Komplexná Psychosociálna a Výchovná Rehabilitácia: Cesta k Nezávislosti a Integrácii

Psychosociálna a výchovná rehabilitácia predstavuje komplexný prístup zameraný na zlepšenie kvality života jednotlivcov so špecifickými potrebami. Cieľom je podpora ich sebestačnosti, nezávislosti a aktívneho zapojenia do spoločnosti. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na definíciu, metódy a ciele psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie, ako aj na jej právny rámec a špecifické prístupy k ľuďom s rôznymi typmi postihnutia a ochorení, vrátane demencie.

Čo je rehabilitácia a habilitácia?

S pojmom „rehabilitácia“ sa ľuďom prevažne spájajú procedúry, kedy po zlomení ruky či nohy navštevujeme rehabilitačné oddelenie nejakého zdravotníckeho zariadenia a za pomoci rehabilitačných pracovníkov a pracovníčok sa snažíme systematickým cvičením navrátiť funkčnosť našim končatinám. Princíp je jasný: odborným postupom navrátiť nejakej časti tela tú funkciu, ktorú mala predtým alebo sa aspoň k predchádzajúcej úrovni priblížiť.

Nie u všetkých ľudí, ktorí majú nejaké funkčné obmedzenia a chronické poruchy, je však zdravotná rehabilitácia potrebná. Najmä u tých, ktorí sa narodili s nezvratnými funkčnými odlišnosťami, nejde o zdravotnú rehabilitáciu v pravom slova zmysle, ale o tzv. habilitáciu. Tento pojem má možno ešte hlbšie korene ako pojem rehabilitácia. Týka sa situácií, kedy sú potrebné osobitné opatrenia a postupy hneď od počiatku, nakoľko jedinec sa narodil s nie bežnou funkčnou výbavou (napr. dieťa sa narodilo nevidiace). Uvedenej skutočnosti je od počiatku prispôsobený systém učenia a vedenia, ako zvládať bežné denné činnosti a sebaobsluhu. V tomto prípade nejde o prinavrátenie existujúcej funkčnej schopnosti (o „re-habilitáciu“), ale o vybudovanie schopností, resp. zručností pre život rešpektujúcich originálne funkčné predpoklady a jedinečnosť konkrétneho človeka. Využívajú sa k tomu rozličné opatrenia a programy, ktoré nemajú výlučne zdravotný charakter, ako skôr vzdelávací, pracovný či sociálny charakter. Takýto širší koncept neuzatvára rehabilitáciu medzi steny zdravotníckych zariadení, nezaujíma sa len o telo a psychiku jedincov so zdravotným postihnutím a s chronickými chorobami.

Úvodom je vhodné pripomenúť, že niekedy je ťažko rozlíšiť, či v konkrétnom prípade ide o habilitáciu alebo rehabilitáciu, či je potrebné meniť existujúci stav z dôvodu, že doterajšie postupy boli nesprávne alebo preto, že chýbali. Široké poňatie habilitácie/rehabilitácie sa začalo v 90. rokoch minulého desaťročia presadzovať aj vo významných medzinárodných dokumentoch zameraných na podporu ľudských a občianskych práv osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín. Na odlíšení zdravotnej starostlivosti a zdravotnej rehabilitácie od komplexného chápania rehabilitácie stavia aj najnovší dokument Rady Európy „Akčný plán RE na presadzovanie práv ľudí so zdravotným postihnutím a ich plnej účasti v spoločnosti“ (prijatý v apríli 2006).

Komplexný prístup k rehabilitácii

Komplexná rehabilitácia (KR) osôb so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je súhrn aktivít multidisciplinárneho charakteru, zameraný na predchádzanie, zmiernenie alebo odstraňovanie nepriaznivých dôsledkov postihnutia (defektu) alebo narušenia, a to najmä v prospech optimálnej socializácie.

Ide o vzájomne zladený a nadväzný, v plánovom slede alebo súčasne uskutočňovaný rad činností všetkých zúčastnených odborníkov v záujme socializácie jednotlivca so špeciálnymi edukačnými potrebami. Komplexný model rehabilitácie v sebe zahŕňa zdravotné, vzdelávacie, pracovné, individuálno-psychologické i sociálne aspekty. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.

