Rehabilitácia je komplexný proces zotavovania sa pacienta, ktorého sa zúčastňujú lekári z rôznych oblastí - fyzioterapeuti, maséri, ergoterapeuti, psychológovia, logopédi. Lekárska rehabilitácia je komplex liečebných a preventívnych opatrení zameraných na maximálnu možnú obnovu stratených schopností pacienta po rôznych chorobách. Zohráva dôležitú úlohu, najmä v oblasti neurochirurgie, kde pacient po závažnej chorobe a traume stráca najdôležitejšie zručnosti a schopnosti. Po traumatických úrazoch, komplikovaných operáciách je preto dôležitou súčasťou procesu zotavovania lekárska rehabilitácia. Cieľom rehabilitácie je zlepšiť fyzický i psychický stav pacienta. Výsledkom je komplexná rehabilitácia, ktorá umožňuje pacientovi úplné či čiastočné zotavenie. Úspech rehabilitácie závisí aj od samotného prístupu pacienta. Stojí za to poznamenať, že rehabilitačný proces je založený na stimulácii sebavedomia pacienta dosahovaním stanovených cieľov.
Rehabilitácia je proces, ktorý má za cieľ obnoviť alebo zlepšiť funkčné schopnosti jednotlivca po chorobe, zranení alebo operácii. Existujú dva hlavné typy rehabilitácie: aktívna a pasívna. Každý z nich má svoje vlastné metódy, výhody a indikácie. Tento článok sa zaoberá rozdielmi medzi aktívnou a pasívnou rehabilitáciou, ako aj špecifickými technikami a aplikáciami.
Rehabilitácia je komplexný proces, ktorého cieľom je zlepšenie celkového stavu jedinca, minimalizácie zdravotného deficitu a znovu-zaradenie pacienta do pracovného i bežného života. Komplexnosť rehabilitačného procesu je daná telesnou (fyzickou), duševnou (psychickou) a sociálno-pracovnou opaterou jedinca. Jednotlivé druhy rehabilitácie zahŕňajú liečebnú, pracovnú, sociálnu a výchovnú rehabilitáciu.
Čo je to rehabilitácia a rehabilitačný proces?
Rehabilitácia je vzájomne poprepájaný cielený proces. Jeho primárnym cieľom je minimalizácia negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia - či už akútneho alebo chronického. Základným pilierom rehabilitačného procesu je liečebná rehabilitácia, no v rámci komplexnosti je veľmi dôležitá i pracovná, sociálna či výchovná rehabilitačná zložka.
Liečebná rehabilitácia
Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia patria k základným zdravotníckym oborom so zameraním na diagnostiku, liečbu a prevenciu zdravotných porúch s cieľom obnovy duševného i telesného zdravia. Liečebná rehabilitácia je súbor diagnostických, terapeutických a edukačných opatrení s cieľom maximálneho zlepšenia zdravotného stavu pacienta. Základnou zložkou liečebnej rehabilitácie je fyzioterapia. Fyzioterapia je zdravotnícky obor, ktorý sa zaoberá diagnostikou, liečbou a prevenciou pohybového aparátu človeka. Využíva najmä liečebnú telesnú výchovu, manuálne techniky, postupy, metódy a fyzikálnu terapiu.
