Starnutie je nevyhnutné a z lekárskeho hľadiska znamená postupný pokles telesných a duševných funkcií, ktoré zhoršujú celkovú výkonnosť organizmu. V období odchodu do dôchodku, v čase výrazných zmien v živote človeka, dosahuje depresia, čo sa týka výskytu, svoj druhý vrchol. Človek sa v tomto období vyrovnáva s mnohými ťažkými situáciami, ako sú odchod do dôchodku alebo strata partnera či blízkych priateľov. Mení sa jeho spoločenské postavenie a životný štýl. Všetky tieto zmeny naňho pôsobia a musí sa im prispôsobovať. Niekto to zvláda ľahšie, na iného príznaky starnutia dopadajú tvrdšie.
Psychické starnutie a jeho prejavy
Problémy v starobe sa delia na dve skupiny: ťažkosti v prvej skupine sú spôsobené biologickým starnutím, ku ktorému sa v druhej skupine pridáva celkové psychické starnutie. Zatiaľ čo fyzické starnutie a telesné choroby, ktoré s ním súvisia, sú riešiteľný problém, starnutie psychické býva tvrdší oriešok. Charakterizuje ho pokles duševných funkcií a znížená schopnosť prispôsobiť sa čomukoľvek novému. Menia sa rozumové schopnosti, vnímanie, citové prežívanie a osobnosť človeka ako taká. Dlhodobá pamäť sa u seniorov zachováva, zhoršuje sa však funkcia krátkodobej pamäti. Myšlienky seniorov sa obracajú čoraz častejšie do minulosti, myslenie je zároveň o čosi konzervatívnejšie. Starí ľudia uvažujú stále o rovnakom probléme dookola, často opakujú identické slová a nevedia sa len tak preniesť cez problém. Analyzujú ho z každej strany, až vám dôjde, že sa na problém upli a nevedia ho pustiť z hlavy.
Emocionálne zmeny a duševné poruchy
V citovom prežívaní sú starší ľudia menej odolní voči záťaži a častejšie bývajú citovo nevyrovnaní. Výsledkom môže byť neochota spolupracovať, podráždenosť, depresie, úzkosť a strach. Nič z toho však nerobia naschvál, jednoducho to príroda tak zariadila. Vo vyššom veku sa vyskytuje aj pomerne široké spektrum duševných porúch. Spočiatku sa prejavujú len niektorými z príznakov a ich priebeh býva mierny. Rodina tieto zmeny u svojho staršieho člena síce vníma, no považuje ich (často však mylne) za úplne prirodzené prejavy starnutia. To ale môže byť len veľmi zjednodušený pohľad na taký komplexný jav, akým je starnutie.
„Medzi najčastejšie psychické problémy, ktoré ohrozujú seniorov, patrí depresia, úzkostné poruchy a kognitívne zhoršenie, vrátane demencie. Depresia u starších ľudí môže byť často prehliadaná alebo považovaná za prirodzenú súčasť starnutia, no v skutočnosti je to závažný stav, ktorý si vyžaduje pozornosť. Úzkostné poruchy môžu byť spojené s obavami o zdravie, finančnú situáciu alebo osamelosť.“
Depresia v seniorskom veku
Depresia u starších ľudí môže byť často prehliadaná alebo považovaná za prirodzenú súčasť starnutia, no v skutočnosti je to závažný stav, ktorý si vyžaduje pozornosť. „Niekedy je ťažké rozlíšiť, či to hundranie, nepríjemné vystupovanie je len mrzutosť, alebo aj príznak depresie, lebo v starobe sa depresie často prejavujú aj takto. V prípade pochybností je určite namieste vyšetrenie, ktoré preukáže, či ide o depresiu, a náležite ju liečiť.“ Izolácia a osamelosť neprospievajú emóciám a nálade starších ľudí, tieto pocity môžu spôsobiť poruchy emócií, hlavne depresií. Postihnutí ľudia sú väčšinou chorobne smutní, majú spomalené myslenie, pocity viny, trpia nechutenstvom a prenasledujú ich myšlienky na samovraždu. Depresie vo vyššom veku sú rizikovými faktormi pre vznik Alzheimerovej choroby.
