Rasová a etnická diskriminácia sú každodennou realitou pre príliš veľa ľudí v Európe. Keď čelíme tomuto zložitému fenoménu, najvyššou prioritou je vedieť, kde možno nájsť dôveryhodné a aktuálne informácie. Rasizmus je obrovskou súčasťou histórie ľudstva a dodnes sa vyskytuje po celom svete. Pretrvávanie rasizmu a rasovej diskriminácie napriek dlhodobej existencii zákonov EÚ proti rasizmu poukazuje na potrebu neustáleho úsilia v boji proti tomuto spoločenskému problému.
Čo je to rasizmus?
Hoci sa termín „rasizmus“ používa veľmi často, je to v skutočnosti obsiahly a pomerne nejednoznačný pojem. Pojem „rasizmus“ je v súčasnosti používaný na označenie mnohých spoločenských javov. Tento pojem spravidla vyvoláva vo verejnosti veľmi negatívne konotácie. Často však nie je celkom jasné, aký význam termín v konkrétnom prípade nesie.
Rasizmus je viera, že rôzne skupiny ľudí majú rôzne charakterové vlastnosti zodpovedajúce ich fyzickému vzhľadu a že takto vnímané rasy sa dajú rozdeliť na nadradené a podradené. Môže tiež označovať predsudky, diskrimináciu alebo nevraživosť namierenú na iných ľudí pre ich rozdielnu rasu alebo etnicitu. Moderné podoby rasizmu sú často založené na sociálnom ponímaní biologických rozdielov medzi ľuďmi. Aj keď sú koncepty rasy a etnicity v súčasnej sociálnej teórii považované za rozdielne, tieto dva pojmy majú dlhú históriu zameniteľnosti v staršej literatúre a aj v bežnom používaní. „Etnicita“ sa často používa vo význame, ktorý je blízky pojmu „rasa“: rozdelenie skupín ľudí na základe vlastností ktoré sú považované za prirodzené pre danú skupinu (napr. spoloční predkovia alebo správanie). Preto sú pojmy rasizmus alebo rasová diskriminácia často používané aj na opis diskriminácie na základe etnicity alebo kultúry, nezávisle od toho či sú tieto rozdiely považované za rasové. Podľa Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie Organizácie Spojených Národov, neexistuje rozdiel medzi rasovou a etnickou diskrimináciou. Dohovor ďalej hovorí o tom, že nadradenosť na základe rasovej diferenciácie je vedecky nepravdivá, morálne odsúdeniahodná, sociálne nespravodlivá a nebezpečná.
Historický vývoj pojmu rasizmus
Slovo „rasizmus“ sa začalo častejšie objavovať až v literatúre dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia. Kniha belgického knihovníka Théophila Simara z roku 1922 o histórii rasových doktrín obsahovala pojmy „rasista“ a „rasizmus“, avšak bez patričného vymedzenia. Označenie „rasisti“ v tom istom roku použil aj francúzsky germanista Henri Lichtenberger na pomenovanie extrémnej časti nemeckej nacionalistickej pravice. V rokoch 1933/1934 vydal nemecký lekár a sexuológ Magnus Hirschfeld knihu s titulom Rasizmus, ktorá v roku 1938 vyšla v anglickom preklade. V nej kritizoval rasové teórie 19. storočia, avšak samotný pojem nedefinoval a ani ho neodlíšil od xenofóbie.
Pojem rasizmus sa v danom období uvádzal najmä ako synonymum pojmu „rasová teória“. Masarykův slovník naučný z roku 1932 definuje rasové teórie ako „teórie, ktoré predpokladajú, že podstatou soc. a hist. Ottův slovník naučný nové doby z roku 1938 vymedzuje rasovú teóriu ako nedoložený predpoklad o prepojení vrodenej telesnej konštrukcie rôznych rás s rôznosťou ich mentálnych schopností, rasový pôvod je tak rozhodujúcim aspektom všetkých spoločenských javov. Rasová teória „delí rasy na stále hodnotné a stále menejcenné, žiada zachovanie čistoty vyšších rás, rozmnoženie počtu ich príslušníkov a zabezpečenie vedúceho postavenia pre ne vo všetkých oblastiach života.“ Skoršie rasové teórie sa mali týkať hlavne „veľkých farebných rás” a byť založené na „spore o monogamnom alebo polygamnom pôvode ľudstva.”
