Komplexný sprievodca rakúskym systémom starostlivosti o seniorov a dôchodkovým zabezpečením

Starostlivosť o seniorov je v Rakúsku dôležitou témou, kde sa kladie veľký dôraz na zabezpečenie dôstojných životných podmienok a podporu pri každodenných činnostiach. Celkovo sme v roku 2019 poskytovali služby 128 klientom. V priemere sme zamestnávali 40 zamestnancov na plný pracovný úväzok. Z toho 33 žien a 7 mužov.

Všeobecne by sa dalo povedať, že starí ľudia sú všade na svete rovnakí. Či u nás na Slovensku, alebo v Rakúsku, potrebujú veľa pozornosti, záujmu, starostlivosti a hlavne lásky. Koľko z tohto dostanú, záleží len od nás mladších, preto nech nás pri práci so seniormi vždy sprevádza myšlienka, že aj my budeme onedlho starí. Na prelome 19. a 20. storočia sa rakúska spoločnosť a i rodina ako forma ľudského spolužitia kontinuálne zmenila. Vývojový trend od viacgeneračnej rodiny k malej alebo k rodine s jedným príslušníkom a rastúca profesionálna záťaž spôsobili, že rodina strácala schopnosť plniť svoju podpornú funkciu aj v oblasti starostlivosti o svojich najstarších členov. Rakúska sociálna politika sa ocitla v centre pozornosti, prudko stúpali štátne výdavky v sociálnom rezorte. Z tejto skutočnosti zákonite vyplynuli aj nutné reformy inštitúcií a starostlivosti v nich.

Inštitucionálna starostlivosť o seniorov

Starostlivosť je orientovaná na individuálne potreby seniorov, na zachovanie ich súkromia, na zachovanie a zlepšovanie kvality života obyvateľov zariadenia v čo najvyššej možnej miere. Kvalifikovaný personál poskytuje zdravotnícke a ošetrovateľské služby. Je možné aj doplnenie služieb podľa požiadaviek klienta o mobilné služby. To v praxi znamená, ak zariadenie nezamestnáva napríklad fyzioterapeuta alebo logopéda a klient má o tieto služby záujem, budú zabezpečené prostredníctvom mobilných ambulantných služieb.

Typy zariadení pre seniorov:

• Seniorenrezidenz: Ponúka komplexné služby zdravotnícke, opatrovateľské, fyzioterapeutické, služby kaderníctva, pedikúry a manikúry podľa požiadaviek klientov a ich rodín. Tieto služby sa poskytujú s prihliadnutím na zachovanie samostatnosti a individuality klienta, na rešpektovanie jeho osobnosti, osobnej slobody a kvality života. Väčšina zariadení tohto druhu má vo svojej kompetencii aj denné pobytové centrá, ktoré vo veľkej miere využívajú i ľudia odkázaní na starostlivosť v preddôchodkovom veku, invalidní dôchodcovia a niekedy aj celkom mladí ľudia. Táto skutočnosť sa dá hodnotiť ako veľmi prospešná pre všetky vekové skupiny klientov, pomáha integrácii seniorov a obohacuje významne život všetkých.
• Betreuteswohnung (Podporované bývanie): Zariadenia tohto druhu začali byť veľmi vyhľadávané v poslednom desaťročí, hlavne v súvislosti so zvyšujúcimi sa nákladmi na prevádzku rodinných domov, bývanie, ceny energií. Je to vlastne typ podporovaného bývania pre seniorov a invalidných dôchodcov, ktorí zväčša z finančných a zdravotných dôvodov nemôžu viac bývať vo vlastnom dome alebo byte. Klienti majú možnosť sami si obstarávať a pripravovať stravu, sami sa môžu starať o údržbu, pranie bielizne a hygienu bývania. Môžu sa aj rozhodnúť o využívaní plnej alebo polopenzie v stravovaní. Štandardná bytová jednotka v takomto zariadení sa skladá z jednej izby, kuchynského kútika a kúpeľne s WC, rozloha je od 30 do 40 štvorcových metrov.
• Seniorenkliniken: Sú organizované a orientované vo svojej činnosti na cieľovú skupinu klientov s diagnózami, ako je Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, osteoporózy, apalické stavy. Poskytujú vysoko špecializovanú starostlivosť podľa zdravotného stavu a individuálnych potrieb klientov. Pracuje v nich špeciálne vyškolený personál.
• Memorykliniken: Získavajú v ostatných rokoch veľmi vysokú popularitu a neustále rozširujú sieť svojho pôsobenia a poskytované služby.
• Gerontopsychiatrické kliniky: Vo svojej činnosti sa orientujú na demencie všetkých druhov. Majú pobytovú časť aj denné stacionáre.
• Menopauseninstituten: Predstavujú prepojenie modelu zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ktorá je poskytovaná dennou alebo pobytovou formou na určitý čas. Vo svojej činnosti sú orientované na edukáciu klientiek a ich rodín.