Príznaky a symptómy depresie a úzkosti u starších dospelých
Demencia a Alzheimerova choroba
Demencia je považovaná za najrozšírenejšiu psychickú poruchu, postihuje okolo 5% ľudí nad 65 rokov. Je známe, že s vekom zábudlivosť narastá, neznamená to však automaticky, že človek trpí demenciou. Najčastejšou príčinou porúch správania u seniorov je demencia. Ide o závažné ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje poruchami pamäti, učenia, myslenia a reči. Demencia býva spojená s poruchami nálady, halucináciami, dezorientáciou, stavmi zmätenosti, nepokojom alebo apatiou, agresivitou a blúdením. Najčastejším typom demencie vôbec je Alzheimerova choroba. Charakteristický je pomalý začiatok, strata súdnosti, logického uvažovania a časopriestorovej orientácie. Postupne sa postihnutí stávajú nesebestačnými a sú odkázaní na pomoc okolia. V prípade demencie sú najčastejšie halucinácie zrakové a sluchové. Bludy, teda nepravdivé presvedčenia, bývajú často vzťahovačné. Často je narušený rytmus spánku a bdenia. Objavuje sa nočná zmätenosť. Pacient prestane byť schopný spoločensky prijateľného správania.
Prvé príznaky demencie:
- drobné zlyhávanie v znalosti mien
- neznalosť správneho dátumu
- neistota v bežných činnostiach
Iné psychické a neurologické problémy
Poruchy správania môžu spôsobovať aj iné psychiatrické ochorenia, napríklad poruchy osobnosti (schizofrénia), ktorá je takmer vždy spojená aj s poruchami prispôsobenia sa voči okoliu, takže môže vznikať problém pri spolužití chorého človeka s ostatnými. Ničím výnimočným nie sú v starobe ani návykové poruchy. Zneužívajú sa predovšetkým alkohol a lieky. Ich odobratie vyvoláva závažné poruchy správania ako súčasť abstinenčných príznakov. Problémy môžu spôsobovať aj neurologické ochorenia, ktoré sa typicky objavujú po mozgových príhodách, úrazoch hlavy či u epileptikov. Výnimočne môže ísť o postihnutie mozgu nádorom alebo infekciou. Poruchami správania reagujú seniori aj na nepríjemné telesné pocity (bolesť, tráviace ťažkosti) alebo duševné zážitky, prípadne zmeny prostredia. Negatívne pôsobia straty blízkych osôb, nezhody s príbuznými, nedostatok podnetov k činnosti.
Prejavy duševnej choroby
Duševná choroba sa môže vyvíjať veľmi pomaly a postupne, takže jej začiatky môžu ujsť pozornosti aj najbližším členom rodiny. Choroba sa dá rozoznať, ak nejaká duševná zmena trvá už dlhú dobu, pričom nemá jasnú príčinu. Seniorovo konanie sa stáva nepochopiteľné. To, čo hovorí a ako koná sa vymyká logike a realite. Sprievodným znakom duševnej choroby sú aj poruchy spánku, nočné vychádzanie z izby alebo bytu, poruchy stravovania a náhly pokles hmotnosti. Senior sa môže sťažovať na symptómy, ktoré nesúvisia s jeho stavom a telesným ochorením. Duševná choroba sa môže prejavovať aj hlbokým a dlhotrvajúcim pohrúžením do seba, obmedzovaním kontaktu s inými ľuďmi, stratou záujmu o obľúbené činnosti, poruchami pamäte a nezáujmom naučiť sa niečo nové. Zhoršuje sa schopnosť vyjadrovania a pomenovania konkrétnych vecí aj osôb. Môže sa objaviť afektívne správanie sprevádzané nervozitou, hnevom, krikom, obviňovaním.
Neliečená porucha môže zničiť rodinu
Každá porucha správania u seniora však signalizuje chorobnú zmenu, ktorú treba rozpoznať a liečiť. Pri spozorovaní nezvyklého správania u seniorov je namieste sa oňho začať viac zaujímať a nebrániť sa vyhľadaniu odbornej pomoci. Neliečená porucha totiž ohrozuje zdravie pacienta a vedie k jeho izolácii. Pre rodinu sa situácia môže stať vyčerpávajúcou až neúnosnou. Senior môže prejavovať sklony k agresivite, keď ohrozuje alebo fyzicky napáda druhé osoby. Okrem telesnej sily môže používať slovnú agresivitu, teda vyhrážky, nadávky a slovné útoky. Niekedy seniori, naopak, reagujú úzkostnými alebo vystrašenými stavmi. Prestávajú sa správne orientovať v čase a priestore, nespoznávajú známe miesta ani osoby. Objavujú sa tiež psychiatrické príznaky, ako sú halucinácie, bludy a depresie. Poruchy správania sú v súčasnosti vo väčšine prípadov dobre ovplyvniteľné, najmä ak sa stav pacienta včas rozpozná a adekvátnym spôsobom lieči, a to uvážlivým prístupom k pacientovi alebo nasadením zodpovedajúcich liekov. Dôležitá je vždy pomoc rodiny.
