Sociálny dopad dohôd o voľnom obchode

Dohody o voľnom obchode sú v kontexte globalizácie a medzinárodnej ekonomickej spolupráce čoraz viac diskutovanou témou. Tieto dohody majú potenciál priniesť značné ekonomické výhody, ale zároveň vyvolávajú obavy o ich sociálny dopad na jednotlivé krajiny, vrátane Slovenska.

Čo sú dohody o voľnom obchode?

Dohody o voľnom obchode sú kľúčovou súčasťou obchodnej politiky EÚ, pretože sú hlavným motorom hospodárskeho rastu. Nie je to však len o clách. Môže to byť aj o investíciách a o tom, ako riešiť spory týkajúce sa investícií, napríklad keď sa spoločnosť domnieva, že rozhodnutie vlády inej krajiny ovplyvňuje jej investície v tejto krajine.

Obchodné dohody môžu zabezpečiť, aby bola kvalita dovážaných výrobkov rovnaká ako kvalita výrobkov vyrobených v EÚ. EÚ napríklad zakázala používanie niektorých hormónov v chove hovädzieho dobytka zo zdravotných dôvodov. Dohody môžu tiež chrániť tradičné európske potravinárske výrobky tým, že ukladajú krajinám povinnosť uznávať „zemepisné označenia“. To znamená, že nemôžete používať určité názvy alebo popisy pre svoj výrobok, pokiaľ nebol vyrobený v danom regióne a podľa tradície spojenej s týmito názvami alebo popismi. EÚ využíva svoje obchodné dohody aj na propagáciu európskych hodnôt.

Existujú obavy, že obchodné dohody môžu viesť k strate pracovných miest v niektorých odvetviach v dôsledku zvýšenej konkurencie alebo že môžu poškodiť poľnohospodársky sektor EÚ prostredníctvom nekalej konkurencie, napríklad oslabením noriem kvality výroby potravín.

Dohody o voľnom obchode uzatvorené Európskou úniou

EÚ má viac ako 40 rôznych dohôd s viac ako 70 krajinami. V roku 2024 bola EÚ druhým najväčším vývozcom tovaru na svete (14 %) po Číne (18 %), ale pred USA (10 %). Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009 si obchodné dohody vyžadujú súhlas Parlamentu, aby mohli nadobudnúť platnosť. Poslanci EP môžu požiadať Súdny dvor Európskej únie o stanovisko k právnemu základu obchodných dohôd. Parlament tiež už preukázal, že v prípade vážnych obáv nebude váhať využiť svoje právo veta. Niektoré obchodné dohody môžu byť úplne uzavreté až po tom, ako ich ratifikujú a podpíšu aj členské štáty.

Komisia potom v mene EÚ rokuje s obchodným partnerom na základe poverenia udeleného Radou. Po ukončení rokovaní Komisia dohodu uverejní a predloží ju Rade a Európskemu parlamentu.

Aktuálne a plánované dohody EÚ

Medzi najvýznamnejšie dohody o voľnom obchode uzatvorené Európskou úniou patria:

• Kanada: Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA) predbežne nadobudla platnosť v roku 2017, čo znamená, že väčšina dohody sa teraz uplatňuje.
• Singapur: Európska únia a Singapur podpísali dohodu o voľnom obchode (EUSFTA) a dohodu o ochrane investícií (EUSIPA).
• Vietnam: Európska únia a Vietnam podpísali 30. júna 2019 obchodnú dohodu a dohodu o ochrane investícií. Obchodná dohoda nadobudla platnosť 1. augusta 2020. Dohoda o ochrane investícií nadobudne platnosť po ratifikácii všetkými členskými štátmi EÚ. Vietnam je po Singapure druhým najväčším obchodným partnerom EÚ v Združení krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN). Medzi hlavné výrobky dovážané z Vietnamu patria telekomunikačné zariadenia, odevy a potravinárske výrobky. Odstránenie ciel - Obchodná dohoda medzi EÚ a Vietnamom odstráni viac ako 99% všetkých ciel, zvyšok bude odstránený čiastočne formou colných kvót s nulovým clom. Od dátumu vykonávania dohody sa zruší až 65 % ciel, ktoré Vietnam uplatňuje. Zvyšok sa postupne odstráni počas 10-ročného obdobia. Clá EÚ na dovoz z Vietnamu budú postupne odstránené počas 7-ročného prechodného obdobia. Tento asymetrický prístup zohľadňuje skutočnosť, že Vietnam je rozvojovou krajinou. Napr. takmer všetky stroje a zariadenia vyvážané z EÚ do Vietnamu budú mať bezcolný prístup, zvyšok ciel sa odstráni po 5 rokoch. Súčasné clá sú až 35%. U motoriek s motormi väčšími ako 150 cm3 sa clo úplne odstráni po 7 rokoch (súčasné clo je 75%). Automobily budú bez cla po 7 rokoch (súčasné clá až 32%). Dovoz niektorých citlivých poľnohospodárskych výrobkov z Vietnamu do EÚ je obmedzený kvótami (ryža, kukurica cukrová, cesnak, huby, vajcia, cukor a výrobky s vysokým obsahom cukru, maniokový škrob, iné modifikované škroby, etanol, surimi a konzervovaný tuniak). Zníženie necolných prekážok obchodu - Vietnam sa zaviazal vo väčšej miere používať medzinárodné štandardy pri navrhovaní svojich technických noriem/nariadení. Dohoda obsahuje aj kapitolu o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach s cieľom uľahčiť obchod s rastlinnými a živočíšnymi produktmi. Je dôležité, že Vietnam uzná EÚ ako jeden subjekt na účely povoľovania nášho vývozu zvierat a rastlín. Verejné obstarávanie - Spoločnosti z EÚ sa budú môcť uchádzať o verejné zákazky vietnamských ministerstiev a dôležitých štátnych podnikov, ako aj dvoch najväčších vietnamských miest - Hanoja a Hočiminovho mesta. Ochrana európskych zemepisných označení - 169 európskych zemepisných označení bude chránených na vietnamskom trhu. Obchod so službami - dohoda zlepšuje prístup na trh pre spoločnosti z EÚ, ktoré poskytujú služby.
• Čile: Dočasná obchodná dohoda ("ITA") medzi EÚ a Čile nadobudla platnosť 1. februára 2025. Modernizovaná dohoda medzi EÚ a Čile sa skladá z dvoch paralelných právnych nástrojov: Pokročilej rámcovej dohody ("AFA") a dočasnej obchodnej dohody (ITA). ITA nadobudla platnosť 1. februára 2025. AFA nadobudne platnosť po tom, čo všetky členské štáty EÚ ukončia svoje príslušné ratifikačné procesy. Poslednou dohodou schválenou Parlamentom bola dohoda s Čile z 29. februára 2024, ktorou sa aktualizuje existujúca dohoda. Aktualizácia umožňuje bezcolný prístup pre približne 99,9 % vývozu EÚ. Očakáva sa, že to zvýši vývoz EÚ až o 4,5 miliardy EUR. EÚ zároveň získa ľahší prístup k dôležitým surovinám, ako je lítium a meď.
• India: EÚ a India oznámili 27. januára 2026 uzavretie významnej obchodnej dohody. Tá umožní voľný obchod medzi EÚ a Indiou, najľudnatejšou krajinou sveta. Dohoda tiež odstraňuje alebo znižuje clá a poplatky v mnohých odvetviach. Rámec mobility zároveň uľahčí odborníkom cestovanie medzi Indiou a EÚ v rámci krátkodobých pracovných pobytov. Pred oficiálnym podpísaním dohoda prejde procesom právnej revízie.
• Mercosur: V januári 2026 bola podpísaná dohoda s krajinami Mercosuru (hospodársky blok Brazílie, Argentíny, Paraguaja a Uruguaja). Táto dohoda podlieha schváleniu Radou a Európskym parlamentom. Mercosur je veľkým trhom pre vývoz z EÚ a doteraz bol jediným významným obchodným partnerom v Latinskej Amerike, s ktorým EÚ nemala preferenčnú obchodnú dohodu. EÚ je druhým najväčším obchodným partnerom Mercosuru v oblasti tovaru po Číne a pred Spojenými štátmi. EÚ v roku 2023 predstavovala 16,9 % celkového obchodu Mercosuru. Mercosur je desiatym najväčším obchodným partnerom EÚ v oblasti tovaru. Vysoké tarify Mercosuru spôsobujú, že európske produkty v Mercosure sú drahšie. Dohodou sa odstránia dovozné clá na viac ako 91 % tovaru EÚ vyvážaného do Mercosuru. Očakáva sa, že v týchto odvetviach dôjde aj k najväčšiemu nárastu vývozu EÚ do Mercosuru; motorové vozidlá (20,7 miliardy EUR alebo + 200 %), stroje (5,4 miliardy EUR alebo + 35 %) a chemikálie (4,8 miliardy EUR alebo + 50 %). Odstránením týchto ciel dohoda s Mercosurom uľahčí európskym firmám vývoz do krajín Mercosuru.
• Mexiko: V januári 2025 Európska komisia oznámila uzavretie rokovaní s Mexikom o aktualizácii obchodnej časti globálnej dohody. Na základe tejto dohody Mexiko zruší takmer všetky clá na výrobky z EÚ, aby boli v Mexiku konkurencieschopnejšie a atraktívnejšie pre mexických spotrebiteľov. Očakáva sa, že „modernizovaná globálna dohoda“ bude podpísaná vo februári.

