Komplexný sprievodca opatrovaním v Rakúsku na živnosť

Opatrovanie seniorov v Rakúsku je dôležitá služba pre starnúcu populáciu. Mnohí opatrovatelia nachádzajú v tejto práci zmysel a uspokojenie, keď môžu zlepšiť kvalitu života seniorov. V Rakúsku, kde sa očakáva nárast počtu starších ľudí v budúcnosti, je táto služba čoraz dôležitejšia. Ak uvažujete o práci opatrovateľa alebo opatrovateľky v Rakúsku na rakúsku živnosť, je dôležité poznať podmienky, práva a povinnosti, ktoré s touto prácou súvisia.

Kto sa môže stať opatrovateľom v Rakúsku?

Ak radi pomáhate starším ľuďom a máte kurz opatrovania alebo zdravotnícke vzdelanie, môžete sa stať opatrovateľom v Rakúsku. Dôležité je mať potrebné vzdelanie a zručnosti, ale aj osobné vlastnosti ako trpezlivosť, empatia a zodpovednosť. V prvom rade musíte ovládať reč krajiny, v ktorej chcete pracovať. V posledných rokoch už aj Rakúsko zvýšilo požiadavky na znalosť nemeckého jazyka. Ak chcete opatrovať seniorov, musíte do nej zahrnúť množstvo výrazov z medicínskej oblasti. Preto je výhodné absolvovať niektorý kurz, prejsť si nejaké knihy na tú tému. Navyše vám môže prospieť, ak si doplníte znalosti jazyka. Opatrovateľské kurzy a kurzy nemčiny pre opatrovateľov sú veľmi užitočné.

Formy opatrovania: Zamestnanec vs. živnostník

Je dôležité rozlišovať medzi dvoma formami vykonávania opatrovateľskej činnosti:

• Závislá pracovná činnosť (zamestnanec): V tomto prípade ste zamestnaný a zamestnávateľ musí dodržiavať podmienky zákona týkajúce sa pracovného času, pracovného voľna a odvádzať odvody do sociálnej poisťovne.
• Nezávislá pracovná činnosť (živnostník): Ako živnostník si sami určujete pracovnú dobu a odmenu dohodou s pacientom alebo jeho rodinou.

Rozhodla si sa pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku na rakúsku živnosť? Skvelé rozhodnutie - táto forma spolupráce ti umožní pracovať legálne, zarábať pravidelne a využiť všetky výhody podnikania v zahraničí.

Práva, oprávnenia a povinnosti opatrovateľov

Práva, oprávnenia a povinnosti opatrovateľov sú zakotvené vo viacerých zákonoch. V prvom rade je potrebné pripomenúť rozdiel medzi opatrovateľskou činnosťou vykonávanou na základe závislej pracovnej činnosti (zamestnanec) a nezávislej pracovnej činnosti (živnostník).

Najdôležitejšie znaky závislej pracovnej činnosti:

• Zamestnávateľ musí dodržiavať podmienky zákona týkajúce sa pracovného času, pracovného voľna a odvádzať odvody do sociálnej poisťovne.

Najdôležitejšie znaky nezávislej pracovnej činnosti:

• Doba vykonávanej činnosti a odmena je určovaná dohodou príp. uzatvorenou zmluvou medzi dvoma zmluvnými stranami - opatrovateľ na jednej strane a pacient/príp. rodina na druhej strane.
• Opatrovateľ si musí sám zostaviť ročné zúčtovanie príjmu (Einnahme-Ausgaben-Rechnung), príp. požiadať o pomoc odborníka.

Je dôležité podotknúť, že živnostníci sa nemôžu odvolávať na zákonom stanovený pracovný čas, pracovné voľno, prípadne nejaké príplatky, alebo zlepšenie podmienok pri výkone opatrovateľskej činnosti, ktoré platia pre zamestnancov.

