Invalidný dôchodok a rakovina hrubého čreva: Komplexný sprievodca pre pacientov

Rakovina je diagnóza, ktorá mení život nielen po zdravotnej stránke, ale aj po psychologickej, sociálnej a finančnej. Vedeli ste, že prežívanie onkologických pacientov sa líši nielen v závislosti od miesta, kde žijú, ale aj od mnohých iných, prekvapivo absentujúcich faktorov? Na Slovensku diagnostikujú každoročne približne 35 000 nových prípadov rakoviny a približne 13-tisíc pacientov jej podľahne. V úmrtnosti je rakovina na druhom mieste po kardiovaskulárnych ochoreniach.

Najviac pribúda prípadov rakoviny kože, prsníka, hrubého čreva a konečníka. V Európe je každoročne diagnostikovaná rakovina približne u 1,4 milióna ľudí v produktívnom veku, v roku 2022 ich bolo podľa dostupných údajov dokonca viac ako 4,4 milióna. Ľudia, ktorí prekonali rakovinu, majú 1,4-násobne vyššiu pravdepodobnosť, že zostanú nezamestnaní a trojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že budú poberať dávky v invalidite. Priemerná miera návratu onkologických pacientov do zamestnania po 18 mesiacoch dosahuje len 64 %.

Podpora onkologických pacientov na Slovensku

O tom, aké rozdielne potreby majú onkologickí pacienti v jednotlivých regiónoch Slovenska, hovoria zistenia ambasádorov regionálnych pacientskych poradní o.z. NIE RAKOVINE. „Sme si plne vedomí, čo prežívajú slovenskí onkologickí pacienti. Každodenne sa stretávame s ich príbehmi, výzvami a obavami na onkológiách, na bezplatnej infolinke či online poradni. Ich potreby sme monitorovali pri poskytovaní unikátnej včasnej podpory v našich piatich pacientskych poradniach, kde sme na základe dôkladných analýz identifikovali ich požiadavky v jednotlivých regiónoch,“ vysvetľuje zámer iniciatívy prezidentka o.z. NIE RAKOVINE, Jana Pifflová Španková. So svojím tímom sa usiluje o to, aby každý pacient s rakovinou, bez ohľadu na miesto svojho bydliska, dostal tú najlepšiu možnú informovanosť a podporu.

„Kým v bratislavskej a košickej pacientskej poradni dominuje dopyt po psychickej podpore, v Trnave a Nitre sa sústreďujeme predovšetkým na sociálne otázky a možnosti stravovania v čase onkologickej liečby,“ pokračuje Španková, „zároveň nás veľmi prekvapuje a mrzí, že viac ako 80% pacientov volajúcich na našu bezplatnú infolinku je stratených v systéme a nevedia, na koho sa majú po diagnostike obrátiť a čo sa s nimi bude diať.“ Tímy pacientskych poradcov NIE RAKOVINE sa za uplynulý rok stali oporou pre takmer 1200 onkologických pacientov a ich blízkych. V nemocniciach v Bratislave, Trnave, Nitre, Košiciach a Prešove ponúkajú zrozumiteľné a praktické informácie, napr. ako pracovať s negatívnymi myšlienkami, ako sa orientovať v zložitej administratíve, na čo má pacient nárok, aké má práva, možnosti liečby atď.

„Často diskutujeme o sociálnych problémoch, vedľajších účinkoch chemoterapie, strate vlasov a pomoci najbližších,“ hovorí Andrea Weršková, vedúca pacientskej poradne v Trnave, „nech sú pacienti v akomkoľvek štádiu liečby, u nás vždy nájdu otvorenú náruč, pomoc a pochopenie, ktoré im dodá silu pokračovať.“