Metódy fyzioterapie v rámci liečebnej rehabilitácie
- Liečebná telesná výchova (aktívna i pasívna kinezioterapia)
- Terapeutické postupy (mäkké, mobilizačné a manipulačné techniky)
- Komplexné metódy a koncepty (Mojžišovej metóda, SM systém, Klappovo lezenie, Brůgger koncept a iné)
- Metodiky založené na neuro-muskulárnom, nervovo-svalovom podklade (Vojtova metóda, DNS dynamicko neuro-muskulárna stabilizácia, McKenzie metóda, SMS Senzomotorická stimulácia, PNF proprio neuro-muskulárna facilitácia a iné)
- Fyzikálna terapia (elektroterapia, magnetoterapia, hydroterapia. mechanoterapia, fototerapia a termoterapia)
Liečebná rehabilitácia je poskytovaná v rôznych zdravotníckych štátnych i súkromných zariadeniach: nemocnica, ambulancia, liečebňa, domov seniorov, rehabilitačný ústav, kúpele, lázne a iné. V niektorých prípadoch je liečebná rehabilitácia poskytovaná externe priamo v domácom prostredí pacienta. Liečebnú rehabilitáciu a fyzioterapiu vykonávajú fyzioterapeuti, vyštudovaní rehabilitační pracovníci a zdravotné sestry s nadstavbou. Rehabilitácia a fyzioterapia je poskytovaná pacientom v rámci širokého spektra diagnóz fyziatrie, ortopédie, neurológie, chirurgie, pneumológie, gynekológie, urológie a iných odvetví.
Všeobecné ciele liečebnej rehabilitácie a fyzioterapie:
- Zvýšenie svalovej sily a celkovej kondície
- Zlepšenie hrubej i jemnej motoriky
- Zlepšenie stability a koordinácie
- Obnova sebestačnosti a nezávislosti
- Eliminácia bolestivosti
- Zlepšenie pohybových stereotypov, ergonómia pohybu
- Zlepšenie psychického stavu a nálady
Pracovná rehabilitácia
Pracovná zložka rehabilitačného komplexu je činnosť, ktorej cieľom je obnova a zlepšenie poškodenej pracovnej zručnosti v dôsledku úrazu (ochorenia). Terapia prácou je odborne nazývaná ako ergoterapia. Jedná sa o zmysluplnú činnosť (prácu), ktorú pacient vykonáva a zlepšuje si tak danú pohybovú zručnosť. Ergoterapia vedie k zlepšeniu fyzického i duševného stavu a vedie pacienta k sebestačnosti (nezávislosti). Špecifická ergoterapia sa zameriava aj na presné pracovné zručnosti, ktoré bude pacient potrebovať pri návrate do pôvodnej či novej práce. Náplňou ergoterapie je i testovanie a posudzovanie stavu sebestačnosti pacienta v zmysle bežných denných aktivít, ako je jedenie, varenie, nákupy, osobná hygiena, použitie toalety, presuny z lôžka a iné.
Sociálna rehabilitácia
Sociálna zložka rehabilitačného procesu je činnosť slúžiaca na podporu pacientovej samostatnosti, sebestačnosti a maximálneho zaradenia sa spoločnosť. Cieľom je zabezpečenie dôstojného a hodnotného života s maximálnou možnou nezávislosťou na druhých osobách a adaptácie do pracovného i bežného každodenného života. Sociálna rehabilitácia je úzko prepojená s ergoterapiou. Obsahom sociálnej rehabilitácie je nácvik mobility, lokomócie, sebestačnosti, komunikácie a sociálnej adaptácie. Odbornou súčasťou sú aj terénne sociálne služby a integračné centrum. Zariaďuje opatrovateľskú činnosť a pomáha upravovať špecifické bývanie.
Výchovná (edukačná) rehabilitácia
Poslednou zložkou rehabilitačného procesu je edukačná rehabilitácia. Je úzko spojená s ostatnými zložkami rehabilitácie. Jedná sa o súbor odborných pedagogických činností a postupov s cieľom rozvoja osobnosti a vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím. Príkladom je edukácia pacienta s kardio-vaskulárnym ochorením ohľadne rizikových faktorov, životosprávy, prevencie a predchádzaniu zhoršenia ochorenia.
Aktívna vs. Pasívna Rehabilitácia
Rehabilitácia je komplexný proces, ktorý zlepšuje priebeh ochorenia, zmenšuje deficit a urýchľuje znovuzaradenie pacienta do rodinného, príp. pracovného života. Existujú dva hlavné prístupy k rehabilitácii: aktívna a pasívna.