Komponenty komplexnej rehabilitácie

Komplexná rehabilitácia sa dá vo veľmi zjednodušenej forme vyjadriť nasledovným vzťahom:

KR = f (Lr, Vr, Sr, Pr, Km, M)

• KR = komplexná rehabilitácia
• Lr = liečebná rehabilitácia: Spočíva v aplikovaní liečebných metód v záujme dosiahnutia stavu relatívneho zdravia jednotlivca, zmiernenia následkov postihnutia, tiež v prevencií postihnutí a narušení.
• Vr = výchovná rehabilitácia: Realizuje sa prostredníctvom dosahovania pozitívnych zmien vo vychovanosti a vzdelanosti jednotlivca, aplikovaním špeciálnych metód edukácie, reedukácie, stimulácie, korekcie a ďalších.
• Sr = sociálna rehabilitácia: Je multiodborné, zladené pôsobenie (priame alebo nepriame) na jednotlivca a jeho užšie prostredie v záujme dosiahnutia čo najvyššej úrovne socializácie, t. j. vyrovnania sa s postihnutím, žiť relatívne kvalitný život, vytvoriť preto vhodné podmienky vonkajšie a vnútorné a tým dosiahnuť relatívnu osobnú spokojnosť.
• Pr = pracovná rehabilitácia: Je súhrn aktivít (pracovných pohybov, pracovných úkonov, pracovných operácií) v záujme využitia práce ako prostriedku sebarealizácie postihnutého a narušeného jednotlivca, vytvárania pozitívnych návykov, zručností a spôsobilostí.
• Km = kompenzačné mechanizmy: Tendencie postihnutého jednotlivca spočívajúce v aktivizácii činností, postojov, dosiahnuť vyrovnanosť výkonnosti funkcie alebo orgánu, ktoré následkom postihnutia alebo narušenia vykazujú deficit.
• M = motivácia: Vnútorný alebo vonkajší podnet zameraný na uspokojovanie potrieb človeka. Predstavuje hnaciu silu v dosahovaní zmien v stave organizmu, v sociálnej pozícii, v psychickom stave organizmu, v sociálnej pozícii a pod. Významne sa podieľa na činnosti kompenzačných mechanizmov.
• f = funkcia

Z uvedeného vyplýva, že komplexná rehabilitácia je funkciou súčinnosti jej komponentov.

Zásady komplexnej rehabilitácie

Tradičné zásady (Kábele, 1988) zahŕňajú:

• Individuálneho prístupu (podľa špeciálnych edukačných potrieb).
• Komplexnosti (akceptovať potrebu celostného prístupu).
• Primeranosti (akceptovať vek, druh a stupeň postihnutia).
• Reflexnosti.

Novšie zásady (Vašek, 1996) rozširujú tradičné prístupy o:

• Kognitivizácie (rozvíjanie poznávacích procesov).
• Ortofunkcionalizácie (budovanie a rozvíjanie správnych funkcií).
• Hyperemocionalizácie (vytváranie silných emočných stimulov).
• Detenzionalizácie (odstraňovanie psychického napätia).
• Substitucionalizácie (nahradzovanie poškodených systémov).
• Synergetizácie (vzájomná podpora podnetov a procesov).
• Kreativizácie (podpora tvorivého myslenia a činnosti).

Sociálna rehabilitácia

S pojmom sociálna rehabilitácia sa dnes často stretávame v oblasti sociálnej práce a poskytovania sociálnej podpory a sociálnych služieb. Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Programy sociálnej rehabilitácie osôb so zdravotným postihnutím sú natoľko komplexné, že ich nemožno spájať len s jedným rezortom alebo inštitúciou.

Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti. Hlavným cieľom sociálnej rehabilitácie je odstránenie a zamedzenie sociálnej izolácie. Zameriava sa na opätovné nadviazanie a získanie nových vzťahov a kontaktov, obnovu fyzickej a pracovnej výkonnosti. Cieľom je začleniť klienta späť do spoločnosti bez potreby zásadných zmien, teda socializovať ho.

Princípy sociálnej rehabilitácie

K základným princípom sociálnej rehabilitácie patrí:

• Orientácia na potreby klienta.
• Orientácia na klienta ako individualitu.
• Orientácia na suverenitu klienta a podporovanie jeho kompetencií.
• Orientácia na image sociálneho klienta.