Potreby onkologických pacientov v regiónoch

• V poradniach v Bratislave a Košiciach vyhľadávajú predovšetkým povzbudenie a pomoc pri prijatí diagnózy a rady, ako zvládať stres. Diskutujú prevažne o svojich emóciách, o živote po diagnóze, intímnom živote, pohybových aktivitách, inovatívnej liečbe či návrate do spoločnosti. Obe poradne so záujmom navštevujú aj rodinní príslušníci pacientov, ktorí sa učia správne reagovať na nálady a potreby chorých a tiež vyrovnať sa s vlastnými obavami.
• V Trnave dominujú otázky týkajúce sa sociálnych práv a nárokov. Pacienti sa zaujímajú predovšetkým o získanie preukazu ŤZP, nárok na kompenzácie, parkovacie preukazy, invalidný dôchodok či kúpeľnú liečbu. Chorým s vybavovaním potrebných formulárov pomáhajú poradcovia priamo v poradni.
• V Prešove čoraz častejšie využívajú pomoc našich pacientskych poradcov práve hospitalizovaní pacienti. "Pravidelne navštevujeme lôžkové oddelenia, kde sme chorým nablízku, pripravení vypočuť ich podnety, obavy či otázky. Z vlastnej skúsenosti vieme, že tento prístup prináša pacientom kus potrebného optimizmu a väčšiu istotu," hovorí Jana Hižnayová, vedúca pacientskej poradne v Prešove.
• Dôležitou témou naprieč regiónmi je stravovanie a podpora imunity počas liečby, tzn. vhodné diéty, výživové doplnky, formy pohybu a celková životospráva. V Nitre a Trnave sa táto téma objavuje obzvlášť často. „Pacienti požadujú jasné a konkrétne odporúčania týkajúce sa výživy s ohľadom na typ onkologického ochorenia, ktorému čelia. Žiaľ, mnohí napriek zahájeniu liečby častokrát nevedia, čo a ako môže priamo ovplyvniť ich zdravotný stav a účinnosť liečby," vysvetlila Zuzana Svíteková, vedúca pacientskej poradne v Nitre.

Výskyt diagnóz v poradniach NIE RAKOVINE

V roku 2024 bola najčastejšou diagnózou, s ktorou pacienti navštívili pacientske poradne NIE RAKOVINE, rakovina prsníka (39,5 %) s najvyšším výskytom v Bratislave a Trnave. V Bratislave išlo prevažne o mladšie pacientky, čo naznačuje zmenu demografického profilu a potrebu intenzívnejšej prevencie a osvety v tejto oblasti. Nasledovala rakovina hrubého čreva a konečníka (17,1 %) - rovnako s najvyšším zastúpením v hlavnom meste, kde pacientom po operácii hrubého čreva radí tím pacientskych terapeutiek so stómiou - a rakovina pankreasu (5,2 %), ktorá trápi najviac pacientov v Košiciach. Po nej rakovina pľúc (4,4%) s najvyšším výskytom v Košiciach a rakovina maternice (4,2%) v Trnave. Dáta pacientskych poradní potvrdzujú celoslovenský trend vo výskyte rakoviny a jednotlivých druhov onkologických diagnóz - najviac pacientov trpí karcinómom prsníka, hrubého čreva, pľúc a pankreasu. Raritné diagnózy sú síce menej časté, ale ich manažment je rovnako dôležitý.

Podrobnejšie štatistiky ukázali aj ďalší dôležitý fakt: ženy vyhľadávajú pomoc až trikrát častejšie ako muži. Na základe poskytnutých údajov o vekovej štruktúre pacientov, ktorí navštívili poradňu v Trnave a Nitre, sú pacienti najčastejšie vo veku 41 až 60 rokov, čo predstavuje viac ako polovicu všetkých návštev.

Invalidný dôchodok a finančná situácia onkologických pacientov

„V Česku nedávno prezentovali výsledky prieskumu onkologickej pacientskej organizácie. Podľa nich až polovica domácností s onkologickým pacientom nemá žiadnu finančnú rezervu pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a mnohé z týchto domácností nedisponujú ani dostatočnou finančnou rezervou,“ hovorí Róbert Melišek, riaditeľ pobočky Simplea Point v Nitre a dodáva, že dlhodobá pracovná neschopnosť je pri liečbe onkologického ochorenia pomerne bežná. Až 80 percent z opýtaných v rámci prieskumu malo skúsenosť s výpadkom príjmu trvajúcim dlhšie ako pol roka.

