrátane plochy balkónov, lodžií a terás a v rodinnom dome maximum predstavuje 120 m2, pričom do podlahovej plochy sa nezapočítava podlahová plocha balkónu, lodžie a terasy.
Finančná podpora sa poskytuje vo forme úveru do 100 % z obstarávacieho nákladu stavby, najviac však do 120-tisíc eur. Lehota splatnosti úveru u ŤZP osôb predstavuje maximálne 40 rokov až do 65. roku žiadateľa či žiadateľov. Za úver je možné ručiť výhradne nehnuteľnosťou, pričom hodnota nehnuteľnosti musí byť vyššia alebo rovnaká ako výška požadovaného úveru. Na podanie žiadosti o finančnú podporu majú záujemcovia v tomto roku čas najneskôr do 30. septembra.
Príjmové podmienky a životné minimum
Podmienky Štátneho fondu rozvoja bývania stanovujú aj príjmový strop a minimum príjmov, ktoré je potrebné splniť pri žiadosti o úver. Zároveň je potrebné splniť aj minimálny príjem, kde priemerný mesačný čistý príjem domácnosti za predchádzajúci kalendárny štvrťrok po odčítaní 1,3-násobku životného minima domácnosti a odčítaní záväzkov musí dosiahnuť alebo byť vyšší ako je výška mesačnej splátky požadovaného úveru.
Životné minimum je pre dvojčlennú domácnosť (dve plnoleté osoby) od 1. júla 2022 do konca júna tohto roka 397,95 eur. Od júla tohto roka sa životné minimum po novom pre dve plnoleté osoby zvýši na 448,50 eura a pre jednu samostatnú osobu na 264,20 eura.
K pôvodnej žiadosti o finančnú podporu je možné požiadať o zvýšenie poskytnutej podpory v prípade, ak preukázateľne nastali skutočnosti, ktoré vytvárajú možnosť pre zvýšenie podpory.
Bariéry v bývaní a príspevky na ich odstránenie
Za bariéry v byte, bytovom dome, rodinnom dome a v garáži sa považujú prekážky, ktoré osoba s ŤZP nie je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia schopná prekonať a v dôsledku ktorých nie je schopná sa premiestňovať, orientovať, dorozumievať a zabezpečiť si sebaobsluhu.
Peňažné príspevky na kompenzáciu je možné využiť aj na:
- úpravu príslušenstva bytu alebo rodinného domu
- úpravy prístupu k výťahu v bytovom dome
- úpravu z dôvodu opotrebovania a prekročenia životnosti existujúceho zariadenia alebo opotrebovanie a prekročenie životnosti úpravy.
| Parameter | Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) | Komerčné banky |
|---|---|---|
| Úroková sadzba | Vyššia ako 0,6 % (pre top klientov) | Od 0,6 % (pre klientov s najvyššou bonitou a príjmom) |
| Fixácia úroku | Možná na celú dobu splácania | Nie je fixovaná na celú dobu splácania |
| RPMN | Nezohľadňuje sa | Zohľadňuje (ročná percentuálna miera nákladov) |
| Bonita žiadateľa | Požadovaný nižší príjem | Hodnotená ako pri zdravej osobe (príjem, majetok a pod.) |
| Výška financovania | Do 100 % z obstarávacieho nákladu | Od 80 % do 90 % |
| Lehota splatnosti | Až 40 rokov (do 65. roku žiadateľa) | Štandardné lehoty |
| Ručenie | Výhradne nehnuteľnosťou | Rôzne formy ručenia |
Podpora zamestnávania ZŤP osôb
Štát sa snaží podporovať zamestnávanie ZŤP osôb prostredníctvom rôznych príspevkov a projektov.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) pre ZŤP
Príspevok na podnikanie pre ZŤP osobu poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a slúži na čiastočnú náhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ. Žiadosť o dotáciu na podnikanie pre začínajúcich podnikateľov so zdravotným postihnutím je nutné podať písomne na úrade v mieste podnikania.
Ako požiadať o príspevok a výška príspevku
Žiadosť o dotáciu na SZČ má písomnú formu. Podáva sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v lokalite, kde plánujete podnikať. K žiadosti je potrebné doložiť rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovne podľa § 71 zákona 461/2003 Z. z., resp. posudku útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. a ďalšie dokumenty, ktoré si úrad vyžiada.