Zakladatelia rasových teórií
Za hlavného tvorcu a zakladateľa (moderných) rasových teórií alebo rasizmu bol považovaný francúzsky gróf Arthur de Gobineau (1846 - 1882), ktorý v rokoch 1853 - 1855 vydal dielo Esej o nerovnosti ľudských rás. Český literárny vedec Václav Černý v roku 1939 publikoval štúdiu Rasismus, jeho základy a vývoj, v ktorej sa venoval primárne myšlienkam Gobineaua a jeho nasledovníkov. Uvádza, v čom je učenie Gobineaua prameňom a základom neskorších rasistických teórií. Okrem iného ide o „názor o dejinnej funkcii rasy“, „názor o stálosti a nezmeniteľnosti vrodených rasových vlastností“ a „názor o nerovnocennosti rás“. Orientalista a diplomat Joseph Arthur de Gobineau (1816 - 1882) tvrdil, že miešanie rás vedie k neschopnosti udržať pokrok, pretože existujú tzv. vyššie a nižšie rasy. Najvyššou rasou je podľa neho biela, najnižšou černošská, úpadok ľudstva je spôsobený degeneráciou najvyššej rasy. Podobné stanoviská zastával aj britský anatóm Robert Knox (1798 - 1862). Rozvinutie myšlienok Arthura de Gobineaua je možné nájsť v diele Základy XX. storočia, ktorého autorom je v Nemecku žijúci anglický spisovateľ a filozof Houston Stewart Chamberlain (1855 - 1927).
Prvé definície rasizmu
Prvá definícia rasizmu sa všeobecne pripisuje Ruth Benedictovej, ktorá vo svojej knihe Race and racism z roku 1942 definovala rasizmus. Hoci Benedictovej vymedzenie vzniklo v priebehu druhej svetovej vojny, až v povojnových rokoch sa tento pojem postupne etabloval v každodennom jazyku. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch bola Benedictovej definícia. Prvotná definícia rasizmu z pera Ruth Benedictovej ako jeho podstatu identifikovala presvedčenie o podradenosti či nadradenosti niektorých rás. Tento prístup stelesňuje nami označený prvý definičný typ, ktorý dominuje aj v nami preštudovanej literatúre. Platí pri ňom, že to, či je niekto rasistom záleží od jeho vnútorného presvedčenia, ktoré je však bez jeho prejavenia navonok prakticky nemožné identifikovať. Pokiaľ prvá definícia rasizmu v Oxfordskom slovníku z roku 1936 bola, že "je to teória, ktorá tvrdí, že ľudské vlastnosti a schopnosti sú určované rasou a že určité rasy sú nadradené"[1] po 2. svetovej vojne získal konotácie spojené s rasovou diskrimináciou, rasovou nadradenosťou a zlými úmyslami.
Rôzne náhľady na rasizmus
Z vyššie uvedeného je očividné, že existuje veľa náhľadov na to, ako definovať pojem „rasizmus“. Posudzujúc hlavné štyri definičné prístupy možno konštatovať, že keďže je ťažisko jednotlivých definícií v inej rovine, tieto sa môžu, ale aj nemusia, v konkrétnych prípadoch prekrývať. Vo všeobecnosti teda možno tvrdiť, že predmetný pojem nie je jednotne definovaný a jeho vnímanie môže byť rozličné. V nadväznosti na túto skutočnosť a tiež vzhľadom na to, že najmä v mediálnom prostredí sa tento pojem používa, často bez uvedenia jeho definície, na označenie veľmi širokej škály konaní - od vyslovene zločinných skutkov (rasové násilie či až genocída), cez jemnejšie formy (napr. predsudky, ktoré často vychádzajú zo štatisticky relevantných faktov, humor), osobné preferencie (napr. koho by človek mal radšej za suseda) až po úplne neutrálne presvedčenia (napr. že rasy existujú a líšia sa nejakými znakmi). Podľa niektorých autorov v spoločenskej praxi tiež často dochádza k účelovému či neserióznemu rozširovaniu jeho definície. Vzhľadom na tieto skutočnosti považujeme za správne, aby bol tento pojem používaný jasne, zrozumiteľne a presne, čo, zdá sa, v súčasnosti nie celkom platí.