Ceny za pobyt a služby v týchto zariadeniach sa vypočítavajú podľa stupňa odkázanosti, podľa využívaných služieb a v závislosti od využívania dennej alebo pobytovej formy. Cena bývania v Betreuteswohnung sa pohybuje pre manželský pár od 300 do 400 € mesačne ako paušálny poplatok, ku ktorému sa pripočítavajú spotrebované energie a využívané služby. Prevádzkovatelia spolupracujú aj s poskytovateľmi mobilných ambulantných služieb podľa požiadaviek klientov.

Neinštitucionálna starostlivosť o seniorov

Neinštitucionálna starostlivosť o seniorov sa realizuje prostredníctvom ambulantnej geriatrickej starostlivosti v domácom prostredí. Štatistiky hovoria, že od r. 1991 do r. 2006 sa zvýšil počet prijímateľov týchto služieb o 21%.

Kľúčové služby domácej starostlivosti:

• Hauskrankenpflege (Domáca starostlivosť o chorých): Organizácia zaručuje vysokú odbornosť a kultúru pomoci. Má dlhoročnú tradíciu, bola založená v r. 1975. Zamestnáva kvalifikovaný personál, hlavne diplomované všeobecné sestry s praxou. Ponúka odbornú ošetrovateľskú starostlivosť, návštevy aj viackrát denne podľa potreby.
• Essen und Rädern (Mobilné stravovanie): Sieť organizácií, ktoré ponúkajú mobilné služby stravovania. Dopyt po týchto službách má v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu.
• 24 Stunden Betreuung (24-hodinová starostlivosť): Organizácia s dlhoročnou tradíciou a je medzi obyvateľmi veľmi obľúbená. Poskytuje opatrovateľskú starostlivosť, sociálne poradenstvo, vybavovanie úradných vecí.
• Mobiler Hospicdienst (Mobilné hospicové služby): Cieľom mobilných hospicových služieb je sprevádzanie a opatera nevyliečiteľne chorých ľudí v posledných štádiách ich života a zachovanie ich ľudskej dôstojnosti a úcty v snahe umožniť im kvalitný život až do konca. Poskytujú sociálne poradenstvo, opateru, komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, sprevádzanie pozostalých a tiež vybavovanie úradných vecí ohľadne pohrebu.
• Rufhilfe (Pomoc na zavolanie): Služba prevádzkovaná rakúskym Červeným krížom. Využíva sa hlavne v akútnych a núdzových situáciách, ako sú úrazy, pády starých ľudí, nezvládnuteľné situácie v domácnosti. Pracuje prostredníctvom telekomunikačných technológií, má svoje osobitné čísla aj pre nepočujúcich a pre ľudí s poruchami reči, títo majú možnosť odoslať SMS v núdzovej situácii.

Domáca starostlivosť vo všetkých svojich formách má v Rakúsku dlhoročnú tradíciu. Po jeho zavedení sa veľmi rýchlo rozvinul trh pre poskytovateľov tohto druhu sociálnych služieb. Finančný príspevok sa týka všetkých vekových skupín osôb odkázaných na starostlivosť, ako sú seniori, deti a mládež, fyzicky a duševne choré osoby.

Financovanie starostlivosti o seniorov v Rakúsku

Starostlivosť o seniorov v Rakúsku môže byť financovaná rôznymi spôsobmi; štát ponúka rôzne finančné podpory, napríklad príspevok na starostlivosť pre seniorov s dlhodobými potrebami. Vďaka finančnej podpore a rôznym možnostiam bývania si seniori môžu vybrať model starostlivosti, ktorý najlepšie vyhovuje ich potrebám, a podporiť tak svoje zdravie a pohodu.

