Tvorba poštovo-historickej zbierky alebo výstavného exponátu si vyžaduje nielen zberateľskú vášeň, ale aj hlboké znalosti histórie a územia, ktorého sa zbierka týka. Regionálne zamerané exponáty, hoci menej časté na filatelistických výstavách v porovnaní s teritoriálnymi či námetovými, ponúkajú jedinečný pohľad na minulosť. Príkladom je obdobie rokov 1938 - 1948 na Spiši, ktoré bolo mimoriadne bohaté na historické udalosti a poskytuje bohatý materiál pre filatelistov.
Pri budovaní takejto zbierky je kľúčové vybrať si vhodný časový úsek a dôkladne zmapovať dostupné zdroje informácií. Zberateľ by mal postupne prechádzať od základných informácií k štúdiu odborných publikácií, časopisov a využívať online zdroje, aby získal hlbšie vedomosti o prezentovanom regióne a jeho histórii.
Exponát môže dokumentovať ako všeobecné udalosti týkajúce sa celého územia (napr. Československo, Slovensko), tak aj špecifické udalosti týkajúce sa len vybraných regiónov. V prípade Spiša v rokoch 1938-1948 to zahŕňa mobilizáciu v roku 1938, Homolov puč, vznik samostatnej Slovenskej republiky, úpravu pečiatok, zmeny vlakových kurzov, činnosť pôšt, kontrolu zásielok, poľnú poštu z východného frontu, perzekúciu Židov, obdobie SNP, obnovu československej pošty, ale aj udalosti týkajúce sa priamo Spiša, ako strata územia po Viedenskej arbitráži, útok na Poľsko, zábor obcí, či zavádzanie dvojjazyčných nálepiek.
Mobilizácia v roku 1938 a jej filatelistické doklady
Napätá medzinárodná situácia v roku 1938, spojená s pripojením Rakúska k Nemecku a požiadavkami sudetských Nemcov, viedla k všeobecnej mobilizácii československej armády. Dňa 22. septembra 1938 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia, do ktorej bolo povolaných 1 250 000 mužov. Poľná pošta začala fungovať osem dní po vyhlásení mobilizácie.
Na Spiši boli v tomto období zriadené poľné pošty v Margecanoch (1. 10. - 6. 12. 1938) a v Poprade (1. 10. - 15. 11. 1938). V Poprade zároveň fungovala triediareň poľnej pošty, ktorá spracovávala zásielky aj z iných oblastí východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Zásielky podliehali cenzúre.
Po podpísaní Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráži došlo ku koncu novembra k demobilizácii a rušeniu poľných pôšt. Filatelisticky možno činnosť poľných pôšt dokumentovať prostredníctvom úradných aj súkromných zásielok, najmä lístkov poľnej pošty a listov z civilných poštových úradov.
Obr. 1: Lístok poľnej pošty odoslaný príslušníkom I. odd. delostreleckého pluku 111 4. novembra 1938 prostredníctvom poľnej pošty 46 s krycím menom RÁZUS do Košíc, odkiaľ bol 17. 11. 1938 vrátený. Pomocná dvojriadková gumová pečiatka „OBSAZENÉ ÚZEMÍ / TERRITOIRE OCCUPÉ“.
Zmeny hraníc a ich dopad na Spiš
Viedenská arbitráž, ktorá nasledovala po Mníchovskom diktáte, mala významný dopad na územie Slovenska. Maďarsko zabralo rozsiahlu časť južného Slovenska, čím sa južná časť Spiša stala súčasťou štátnej hranice okypteného Československa. Slovensko prišlo o viac ako 10 000 km² územia s takmer 855 000 obyvateľmi.
Svoje územné nároky si uplatnilo aj Poľsko, ktoré 27. novembra 1938 obsadilo časť Kysúc, Oravy a Spiša. Na Spiši bola Poľskom anektovaná oblasť Javoriny v Tatrách a obce Lesnica a Medzibrodie v Pieninách. Poľská pošta prevzala poštové úrady na zabranom území a označovala zásielky vlastnými pečiatkami a propagačnými kašetmi.
Obr. 2: Náhly list odoslaný 7. 11. 1938 z Prahy do Košíc bol 15. 11. 1938 zadržaný v Spišskej Novej Vsi a presmerovaný do Prešova. Napokon bol predsa doručený na zabrané územie v Košiciach 20. 11. 1938.
Obr. 3: Nedostatočne vyplatený list odoslaný z Javoriny 27. 11. 1938 do Krakovskej Belej v deň obsadenia poľskou armádou.