Časová organizácia sociálnej rehabilitácie

Z hľadiska časovej organizácie delíme sociálnu rehabilitačnú činnosť na:

• Preventívna: Predchádzanie vzniku chýb alebo porúch (ozdravovacie pobyty, preventívna práca s mládežou, podpora zdravého životného štýlu).
• Aktuálna: Nastupuje bezprostredne po vzniku problémovej situácie s cieľom odstrániť alebo zmierniť jej dopad na klienta. Môže byť krátkodobá (dni) alebo dlhodobá (roky).
• Následná: Súbor služieb nadväzujúcich na aktuálnu rehabilitáciu.

Metódy a postupy sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia predstavuje časovo ohraničené, plánované a koordinované procesy s jasnými cieľmi a prostriedkami. Rôzni účastníci spolupracujú pri poskytovaní konkrétnej podpory prijímateľovi sociálnych služieb, tak aby sa získali čo najvyššie funkčné schopnosti, zručnosti, samostatnosť a účasť v bežnom živote. Sociálna rehabilitácia sa zabezpečuje rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním viacerých návykov.

Konkrétne činnosti zahŕňajú:

• Nácvik používania kompenzačných pomôcok.
• Nácvik prác v domácnosti.
• Nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu. Tento výcvik je potrebné rozdeliť na dve samostatné činnosti. V interiéri zabezpečujeme nácvik samostatnej chôdze po vopred stanovenej trase, ktorá sa dá obmieňať. Výcvik v exteriéri je viacvrstvový. Začíname s výcvikom samostatného pohybu po blízkom okolí. V prípade presunu viacerých osôb poverujeme vybraného klienta, aby viedol skupinu, samozrejme pod dohľadom sociálneho pracovníka.
• Náuka písania a čítania Braillovho písma a sociálnej komunikácie. Komunikácia nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi, napríklad s pomocou rôznych predmetov, obrázkov a symbolov. Jednou z podôb komunikácie je aj písomný prejav, preto nácvik písma či tréning písomného prejavu je tiež žiaducou aktivitou.
• Rozvoj a tréning poznávacích schopností, ktorý je komplexná činnosť zasahujúca do všetkých sfér bežného života. Do tejto kategórie patrí aj poznávanie farieb, určovanie množstva, miery a váhy či charakteristika počasia a obliekanie sa podľa toho. Sem zaraďujeme aj riešenie jednoduchých matematických úloh či hospodárenie s peniazmi.
• Podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom, k členom rodiny môže vyvolávať kladné i záporné emócie. Ide o sféru osvojovania si návykov spoločenského správania a oblasť budovania vzájomných vzťahov.
• Cvičenie je základom aktivít, ktoré súvisia s oblasťou fyzického vývinu. Azda najčastejšie sú plánované zdravotné prechádzky, ktoré môžu byť kombinované s krátkymi poklusmi. Pre tých, ktorí radšej posilňujú individuálne, sú k dispozícii trenažéry chôdze a stacionárne bicykle.

Sociálna rehabilitácia sa prakticky vždy týka aj okruhu ľudí, s ktorými jedinec so zdravotným postihnutím žije. V zariadení Tisovček sa sociálna rehabilitácia realizuje v pracovných dielňach, kde sa prijímatelia sociálnej služby venujú výrobe ručne šitých dekoračných predmetov, vyšívaniu, rôznym umeleckým technikám a aj prácam v areály zariadenia. Majú tiež možnosť čítať literatúru a hrať spoločenské hry. Všetky aktivity a činnosti sú vykonávané podľa špecifických potrieb prijímateľa sociálnej služby v nadväznosti na individuálny plán.

Prostriedky sociálnej rehabilitácie

Pre sociálnu rehabilitáciu sú kľúčové nasledujúce prostriedky:

• Sebestačnosť
• Mobilita (schopnosť presunov)
• Lokomocia (schopnosť chôdze)
• Komunikácia
• Sociálna adaptabilita

Testovať a klasifikovať jednotlivé položky je potrebné robiť opakovane a dosiahnuté výsledky porovnávať.

Výchovná rehabilitácia

Výchovná rehabilitácia je odborná činnosť zameraná na socializáciu jednotlivca prostredníctvom pozitívnych a výchovných vzdelávacích zmien. Využíva sa hlavne pri práci s občanmi, ktorí majú poruchy zmyslových orgánov. Niekedy sa môžeme stretnúť aj s označením pedagogická rehabilitácia. Zameriava sa na oblasť výchovy, vzdelávania a prípravy na život klienta, na rozvoj jeho sebestačnosti, schopností a nadania. Vyžaduje si individuálny prístup a individuálne vzdelávacie plány klientov.