Sociálne zabezpečenie v Rakúsku

Sociálne zabezpečenie je povinné poistenie pre všetky zamestnané osoby v Rakúsku. Každá spolková krajina má vlastnú sociálnu legislatívu, ktorá reguluje poskytovanie pomoci. Sociálne poistenie v Rakúsku zahŕňa:

• Zdravotné poistenie - Krankenversicherung
• Úrazové poistenie - Umfallversicherung
• Dôchodkové poistenie - Pensionversicherung
• Poistenie v nezamestnanosti - Arbeitslosenversicherung

V Rakúsku pôsobia inštitúcie sociálneho zabezpečenia, určené pre rôzne oblasti hospodárstva, napr. pre poľnohospodárov, zamestnancov železníc, baníkov, samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len SZČO). Pre väčšinu zamestnaných kompetentnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia je „Gesundheitkasse“. Zamestnancovi sa pridelí Sociálna poisťovňa. Zamestnanec si ju teda nemôže vybrať sám.

Postup registrácie v Gesundheitkasse:

• Registráciu do príslušnej sociálnej poisťovne musí vykonať zamestnávateľ.
• Zamestnancovi sa pridelí číslo sociálneho zabezpečenia - Sozialversicherungsnummer.
• Zamestnanec následne dostane elektronickú kartu, tzv. e-card, ktorá ho oprávňuje požadovať od poisťovne služby týkajúce sa sociálneho poistenia.

Odvody na sociálne zabezpečenie:

Príspevky zráža zamestnávateľ pre všetky oblasti sociálneho poistenia a to konkrétne: zdravotné, úrazové, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti. Osoby, ktoré pracujú na skrátený pracovný úväzok - čiastočný pracovný úväzok „geringfügige Arbeit“ majú pokryté len úrazové poistenie. Avšak môžu si dobrovoľne platiť zdravotné a dôchodkové poistenie. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti nie je možné! SZČO odvádzajú príspevky sami za seba.

Zdravotné poistenie:

Služby sociálneho zdravotného poistenia zahŕňajú: Lekársku starostlivosť (zahŕňa aj zubných lekárov), nemocenskú starostlivosť, dávky nemocenského poistenia. E-card je viac než len lekárska karta vo formáte kreditnej karty pre pacienta. Je kľúčom k systému zdravotnej starostlivosti, slúži ako identifikačný preukaz a zabezpečuje prístup k službám e-governmentu. E-card prináša výhody pre pacientov, lekárov, zamestnávateľov ako aj samotné sociálne zabezpečenie. Poplatok za e-card sa zráža zo mzdy automaticky. V lekárňach sa platia poplatky za recepty („Rezeptgebühr“) a tiež za niektoré zdravotné pomôcky (napr. ortopedické). Za určitých okolností, môže byť rodinný príslušník poistený spoločne so zamestnanou osobou.

Zdravotné poistenie v prípade nezamestnanosti:

Zdravotným poistením sú krytí evidovaní nezamestnaní, ktorí majú nárok na: dávku v nezamestnanosti - Arbeitslosengeld; pomoc v hmotnej núdzi - Notstandshilfe; príspevok na rekvalifikáciu - Weiterbildungsge; príspevok na školenie pri čiastočnom pracovnom úväzku - Bildungsteilzeitgeld; preddavok na dôchodok - Pensionsvorschuss; príspevok pri predčasnom odchode do dôchodku - Übergangsgeld nach Altersteilzeit; príspevok na živobytie - eine Beihilfe zur Deckung des Lebensunterhaltes. Evidovaní nezamestnaní, ktorí nemajú nárok na uvedené dávky, nie sú zdravotne poistení. Odo dňa, keď končí jeho nárok na uvedené dávky, je spravidla poistený ďalších 6 týždňov - za predpokladu, že bol poistený 6 týždňov bezprostredne pred poberaním dávok alebo bol poistený najmenej 26 týždňov za posledných 12 mesiacov.

V prípade, že evidovaný nezamestnaný nemá zdravotné poistenie, môže sa sám poistiť u svojho poskytovateľa zdravotného poistenia alebo poistiť sa prostredníctvom člena rodiny. Poberateľovi a jeho rodinným príslušníkom poskytuje zdravotná poisťovňa rovnaké dávky ako ľuďom, ktorí sú poistení z dôvodu pracovného pomeru.