Dohody so Spojeným kráľovstvom a Čínou

• Spojené kráľovstvo: EÚ a Spojené kráľovstvo majú dohodu o obchode a spolupráci, v ktorej sú stanovené podmienky obchodu, ako napríklad nulové kvóty a clá, ako aj pravidlá spravodlivej hospodárskej súťaže. Tá nadobudla platnosť 1. januára 2021. Dohoda upravuje komplexne vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, ako aj ďalšie oblasti spolupráce, vrátane sociálneho zabezpečenia. Protokol o sociálnom zabezpečení, ktorý je platný 15 rokov (do 31. decembra 2035), upravuje niekoľko opatrení na ochranu práv v oblasti sociálneho zabezpečenia pre osoby, ktoré migrujú medzi Spojeným kráľovstvom a členskými štátmi EÚ od 1. januára 2021.
• Čína: V súčasnosti neprebiehajú žiadne rokovania o voľnom obchode s Čínou. V roku 2020 dosiahli EÚ a Čína dohodu o zemepisných označeniach a v zásade uzavreli rokovania o komplexnej dohode o investíciách. Po tom, ako Peking v roku 2021 uvalil sankcie na viacerých európskych úradníkov, expertné skupiny a akademikov, Európsky parlament odmietol pokračovať v rokovaniach o komplexnej dohode o investíciách.

Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP)

Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo TTIP, známe aj ako Transatlantická zóna voľného obchodu, budí vášne na celom svete. Politici a ekonómovia sa nevedia zhodnúť na tom, či prinesie viac výhod, alebo naopak nevýhod. Zmluva by mala podľa odhadov priniesť ekonomike štátov EÚ 120 miliárd eur, 90 miliárd tej americkej a zvyšku sveta 100 miliárd eur. TTIP ale vyčítajú to, že posilní pozíciu nadnárodných korporácií, obmedzí demokraciu a sťaží úlohu národných vlád pri regulácii trhu v prospech občanov.

