Táto téma sa dotýka mnohých občanov, ktorí sú poberateľmi invalidného dôchodku a zároveň sa blížia k starobnému dôchodku, alebo im bol starobný dôchodok priznaný spätne. V článku sa pozrieme na pravidlá započítavania dôchodkov a vplyv na nezdaniteľnú časť základu dane.
Súbeh invalidného a starobného dôchodku
V praxi sa môže stať, že občan poberajúci invalidný dôchodok dostane rozhodnutie Sociálnej poisťovne, v ktorom sa uvádza, že mu bol spätne priznaný starobný dôchodok a zároveň odňatý invalidný dôchodok. Napríklad, v marci 2012 obdržal invalidný dôchodca rozhodnutie SP, v ktorom sa uvádzalo, že „Podľa § 263, odst.10....od 30.07.2009 vyplácame starobný dôchodok vo výške ....x,y a súčasne od 04.05.2012 odnímame invalidný dôchodok.“
Takéto rozhodnutie má zásadný dopad na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD).
Vplyv na nezdaniteľnú časť základu dane (NČZD)
V súlade s § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov (ZDP) sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP alebo ak mu takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období.
To znamená, že ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, stráca nárok na uplatnenie NČZD za obdobia, za ktoré mu bol starobný dôchodok priznaný. V prípade, keď bol starobný dôchodok priznaný od 30. 7. 2009, daňovník, ktorý si za roky 2010 a 2011 uplatňoval NČZD, mal podať dodatočné daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 11 ZDP.
Pokiaľ ide o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za zdaňovacie obdobie 2012, túto si mohol daňovník uplatniť len vtedy, ak suma jeho starobného dôchodku v úhrne nepresahovala sumu nezdaniteľnej časti základu dane (§ 11 ods. 6 ZDP).
DAŇOVÉ PRIZNANIE BEZ STRESU? PORADÍME VÁM
Príklad situácie s poberateľom invalidného dôchodku
Poberateľ invalidného dôchodku, držiteľ ŤZP, bol zamestnaný na dohodu v roku 2010. Zamestnávateľ mu zrážal a odvádzal preddavok na daň bez mesačného uplatnenia NČZD. Po podaní žiadosti na ročné zúčtovanie (RZ) a predložení dokladu (rozhodnutie SP o zvýšení invalidného dôchodku), požiadal o uplatnenie NČZD. Zamestnávateľ mu urobil RZ a vrátil preplatok cca 600 EUR. Taká istá situácia sa opakovala v roku 2011 a 2012. Avšak, začiatkom roka 2012 invalidný dôchodca požiadal SP o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku. V marci 2012 obdržal rozhodnutie SP, v ktorom sa uvádza, že od 30.07.2009 mu je vyplácaný starobný dôchodok a súčasne od 04.05.2012 sa odníma invalidný dôchodok, aj keď zdravotný stav invalidného dôchodcu sa nezlepšil a naďalej je invalid.
V takomto prípade, keďže mu bol starobný dôchodok priznaný spätne k 30. 7. 2009, daňovník mal podať dodatočné daňové priznanie za roky 2010 a 2011 a vrátiť preplatky dane, ktoré mu boli vrátené na základe uplatnenia NČZD. Za rok 2012 by si NČZD mohol uplatniť len vtedy, ak by suma starobného dôchodku nepresiahla stanovenú hranicu.
Započítanie doby štúdia do dôchodkového poistenia
Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je dôležitá aj otázka započítavania doby štúdia do dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky).
Obdobie do 31.12.2003
Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Obdobie od 1.1.2004
Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od tohto dátumu doba štúdia už nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a nie je ani SZČO.
Výnimkou sú obdobia, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch).
Započítanie doby štúdia na vysokej škole
V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Napríklad, pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003, keďže v tomto období platil zákon, ktorý to umožňoval.
Započítanie doby štúdia na strednej škole
Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
Prehľad dĺžky povinnej školskej dochádzky a jej vplyvu na započítanie štúdia
V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.
- Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978: Účinný bol zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov. Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka po 31. auguste 1978.
- Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984: Účinný bol zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1979.
- Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008: Účinný bol zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. Dôležité je, že v období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
Občania narodení v období po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.