Na finančného konzultanta sa často obracajú klienti s onkologickým ochorením, aby im pomohol s vybavením poistného plnenia od poisťovne. „Nie každý však má nárok na poistné plnenie, prípadne na taký rozsah plnenia, ktoré by im pomohlo vyriešiť finančné ťažkosti. Upozorňuje aj na ťažkosti onkologických pacientov, ktorí nemajú žiadne poistné krytie. V takomto prípade je podľa neho každá rada drahá. Základom finančného zdravia je podľa neho vždy vytvorená finančná rezerva - a to v takej výške, aby domácnosť dokázala pokryť svoje výdavky minimálne po dobu troch mesiacov, ideálne však šiestich.“

Ako sa finančne pripraviť na možné vážne ochorenie vopred?

Pripraviť sa finančne na možnosť vážneho ochorenia znamená znížiť riziko, že náhle zdravotné výdavky alebo strata príjmu vážne ohrozia finančnú stabilitu domácnosti. „Súčasťou prípravy by malo byť vytvorenie finančnej rezervy, poistenie ako finančná ochrana a manažment úverov, resp. Základom je podľa neho núdzový fond, ktorý v prípade poklesu alebo úplného výpadku príjmov pokryje bežné výdavky. „Klientom odporúčame rezervu vo výške 3 - 6 mesačných životných nákladov. Pri riziku vážneho ochorenia ideálne 9 - 12 mesiacov,“ dodáva Róbert Melišek. Rezervné peniaze by mali byť likvidné, teda uložené na sporiacom účte alebo inom ľahko dostupnom mieste. Rodinu, resp. domácnosť pacienta chráni životné poistenie. V prípade, že má pacient uzavreté poistenie závažných (kritických) chorôb, poisťovňa mu po diagnostikovaní vážneho ochorenia vyplatí jednorazovo poistnú sumu.

„Ešte pred vznikom zdravotných problémov klientom pripravujeme manažment úverov, resp. dlhov. Ak majú vysoké úroky alebo veľké dlhy, spolu pracujeme na ich znížení alebo refinancovaní. Hypotéka či spotrebné úvery sú totiž obrovskou záťažou, ak príjem náhle vypadne,“ upozorňuje finančný konzultant. Počas dlhodobej práceneschopnosti pacienti dostávajú nemocenskú dávku, ktorá je spravidla nižšia ako ich bežný príjem. Ak sa ochorenie pretiahne na mesiace či roky, rodina môže čeliť problémom s platením nájomného či hypotéky, nárastu dlhov či potrebe požiadať o sociálne dávky alebo charitatívnu pomoc.

Invalidný dôchodok a príspevky pre osoby s ŤZP

Ak vedie onkologické ochorenie k trvalému alebo dlhodobému zníženiu pracovnej schopnosti, pacient môže mať nárok na invalidný dôchodok prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Ak je onkologický pacient zaradený medzi osoby s ŤZP, môže mať nárok na príspevky, ktoré pokrývajú dodatočné výdavky súvisiace so zdravotným stavom, napr. na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu, pomôcky.

Od 1. septembra 2025 sa zmenil systém posudzovania odkázanosti na sociálne služby. Nové žiadosti už nevybavujú obce ani samosprávne kraje, ale výlučne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa, a to prostredníctvom tzv. Komplexnej posudkovej činnosti. Niektorí zamestnávatelia sa snažia vyjsť pacientom v ústrety formou flexibilného pracovného času, umožnením práce z domu či postupným návratom do práce (tzv. job carving).

Invalidný dôchodok: Podmienky, výpočet a postup

Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok. Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:

1. Byť uznaný za invalidného.
2. Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
3. Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Kedy je osoba invalidná?

Osoba je invalidná, ak má predlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti, podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca (osoby, ktorá poberá nemocenské) pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.

Upozornenie: Predĺženie podpornej doby je viazané na splnenie zákonom stanovenú podmienku: poistenci, ktorých dočasná pracovná neschopnosť trvá a zároveň im v dôsledku krízovej situácie (napr. sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti) hrozí, že po jej skončení budú mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. O predĺženie podporného obdobia je potrebné požiadať prostredníctvom určeného tlačiva pobočku Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa posúdi splnenie podmienok a určí dĺžku predĺženia. Podporné obdobie sa môže predĺžiť maximálne o ďalší rok.

Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti /„PNky“/. Uvedené v praxi znamená, že na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.

Potrebné obdobie dôchodkového poistenia

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.

Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity:

• menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov,
• najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
• najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
• najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
• najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
• najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
• najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku. V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu, za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.

Starobný a predčasný starobný dôchodok

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Výška invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:
POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok).

• POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
• ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
• ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.

Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako:

(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára. Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidných dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní. Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.

Aktuálne sumy invalidných dôchodkov

Výška invalidného dôchodku sa môže výrazne líšiť. Závisí najmä od toho, ako dlho ste boli poistení, koľko ste v minulosti zarábali a aký stupeň invalidity vám uznali. Minimálny invalidný dôchodok v roku 2025 sa pohyboval približne na úrovni 324,50 eur mesačne. Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur. Sociálna poisťovňa dnes eviduje okolo 79 280 ľudí, ktorí tento typ dôchodku poberajú. Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7 %, čo je pravidelná valorizácia, ktorá reaguje na medziročný rast cien tovarov a služieb - tzv. dôchodcovskú infláciu. Viac ako polovicu novouznaných invalidít nad 70 %, ktoré v prvom polroku 2024 posudzovali posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, tvorili nádorové ochorenia. Tie tak zostávajú najčastejším dôvodom, pre ktorý Sociálna poisťovňa priznáva nárok na invalidný dôchodok.

Ako si vybaviť invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu. Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.

Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby /okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení/. Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti. Zoznam dokladov nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží.

Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.

Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené. Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni. Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.

Ďalšie príspevky a kompenzácie pre osoby s ŤZP

Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, ale iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem osoby s ŤZP. Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je od 1.7.2019 - 2021 210,20 €.

Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima, t. j. 1051 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima, t. j. 630,60 €.

Príklad: Pani Jana je ťažko zdravotne postihnutá. Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 350 €. Manžel pani Jany je zamestnaný, jeho priemerná mesačná mzda za minulý rok bola 670 € v čistom. Deti pani Jany sú dospelé a samostatné. Príjem pani Jany a jej manžela predstavuje spolu 1 020 € mesačne. Túto sumu vydelíme dvomi, keďže spoločne posudzujeme dve osoby - pani Janu a jej manžela. Výsledok je 510 €. Za príjem pani Jany sa považuje suma 510 €. Príjem 510 € vydelený sumou 210,20 € (suma životného minima) je 2,43. Príjem pani Jany nepresahuje trojnásobok životného minima a príspevok jej môže byť priznaný. Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 39 833 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej človek s ŤZP býva.

Príspevky môžu byť opakované (poskytujú sa každý mesiac, napr. opatrovateľský príspevok) alebo jednorazové, ako príspevok na kúpu a úpravu vozidla, na kúpu a úpravu pomôcky a na úpravu bytu, domu alebo garáže na bezbariérové.

Opatrovateľský príspevok

Opatrovateľský príspevok môže poberať človek, ktorý sa stará o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie. Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body, a to buď 10, čo znamená, že zdravotne postihnutý pomoc nepotrebuje, 5, ak pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch, alebo 0, keď pomoc potrebuje pri všetkých svojich úkonoch. Podľa počtu bodov je osoba zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Opatrovateľský príspevok možno priznať pri odkázanosti piateho a šiesteho stupňa.

Opatrovaný môže počas dňa navštevovať zariadenie dennej pobytovej sociálnej služby (napríklad denný stacionár). Nie je však možné poberať opatrovateľský príspevok za opatrovanie človeka, ktorý žije v domove sociálnych služieb. Opatrovateľom môže byť iba rodinný príslušník ťažko zdravotne postihnutého, t. j. manžel, manželka, rodič, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta (aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra), zať (aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra), svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec alebo osoba, ktorá s opatrovaným býva - má rovnakú adresu trvalého alebo prechodného pobytu. Opatrovateľ musí byť plnoletý, plne spôsobilý na právne úkony a fyzicky a psychicky spôsobilý vykonávať opatrovanie. Dôležitou podmienkou je, aby osoba s ŤZP súhlasila s tým, že ju bude opatrovať.

