Perioperačná starostlivosť je zjednodušene povedané starostlivosť, ktorá sa delí na tri obdobia: tesne pred operáciou, starostlivosť prebiehajúca počas výkonu a bezprostredne po ňom. Každý operačný zákrok predstavuje určitý zásah do centrálneho organizmu a je stresujúcim tak pre pacienta, ako aj rodinných príslušníkov. „Z telesného hľadiska, je operácia spojená s určitou záťažou, nebezpečenstvom, je rizikom pre každého pacienta, hovoríme o tzv. operačnom riziku, ktorého hlavná podstata je v riziku vzniku závažných intraoperačných a pooperačných komplikácií,“ vysvetľuje Mgr. Králiková.
Dnes, 15. februára, je dňom venovaným práve tejto „špeciálnej“ ošetrovateľskej starostlivosti. Počas priebežnej hodnotiacej fázy lekársky personál hodnotí zdravotný stav pacienta a jeho schopnosť podstúpiť chirurgický zákrok, zároveň vyhodnocuje riziká, komplikácie a rozhoduje sa o vhodnosti chirurgického zákroku. V prípravnej fáze pacienta pripraví na operáciu - vykonáva kroky, vrátane vyšetrení a laboratórnych testov, vedúce k podaniu anestézie. Pacient vypíše informovaný súhlas o priebehu zákroku, možných rizikách a postupe rehabilitácie.
„Predoperačná starostlivosť sa začína rozhodnutím o operačnom zákroku ako jednej z možností liečby chirurgického ochorenia pacienta a končí sa transportom a prevzatím pacienta na operačnú sálu,“ definuje pojem perioperačnej starostlivosti námestníčka úseku ošetrovateľskej starostlivosti Nemocnice AGEL Zlaté Moravce Mgr. Beáta Králiková. „Hlavnou náplňou ošetrovateľskej starostlivosti v predoperačnom období je prijatie, všeobecné a špeciálne predoperačné posúdenie a najmä príprava pacienta na predoperačný zákrok s cieľom vytvoriť podmienky pre optimálny intraoperačný a predoperačný priebeh u konkrétneho pacienta,“ dodáva.
Počas operácie, po zabezpečení bezpečnej anestézie, sa sleduje vitálny status pacienta. Operatér vykonáva zákrok, pričom sestra alebo lekár asistuje a monitoruje pacienta.
Bezprostredná pooperačná starostlivosť predstavuje starostlivosť v prvej hodine po operácii, kedy je jedinec ohrozený vážnymi komplikáciami vyplývajúcimi najmä z účinkov celkovej anestézie. Následná pooperačná starostlivosť sa pacientovi poskytuje na bežnej ošetrovateľskej jednotke po stabilizácii celkového zdravotného stavu. Cieľom ošetrovateľskej starostlivosti v tomto období je eliminovať riziko vzniku pooperačných komplikácií na minimum a podporiť návrat zdravotného stavu pacienta na optimálnu úroveň. „Sestra v tomto období okrem realizácie ordinácií lekára a skríningových vyšetrení realizuje sesterské intervencie s cieľom uspokojenia potrieb pacienta,“ dodáva na záver námestníčka Mgr. Králiková.
Poslednou fázou je fáza rehabilitácie a následnej kontrolnej starostlivosti. Pacient je sledovaný a poskytuje sa mu potrebná podpora počas rekonvalescencie.
Nutričná podpora v perioperačnom období
Onkochirurgický pacient je vo všeobecnosti malnutričný pacient. V rámci perioperačného stresu pacient stráca veľké množstvo bielkovín - hospitalizovaný pacient stráca približne 75 g svalových proteínov denne, t. j. 200 až 300 g svalovej hmoty. Stresovaný pacient pri hypermetabolizme stráca až 250 g svalových proteínov = 750 až 1 000 g svalovej hmoty.
Aby sme predišli predĺženému hojeniu, skrátili čas hospitalizácie a znížili percento komplikácií vrátane dehiscencií anastomóz, je potrebné pacienta pred operáciou nutrične pripraviť a udržať nutričný status v celom perioperačnom období. Mesiac pred operáciou podávame pacientovi nutričnú podporu vo forme sippingu - Nutridrinkov. Perioperačne na cca 48 hodín pridávame parenterálnu all-in-one výživu. Pooperačne prechádzame v rámci ERAS protokolu čo najskôr na perorálny príjem.
Ľudský organizmus má jedno vnútorné prostredie a akákoľvek jeho zmena vyvoláva reťaz následkov. Dôležitými súčasťami vnútorného prostredia sú voda a elektrolyty, acidobázická rovnováha a metabolizmus substrátov. Operačná trauma (poruchy metabolizmu, krvné a tekutinové straty, zmeny metabolizmu) má veľký vplyv na celkový stav organizmu. Základom starostlivosti o chirurgického pacienta je pochopenie celého metabolizmu. Hospitalizácia, operačný výkon a anestézia pôsobia na organizmus ako stres, dôsledkom ktorého je stresový metabolizmus. Chirurgický pacient je typický stresovaný pacient so zvýšenými nárokmi na telesnú energiu. A onkochirurgický pacient má vzhľadom na onkologické ochorenie, ktoré samo osebe zvyšuje katabolizmus a znižuje normálnu utilizáciu substrátov, ešte vyššie nároky.
Ak nie je dodávka energie a kalórií dostatočná, pacient sa dostáva do katabolického stavu, čo má vplyv na uzdravovací proces, imunitný systém a proteínovú syntézu, hojenie anastomóz a rán. Incidencia malnutrície hospitalizovaných pacientov je relatívne vysoká, podľa niektorých údajov v rozpätí 25 až 50 %. Títo pacienti majú vyššiu morbiditu a mortalitu ako dobre nutrične pripravení pacienti.