Dôležitou súčasťou žiadosti je podnikateľský zámer, ktorý by mal mať minimálne 5 strán a obsahovať údaje o žiadateľovi, marketingové informácie o trhu a situácii v regióne, finančné prognózy na aspoň 3 roky a kalkuláciu predpokladaných nákladov.
Suma, ktorú SZČO dostane, sa každý rok mení. Dotáciu na podnikanie vypláca úrad v dvoch fázach. V tej prvej poskytne podnikateľovi do 30 dní od uzavretia dohody 60 % priznaného príspevku. Po získaní celého príspevku je podnikateľ povinný predložiť úradu ďalšie zostávajúce doklady o prevádzkovaní SZČ do výšky 100 % poskytnutého príspevku. Ide o doklady o použití všetkých získaných financií.
Projekt Chyť sa Svojej Šance
Štát podporuje mladých a znevýhodnených, ktorí majú záujem o prácu, prostredníctvom projektu Chyť sa svojej šance. Tento príspevok slúži na podporu zaúčania nového zamestnanca do 30 rokov a znevýhodneného uchádzača o prácu pod vedením iného zamestnanca, čiže mentora.
Na získanie príspevku musí byť osoba minimálne 1 mesiac v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zamestnávateľ môže v takomto prípade získať počas 4 mesiacov príspevok vo výške spolu až 3 700 eur. Po zaučení musí nasledovať 2-mesačná prax.
Chránené dielne a chránené pracoviská
Chránená dielňa a chránené pracovisko sú účinnými nástrojmi a inštitútmi trhu práce, ktoré pomáhajú zamestnať sa znevýhodneným zdravotne postihnutým občanom.
Definícia a podmienky vzniku
Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Zamestnancom so zdravotným postihnutím pre účely chránenej dielne je osoba, ktorá si nie je schopná nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce.
V prípade, ak zriaďovateľ chránenej dielne alebo chráneného pracoviska nechce požadovať príspevok na ich zriadenie, nemusí zamestnať občanov evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Môže napr. vytvoriť chránenú dielňu už pre neho zamestnaných zamestnancov, ale vždy musí preukázať to, že pred tým neboli schopní nájsť si pracovné miesto na otvorenom trhu práce.
Proces priznania postavenia
O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže požiadať právnická alebo fyzická osoba. Proces priznania postavenia možno rozdeliť do dvoch fáz, ktoré sa uskutočňujú pred dvoma inštitúciami:
- Regionálny úrad verejného zdravotníctva: Osoba, ktorá chce získať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je povinná získať rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa miesta pracoviska.
- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny: Postavenia chráneného pracoviska a chránenej dielne priznáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta, kde sa bude pracovisko, ktoré je chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom nachádzať. Takže rozhodujúce nie je sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa.
Náležitosti žiadosti
V žiadosti, ktorá je dostupná na internetových stránkach ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny sa musia uviesť zákonné náležitosti, ako obchodné meno, sídlo, IČO, informácia či je žiadateľ platiteľom DPH, bankové spojenie, hlavný predmet činnosti a jeho klasifikácia podľa kódu SK NACE. V žiadosti sa uvádza predmet činnosti chránenej dielne / chráneného pracoviska a názov ekonomickej činnosti, ktorá bude na tomto pracovisku vykonávaná. Žiadateľ musí uviesť údaje o štatutárnych zástupcoch, ako aj o zodpovednom pracovníkovi, ktorý bude zodpovedný za komunikáciu s úradmi.
K žiadosti je potrebné priložiť:
- Originál alebo overená kópia výpisu z Obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie, kde je žiadateľ evidovaný.
- Doklad o vlastníctve priestorov (originál alebo overená fotokópia listu vlastníctva, resp. nájomná zmluva).
- Doklad, že priestory sú skolaudované na predmetný účel. Vždy musí ísť o nebytový priestor, ktorý je určený na daný účel.
- Charakteristika pracovného miesta, v ktorej je potrebné uviesť popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia ako aj pracovných podmienok vytvorených pre občana so zdravotným postihnutím.
- Ku každému jednému zamestnancovi, ktorý bude na danom pracovisku pracovať, je potrebný doklad Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva invalidita, resp. jej miera, a posudok lekára, že uchádzač môže vykonávať predmetnú prácu.
Ciele chránených dielní a pracovísk
Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.