Výška nemocenskej dávky a materského príspevku: Nemocenské je také vysoké ako vaša dávka v nezamestnanosti, dávka v nezamestnanosti, pomoc v hmotnej núdzi, príspevok na rekvalifikáciu, atď. Materský príspevok je zvyčajne o 80% vyšší ako vaša dávka v nezamestnanosti, dávka v hmotnej núdzi, atď. Evidovaný nezamestnaný musí kontaktovať úrad práce - AMS a to ihneď ako ochorie. Taktiež hneď, keď je opäť zdravý. V prípade, že uchádzač o zamestnanie má akékoľvek otázky týkajúce sa dávok v prípade choroby alebo úrazu, môže sa za týmto účelom obrátiť na svojho poskytovateľa zdravotného poistenia.

Úrazové poistenie:

Služby sociálneho úrazového poistenia zahŕňajú: Prevenciu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania; zdravotnú starostlivosť zamestnancov; kompenzáciu po pracovnom úraze a chorobe z povolania (invalidný dôchodok, rekvalifikácie na inú prácu vzhľadom na neschopnosť vykonávať pôvodnú prácu).

Dôchodkové poistenie:

Služby sociálneho dôchodkového poistenia zahŕňajú: Starobný dôchodok; predčasný dôchodok; rehabilitácie.

Poistenie v nezamestnanosti:

Informácie týkajúce sa oblasti poistenia v nezamestnanosti vám poskytne príslušný úrad práce - Arbeitsamt (AMS). Služby poistenia v nezamestnanosti zahŕňajú: Podporu v nezamestnanosti, finančnú pomoc pri hľadaní práce (hradené len budúcim zamestnávateľom). Viac informácií týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia nájdete na webovej stránke rakúskej sociálnej poisťovne Sozialversicherungsanstalt - SVA.

Rakúsky dôchodkový systém

Rakúsko je už dlho známe ako krajina, ktorá svojim občanom ponúka solídne a stabilné dôchodkové zabezpečenie. Rakúsky dôchodkový systém patrí medzi najštedrejšie v Európe, čo umožňuje mnohým seniorom viesť dôstojný život na dôchodku. Rakúsko ponúka stabilný dôchodkový systém, ktorý je vysoko hodnotený v rámci Európy. To z neho robí atraktívne miesto pre seniorov, a to ako krajinu na prácu, tak na život na dôchodku. Rakúsky dôchodkový systém je spoľahlivý a poskytuje seniorom vysoký životný štandard. Kľúčom k využitiu jeho výhod je znalosť pravidiel, ako sú dôchodkový vek, požadovaná doba odpracovania a dostupné doplnkové dávky.

Podmienky nároku na dôchodok:

• Dôchodkový vek: V súčasnosti je dôchodkový vek 65 rokov pre mužov a 60 rokov pre ženy. U žien narodených do 1.1.1964 je štandardný vek odchodu do dôchodku 60 rokov.
• Odpracovaná doba: Je potrebné odpracovať aspoň 15 rokov a platiť príspevky na sociálne poistenie. Rakúsko umožňuje získanie dôchodku aj cudzincom, ktorí v krajine odpracovali určitý počet rokov a platili príspevky.

Koordinácia dôchodkových systémov v EÚ:

Vznik nároku na dôchodok v rámci krajín EHS upravuje od 1.5.2010 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (zmenené a doplnené o NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009) a NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. Nárok na dôchodok vzniká v každej krajine na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie alebo v krajine, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení a to už po jednom odpracovanom roku, v ktorom boli odvádzané aj dávky sociálneho poistenia. Pokiaľ bola táto doba kratšia ako 1 rok, nárok na dôchodok nevzniká a obdobie počas ktorého sa odvádzalo poistenie sa pripočítava ku poistnému obdobiu v krajine, kde bude žiadateľ žiadať o dôchodok. Pri určovaní nároku na dôchodok nie je podmienkou, aby mal žiadateľ trvalé bydlisko v krajine, v ktorej žiada o dôchodok. Nevyžaduje sa ani štátna príslušnosť. Na priznanie nároku na dôchodok v Rakúsku je dôležité, aby mal žiadateľ v rámci Európskej Únie odpracovaných minimálne 180 mesiacov. Problém s tým majú hlavne štátni príslušníci krajín, ktoré nie sú členmi Europskej Únie napr. Rusi, Ukrajinci a pod, ktorých je na Slovensku dosť veľa, majú už slovenské občianstvo, resp. trvalé bydlisko a tiež pracujú v Rakúsku.