Zákony upravujúce opatrovateľskú činnosť:

1. Zákon o opatrovaní osôb v súkromných domácnostiach: Tento zákon platí pre opatrovanie osôb v ich súkromných domácnostiach, pričom opatrovanie môže byť vykonávané buď na základe samostatnej zárobkovej, alebo závislej pracovnej činnosti. Pracovná zmluva môže byť uzatvorená medzi opatrovateľom, ktorý dovŕšil 18 rokov, a:
   1. opatrovanou osobou, alebo jej rodinným príslušníkom, príp.
   2. má opatrovaná osoba priznaný nárok na opatrovateľský príspevok min. v stupni 3.
2. Zákon o zdravotníckej starostlivosti a ošetrovaní chorých (GuKG): § 3b Ods. 2 Z 1 až 5 definuje ďalšie činnosti, ktoré môže opatrovateľ vykonávať, pokiaľ sa nejedná o činnosti, ktorých vykonávanie si z medicínskeho hľadiska vyžaduje nariadenie odborného lekára, že tieto činnosti môže vykonávať aj osoba, ktorá nemá odbornú spôsobilosť na vykonávanie týchto činností. Ďalšie činnosti zahŕňa §14 Ods. 2 až 4 a § 15 Ods. 1.
3. Zákon o pomocných silách a zamestnancoch v domácnostiach (HGHAG): Na opatrovateľov, ktorí vykonávajú opatrovateľskú činnosť na základe pracovno-právneho vzťahu, sa vzťahujú práva podľa tohto zákona, s výnimkou §5 a §6 ods. 1-3 tohto zákona. Tento zákon vstúpil do platnosti 1. januára.

Pracovný čas a voľno pre zamestnancov

Pre opatrovateľov, ktorí sú zamestnancami, platia nasledujúce pravidlá týkajúce sa pracovného času a voľna:

• V dvoch po sebe nasledujúcich týždňoch vykonávania opatrovateľskej činnosti (vrátane času pracovnej pohotovosti) nesmie pracovný čas prekročiť 128 hodín.
• Opatrovateľ má počas pracovného dňa nárok na min. 3 hod. voľného času, počas ktorých nesmie byť ani v pracovnej pohotovosti. Z toho musia byť min. 2 hodiny v kuse.
• Počas jedného 14-dňového pracovného turnusu nasleduje nepretržité pracovné voľno v dĺžke min. 48 hodín.
• V prípade porušenia týchto nariadení má zamestnanec nárok na príplatok k mzde.
• Pracovná zmluva končí smrťou pacienta a to aj v prípade, ak je zmluva uzatvorená s jeho rodinným príslušníkom, alebo inou osobou v zastúpení pacienta.

Založenie a výkon rakúskej živnosti

Rozhodnutie pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku na rakúsku živnosť je skvelou príležitosťou. Táto forma spolupráce ti umožní pracovať legálne, zarábať pravidelne a využiť všetky výhody podnikania v zahraničí. Predtým, ako nastúpiš do svojej prvej rodiny, čaká ťa niekoľko krokov, ktoré treba vybaviť - na slovenských aj rakúskych úradoch.

Postup založenia živnosti:

1. Rakúska živnosť (Gewerbeanmeldung)

   Prvá vec, ktorú budeš potrebovať, je rakúska živnosť - tzv. Gewerbeanmeldung. Založenie živnosti sa nahlasuje v mestách na Magistráte, mimo miest na okresných úradoch Bezirkshauptmannschaft (BH) podľa miesta výkonu opatrovateľskej činnosti. Odosiela sa to na tlačive Gewerbeanmeldung spolu s príslušnými prílohami. Je potrebné, aby opatrovateľ/ka bola prihlásená na prechodný pobyt, bez tohto prihlásenia nie je možné založenie živnosti. Založenie živnosti príslušný BH oznámi na hospodárskej komore (WKO) a sociálnej poisťovni (SVS).

2. Hospodárska komora (WKO - Wirtschaftskammer)

   WKO je združenie všetkých podnikateľských subjektov v Rakúsku. Každá spolková krajina má príslušnú hospodársku komoru. Každý opatrovateľ/ka sa založením živnosti stáva členom hospodárskej komory, je mu pridelené číslo WKO (Mitgliedsnummer). Toto číslo sa používa ako variabilný symbol pri úhrade členských poplatkov, ktoré sa platia raz ročne pre jednotlivé spolkové krajiny podľa miesta podnikania. Ak zmeníte miesto výkonu podnikateľskej činnosti v priebehu roka, je možné si požiadať o započítanie už zaplatených poplatkov.