Hlavné definičné prístupy k rasizmu
- Rasizmus ako teória, ideológia, myšlienka alebo presvedčenie o nadradenosti a podradenosti jednotlivých rás: Predpokladá sa existencia vyšších a nižších rás, čím sa popiera rovnocennosť ľudských rás. Ide o kvalitatívnu hierarchizáciu rás. Zástancovia rasistickej ideológie taktiež považujú rasu za hlavný činiteľ v živote národov, ktorý rozhodujúco ovplyvňuje kultúru a históriu ľudstva, keďže vyššie rasy sú nositeľmi kultúry a sú určené k vládnutiu nad nižšími rasami, ktoré sa samostatne nedokážu kultúrne rozvíjať a sú predurčené k večnému živoreniu. Táto teória je často označovaná za nevedeckú, reakčnú, antihumánnu a pseudovedeckú.
- Rasizmus ako negatívny postoj voči príslušníkom inej rasy: Tento prístup sa zameriava na nepriateľský postoj voči príslušníkom inej rasy alebo etnika, ktorý môže nadobudnúť fanatické podoby a prerásť v ideológiu a systematický teror. Podkladom rasistického postoja je negatívny vzťah k odlišnosti, či už fyzickej alebo sociokultúrnej. V tomto prístupe je identifikácia rasistov jednoduchšia, keďže sa sústredí na negatívny postoj človeka voči príslušníkovi inej rasy.
- Rasizmus ako diskurz o rozdieloch medzi jednotlivými rasami: Ťažisko rasistickej ideológie sa nachádza v presvedčení, že rasové rozdiely a charakteristiky sú determinované prírodou, teda sú nezmeniteľné a prenášané z predkov na potomkov. Ide o hereditárne učenie o rasových rozdieloch, pokiaľ silne nadradzuje gény nad prostredie, resp. ich absolutizuje.
- Rasizmus ako akákoľvek klasifikácia ľudí na rasy, respektíve racionalizácia takejto klasifikácie: Rasizmom je teda „každý systematický pokus racionalizovať rozdelenie ľudí do skupín podľa predpokladaných vrodených fyzických a iných charakteristík“. Niekedy býva tento prístup označovaný aj ako „racializácia“ alebo anglicky „racialism“. Tento prístup vychádza z konceptu neexistencie rasy.
Špecifické formy rasizmu
V publicistike sa často vyskytujú aj iné prístupy k pojmu rasizmus. Kamín a Magálová spomínajú používanie pojmov „vekový rasizmus“ alebo „politický rasizmus“ na označenie diskriminácie alebo rozličného prístupu z dôvodu veku, respektíve vyznávania určitej politickej ideológie. V takomto použití sa teda rasizmus stáva synonymom pre pojem „diskriminácia“, zrejme pre jeho negatívne vnímanie v spoločnosti. Dochádza tak k nenáležitej významovej extenzii, pričom nadmerné užívanie tohto pojmu môže prispievať k jeho devalvácii.
Dugin síce rasizmus chápe ako teóriu o kvalitatívnej hierarchizácii rás, avšak uznáva aj iné formy rasizmu ako napr. kultúrny, civilizačný či ekonomický, pri ktorých má za kvalitatívne hodnotiace kritérium slúžiť nie rasa, ale úroveň kultúry, civilizácie či ekonomického rozvoja. Za rasistickú v tomto duchu označuje dokonca aj ideológiu pokroku či myšlienku unipolárnej globalizácie. Na označenie predstavy „o nadradenosti belochov a západnej kresťanskej kultúry“, ktorá mala byť v Európe a USA všeobecne rozšírenou od začiatku 19. storočia do 50. rokov 20. storočia, sa niekedy používa pojem „prirodzený rasizmus“.