Výpočet výšky dôchodku:

Výška získaného nároku na dôchodok v Rakúsku sa dá vypočítať podľa výšky vymeriavacích základov. Pre každý rok sa výška získaného nároku na dôchodok vypočítava samostatne podľa výšky vymeriavacieho základu. Výšku dôchodku predstavuje percentuálna suma vypočítaná zo súčtu všetkých poistných platieb. Do úvahy sa berie 252 najlepších mesiacov. Za každých 12 mesiacov poistenia prináleží poistencovi suma do dôchodku vo výške 1,78% z vymeriavacieho základu. Pre dlhodobo poistených (nad 540 mesiacov poistenia u mužov a 480 mesiacov poistenia u žien) je to 1,90%. Pri poistení kratšom ako 12 mesiacov kalendárneho roka sa suma kráti alikvotne. Ku dôchodku sa pripočítava aj obdobie vojenskej prezenčnej služby, obdobie materskej dovolenky atď. Pre tieto obdobia sú každý rok stanovené vymeriavacie základy, z ktorých sa vypočítava suma do dôchodku. Nie je možné získať rakúsky minimálny dôchodok po odpracovaní napr. 15,20 či 30 rokov v Rakúsku, ako sa často rozpráva. Výška dôchodku sa vypočíta podľa dĺžky odpracovanej doby (počet mesiacov v rámci zákonného poistenia v Rakúsku) a výšky vymeriavacích základov. Druhá možnosť je, nastálo sa presťahovať do Rakúska a požiadať o tzv. Bonus k dôchodku (Ausgleichzulage). Dôchodok zvyšuje vyšší príjem z čoho sa vyráta aj vyšší vymeriavací základ a tým aj vyšší dôchodok. Živnostníci, ktorý podávali a podávajú daňové priznania a majú nedoplatky na poistnom za uplynulé daňové obdobie, si samozrejme aj zvyšujú dôchodok.

Príklad výpočtu dôchodku pre živnostníka:

Zdanenie dôchodku:

Dôchodcovské dávky podliehajú zdaneniu ako príjem zo závislého pomeru. Dôchodcom je ale automaticky pri daňovom zúčtovaní uplatňovaný daňový bonus vo výške 1.002,00 Eur pri výške dôchodku do 21.245,00 Eur.

Žiadosť o dôchodok:

O dôchodok sa žiada v krajine, v ktorej žiadateľ v čase podania žiadosti žije t.z. osoba s bydliskom na Slovensku žiada o dôchodok v pobočke soc. poisťovne v mieste svojho bydliska. V žiadosti uvedie krajiny, v ktorých bol dôchodkovo poistený. Nie je potrebné predkladať potvrdenia o poistení z iných štátov. Ak však žiadateľ o dôchodok má potvrdenie inštitúcie sociálneho poistenia štátu, v ktorom platil dôchodkové poistenie, môže ho príslušnej sociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku. To vybavovanie penzie urýchli.

Penzijné pripoistenie:

Jedná sa o pripoistenie, kde sa môže pripoistiť každá povinne, alebo dobrovoľne poistená osoba v sociálnom poistení. Pripoistenie vedie k dodatočnej penzii, ktorá bude vyplácaná po dosiahnutí dôchodkového veku mesačne popri hlavnej penzii. Je to obdobný druh penzijného pripoistenia ako sú ponúkané v súkromných poisťovacích spoločnostiach. Na rozdiel od súkromným spoločností sa dávky z tohto pripoistenia vyplácajú 14 krát ročne. Poistné sa zhodnocuje tak ako bežné poistné v penzijnom poistení. Pripoistenie je možné uzatvoriť v každom veku. Maximálna výška ročného poistného je pre rok 2025 suma vo výške 12 900,00 eur. Dávky z pripoistenia podliehajú čiastočne daňovej úľave. Zdaňuje sa len 25% z celkovej dávky. Poistné je možné zaradiť medzi daňové výdavky. V prípade úmrtia prechádza časť poistenia na pozostalých. O toto pripoistenie nie je potrebné požiadať.