3. Oznámenie podnikateľskej činnosti na Finančnom úrade

   Oznámenie podnikateľskej činnosti sa oznamuje na tlačive Verf 24 (Fragebogen). Tento formulár slúži na oznámenie začatia podnikateľskej činnosti v Rakúsku. Fragebogen sa odosiela s prílohami a dotazníkom (Beiblatt) na príslušný finančný úrad podľa miesta podnikania. Je potrebné ho odoslať do 1 mesiaca od začatia podnikateľskej činnosti s príslušnými prílohami. Napríklad, Meldezettel - formulár na prihlásenie na prechodný pobyt v mieste trvalého bydliska opatrovanej osoby. Tento formulár je opatrovateľ/ka povinný odovzdať pri každom novom nástupe do novej rodiny opatrovanej osobe alebo splnomocnenému zástupcovi opatrovanej osoby, aby ho prihlásili na prechodný pobyt.

4. Formulár E-106 (alebo PD S1)

   Tento formulár slúži na to, aby opatrovateľka mohla byť ošetrená na Slovensku, aj v Rakúsku, aj keď už na Slovensku nie je zdravotne poistená. Formulár sa odosiela elektronicky na SVS a SVS už vyplnenú E-106 posiela elektronicky na príslušnú zdravotnú poisťovňu na Slovensku, ktorú opatrovateľ/ka pred vycestovaním mala. S E106 si môžete vybaviť plnú zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku, hoci platíte odvody len v Rakúsku. Aby osoba mohla byť zdravotne ošetrená aj v štáte, v ktorom ma svoje bydlisko, musí oznámiť zdravotnej poisťovni v mieste svojho bydliska, že je zdravotne poistená v inom štáte. Žiadosť o vystavenie PD S1 je najlepšie požiadať v príslušnej pobočke zdravotnej poisťovne v mieste Vášho bydliska.

Vybavenie všetkých formalít sa môže zdať zložité, ale ak máš správne informácie (alebo pomoc od overenej agentúry), zvládneš to bez stresu.

Dane a odvody v Rakúsku pre živnostníkov

Opatrovateľka, ktorá pracuje na živnosť v Rakúsku, je vlastne podnikateľka. Za svoju živnosť si každá opatrovateľka zodpovedá sama. Je potrebné poznať dôležité aspekty týkajúce sa daní a odvodov.

Sociálne a zdravotné poistenie

Každý zamestnanec ako aj samostatne zárobková osoba podlieha v rámci ES právnym predpisom len jedného štátu. To znamená, že každý môže byť sociálne poistený len v jednom členskom štáte, aj keď pracuje súčasne v dvoch alebo aj vo viacerých členských štátoch.

Osoba s bydliskom na Slovensku a vykonávajúca závislú príp. samostatnú zárobkovú činnosť v Rakúsku, kde je aj prihlásená k pobytu, podlieha automaticky právnym predpisom Rakúska.

V Rakúsku platia živnostníci odvody na penzijné poistenie, zdravotné poistenie, úrazové poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Po podaní daňového priznania rakúska sociálna poisťovňa zisťuje, či príjem podnikateľa nebol v skutočnosti vyšší než suma, z ktorej sa mu vypočítali odvody. Ak to tak je, musí jej doplatiť rozdiel. Prvé dva roky pritom živnostníci platia nižšie odvody, ktoré dosahujú približne 19 % ich zisku. Od tretieho roka musia platiť 28 %. Na rozdiel od Slovenska sa v Rakúsku neplatia odvody každý mesiac, ale štvrťročne.

Daňové priznanie

Daňové priznanie sa podáva do 31. mája nasledujúceho roka.

V rakúskom daňovom priznaní sa musia uvádzať aj príjmy, ak sa žiada o neobmedzenú daňovú povinnosť v Rakúsku, kde si daňovník uplatňuje nezdaniteľný príjem vo výške 11 000 eur. V tom prípade sa musia v rakúskom daňovom priznaní uvádzať aj príjmy zo Slovenska a iných krajín EÚ. Slováci s rakúskymi živnosťami sú automaticky zaradzovaní do neobmedzenej daňovej povinnosti v Rakúsku. Tí nemusia spravidla žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť.

Vecné dávky (Sachbezug) ako príjem živnostníka

Sachbezug je vecný (nepeňažný) príjem zamestnanca. Ak zamestnancovi poskytne zamestnávateľ napr. bezplatné ubytovanie a stravu, zamestnanec získa isté zvýhodnenie od zamestnávateľa - nepeňažný príjem. Jednotlivé výhody poskytnuté zamestnávateľom sa ale pripočítavajú k príjmu zamestnanca ako peňažný príjem. Peňažnú výšku týchto poskytnutých výhod stanovuje v Rakúsku zákon - Sachbezugswerteverordnung.