Formy výchovnej rehabilitácie

Medzi formy výchovnej rehabilitácie patria:

• Špeciálna edukácia
• Stimulácia
• Korekcie
• Reedukácia (prevýchova, eliminácia nesprávnych návykov, postojov)
• Kompenzácia (vyrovnávanie znížených výkonov funkcií, orgánov)

Profesijná rehabilitácia

Profesijná rehabilitácia predstavuje cielené opatrenia na reintegráciu jednotlivca na trh práce s rešpektovaním jeho individuálnych profesijných potrieb, možností a zručností. Je to dlhodobý proces práce s občanmi, ktorí prekonali úrazy resp. iné vážne ochorenia s cieľom prinavrátenia sa do pôvodného pracovného procesu, resp. na nové pracovné miesto na trhu práce.

Formy profesijnej rehabilitácie

• Podporované zamestnávanie
• Poradenstvo pri hľadaní zamestnania
• Hľadanie zamestnania
• Výcviky a tréningy
• Rozvoj osobných schopností a zručností
• Ergoterapia

Zameriava sa na profesijnú prípravu, prieskum príležitostí na trhu práce, kariérové poradenstvo, precvičovanie pracovných zručností, nácvik nových pracovných zručností, rekvalifikácia (zmena doterajšej kvalifikácie).

Právny rámec profesijnej rehabilitácie

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení definuje pracovnú rehabilitáciu ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť je činnosť zamestnanca alebo fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu.

Sociálna poisťovňa zabezpečuje pracovnú rehabilitáciu u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení alebo inom odbornom zariadení. Uhrádza náklady spojené s rehabilitáciou (vrátane stravovania, ubytovania a cestovného) po dobu 6 mesiacov, najviac 12 mesiacov. Počas rehabilitácie má klient nárok na rehabilitačné, ktoré predstavuje 80% denného vymeriavacieho základu klienta.

Resocializácia

Resocializácia je sociálne výchovné pôsobenie na zmenu správania klienta s cieľom opätovného začlenenia jedinca do spoločnosti. Je to súbor postupov zameraných na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovania dlhodobo pretrvávajúcej sociálnej núdze s cieľom zapojiť jedinca do života v prirodzenom prostredí. Cieľom je odstraňovanie dlhodobo pretrvávajúcich životných situácií a proces readaptácie na postupne sa meniace životné podmienky.

Terapeutické prístupy a metódy v psychosociálnej rehabilitácii

Liečebná pedagogika (LP)

Liečebná pedagogika je relatívne nový odbor, ktorý sa začal používať v rokoch 1967 a 1968. Realizuje liečebno-výchovné formy pomoci psychosociálne narušeným osobám. Týka sa jedincov od útleho detstva až po starobu, ktorí sú ohrození stratou rodinného zázemia, asociálnym prostredím, krízami, následkami ochorení a úrazov.

LP sa zaoberá výchovou, vzdelaním, diagnostikou a terapiou tých jedincov, ktorých situácia je natoľko sťažená nepriaznivými výchovnými, sociálnymi a zdravotnými problémami, že nemôžu viesť veku primeraný spôsob života a uplatniť sa adekvátne k svojim možnostiam. V praxi sa zameriava na kompetencie klienta žiť svoj život a riešiť svoje problémy, pričom využíva pohyb, zamestnanie, hru a umeleckú tvorbu vo forme individuálnej, skupinovej a komunitnej terapie. Využíva aj psychoterapiu, jej prístupy a relaxačné techniky. LP je predovšetkým o výchove a terapii, o každodennom sprevádzaní človeka v ťažkostiach a spoločnom objavovaní jeho možností počas celého jeho života.

Formy práce v LP

Formy práce v LP majú rôznu podobu a prispôsobujú sa diagnóze a problému klienta trvaním, frekvenciou a komplexnosťou jednotlivých foriem. Dôležitá je aj dohoda s klientom alebo s jeho zástupcom o poskytnutí starostlivosti.