Aktívna Rehabilitácia
Aktívna rehabilitácia zahŕňa aktívnu účasť pacienta na procese obnovy. Pacient vykonáva cvičenia a pohyby s cieľom posilniť svaly, zlepšiť rozsah pohybu a obnoviť funkciu. Princípy aktívnej rehabilitácie zahŕňajú aktívnu účasť pacienta, progresívne zaťaženie a špecifickosť cvičení. Medzi metódy aktívnej rehabilitácie patria strečing, posilňovacie cvičenia, kardiovaskulárne cvičenia a proprioceptívne cvičenia.
Jedna z nepopierateľných výhod fyzikálnych metód liečby je, že nepoužíva lieky, a preto nehrozí nebezpečenstvo vzniku alergických reakcií a nežiaducich účinkov. Problémy s ochabnutými svalmi, distrofia svalového aparátu je neľahký problém pacientov pripútaných nielen na lôžko. Medicína však pokročila aj v tejto oblasti a vďaka špeciálnym zdravotným pomôckam sa zdravotný stav vášho blízkeho môže zmeniť k lepšiemu.
Správne stanovený komplexný rehabilitačný program dokáže pomôcť pacientovi zotaviť po traumatickom alebo chirurgickom zákroku. Získa stratený pocit slobody pohybu a schopnosť komunikovať s ostatnými ľuďmi, priateľmi, rodinou a kolegami bez akýchkoľvek obmedzení.
Príklady aktívnych rehabilitačných techník
Dva efektívne cviky v jednom môžu byť použité na riešenie ľavostrannej C skoliózy. Pravou pažou pacient naťahuje stranu konkavity, zatiaľ čo ľavou pažou posilňuje stranu konvexity. Paža sa môže pohybovať po skrátenej trajektórii, podľa vertikálnej lokality výskytu skoliózy, a vrcholu skoliózy, v tomto prípade v hrudnom sektore chrbtice. Pred sťahovaním je vidieť posunuté plece od opierky dopredu (protrakcia) a hore (elevácia).
V sede na šikmej lavičke pacient drží vo vzpažení strmeňový adaptér. Trakčná záťaž pasívnej paže môže byť vyššia ako záťaž pre aktívnu pažu. Využitím vôľového úsilia a konvergentnosti m. latissimus dorsi a m. trapezius, je možné addukciou lokalizovať účinok variability výslednic síl na chrbtici v rozsahu pohybu medzi plecom a lakťom. Ďalšou špecifickou variantou, ktorou sa posúva účinok cviku kaudálne, je po stiahnutí ľavou pažou následné vzpaženie skrčmo. Vo vzpažení skrčmo je možné upažiť skrčmo. Používa sa nižšia hmotnosť ako pri samostatnom sťahovaní a vhodný adaptér.
Rozdielna vertikálna poloha prsníkov signalizuje priaznivý unilaterálny účinok cviku. Jedna paža (trakcia) sa používa zvyčajne na strane konkavity skoliotickej krivky chrbtice. Druhá paža (posilňovanie) sa používa na strane konvexity skoliotickej krivky chrbtice. Po stiahnutí je vidieť posun pleca dozadu (retrakcia). Protrakcia a retrakcia prispievajú k rotácii a derotácii chrbtice a k pohybom lopatky po rebrách (najmä rotácia).
Kombinovanú trakčnú výslednicu síl je možné získať skladaním trakčných síl oboch paží. Trakcia pravou pažou je konštantná. Pri sťahovaní a pripažovaní sa začína kladivovým držaním ruky, nasleduje pohyb pleca k lavičke s ipsilaterálnym úklonom trupu, derotáciou chrbtice externou rotáciou, pohyb lakťa k trupu so supináciou predlaktia a dorzálny výdych. Predlaktie aktívnej paže, ktorú používame na sťahovanie, vždy smeruje v osi lanka, zápästie neohýbame, ale ani neprehýbame. Platí to pri každom uhle, ktorý zviera predlaktie s ramenom. Ďalším dôležitým bodom správnej techniky je trajektória ruky - pri ťahaní nesmeruje ruka k trupu, ale od trupu (extrarotácia v ramennom kĺbe).