Väčšina opatrovateľov ale vykonáva v Rakúsku opatrovateľskú činnosť (Personenbetreuung) na živnosť. Živnostník si odmenu za svoje služby dohaduje so svojím klientom. Za svoje služby môže požadovať ľubovoľnú sumu, na ktorú sám ohodnotí svoju prácu. Samozrejme, aby mohol vykonávať svoju prácu, musí si nájsť aj klienta, ktorí s jeho požiadavkami bude súhlasiť resp. musia nájsť spoločnú dohodu, čo sa týka odmeny za poskytnuté služby, spôsob vykonávania práce a pod. Opatrovateľ musí samozrejme dodržať zákonom stanovené povinnosti pri poskytovaní opatrovateľských služieb, ktoré mu stanovuje zákon. V rámci toho je najlepšie, ak sú podmienky odmeny za poskytnuté služby uzatvorené zmluvne - nie je to ale povinnosť. Je to ale nevyhnutné napr. pri žiadosti o rodinné prídavky v Rakúsku a pod.

Je teda jasné, že ak si živnostník v Rakúsku dohaduje svoju odmenu za svoju prácu sám, nie je povinný automaticky priznávať do príjmu niečo, čo sa naň nevzťahuje, keďže zákon o vecných príjmoch - Sachbezugswerteverordnung sa týka zamestnaneckého pomeru a nie živnostenskej činnosti.

Uplatňovanie vecných príjmov je u živnostníkov s cieľom pokryť náklady spojené so spoločným využívaním životného priestoru a potrebného stravovania. Sachbezug teda nie je príjmom opatrovateľa, pracujúceho v Rakúsku na živnosť, pokiaľ to sám takto nechce, resp. si to nedohodne so zmluvným partnerom, ktorým je v podstate pacient, alebo zastupujúca osoba, s ktorou sa zmluva podpisuje. Všetky platové podmienky si opatrovateľ dohaduje s pacientom resp. jeho rodinným príslušníkom.

Ak si to niekto nevie obhájiť pred finančným úradom a chce si to dať radšej do príjmu, má možnosť si uviesť namiesto plnej sumy 196,20 Eur, len sumu za stravu, čo predstavuje 8/10 z celkovej sumy, teda - 156,96 Eur. V každom prípade sa každý prípad posudzuje zvlášť a živnostník - v našom prípade opatrovateľ - musí sám zhodnotiť, aké sú podmienky v mieste výkonu práce, čo všetko má k dispozícii a v akom rozsahu, a v prvom rade, či si klient uplatňuje aj výdavky vo vlastnom daňovom priznaní za poskytnuté bezplatné ubytovanie a stravu.

Dôležité európske nariadenia a ich vplyv

Dňa 1.5.2010 vstúpilo do platnosti nové NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (zmenené a doplnené o NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009) a NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. Tieto nové nariadenia nahradili staré Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie 574/1972. Prípady posúdené ešte podľa starého nariadenia ostávajú v platnosti (max. však po dobu 10 rokov), pričom ak dôjde k prehodnocovaniu uplatnenia si nároku poberania dávok v rámci týchto nariadení, bude sa brať do úvahy nové nariadenie.

Jednotnosť sociálneho poistenia

Každý zamestnanec ako aj samostatne zárobková osoba podlieha v rámci ES právnym predpisom len jedného štátu. To znamená, že každý môže byť sociálne poistený len v jednom členskom štáte, aj keď pracuje súčasne v dvoch alebo aj vo viacerých členských štátoch. Každá osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, musí byť v ňom minimálne zdravotne poistená. Ak, ale dosahuje príjmy v inom členskom štáte, automaticky podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom tieto príjmy dosahuje. Keďže každá osoba môže podliehať právnym predpisom len jedného členského štátu, musí túto skutočnosť ohlásiť v druhom členskom štáte. Výnimky, kedy mohla byť osoba za určitých podmienok poistená v dvoch členských štátoch, sú zrušené.

Formulár PD A1

Formulár PD A1 je kľúčový dokument pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré pôsobia v inom členskom štáte EÚ.