Milo spomína novú formu rasizmu - neorasizmus, ktorý „sa skrýva napr. pod názvom ‚etnická a kultúrna diferenciácia‘ a hovorí, že všetky rasy alebo kultúry sú rovnocenné, ale nemali by sa miešať, aby sa zachovala ich originalita.“ Rasistická je tak akékoľvek snaha o zachovanie určitej rasy, resp. Bell rozlišuje medzi biologickým rasizmom, ktorým označuje teóriu o kvalitatívnej hierarchizácii rás, kultúrnym rasizmom, ktorý zahŕňa predsudky vychádzajúce z kultúrnych odlišností, a inštitucionálnym rasizmom, pod ktorý spadajú etnické nerovnosti prameniace z organizačnej kultúry a praxe. Hrabovský spomína problémy s definovaním pojmu „rasizmus“, pričom uvádza názor, že jeho „tradičné“ vnímanie ako teórie o kvalitatívnej hierarchizácii rás je v 21. storočí zastarané a „nový rasizmus“ sa prejavuje v tzv. kultúrnom rasizme.
Čo je xenofóbia?
Rasizmus vo vedeckej oblasti
Horšie je, že jediná vec, ktorej by ľudia mali veriť, samotná "veda", podporovala rasizmus počas celej histórie. Rasizmus je škodlivý a rozšírený problém, ktorý ovplyvňuje mnohé aspekty spoločnosti vrátane oblasti vedy. Jednou z najvýraznejších foriem rasizmu vo vede je nedostatočné zastúpenie určitých rasových skupín vo vedeckom výskume. Dôvody tohto nedostatočného zastúpenia sú zložité, ale často súvisia s potrebou väčšej rozmanitosti medzi samotnými vedcami.
Viac ako veda je skazou vznik pseudovied, pretože väčšina z nich podporovala rasizmus a prichádzala s nelogickými vysvetleniami, ktoré ľudia považovali za pravdivé. V 19. storočí sa rozmohla frenológia, zdiskreditovaná vedecká teória, ktorá tvrdí, že konfigurácia a rozmery lebky človeka môžu odhaliť jeho intelektuálne schopnosti a osobnostné črty. V 20. storočí nadobudol rasizmus vo vede zákernejšiu podobu, keď sa vedci snažili dokázať biologický základ rasových rozdielov. Jedným z najznámejších príkladov je Tuskegeeho štúdia syfilisu, v ktorej boli afroamerickí muži s neliečeným syfilisom zámerne ponechaní bez liečby, aby sa mohla študovať prirodzená história choroby. Experiment trval 40 rokov, počas ktorých bola mužom odopretá liečba aj po objavení penicilínu ako lieku na túto chorobu.
Žiaľ, vedecký rasizmus je aj dnes podporovaný niektorými jednotlivcami a skupinami, často prostredníctvom pseudovedeckých tvrdení o genetike alebo inteligencii. Napríklad niektoré skupiny nadradenosti bielej rasy tvrdia, že ľudia európskeho pôvodu sú geneticky nadradení iným rasám. V súčasnosti existujú rôzne spôsoby, ako môže rasizmus vo vede existovať. Ďalšou formou rasizmu vo vede je pretrvávanie rasistických stereotypov vo vedeckej literatúre, ako napríklad presvedčenie, že niektoré rasy sú prirodzene náchylnejšie k násiliu alebo kriminálnemu správaniu.
Riešenie rasizmu vo vede
Riešenie rasizmu vo vede je mnohostranný problém, ktorý si vyžaduje komplexné riešenie.
- Zlepšenie transparentnosti: Ďalším významným krokom je zlepšenie transparentnosti a zodpovednosti vo vedeckom výskume.
- Pohľad z etického hľadiska: Vedecký výskum by mal uprednostňovať etické hľadisko. To zahŕňa zabezpečenie toho, aby sa výskum vykonával s ohľadom na práva a dôstojnosť jednotlivcov vrátane osôb z marginalizovaných komunít.
- Rozmanitosť vo vedeckom tíme: Podpora rozmanitosti medzi samotnými vedcami je kľúčová na zabezpečenie spravodlivejšieho a reprezentatívnejšieho výskumu.
