Podpora najmenej rozvinutých okresov na Slovensku je kľúčová pre zníženie regionálnych rozdielov a zlepšenie kvality života obyvateľov. Jedným z nástrojov tejto podpory je regionálny príspevok, ktorý spravuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), predtým Úrad podpredsedu vlády pre investície. Avšak, ako ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ), tento systém podpory má svoje nedostatky a neprináša očakávané výsledky.
Kontext problému: Najmenej rozvinuté okresy
Najmenej rozvinuté okresy na Slovensku sa potýkajú s vysokou mierou nezamestnanosti, nedostatkom investícií a podnikateľských aktivít. Dôsledkom tejto situácie je odchod mladých ľudí za prácou do iných častí Slovenska. V roku 2015 bol prijatý zákon o podpore Najmenej rozvinutých okresov (NRO) s cieľom zlepšiť situáciu v týchto regiónoch. Na Slovensku bolo takto definovaných 20 okresov s viac ako 13 % mierou evidovanej nezamestnanosti. Vláda na základe akčných plánov ponúkla týmto okresom možnosť zvýhodneného čerpania eurofondov, výhodnejšie podmienky pre investičné stimuly či možnosť čerpať regionálny príspevok.
Zistenia NKÚ: Neefektívna pomoc a byrokracia
Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) konštatuje, že podpora štátu prostredníctvom regionálneho príspevku najmenej rozvinutým okresom nepomáha. Kontrolóri NKÚ sa zamerali na proces poskytovania regionálneho finančného príspevku okresom, ktorý zastrešuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI, predtým úrad podpredsedu vlády pre investície). Výsledky kontroly poukazujú na to, že nástroje štátu na podporu týchto regiónov nie sú dostatočne efektívne a účinné. Proces tvorby a schvaľovania projektov je netransparentný, byrokratický a zdĺhavý. Uvedené závery vyplývajú z kontroly vykonanej v roku 2020, ktorá sa zamerala na napĺňanie cieľov definovaných v zákone o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Prečo je Česká republika stále tak naviazaná na Slovensko?!
Rozdelenie financií a ich dopad
Vláda Slovenskej republiky rozdelila za posledných päť rokov dvadsiatim okresom viac ako 62 miliónov eur. Napriek tejto finančnej injekcii sa však nepodarilo dosiahnuť udržateľný rast zamestnanosti v týchto regiónoch. Podľa predsedu NKÚ Karola Mitríka, okresy z týchto zdrojov riešili predovšetkým kritickú situáciu zanedbanej infraštruktúry, namiesto realizácie projektov, ktoré by aktívne podporovali vytváranie pracovných miest.
Tabuľka 1: Prehľad finančnej podpory a jej výsledkov
| Ukazovateľ | Hodnota | Poznámka |
|---|---|---|
| Celková suma príspevkov | > 62 mil. eur | Rozdelených 20 okresom za 5 rokov |
| Využité prostriedky | ~ 62 mil. eur | Z alokovaných 74 mil. eur |
| Podporené projekty pre pracovné miesta | 34 mil. eur | Pre vytvorenie 1700 pracovných miest |
| Náklady na jedno pracovné miesto | 20 tisíc eur | V priemere |
Príčiny neefektívnosti
Dôvodom tohto stavu je predovšetkým fakt, že štát nestanovil záväzné a merateľné kritériá pre prideľovanie príspevkov. V zložitom procese schvaľovania boli odsúhlasené aj projekty, ktoré od začiatku nepočítali s aktívnou podporou zamestnanosti. Závažným nedostatkom bolo, že pre poskytnutie regionálneho príspevku neboli stanovené žiadne merateľné ukazovatele, dokonca ani povinnosť vytvoriť minimálny počet pracovných miest. Takto bolo zazmluvnených až 40 % projektov v objeme 23 mil. eur.
Byrokratický systém a jeho dôsledky
„Systém podpory chudobných regiónov hodnotíme ako byrokratický. V procesoch boli mojimi kolegami identifikované riziká spojené s nedodržiavaním princípov transparentnosti. Zložité a často aj zdĺhavé rozhodovanie okresných úradov až po vládu sa nakoniec negatívne premietlo do skutočnosti, že potenciálni prijímatelia dokázali využiť len necelých 62 z alokovaných 74 miliónov eur,“ konštatuje predseda NKÚ Karol Mitrík.
Pasívne nástroje a ich vplyv
Namiesto aktívnej pomoci štátu najmenej rozvinutým okresom prevažovali pasívne nástroje v podobe poskytovania príspevkov, ktoré primárne neriešili výzvy trhu práce, podpory zamestnanosti a s tým previazaný sociálno-ekonomický rast regiónu. Z prvých 12 okresov zapísaných do zoznamu problematických regiónov až jedenásť zostáva aj po piatich rokoch v kategórii najmenej rozvinutého okresu. Prax ukázala, že aplikácia tohto zákona a poskytnutá finančná pomoc nenaplnili ciele zamerané na podporu vzniku a udržania pracovných miest.
Otázna účelnosť vynaložených prostriedkov
NKÚ nepovažuje za účelné a hospodárne použitie štátnych financií financovanie chýbajúcej infraštruktúry, riešenie dlhodobo zanedbaných investičných aktivít miestnej samosprávy, nákup traktora, rozšírenie čističky odpadových vôd či výmenu zastaranej výrobnej technológie v súkromnej spoločnosti cez regionálny príspevok. Akokoľvek bola takáto snaha z pohľadu menej rozvinutých regiónov legitímna, riešenie zamestnanosti cez napr. nákup traktora, rozšírenie čističky odpadových vôd či výmenou zastaranej výrobnej technológie v súkromnej spoločnosti nepovažuje NKÚ za účelné a hospodárne použitie štátnych financií.