• Liečebnopedagogické cvičenia: Sú najčastejšou formou práce s klientom. Sú zamerané na rozvíjanie funkcií, vytváranie zručností a podporu schopností. Ich cieľom je, aby klient naučené a nacvičené dokázal uplatniť v reálnom živote.
• Liečebnopedagogické programy: Znamenajú pravidelnú starostlivosť o klienta, ktorá sa realizuje v krátkej časovej náväznosti, aby opatrenia pôsobili intenzívne, komplexne a boli napojené na prostredie klienta a na starostlivosť iných.
• Bazálna stimulácia: Využíva sa pri poškodeniach CNS, senzorických, psychických, somatických a viacnásobných poruchách, po mozgových príhodách a operáciách. Spočíva v sprostredkovaní elementárnych podnetov na úrovni, ktorá je pre klienta dobre zrozumiteľná.
• Senzomotorický stimulačný program: Uplatňuje sa najmä u detí s nerovnomerným alebo spomaleným vývinom, pri nemobilných pacientoch, pri závažných ochoreniach CNS, u pacientov po ťažkých úrazoch, ale aj pri poruchách učenia.
• Podporný program: Vychádza z premisy, že klient by nemal byť odkázaný sám na seba. Uplatňuje sa pri zabezpečovaní kvality ich života a využíva sa u klientov, kde už nemožno očakávať zlepšenia, ale len udržovanie funkcií.
• Reedukačný program: Koriguje následky nevhodnej výchovy v prípadoch, kedy bežné výchovné postupy už nestačia.
• Sociointegračný program: Realizuje sa najmä pri veľkých prekážkach, ktoré znemožňujú sociálnu integráciu. Obsahom je nácvik sociálnych zručností pri nadväzovaní vzťahov a spolupráce, nácvik zručností riešenia problémov a prispôsobovaniu sa sociálnej realite.
• Program psychosociálnej rehabilitácie: Je určený pre ľudí, ktorí boli v živote funkční a integrovaní, ale po veľmi ťažkej traume, úraze, ochorení sa musia naučiť zvládať životné situácie.
• Individuálny edukačný program: Má význam pre deti s ťažkými poruchami učenia, poruchami senzorickej integrácie a komunikácie, psychopatologickým diagnózam, s poruchami vývinu a správania.
• Krízový program: Krízové situácie, ktoré ohrozujú jedinca, môžu viesť k posttraumatickej stresovej poruche. Program krízovej intervencie je zameraný na prevenciu, prvú pomoc, sprevádzanie a terapiu.

Činnostné terapie v LP

K činnostným terapiám, ktoré sa využívajú v liečebnej pedagogike, patria: arteterapia, muzikoterapia, biblioterapia, dramatoterapia, pohybová terapia, terapia hrou, pracovná terapia a ich kombinácie.

Psychosociálne (nefarmakologické) intervencie pri demencii

Farmakologická liečba dostupná v súčasnosti prispieva iba v malej miere ku zlepšeniu kvality života ľudí s demenciou. Je potrebné, aby bola doplnená o psychosociálne nefarmakologické intervencie, ktoré majú potenciál na zlepšenie alebo udržanie kvality života osoby s demenciou. Je potrebné zdôrazniť, že príznaky demencie, predovšetkým zmeny v správaní (napr. apatia, nepokoj, podráždenosť, hyperaktivita) často vznikajú ako dôsledok rôznych ovplyvniteľných príčin, napr. neuspokojených potrieb, nevhodného spôsobu komunikácie, osamelosti a nudy.

Rozlišujeme šesť foriem psychosociálnych (nefarmakologických) intervencií podľa príslušných cieľov a zvolených stratégií danej intervencie:

1. Intervencie zamerané na kognitívne schopnosti

• Kognitívna stimulácia: Účasť na rôznych aktivitách a diskusiách, zvyčajne vo forme skupinových sedení vedených vyškoleným koordinátorom, zameraných na všeobecné zlepšenie kognitívneho a sociálneho fungovania.
  Účinnosť: Programy kognitívnej stimulácie u ľudí s ľahkým až stredne ťažkým stupňom demencie sú účinnejšie v porovnaní s efektom dostupných liečiv.
• Kognitívny tréning: Individuálny alebo skupinový tréning so zameraním na úlohy, ktoré si vyžadujú zapojenie špecifických kognitívnych funkcií, ako je pamäť, rýchlosť spracovania informácií alebo vizuálne-priestorové schopnosti.
  Účinnosť: U ľudí s miernou kognitívnou poruchou mal počítačový program na kognitívny tréning malý až stredne veľký účinok na celkovú kogníciu.
• Reminiscenčná terapia: Spomínanie na udalosti v živote človeka; zvyčajne ide o skupinové stretnutia, na ktorých sú účastníci povzbudzovaní hovoriť o svojej minulosti a často sa k tomu využívajú rôzne pomôcky ako napr. fotografie, hudba alebo akékoľvek objekty z domácnosti.
  Účinnosť: U ľudí s demenciou mala reminiscenčná terapia malý vplyv na kognitívne funkcie a stredne veľký účinok na depresívne symptómy.
• Rečová a jazyková terapia: Nácvik rečových a jazykových schopností na zlepšenie verbálnej a neverbálnej komunikácie.
  Účinnosť: Pacienti s frontotemporálnou demenciou s ťažkosťami v rečovej oblasti môžu mať úžitok z rečovej a jazykovej terapie, ktorá im pomôže prispôsobiť sa ich jazykovým ťažkostiam a prijať alternatívne spôsoby komunikácie.

2. Intervencie zamerané na funkčnosť

• Kognitívna rehabilitácia: Kľúčovým prvkom je individualizovaný prístup, pri ktorom sa identifikujú osobne významné ciele, pričom terapeut spolupracuje s osobou a jej rodinou na vývoji stratégií na dosiahnutie týchto cieľov, vypracovaní a implementácii kompenzačných stratégií.
  Účinnosť: U ľudí s miernou až stredne ťažkou demenciou umožnilo osem individuálnych sedení kognitívnej rehabilitácie zlepšenie z hľadiska plnenia vopred stanovených osobných relevantných cieľov.
• Ergoterapia: Zameriava sa na základné a komplexné aktivity každodenného života, vzdelávanie, prácu, domáce práce, aktivity vo voľnom čase a spoločenské aktivity.
  Účinnosť: Ergoterapia má pozitívny vplyv na aktivity každodenného života a kvalitu života ľudí s demenciou a zároveň zlepšuje zručnosti opatrovateľov.
• Asistenčné technológie: Cieľom je udržiavať zdravé a bezpečné prostredie, umožniť ľuďom s demenciou nezávislý život. Patria sem vyhľadávacie zariadenia, automatické dávkovače liekov, automatické osvetlenie, zjednodušené mobilné telefóny a televízne diaľkové ovládače.
  Účinnosť: Nočné monitorovacie zariadenia (alarmy výstupu z postele, poplachové systémy, sledovacie zariadenia, automatické nočné svetlá, náramky s teleasistanciou) znižujú výskytu pádov a odchodov z domu bez doprovodu.
• Úprava prostredia: Dizajn priateľský pre ľudí s demenciou a úprava fyzického prostredia potrebám tejto skupiny ľudí môže zahŕňať vhodné osvetlenie, chodníky, schody, sedenie, pocit familiárnosti prostredia.
  Účinnosť: Odstránenie nepotrebných predmetov, zjednodušenie životného prostredia, označovanie predmetov, používanie farebného kontrastu a zámerné umiestnenie predmetov redukuje množstvo pomoci potrebnej na vykonávanie aktivít každodenného života a podporuje nezávislosť.

3. Intervencie zamerané na správanie

• Manažment správania: Zahŕňa zmenu okolností alebo udalostí, ktoré vyvolávajú určité správanie, posilňovanie žiaduceho správania, zavedenie rutín, relaxačné techniky a tréning komunikačných zručností.
  Účinnosť: Manažment správania môže redukovať poruchy správania, zvýšiť sebadôveru opatrovateľov v oblasti zvládania problémového správania a zlepšiť emocionálnu pochodu a subjektívnu záťaž opatrovateľov.
• Kognitívne-behaviorálna terapia: Tento typ terapie sa používa na redukciu depresie a úzkosti u ľudí s demenciou. Zameriava sa nielen na zmenu dysfunkčných myšlienok, ale aj na nácvik zmysluplných a príjemných aktivít.
  Účinnosť: Táto forma psychologickej intervencie redukuje príznaky depresie a úzkosti u ľudí s demenciou.