Pozitíva TTIP:

• Obchod je zdrojom bohatstva už od staroveku. Každé jeho uvoľnenie znamená väčšie príležitosti pre výrobcov aj spotrebiteľov.
• Celkové prínosy tejto dohody pre spotrebiteľov sú mnohonásobne vyššie, než straty niektorých málo špecifických subjektov. Pre dominantné odvetvia slovenského priemyslu by TTIP bola nepochybne prínosom. Rovnako aj pre rozvoj úspešných a konkurencieschopných firiem - z pohľadu ich obratu, ako aj zamestnanosti.
• Užšie prepojenie vzájomného obchodu a investícií prinesie nový impulz pre rast ekonomík a tvorbu pracovných miest na oboch stranách Atlantiku.
• Prispeje k zrýchleniu ekonomického rastu a zlepšeniu zamestnanosti na oboch stranách Atlantiku. Vytvorí sa bezbariérový trh s veľkosťou 820 miliónov spotrebiteľov, pričom sa odstránia aj mnohé regulácie, ktoré delia USA a EÚ a budú harmonizované rôzne štandardy. Podľa prepočtov Európskej komisie by to mohlo EÚ priniesť okolo 200 miliárd pridanej hodnoty, čo je v prepočte 545 eur na obyvateľa.

Negatíva TTIP:

• Pre sektory, ktoré sú rôznymi clami a inými prekážkami obchodu chránené pred konkurenciou, liberalizácia obchodu znamená problém. Zvlášť citlivým je v tomto smere sektor poľnohospodárstva.
• Dohoda podľa mňa prinesie opäť nejaké regulácie a napokon i obmedzenia. Voľný obchod sa dá totižto urobiť jednoducho. Vyhlásením, že všetko, čo je o.k. v USA bude aj v EÚ a naopak.
• Na uvoľnenie obchodu nepotrebujete roky trvajúce rozhovory ani tisíc stranové dokumenty - stačí odstrániť vybudované prekážky. TTIP na jednej strane trocha uvoľní obchod, na strane druhej naň položí obrovskú konštrukciu transatlantických regulácií.
• Na strane verejnosti panujú obavy týkajúce sa do istej miery straty suverenity a nutnosti podriadiť sa. Isté však je, že v každom, nielen obchodnom vzťahu, je potrebné si nastaviť podmienky fungovania tohto spojenia tak, aby boli vyhovujúce pre všetkých zúčastnených.

Ako TTIP pomôže Slovensku?

Slovensko bude z TTIP profitovať. Prínosy liberalizácie obchodu sú zvlášť významné pre proexportne orientovanú ekonomiku akou je práve slovenská. Podľa odhadov Podnikateľskej Aliancie Slovenska (PAS), v prípade úplnej liberalizácie obchodu medzi USA a EÚ sa pre slovenskú ekonomiku očakáva nárast zahraničného obchodu okolo troch percent a vytvorenie takmer 30 tisíc nových pracovných miest.

Z obchodu profitujú vždy obe strany, inak by sa neuskutočnil. Kto zažil administratívne peklo preclenia balíka z USA, isto ocení každé zlepšenie.

Profitovať by z toho mohla aj malá, otvorená, proexportne orientovaná ekonomika Slovenska. Pre malé a stredné podniky môže byť aktuálne náročné realizovať obchod s partnermi spoza druhej strany Atlantiku. TTIP by mohla pomôcť znížiť jednak náklady pri vstupe na americký trh, ale aj znížiť byrokraciu prostredníctvom harmonizácie jednotlivých rozdielov. Zjednodušenie vstupu na tento trh a možnosť realizácie obchodov by sa mohla podpísať pod rast obratu jednotlivých firiem, čo by následne mohlo viesť k rastu ich produkcie a tak aj zamestnanosti. To je pozitívom pre celé naše hospodárstvo.

Mohlo by. Pokiaľ sa dojednajú slobodnejšie podmienky obchodu, môže to mať dopad napr. na zníženie cien pre spotrebiteľov, pre niektoré naše firmy to môže tiež znamenať nové objednávky a pre tie ďalšie by to mohlo priniesť pozitíva sprostredkovane; vo forme vyšších dodávok našim hlavným obchodným partnerom. Samozrejme pokiaľ budú podmienky v TTIP nezmyselné, nič z toho nenastane. Ak nie, nemá zmysel, resp. jeho dopady nebudú žiadne. Ak áno, bude to nejaký krok k vpred.