• Ak napríklad vo veku 40 rokov zaplatíte raz 1 000 eur, vo veku 65 rokov dostanete na ročnom dôchodku o približne 120 eur viac. Vložená suma sa Vám vráti vo forme dôchodku už za necelých 9 rokov.
• Každý, kto vo veku 50 rokov zaplatí 1 000 eur, dostane na dôchodku o približne 95 eur ročne viac. Vložená suma sa Vám vráti vo forme dôchodku už za necelých 11 rokov.

Zdravotné poistenie pri súbehu dôchodkov:

V prípade priznania dôchodku v Rakúsku a súčasne aj poberania dôchodku na Slovensku, je poberateľovi z celej sumy dôchodku (Rakúsko + Slovensko) stiahnuté za každý mesiac 6% na zdravotné poistenie v Rakúsku, a to počas celej doby aktívnej rakúskej živnosti. Po odhlásení živnosti sa už zdravotné poistenie z dôchodku neplatí. Živnostníci v Rakúsku, ktorý už poberajú dôchodok na Slovensku, by si mali preto prerátať, kedy už môžu požiadať o dôchodok v Rakúsku, aby sa nestalo, že budú síce poberať dôchodok v Rakúsku, ale po stiahnutí poistného na zdr. Pre živnostníkov v dôchodcovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50% ich mesačných platieb. Poistencovi sa ale do penzie započítava plná suma poistenia, keďže tých ďalších 50% za poistenca uhrádza penzijný fond. Táto úľava je možná max. Pre živnostníkov, ktorí nepodávajú daňové priznanie v rakúsku je mesačná platba v penzijnom poistení pre rok 2025 vo výške 101,95 Eur t.z. mesačná úľava je vo výške 50,97eur. Z toho dôvodu je už teraz potrebné prehodnotiť okamžité podanie žiadosti o dôchodok, ak naň vznikne nárok. Od dátumu podania žiadosti o dôchodok zaniká nárok na túto úľavu. Ak bude teda dôchodcovská mesačná dávka nižšia ako vyššie spomenutá úľava, je lepšie o dôchodok nepožiadať a po dobu troch rokov platiť polovičné poistné do penzijného poistenia. Ak sa stane, že dôchodcovská dávka by bol vyššia, je potrebné požiadať o dôchodok, pretože dôchodok sa spätne nevypláca a nevyplatené dávky prepadnú.

Rozvoj sociálnej práce v Rakúsku

História profesionálnej sociálnej práce v Rakúsku sa začala založením prvej inštitúcie pre vzdelávanie sociálnych pracovníkov vo Viedni a v Salzburgu. Položila teoretické základy sociálnej práce a vzdelávania v odbore. Sociálna práca ako veda sa vyvíjala v úzkom prepojení s pedagogikou a psychológiou, keďže tieto vedné disciplíny majú v Rakúsku dlhoročnú tradíciu. Významnou sociálnou pracovníčkou v dejinách rakúskej sociálnej práce bola Rosa Dworschak (1896 - 1990). Ako absolventka odborných kurzov ľudovej starostlivosti bola od r. 1916 činná v oblasti výchovného poradenstva pre rodinu. Zaoberala sa prevenciou zlyhávania výchovy a jej modernizáciou. Sociálna práca v Rakúsku zaznamenala nebývalý rozmach po skončení 1. svetovej vojny, a to hlavne v oblastiach bytovej politiky a starostlivosti o deti a mládež. Vznikali programy na ochranu detí a mladých, vzdelávacie programy a poradenstvo pre rodinu. Viedenský sociálnopolitický model a jeho rozvoj ukončil násilne v r. 1934 austrofašizmus. Rakúsko bolo násilne začlenené do nemeckej ríše a veľa odborníkov a vedcov bolo nútených emigrovať hlavne do USA alebo celkom ukončiť vedeckú činnosť. Jednou z mnohých bola Ilse von Arlt (1876 - 1960), ktorá patrí k priekopníkom sociálnej práce nielen v Rakúsku, ale vo väčšine nemecky hovoriacich krajín. Vo svojich prácach sa zaoberala otázkami chudoby, nezamestnanosti a vývojom sociálnej práce ako vedeckej profesie. Je autorkou prvej rakúskej učebnice sociálnej práce. V r. 1912 založila vo Viedni Fürsorgerinschule, organizovala ľudové kurzy pomoci. Po skončení 2. svetovej vojny boli sociálne programy zamerané na obnovu krajiny a spoločnosti. Po r. 1960 sa sociálna práca profesionalizovala a akademizovala, začali vznikať nové odbory štúdia a vedeckej práce. V rakúskych médiách je sociálna práca v súčasnosti prezentovaná ako „job storočia“ alebo „job budúcnosti“, a to z viacerých dôvodov.