• Žiadateľ požiada o posúdenie uplatniteľných právnych predpisov na pobočke sociálnej poisťovne v mieste bydliska.
• Vypíše žiadosť na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom, pričom si musí zvážiť, v ktorej krajine dosahuje podstatnú časť svojich príjmov a túto skutočnosť uvedie v žiadosti.
• V prípade neuvedenia tejto skutočnosti, sociálna poisťovňa automaticky vydá potvrdenie, že sa na žiadateľa vzťahujú právne predpisy štátu, v ktorom má žiadateľ bydlisko.
• Keďže si väčšina opatrovateliek želá, aby mohla platiť odvody v Rakúsku, musí uviesť, kde dosahuje podstatnú časť svojich príjmov.
• Zvrátenie už raz posúdeného a potvrdeného uplatnenia právnych predpisov je veľmi zdĺhavé a komplikované.

Pobočka sociálnej poisťovne v mieste bydliska posiela žiadosť na posúdenie na Ústredie Sociálnej poisťovne v Bratislave. Tá rozhodne o uplatnení právnych predpisov a v prípade, že sa uplatnia právne predpisy Slovenskej Republiky, vystaví formulár PD A1. Jednu kópiu dostane žiadateľ a jednu kópiu posiela Sociálna poisťovňa automaticky do Sociálnej poisťovne v Rakúsku. Na základe tohto formuláru sa stáva žiadateľ platcom sociálneho a zdravotného poistenia na Slovensku a v Rakúsku mu bude poistenie pozastavené.

O posúdenie uplatnenia právnych predpisov je potrebné požiadať ihneď po otvorení živnosti v Rakúsku, pretože vydanie formuláru PD A1, prípadne rozhodnutia o uplatniteľných právnych predpisoch trvá Sociálnej poisťovni niekedy dosť dlho. Žiadosť o posúdenie k právnym predpisom je možné podať aj v Rakúsku. SVS je potrebné zaslať vyplnený dotazník - EWR-Fragebogen pre posúdenie príslušnosti k právnym predpisom. Ak na základe skutočností uvedených v dotazníku SVS prizná príslušnosť k rakúskym právnym predpisom, vystaví formulár PD A1 a zašle ho žiadateľovi a zdravotnej poisťovni.

Zmeny v rodinných prídavkoch a daňových bonusoch v Rakúsku

Rakúsko zavedením nariadenia o úprave rodinných prídavkov a daňových bonusov podľa životnej úrovne krajiny, v ktorej dieťa žije, ovplyvnilo mnohých Slovákov pracujúcich v Rakúsku.

Aktualizácia pre roky 2025 a 2026

Rakúsko pokračuje v rozširovaní sociálnych opatrení zameraných na boj proti chudobe detí. Od 1. júla 2025 vstupila do platnosti nová úprava príspevku známeho ako Kinderzuschlag für Geringverdiener (Príplatok k prídavkom na deti pre nízkopríjmové skupiny). Ide o dodatočný finančný príspevok, ktorý sa vypláca nad rámec bežných rodinných prídavkov (Familienbeihilfe). Slováci pracujúci v Rakúsku majú na tento príspevok nárok rovnako ako domáci. Ak matka v SR nepracuje, Rakúsko je primárne zodpovedným štátom. Výška príspevku je fixne stanovená na 60 EUR mesačne na každé dieťa.

Od 1. januára 2025 čaká slovenských rodičov nová realita v rámci konsolidácie verejných financií, keďže vláda schválila zásadné škrty v daňovom bonuse na dieťa. Toto je najtvrdšie opatrenie balíčka, ktoré zasiahne tisíce pendlerov a ľudí s kombinovanými príjmami. Nárok na bonus 50 € zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov. Na vysokoškolákov už bonus nedostanete. V rokoch 2025 aj 2026 prestáva platiť, že bonus dostane každý v rovnakej výške.

Dodatočné zmeny pre roky 2020/2021

V marci 2020 bol v Rakúsku založený fond pre núdzové situácie v rodine (Familienhärtefonds), ktoré vznikli v dôsledku sťažených rodinných situácií počas pandémie Covidu 19. Rodinné prídavky boli automaticky schválené a vyplatené všetkým poberateľom rodinných prídavkov do marca 2021 a to bez nutnosti predloženia akýchkoľvek dokladov, ktoré sa nebudú predkladať ani dodatočne. Všetci, ktorí teraz dostali vyplatené prídavky do marca 2021, aj keď na nich nemali mať pôvodne nárok, môžu ostať pokojní. Vyplatenie prídavkov je v súlade so zákonom a nebudú sa vracať a ani predkladať žiadne podklady.

tags: #rakusko #opatrovanie #na #rakusku #zivnost