Dohoda CETA medzi EÚ a Kanadou

Dohoda CETA by mala poriadne zvýšiť obchodovanie medzi krajinami Európskej únie a Kanadou - obe strany odhadujú, že to bude až o 12 miliárd eur ročne, pred dvoma rokmi dokonca hovorili o možnom prírastku v objeme až 25 miliárd eur. Kanada je dnes 12. najvýznamnejším obchodným partnerom EÚ, ale v prípade Slovenska je to horšie. Pre nás je až 39. najvýznamnejším obchodným partnerom, do krajiny javorového lista smeruje len 0,25 percenta z nášho celkového vývozu (166 miliónov eur). Opačným smerom prišli vlani tovary za 80 miliónov eur, čo predstavuje 0,12-percentný podiel na slovenskom dovoze. Do Kanady vyvážame najmä osobné autá a ich komponenty a najviac dovážame minerálne oleje. Na Slovensko teda bude mať táto dohoda o liberalizácii obchodu najmä nepriamy vplyv: na úrovni EÚ môžu vzniknúť nové pracovné príležitosti a prísť nové investície.

Kľúčové body obchodnej dohody CETA medzi EÚ a Kanadou:

• Koniec cla: EÚ aj Kanada odstránia od prvého dňa platnosti dohody clá u približne 98 percent tarifných položiek. Clá v priemysle budú plne liberalizované, z toho viac ako 99 percent už od dátumu uplatňovania dohody. Clá v poľnohospodárstve - Kanada a EÚ na konci prechodného obdobia liberalizujú približne 93 percent položiek agrosektora.
• Koniec technických prekážok (napríklad pri obchode s autami): Obe strany sa dohodli na zlepšení spolupráce medzi regulačnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za tvorbu noriem. Vzájomne si uznajú certifikáty o zhode, takže sa zjednoduší ich udeľovanie pre širokú paletu tovarov, napríklad elektrotechniku. Kanada sa zatiaľ zaviazala uznávať 17 v Európe využívaných medzinárodných štandardov u automobilov a ďalšie budú nasledovať.
• Status quo pre citlivé oblasti: Exportéri rastlín budú mať v EÚ predvídateľnejšie prostredie, kanadský trh sa zas otvorí európskemu vínu a alkoholu. Dohoda ale nemení legislatívu EÚ v citlivých oblastiach. Ide napríklad o hormóny v mäse, geneticky modifikované organizmy a podobne.
• Ľahší prístup na pracovný trh: Vzniknú nové príležitosti pre európskych exportérov služieb najmä v kľúčových sektoroch ako finančné služby, telekomunikácie, energetika a námorné služby. Uľahčí sa dočasný pohyb zamestnancov spoločností, vytvoril sa základ pre budúce vzájomné uznávanie kvalifikácií (napríklad architekti, inžinieri, účtovníci).
• Firmy z EÚ majú šancu v kanadských tendroch: Kanada po prvý raz otvorila svoj trh s verejnými zákazkami aj na úrovni provincií, čo predstavuje jeden z významných prínosov dohody. Európske firmy teda môžu vstúpiť na takpovediac nový trh.
• Špeciálny súd pre spory investor - štát: Pre spory medzi investormi a štátom sa vytvorí stály tribunál, ktorý vymenuje EÚ a Kanada, proti jeho verdiktom sa bude dať odvolávať. EÚ dosiahla doplnenie výslovného práva štátu na reguláciu.
• Tradičné značky budú chránené aj v Kanade: Kanada zagarantovala ochranu až pre 145 geografických označení EÚ, pod ktorými sa dané najmä potravinárske výrobky predávajú na starom kontinente. Zo Slovenska je medzi nimi zahrnutý napríklad Tokaj. V Kanade sa teda pod značkami ako Roquefort bude môcť predávať len pravý francúzsky syr a pod značkou parmská šunka iba taliansky mäsový výrobok.