- Vzdelávanie a osveta: Šírenie informácií o škodlivosti rasizmu a pseudovedeckých teórií je nevyhnutné.
Rasizmus v histórii ľudstva
Rasizmus je relatívne nový koncept, ktorý sa dostal do popredia počas obdobia európskeho imperializmu, následného rozvoja kapitalizmu a najmä obchodu s otrokmi, ktorým sa často ospravedlňoval. Bol tiež hnacím motorom rasovej segregácie, najmä v Spojených štátoch amerických v 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia a v Južnej Afrike počas apartheidu. Rasizmus z 19. a 20. storočia v západnej kultúre je dobre zdokumentovaný a poskytuje základ pre skúmanie rasizmu. Rasizmus zohrával úlohu v genocídach, ako je Holokaust alebo Arménska genocída, a taktiež v koloniálnych projektoch, vrátane kolonizácie Ameriky, Afriky a Ázie ako aj v Sovietskych deportáciách etnických menšín. Rasistická, fašistická a nacistická ideológia však nie je mŕtva ani dnes. Aj po roku 1945 sa niektoré štáty riadili (Juhoafrická republika) alebo riadia týmito myšlienkami (Zimbabwe).
Dôveryhodné zdroje informácií a možnosti zapojenia
Nezabudni na to, že vlády, parlamenty a súdy v každej zo 47 členských krajín Rady Európy musia vždy rešpektovať Európsky dohovor o ľudských právach; ak máš pocit, že v tvojej krajine nie je niečo v poriadku, môžeš sa obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý slúži ako záchranná sieť.
Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI)
Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI), ktorá patrí pod Radu Európy, hrá významnú úlohu tým, že slúži ako orgán monitorujúci ľudské práva, ktorý sa zameriava na otázky súvisiace s bojom proti rasizmu, diskriminácii, xenofóbii, antisemitizmu a intolerancii v Európe. ECRI vydáva správy o situácii v jednotlivých členských štátoch a ponúka odporúčania na zlepšenie legislatívy a praxe v oblasti boja proti rasizmu.
Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA)
Ďalším zdrojom je Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), ktorá podporuje a chráni ľudské práva v EÚ. Na základe jej správy v oblasti základných práv z roku 2019, táto správa poukazuje na to, že rasizmus je v našom každodennom živote stále prítomný a rozšírený. Etnické menšiny a migranti naďalej čelia obťažovaniu a diskriminácii v celej EÚ.
Zapojenie do boja proti rasizmu
Chceš robiť viac, než len čítať? Existujú rôzne možnosti, ako sa zapojiť do boja proti rasizmu.
- Európska sieť proti rasizmu (ENAR): Jednu z možností na zapojenie sa do diskusie poskytuje Európska sieť proti rasizmu, celoeurópska sieť boja proti rasizmu, ktorá presadzuje rasovú rovnosť a zabezpečuje spoluprácu medzi subjektmi občianskej spoločnosti bojujúcich proti rasizmu. ENAR organizuje kampane, podporuje výskum a obhajuje zmeny v legislatíve na úrovni EÚ.
- Európsky akčný týždeň boja proti rasizmu: Môžeš sa takisto zúčastniť Európskeho akčného týždňa boja proti rasizmu, ktorý sa koná v marci. Prečo práve tento mesiac? Pretože 21. marca 1960 zastrelila polícia 69 osôb počas pokojnej demonštrácie proti apartheidu v Južnej Afrike. Organizácia spojených národov vyhlásila tento deň za Medzinárodný deň eliminácie rasovej diskriminácie. Iniciatíva spája ľudí bojujúcich proti rasizmu a rasovej diskriminácii. Zapojiť sa môže aj tvoja organizácia alebo skupina a môže napríklad zorganizovať koncerty alebo konferencie, poslať protestné listy tvorcom politík alebo iným spôsobom vyjadriť svoj názor.
- No Hate Speech Movement: Nezabudni na hnutie No Hate Speech Movement. Táto mládežnícka kampaň, ktorá vznikla v roku 2013 a organizuje ju útvar pre mládež patriaci pod Radu Európy, má za cieľ mobilizovať mladých ľudí v boji proti nenávistným prejavom a podporovať ľudské práva na internete.