Komplikovaný a netransparentný systém
NKÚ považuje systém poskytovania príspevku pre okresy za komplikovaný, byrokratický, zdĺhavý a vyvolávajúci pochybnosti aj o transparentnosti. Výzvy boli zverejňované veľmi neprehľadným a často skrytým spôsobom v podstránkach okresných úradov v rámci webového sídla ministerstva vnútra. Vo výzvach chýbali aj transparentné kritériá. Žiadateľ tak nevedel, aké záväzné podmienky má splniť, na čo sa má sústrediť, aby bol jeho projekt úspešný, ani akú výšku finančného príspevku môže očakávať.
Porovnanie s nepodporenými okresmi
Národná autorita pre oblasť externej kontroly porovnala vývoj v okresoch podporených vládou so situáciou v susediacich okresoch. Na základe získaných dát konštatuje, že nepodporené okresy napredovali rýchlejšie a zaznamenali hospodársky rast a zvýšenie kvality života aj bez pomoci štátu.
Odporúčania NKÚ
Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), aby zjednodušilo celý proces prideľovania príspevkov. Aktívne využívanie informačných systémov štátu by zároveň znížilo administratívnu záťaž a zjednodušilo manažment procesov. Predseda K. Mitrík zaslal výsledky kontroly na prerokovanie poslancom parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorým zároveň odporúča, aby zaviazali MIRRI spracovať komplexnú analýzu uvedeného zákona.
Prideľovanie dotácií z Plánu obnovy a odolnosti SR a podozrenia z manipulácie
Opozícia tvrdí, že pri dotáciách na úrade podpredsedu vlády pre Plán obnovy a odolnosti SR manipulovali. Prideľovanie dotácií na biotechnológie, robotiku a automatizáciu z plánu obnovy preveruje polícia. Opoziční poslanci žiadajú zverejnenie príslušných dokumentov. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD), ktorý je dočasne poverený vedením rezortu, to však odmieta. Zdôvodnil to pokračujúcim vyšetrovaním.
„Peniaze z týchto výziev mali ísť donorom a sponzorom strany Hlas, čo je absolútne neprijateľné. Žiadali sme podpredsedu vlády Druckera, aby zverejnil kompletnú dokumentáciu,“ uviedol poslanec Národnej rady (NR) SR Ján Hargaš (PS). „Konštatujem, že na rokovaní výboru nie je prítomný potrebný počet poslancov,“ povedal podpredseda Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj Igor Janckulík (KDH). „Som za, keby sa to odtajnilo, ale ak sú dôvody, tak to musia povedať predstavitelia vlády,“ reagoval člen Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj Roman Malatinec (nezaradený).
Informácie od anonyma a policajné vyšetrovanie
Ján Hargaš dodal, že vecou sa zaoberá polícia. Tvrdí, že pri dotáciách na úrade manipulovali s prideľovaním hodnotiteľov k jednotlivým projektom. Informácie o manipuláciách opozičným poslancom poskytol anonym z prostredia úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy. „Ďalšie listinné dôkazy sme priložili k trestnému oznámeniu,“ dodal Hargaš.
„Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru sa zaoberá trestným oznámením, ktoré sa týka pridelenia dotácie z Úradu podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku,“ potvrdil hovorca Prezídia Policajného zboru SR Roman Hájek. Vypísané a nakoniec pridelené boli v období, keď úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy riadil nominant strany Hlas, Peter Kmec. Ten sa k situácii odmietol vyjadriť.
„Pán Kmec sa k tomuto nebude vyjadrovať, keďže nemá informácie k prebiehajúcim vyšetrovaniam,“ uviedla hovorkyňa strany Hlas-SD Michaela Eliášová. Peter Kmec už v minulosti čelil kritike za prideľovanie dotácií z plánu obnovy. Z pozície preto aj odstúpil.
Strategické plánovanie štátu a koordinácia rezortov
Informačný seminár k strategickému plánovaniu štátu, ktorý sa uskutočnil 22. januára, priniesol jasný konsenzus: kľúčové dokumenty Slovenskej republiky musia vznikať v úzkej medzirezortnej spolupráci. Cieľom iniciatívy je odstrániť doterajšiu fragmentáciu, kedy rezorty často pripravovali strategické dokumenty izolovane. Tento prístup v minulosti zvyšoval administratívnu záťaž a brzdil efektívne investovanie verejných zdrojov. Seminár zároveň otvoril sériu rezortných informačných stretnutí. Koordinácia a prepojenosť sú nevyhnutným predpokladom pre dlhodobo udržateľný rozvoj Slovenska. Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku oznamuje, že v rámci Schémy štátnej pomoci na podporu znalostnej ekonomiky, výskumu, vývoja a inovácií poskytuje dotácie zamerané na podporu podnikateľských subjektov pri iniciovaní a realizácii projektov, rozvoji strategických partnerstiev a vytváraní konzorcií. Pri poskytovaní dotácií sa zohľadňujú dopytovo orientované potreby trhu, pričom financované projekty musia reflektovať aktuálne výzvy a požiadavky hospodárskeho prostredia.
tags: #regionalny #prispevok #z #uradu #podpredsedu #vlady