Sociálny dopad dohôd o voľnom obchode na Slovensko

Sociálny dopad dohôd o voľnom obchode na Slovensko je komplexná téma, ktorá si vyžaduje dôkladnú analýzu. Na jednej strane, tieto dohody môžu priniesť ekonomický rast, nové pracovné príležitosti a zvýšenie životnej úrovne. Na druhej strane, môžu viesť k zvýšenej konkurencii, strate pracovných miest v niektorých sektoroch a zhoršeniu sociálnych štandardov.

Výhody pre Slovensko:

• Ekonomický rast: Dohody o voľnom obchode môžu viesť k zvýšeniu exportu a importu, čo stimuluje ekonomický rast.
• Nové pracovné príležitosti: Zvýšená ekonomická aktivita môže viesť k vytvoreniu nových pracovných príležitostí v rôznych sektoroch.
• Zvýšenie životnej úrovne: Zníženie cien tovarov a služieb a zvýšenie príjmov môže viesť k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva.
• Prílev zahraničných investícií: Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií môžu prilákať zahraničné investície, ktoré prispievajú k hospodárskemu rastu a zamestnanosti.

Nevýhody pre Slovensko:

• Zvýšená konkurencia: Zvýšená konkurencia zo strany zahraničných firiem môže viesť k strate pracovných miest v niektorých sektoroch, ktoré nie sú schopné konkurovať.
• Zhoršenie sociálnych štandardov: Snaha o zníženie nákladov a zvýšenie konkurencieschopnosti môže viesť k zhoršeniu pracovných podmienok a sociálnych štandardov.
• Strata suverenity: Niektoré dohody o voľnom obchode obsahujú ustanovenia, ktoré môžu obmedziť suverenitu štátu v oblasti regulácie trhu a ochrany spotrebiteľov.
• Environmentálne riziká: Zvýšená ekonomická aktivita môže viesť k zhoršeniu životného prostredia a zvýšeniu emisií skleníkových plynov.

Bilaterálne investičné dohody a ich vplyv

Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií, známe aj ako bilaterálne investičné dohody (BITs), sú významnými medzinárodnými zmluvnými dokumentmi. Prílev zahraničných investícií ovplyvňuje najmä oblasti ako hospodársky rast, príjmy do štátneho rozpočtu, prínos know-how alebo zamestnanosť. Tieto dohody sú medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, ktoré majú vždy charakter prezidentskej zmluvy a priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

V súčasnosti sa rokovania bilaterálnych dohôd o ochrane a vzájomnej podpore investícií medzi členskými štátmi EÚ a tretími štátmi riadia Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1219/2012 z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami. V zmysle tohto nariadenia sa rokovanie dohôd o ochrane a vzájomnej podpore investícií môže uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom Európskej komisie.

Slovenská republika je v súčasnosti viazaná jedinou multilaterálnou dohodou o ochrane investícií, a to Zmluvou o energetickej charte (oznámenie č. 175/2000 Z. z., anglické znenie). Slovenská republika vyslovila súhlas s modernizáciou Zmluvy o energetickej charte, o ktorej sa hlasovalo na Konferencii o energetickej charte 3. decembra 2024. Modernizovaná Zmluva o energetickej charte sa na Slovenskú republiku začne predbežne aplikovať od 3. septembra 2025.

K aplikovateľnosti Zmluvy o energetickej charte sa viažu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie Komstroy a Achmea. Rozhodnutím vo veci C-284/16 Achmea potvrdil Súdny dvor Európskej únie pozíciu Slovenskej republiky, ktorá dlhodobo a konzistentne poukazovala na neaplikovateľnosť zmlúv s dôvodu rozporu s právom Európskej únie. Vďaka víťazstvu Slovenskej republiky v tomto spore bola následne uzavretá plurilaterálna zmluva o ukončení takmer 200 medzinárodných zmlúv medzi členskými krajinami Európskej únie. Súdny dvor EÚ v nich rozhodol, že ustanovenia o arbitráži medzi investorom a štátom sú v rozpore s právom EÚ v prípade ak investor z jedného členského štátu EÚ žaluje iný členský štát EÚ.

tags: #dohody #o #volnom #obchode #socialny #dopad