Opatrovateľ môže popri opatrovaní externe študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima. Životné minimum je 210, 20 €. Výška opatrovateľského príspevku pri opatrovaní jednej osoby je 430,35 € mesačne. Výška príspevku sa znižuje o sumu, o ktorú príjem opatrovaného presahuje dvojnásobok životného minima. Poberateľ príspevku na opatrovanie je tzv. poistencom štátu, a teda štát za neho platí poistné na dôchodkové poistenie a zdravotné poistenie, a to po celú dobu opatrovania.

Príspevky súvisiace s prepravou

Onkologickí pacienti počas liečby môžu požiadať o príspevok na pohonné hmoty. Na ďalšie príspevky súvisiace s prepravou, ako sú príspevok na kúpu vozidla, na úpravu vozidla a na prepravu budú mať nárok iba vtedy, ak sú odkázaní na individuálnu prepravu. Za odkázanú na individuálnu prepravu môže byť uznaná iba osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je schopná využívať hromadnú dopravu výlučne z troch dôvodov:

• ťažká porucha mobility,
• duševná porucha s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania,
• ťažká porucha zvieračov.

Onkologickí pacienti, ktorí netrpia ťažkou poruchou mobility, duševnou poruchou alebo ťažkou poruchou zvieračov nebudú mať na tieto príspevky nárok, hoci budú mať parkovací preukaz a poberať príspevok na pohonné hmoty. Príspevok na pohonné hmoty (na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou vozidla) sa poskytuje ťažko zdravotne postihnutému, ktorý sa neprepravuje vozidlom taxislužby. Osoba s ŤZP môže, no nemusí byť vlastníkom vozidla, no vlastník vozidla nesmie mať oprávnenie na vykonávanie prepravy. Výška príspevku je 35,11 € mesačne (16,70 % zo sumy životného minima). Príspevok sa poskytuje každý mesiac v rovnakej výške, nákup pohonných hmôt sa nedokladuje.

Príspevok na prepravu sa poskytuje osobe s ŤZP, ktorá nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla. Preprava je teda uskutočňovaná iným subjektom, ktorý má na to oprávnenie, napríklad taxislužbou. Príspevok na prepravu sa vypláca na základe potvrdení o jednotlivých výdavkoch na prepravu, ktoré poberateľ predloží úradu práce. Výdavky na prepravu možno preplatiť v maximálnej výške 107,25 € mesačne (51,02 % životného minima).

Ďalšie príspevky

Okrem pohonných hmôt možno kompenzovať aj zvýšené výdavky na diétne stravovanie, výdavky súvisiace s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, avšak iba v prípade, ak ťažko zdravotne postihnutý trpí chorobou uvedenou v zoznamoch, ktoré sú prílohou k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

• Zoznam ochorení - príspevok na diétne stravovanie
• Zoznam ochorení - príspevok na hygienu
• Zoznam ochorení - príspevok na opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia

Ak je osoba s ŤZP podľa posudku odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňuje ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo o svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať, alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou. Pomôckou je napríklad aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC). Pomôcky, na ktoré môže zdravotne postihnutému prispieť štát, sú uvedené v opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (zoznam pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia).

Človeku s ŤZP odkázanému na zdvíhacie zariadenie môže byť poskytnutý peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia. Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt a ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom. Z príspevku sa môže zabezpečiť úprava existujúceho zariadenia bytu, domu, garáže, nie však vybudovanie nového objektu alebo zariadenia. Z príspevku je napríklad možné prestavať kúpeľňu na bezbariérovú (napríklad rozšírením dverí), ale nie vybudovať novú kúpeľňu. Výška príspevkov na kúpu a úpravu pomôcky a príspevku na úpravu bytu, domu a garáže sa odvíja od ceny pomôcky, resp. úpravy.

tags: #rakovina #hrubeho #creva #invalidny #dochodok