Príznaky a symptómy depresie a úzkosti u starších dospelých
Ako pristupovať k chorým s demenciou
Uvedomenie vlastnej choroby chýba napríklad pri demencii, ale väčšina seniorov trpiacich depresiou má pocit, že sú chorí. Starostlivosť o psychicky chorého človeka je veľmi náročná a vyžaduje veľkú trpezlivosť. V prvom rade treba mať na pamäti, že senior je chorý a svoje správanie nedokáže regulovať. Aj keď sú jeho obviňovanie, mrzutosť či nepríjemné poznámky neprimerané, opatrovateľka by si ich nemala brať k srdcu, pretože nevyplývajú zo skutočnosti. Aby to dokázala, musí sa vedieť odosobniť a pochopiť, čo sa so seniorom deje, ako cíti a rozmýšľa vo svojej chorobe. Ak senior trpí chorobne smutnou náladou, má depresiu, je oslabený a apatický, neodporúča sa mu poskytovať rady typu: vzchopte sa, nepodliehajte tomu, nebuďte lenivý, viac sa hýbte a pod. Bude to mať za následok ešte väčšiu depriváciu a prehĺbenie depresie.
Jednoduché pravidlá pre komunikáciu s človekom s poruchami správania:
- Hovoriť zreteľne, dostatočne nahlas, pokojným a rozhodným tónom.
- Voliť jednoduché slová a kratšie vety.
- Obmedziť hovory v hlučnom prostredí.
- Používať prostriedky mimoslovnej komunikácie - pohľad, úsmevy, gestá.
- Opakovane seniora informovať o situácii, čase a mieste, kde sa nachádza.
- Pri nevhodnom správaní seniora odviesť jeho pozornosť.
- Snažiť sa zabrániť situáciám, ktoré nevhodné správanie vyvolávajú.
Čoho sa vyvarovať:
- Vytvárania náhlych a nečakaných zmien vo zvyklostiach chorého.
- Preceňovania schopností chorého.
- Obmedzenia komunikácie len na príkazy a kontrolu seniora.
- Zlostného, podráždeného či agresívneho správania voči seniorovi.
Pred návštevou lekára by si blízke osoby pacienta mali zaznamenávať situácie a správanie, ktoré poukazujú na poruchy správania. „Vždy je lepšia zbytočná návšteva, než konštatovanie, že ste „prišli neskoro". Rozpaky ohľadom starostlivosti o svoje zdravie treba raz a navždy odložiť," hovorí primárka I. psychiatrickej kliniky UNLP Košice, Mgr. MUDr. Duševné zdravie seniora je v mnohom závislé od jeho doterajšieho života. Ide o stav, kedy všetky duševné pochody prebiehajú harmonicky. Umožňujú správne, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety. Je to stav uvedomenia si vlastnej hodnoty, možností a schopností.
Prevencia pred duševnými chorobami
Duševným chorobám sa senior vyhne v prvom rade zdravým životným štýlom a pestovaním pozitívnych medziľudských vzťahov. Vznik a rozvíjanie duševných chorôb urýchľuje osamelý spôsob života a negativizmus. Preto treba aj v starobe viesť bohatý spoločenský život - pozývať a navštevovať priateľov, tráviť čas s rodinou, chodiť na spoločenské podujatia, stať sa členom nejakého klubu. Apatiou a nečinnosťou ochabujú nielen svaly, ale aj psychika. Treba mať pod kontrolou aj zdravotný stav a dbať na odporúčania a rady lekára. Seniori by sa mali pravidelne podrobovať preventívnym prehliadkam, merať si hmotnosť, tlak krvi, tuky a cukry v tele. Monitorovanie zdravotného stavu predchádza závažným zdravotným komplikáciám, ktoré následne môžu viesť aj k duševným poruchám. „Starší ľudia sú ako staré knihy. Ak ich necháme na poličke, zapadnú prachom. Potrebujú byť čítaní, rozprávať svoje príbehy a byť súčasťou našich životov. Osamelosť a pocit opustenia sú častými príčinami zhoršeného duševného zdravia u seniorov. Spoločnosť by mala venovať väčšiu pozornosť starším ľuďom, zabezpečiť im viac príležitostí na kontakt so svetom, či už cez komunity, rodinu, alebo sociálne služby.“