4. Intervencie zamerané na emócie

• Muzikoterapia, tanečná terapia, arteterapia: Počúvanie hudby alebo hranie na hudobný nástroj; tvorivé činnosti.
  Účinnosť: Muzikoterapia prispieva u ľudí s demenciou k znižovaniu depresie, podporuje sociálnu interakciu, zmierňuje problémové správanie a udržiava percepčne-motorické zručnosti.
• Validácia: Empatia a prijatie subjektívneho pohľadu vnímania ľudí s demenciou.
  Účinnosť: V niektorých štúdiách bol demonštrovaný pokles porúch správania a redukcia depresívnych symptómov.
• Aromaterapia, multisenzoriálna stimulácia: Používanie éterických olejov na podporu relaxácie a spánku; stimulácia zmyslov pomocou osvetlenia, farieb, dotyku, vôní a zvukov.
  Účinnosť: U ľudí s demenciou sa aromaterapia používa na zmierňovanie porúch správania, podporu spánku a stimuláciu motivácie.

5. Intervencie zamerané na fyzické aktivity

• Fyzické cvičenie: Cvičenie musí byť prispôsobené fyzickej schopnostiam osoby s demenciou; cieľom je päťkrát týždenne 30-45 minútová mierna aktivita zahŕňajúca cvičenia na vytrvalosť, silu, flexibilitu a rovnováhu.
  Účinnosť: Fyzické cvičenie zlepšuje fyzickú zdatnosť človeka a je spojené so znižovaním záťaže opatrovateľa v dôsledku prítomnosti porúch správania.

6. Intervencie zamerané na opatrovateľov

• Podporné skupiny pre opatrovateľov: Ich cieľom je zlepšiť schopnosť opatrovateľa vyrovnať sa s demenciou. Takéto programy zvyčajne kombinujú informácie o demencii s praktickým riešením problémov, najmä so zreteľom na zmeny v správaní, zvládanie stresu a právne a finančné poradenstvo.
  Účinnosť: Účasť v podporných skupinách pod vedením odborníkov prispieva k lepšej duševnej pohode opatrovateľov a znižovaniu záťaže.

V jednotlivých štádiách demencie sú účinné odlišné typy psychosociálnych (nefarmakologických) intervencií. V štádiu miernej demencie sú najprospešnejšie intervencie zamerané na aktivizáciu kognitívnych funkcií. V štádiu stredne ťažkej demencie sú indikované intervencie zamerané na správanie. V štádiu ťažkej demencie sú potrebné nefarmakologické liečebné prístupy, ktoré sa snažia prispieť k zlepšeniu celkovej pohody človeka.

Právny rámec sociálnej rehabilitácie na Slovensku

Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integráciu do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu, ... alebo iné postavenie.

Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva. Uveďme dve najdôležitejšie:

• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách: Upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní, rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním. Podľa paragrafu 21, sociálna rehabilitácia je vymedzená ako odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Nie je sociálnou službou samou o sebe, ale sa realizuje v rámci konkrétnych druhov sociálnych služieb ako ich súčasť (napríklad v zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb a iných).
• Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia: Nepoužíva síce priamo pojem sociálna rehabilitácia, ale pojem „podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti“ s dôrazom na jej maximálnu aktivizáciu a zachovanie ľudskej dôstojnosti.

Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009.

Ďalšie dôležité aspekty sociálnej rehabilitácie

• Komunity a kluby: Predstavujú zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení.
• Kompenzačné pomôcky: Úraz alebo nemoc vo veľa prípadoch poškodí základné funkcie ľudského organizmu a človek prestane ovládať úlohy, ktoré pre neho boli predtým samozrejmé. Špeciálne pomôcky majú za úlohu úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť funkciu jednotlivých častí tela.
• Trávenie voľného času: Trávenie voľného času má v živote telesne postihnutého nesmierny význam. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory a vyvádza človeka z pasivity.
• Partnerské a sexuálne vzťahy: Partnerské a sexuálne vzťahy sú dôležité pre každého človeka. Názor, že ťažko postihnutí sú asexuálni, je prekonaný. Väčšina postihnutých víta konzultáciu a otvorenú diskusiu o týchto otázkach.
• Ľudské práva a sebaobhajoba: Dôležitou súčasťou rehabilitácie je aj poradenstvo a sebaobhajoba ľudských práv.
• Šport a pohyb: Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí, a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.
• Alternatívne metódy: Jednou z možností pôsobenia do vnútra je upravené jogové cvičenie.

tags: #psychosocialna #vychovna #rehabilitacia