Profesor Erwin Böhm a psychobiografický ošetrovateľský model:

Profesor Erwin Böhm (1940) ukončil štúdium na zdravotníckej škole. Od r. 1974 pracoval vo funkcii hlavnej sestry psychiatrického centra Otto Wagner Spital vo Viedni, kde v r. 1979 bol iniciátorom projektu nového typu psychiatrického oddelenia psychosociálnych služieb mesta Viedeň so zameraním na prechodnú starostlivosť. V 60. rokoch minulého storočia sa v Rakúsku objavili výrazné snahy o humanizáciu a zlepšenie úrovne ošetrovateľstva, a to hlavne v oblasti psychiatrickej a gerontopsychiatrickej starostlivosti. Počas svojej praxe prof. Böhm získal bohaté skúsenosti a vypracoval psychobiografický ošetrovateľský model. Vo svojej práci zdôrazňuje význam schopnosti osoby o seba sa postarať, uspokojovať svoje potreby podľa naučených a opakovaných mechanizmov a zvládať záťažové situácie, ktoré musí personál poznať z biografie klienta. Vyzdvihoval aj význam kultúry a prostredia na správanie jedinca v zdraví aj chorobe. Svoje myšlienky spracoval a podložil empirickým výskumom v r. 1979. V r. 1983 na základe analýzy výsledkov tohto projektu vypracoval ošetrovateľský model re/aktivizačnej starostlivosti. V r. 1998 vydal publikáciu Psychobiografický ošetrovateľský model podľa E. Böhma, kde sú opísané vývojové štádiá, základné princípy a štruktúry modelu. Zmysluplná starostlivosť o seniora je podložená prioritne oživením psychiky a potom zameraním na somatickú problematiku. „V celej Európe sa nachádza 35 certifikovaných ošetrovateľských domov, kde poskytujú starostlivosť podľa psychobiografického modelu prof. Böhma.“

Demografické zmeny a budúcnosť starostlivosti

V r. 2050 podľa prognóz demografov budú viac ako tretinu populácie Rakúska tvoriť ľudia nad 60 rokov. To znamená nové smerovanie ponuky sociálnych služieb, tvorbu nových foriem sociálnej pomoci, posun veku odchodu do dôchodku, zmeny na trhu práce. Niektorí autori už začínajú hovoriť o prejavujúcom sa kulte staroby, ktorý má v budúcnosti nahradiť súčasný kult mladosti. Sú starnúci ľudia, ktorí do vysokého veku pracujú. Štatistiky uvádzajú relatívne nízke percento nezamestnaných vo veku od 55 do 64 rokov aj v čase zvyšovania sa počtu nezamestnaných. V Rakúsku nie je zvláštnosťou, keď 75- až 80-ročný senior pracuje, vedie svoju firmu alebo hospodárstvo. Významná je skupina ľudí v dôchodkovom veku, ktorí žijú aktívne, venujú sa svojim záujmom, nájdu si nového životného partnera, hľadajú aktívne formy odpočinku. Na druhej strane sú však starnúci ľudia ešte v preddôchodkovom veku, ktorí pre zdravotné problémy, hlavne psychické, musia odísť predčasne do dôchodku. Tyroler Pensionversicherunganstalt PVA uvádza, že v r. 1995 muselo 18,7 % zamestnaných opustiť trh práce kvôli psychickej chorobe, ale v r. 2008 to už bolo 42,4 % zamestnaných. Najčastejšie príčiny sú depresie, syndróm vyhorenia v kombinácii s organickými chorobami. Psychické choroby v populácii explodujú, súčinom sú aj obavy o pracovné miesta, nárast nezamestnanosti.

tags: #rakusky #domov #dochodcov