Homolov puč a vznik Slovenskej republiky
V marci 1939, v snahe zachovať celistvosť zvyšku Československa, sa československá vláda rozhodla zakročiť proti radikálnym politickým silám na Slovensku. Veliteľ VII. zboru v Banskej Bystrici, divízny generál Bedřich Homola, vyhlásil v noci z 8. na 9. marca 1939 na Slovensku stanné právo a bola zavedená kontrola zásielok.
14. marca 1939 vznikla Slovenská republika odtrhnutím autonómnej slovenskej krajiny od okypteného Československa. Tento vznik možno filatelisticky dokumentovať okrem iného aj úpravou československých poštových pečiatok I. typu, kde bolo odstránené písmeno „Č“ alebo všetky tri písmená „Č.S.P.“. V niektorých prípadoch sa body neodstránili, v iných boli písmená „Č“ a „P“ odstránené a písmeno „S“ prepílené na ozdobu.
Rozpad Československa sa odrazil aj v zmene poštových taríf od 1. apríla 1939, kedy pre zásielky do Čiech a Moravy platila sadzba pre blízku cudzinu. Zmeny nastali aj v organizácii činnosti vlakových pôšt, kde bolo zavedené dvojmiestne číslovanie vlakových kurzov.
Slovenská pošta prevzala na Spiši 15 poštovní, ktoré používali gumovú pečiatku s rámčekom. Niektoré pošty používali na znehodnocovanie známok aj pečiatkovacie stroje s propagačným textom.
Obr. 4: Náhly list zaslaný doporučene 9. 3. 1939 z Budapešti do Spišskej Novej Vsi, kde bol kontrolovaný cenzorom.
Spiš počas druhej svetovej vojny
V rokoch 1939-1945 sa Slovensko, vrátane Spiša, ocitlo vo víre druhej svetovej vojny. Filatelisticky možno tieto udalosti dokumentovať prostredníctvom rôznych poštových materiálov.
V auguste 1939 bolo Slovensko pripravené na útok na Poľsko. V Spišskej Novej Vsi bolo zriadené vrchné veliteľstvo slovenskej poľnej armády, ktorého úlohou bolo kryť pravé krídlo nemeckej 14. armády. 1. septembra 1939 začala slovenská pechota bez vypovedania vojny útočiť na Poľsko a obsadila pôvodné slovenské dediny Javorina a Podspády.
Poľské ťaženie sa skončilo demobilizáciou jednotiek v októbri 1939. Tieto udalosti možno filatelisticky dokumentovať zásielkami poľnej pošty odoslanými počas poľského ťaženia a zásielkami z pričleneného územia.
Obr. 10: Pohľadnica odoslaná 1. 8.
Počas vojny boli na Slovensku zavedené opatrenia na zabránenie vývozu slovenskej meny zavedením devízovej kontroly. Zásielky do zahraničia museli byť predkladané otvorené na kontrolu pri poštovej priehradke.
Obr. 12: Doporučený list podaný na prepravu dňa 28. 5. 1940 v Starej Ľubovni do Maďarskom zabraných Levíc. Vrátený späť devízovou kontrolou s rukopisnou poznámkou: “Zpäť neprípustné!“
V dôsledku historického osídlenia nemeckými baníkmi a remeselníkmi sa na Spiši, najmä v oblasti Kežmarku, Levoče a Podolínca, nachádzali nemecké enklávy. V poštovom styku sa to prejavilo v roku 1942 zavedením dvojjazyčných podacích nálepiek.
Obr. 13a: Doporučený list odoslaný 21. 6. 1944 z Gelnice do Bratislavy.
Obr. 13b: Doporučený list odoslaný 19. 9. 1942 z Vondrišla do Bratislavy.
Obnova československej pošty a povojnové obdobie
Po prechode frontu v roku 1945 došlo k obnove československej poštovej správy. Filatelisticky možno toto obdobie dokumentovať napríklad používaním výplatných strojov, ktoré boli v prevádzke aj po roku 1945.
Československá pošta využívala od roku 1937 osobitné autobusy, ktoré slúžili ako autopošty pri rôznych podujatiach. Na Spiši sú známe dva prípady použitia pečiatok autopošty: počas Levočskej púte na Mariánsku horu v rokoch 1939 a 1940.
Obr. 9: Pohľadnica odoslaná 5. 8.
Leško, Šimečka, Kostolný, Hudák: Ako zachrániť demokraciu
Budovanie poštovo-historickej zbierky z obdobia rokov 1938-1948 na Spiši je náročná, ale mimoriadne obohacujúca činnosť. Ponúka nielen filatelistickú hodnotu, ale aj hlboký vhľad do turbulentnej histórie tohto regiónu.