Najslabšia poloha na začatie trakčného sťahovania, krčenia paží, je, keď je predlaktie rovné. Ak rovnaké cvičenie začneme s mierne pokrčeným lakťom, môžeme zdvihnúť väčšiu váhu. Skrátené pohyby prispievajú ku skráteniu aktivovaných svalových partií. Rýchly protipohyb vytvára účinnejšie sily ako pomalý pohyb.
Ďalším zaujímavým cvikom je sťahovanie jednoručne v sede na šikmej lavičke - sedíme medzi protismernými kladkami. Cvik je bezpečný, pacient má uvoľnenú, ale popritom fixovanú chrbticu. V prípade potreby mu môže terapeut fixovať spredu panvu. Pacient začína zo vzpaženia - paža s lankom kladky udržujú smer uhla opierky lavičky. Po kladivovom (neutrálnom) uchopení adaptéra sa nechá pacient vytiahnuť (laterálne natiahnutie trupu od panvy po ramenný kĺb) a nadýchne sa do hrudníka na ipsilaterálnej strane.
Cvičením je možné odstraňovať nerovnováhu v zaťažení bránice, ďalších dýchacích svalov a pľúc. Pacient pokračuje pohybom pleca dole (depresia) a prvým ipsilaterálnym úklonom trupu, pripája lakeť (supinácia predlaktia - vonkajšia rotácia, znižujeme riziko bolesti v ramennom kĺbe) a vydychuje príslušnou dorzálnou stranou sťahovaním rebier pod lopatkou so súčasným druhým ipsilaterálnym ohnutím trupu. Lakeť neposúvame za opierku lavičky, pretože by sme rotáciou hlavice ramennej kosti nežiaduco zvyšovali aktivitu horného lichobežníkového svalu.
Efektívne cvičenie v sede bokom medzi protismernými kladkami - horizontálnym posúvaním sedu (lavičky) a vertikálne bežcov na kladkách dosahujeme potrebnú uhlovú variabilitu lokalizovaného účinku na chrbtici + rozsah pohybu aktívnej paže. Lokalizovaný koncentrovaný účinok vertikálne-bočných trakčných síl do vrcholu hrudnej krivky pravostrannej skoliózy je znázornený žltou šípkou. Pohyb pravej paže je stanovený v krátkej trajektórii, aby dochádzalo k presne lokalizovanému účinku redukcie na vrchole zakrivenia.
Indikácie pre aktívnu rehabilitáciu
- Po operáciách kĺbov a kostí
- Pri svalovej slabosti alebo atrofii
- Na zlepšenie rozsahu pohybu
- Pri chronickej bolesti
- Po neurologických ochoreniach (napr. po mozgovej príhode)
Pasívna Rehabilitácia
Pasívna rehabilitácia zahŕňa techniky, pri ktorých terapeut alebo zariadenie vykonáva pohyby alebo manipulácie na tele pacienta bez aktívnej účasti pacienta. Princípy pasívnej rehabilitácie zahŕňajú externú asistenciu, zníženie bolesti a zápalu a zlepšenie cirkulácie. Medzi metódy pasívnej rehabilitácie patria masáže, mobilizácia kĺbov, trakcia, elektroterapia, ultrazvuk a aplikácia tepla a chladu.
Pasívna rehabilitácia môže byť použitá na prípravu tela na aktívnu rehabilitáciu, zmiernenie bolesti a zápalu a zlepšenie cirkulácie. Aktívna rehabilitácia potom môže byť použitá na posilnenie svalov, zlepšenie rozsahu pohybu a obnovenie funkcie.
Pasívny tréning je proces, kde terapeut pôsobí ako „liečiteľ“ a pacient je len chorý človek, ktorý sa pasívne lieči. Pacient je ako nástroj, ktorý treba opraviť. Terapeut sa zameriava na „napätie“ a „uvoľnenie“ končatín a cieľom je znížiť statické svalové napätie. Proces liečby je mechanizovaný a nevyžaduje prácu mozgu. Pacient je pod kontrolou terapeuta. Okamžitý „účinok“ je dobrý, ale má malý vplyv na podporu motorických funkcií, zlepšenie motorických schopností a zníženie posturálneho napätia, čo môže viesť k dlhodobej strate motorickej funkcie a schopnosti cvičiť.
Príklady pasívnych rehabilitačných techník
V rámci pasívnej rehabilitácie sa využívajú rôzne testy a procedúry. Napríklad Steinmanov test slúži na diagnostiku lézií menisku. Vyšetrenie manžety rotátorov hodnotí funkciu svalov ramenného kĺbu. Testy na stabilitu väzov, Tinelov príznak a test na tenisový lakeť slúžia na diagnostiku problémov s nervami a šľachami.
Allenov test zisťuje prekrvenie a. ulnaris a a. radialis. Adsonov test slúži k diagnostike tlaku na arteria subclavia.
Prístrojové vybavenie telocvične zahŕňa motodlahy pre pasívny pohyb horných a dolných končatín, ako aj Motomed - Thera trainer TIGO pre aktívny alebo pasívny tréning.
Rehabilitácia pri Špecifických Ochoreniach
Rehabilitácia pri skolióze
Skolióza je zakrivenie chrbtice, ktoré môže spôsobiť bolesť a obmedzenie pohybu. Rehabilitácia pri skolióze často zahŕňa kombináciu aktívnych a pasívnych techník zameraných na korekciu zakrivenia, posilnenie svalstva a zlepšenie držania tela.
Rehabilitácia pri skleróze multiplex (SM)
Sclerosis multiplex je primárne zápalové ochorenie centrálneho nervového systému. Cieľom rehabilitácie pri SM je prevencia sekundárnych poškodení, zníženie hyperaktivity napínacieho reflexu a odstránenie ataxie pomocou Frenkelových cvičení. Pacienti sú často rozdelení do funkčných skupín podľa stupňa postihnutia, pričom cvičenia sú prispôsobené ich individuálnym potrebám.
Špecializované Rehabilitačné Centra
Na Slovensku existujú špecializované zariadenia, ktoré poskytujú komplexnú rehabilitačnú starostlivosť. Napríklad Špecializovaná nemocnica v odbore fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie sv. Michala v Číži sa zameriava na neurorehabilitáciu pacientov po cievnych mozgových príhodách, po úrazoch a operáciách pohybového aparátu. Nemocnica využíva tradičné skúsenosti z balneorehabilitácie v kombinácii s modernou technológiou a multidisciplinárnym tímom odborníkov.
V rámci pobytu sú poskytované aj diétna poradňa, predpis kompenzačných pomôcok a edukácia pacienta a jeho rodinných príslušníkov. Možné je aj pokračovanie rehabilitácie v kúpeľnom zariadení.
Kedy Zvoliť Aktívnu a Kedy Pasívnu Rehabilitáciu?
Vo všeobecnosti platí, že aktívna rehabilitácia je preferovaná, pretože podporuje dlhodobé zlepšenie funkcií a sebestačnosti pacienta. Pasívna rehabilitácia má svoje miesto pri zmierňovaní bolesti, zápalu, zlepšení cirkulácie a pri príprave tela na aktívnejší prístup. V mnohých prípadoch sa aktívna a pasívna rehabilitácia vhodne dopĺňajú.
Pre dosiahnutie optimálnych výsledkov je kľúčové individuálne posúdenie stavu pacienta lekárom a zostavenie personalizovaného rehabilitačného plánu. Správne nastavenie potréningovej regenerácie je rovnako dôležité ako samotný tréning.
tags: #rehabilitacia #aktivna #a #pasivna