Glukóza získaná z potravy a cirkulujúca v krvi vystačí cca na 2 až 4 hodiny. Najviac kalorickej hodnoty sa nachádza v tukoch a organizmus vie zužitkovať mastné kyseliny, avšak mozog, krv a kosti potrebujú glukózu - mozog potrebuje denne 100 až 150 g glukózy. Glukóza sa vytvára v rámci glukoneogenézy z aminokyselín, čo sa prejavuje vo zvýšenom energetickom nároku, a teda vo zvýšenom odbúravaní proteínov.
Stresová reakcia je odpoveďou tela na chirurgický zákrok. V mnohých štúdiách sa demonštrovalo, že skoro 40 až 50 % hospitalizovaných onkologických pacientov má klinicky evidentnú malnutríciu. Pokles telesnej hmotnosti o 10 % sa spája s narušením imunitných funkcií, pokles o 30 až 40 % môže byť smrteľný. Výrazný pokles hmotnosti pred operáciou koreluje s výrazným vzostupom pooperačných komplikácií.
Hospitalizovaný pacient stráca približne 75 g svalových proteínov denne, t. j. 200 až 300 g svalovej hmoty. Stresovaný pacient pri hypermetabolizme stráca až 250 g svalových proteínov = 750 až 1 000 g svalovej hmoty. Ak je energetická spotreba zvýšená o 50 %, zvyšuje sa odbúravanie proteínov 2- až 4-krát. Najväčšie zmeny pri stresovaných pacientoch sú v proteínovom metabolizme, pričom sa hovorí o proteínovom katabolizme.
Pooperačný metabolizmus je charakterizovaný najmä alteráciou proteínovej homeostázy - počas operácie vzniká deštrukcia tkaniva, straty krvi a plazmy, ktoré musia byť kompenzované. V tom istom čase pokračujú obranné a reparačné mechanizmy, ktoré potrebujú zvýšenú proteosyntézu. Okrem toho pacienti alterovaní rôznymi infekciami majú vysokú až extravagantnú spotrebu proteínov.
Vysoké percento onkochirurgických pacientov má prejavy malnutrície - nádorová kachexia -, katabolizmus a alterácia homeostázy rezultuje z nádorového metabolizmu (výživné látky sú zužitkované v nádore) a zo stresovej situácie. Viac ako 20 % úmrtí u onkologických pacientov priamo súvisí s malnutríciou. Malnutrícia znižuje odpoveď na chemoterapiu.
U onkochirurgických pacientov pred operáciou sa odporúča podporná výživná liečba 10 až 14 dní pred operáciou, pričom efekt tejto liečby nie je možné dosiahnuť predĺženou pooperačnou výživou. Nádor a liečba nádoru produkujú nutričný stres, pričom nutričný stav je závislý od origa nádoru a osoby pacienta. Napríklad 15 % pacientov s novozisteným nádorom pažeráka, 20 % s nádorom žalúdka a až 30 % s kolorektálnym karcinómom prichádza s malnutríciou. Tu je výrazne viditeľná výhoda 10- až 14-dňovej predoperačnej výživy, ktorá zlepšuje imunologický stav, funkciu svalov a plazmatickú koncentráciu bielkovín.
Pokiaľ pacient nemá perorálny príjem, perioperačne je dôležitá parenterálna výživa s aminokyselinami a tukmi, pričom títo pacienti majú kratší čas hospitalizácie a nižšie percento komplikácií. Adekvátna proteínová náhrada je dôležitá pre funkčnosť svalov, čo je potrebné aj pri ventilácii. Pri ťažkej malnutrícii je indikovaná minimálne 10-dňová nutričná podpora pred plánovanou veľkou chirurgickou operáciou aj za cenu jej eventuálneho oddialenia. Pri strednom riziku malnutrície je evidentné, že predoperačná imunonutričná podpora znižuje výskyt pooperačných komplikácií až o 50 %.
Limitácia enterálnej výživy (EV) vedie k negatívnej kumulatívnej energetickej bilancii. PN a EN by mali byť komplementárne. U všetkých pacientov s nedostatočným enterálnym príjmom do 2 dní by sa mala začať kombinovaná EV + PEV (ESPEN). Balansovaná PV = optimálny príjem bielkovinových a nebielkovinových kalórií (využiť AMK na proteosyntézu a nie na získanie energie).
Nutričná homeostáza pozostáva z adekvátneho vonkajšieho prísunu substrátov a integrity endogénnych metabolických procesov, ktoré sú dôležité na budovanie a náhradu kriticky dôležitých proteínov a energetických látok. Zníženie času hospitalizácie o 3,7 dňa (p = 0,04) + pokles počtu rehospitalizácií o 41 % (p < 0,004). Významné zlepšenie funkčných parametrov (kvalita života, sebestačnosť, svalová sila, udržanie hmotnosti). Trofický efekt enterálnej výživy je dôležitý pre hojenie črevných anastomóz.
V pooperačnej fáze sa kladie špeciálny dôraz na náhradu proteínov, ktoré ochraňujú telové zabudované proteíny a ktoré sa používajú na proteínovú neosyntézu. Podporná parenterálna výživa v tesnom perioperačnom období optimalizuje nutričný stav, je súčasťou multimodálnej liečby, zabraňuje dlhému predoperačnému hladovaniu. Minimálne množstvo aminokyselín v pooperačnej fáze je 1 g na 1 kg normálnej telesnej hmotnosti, pri onkochirurgickom stresovanom pacientovi je to až 1,5 g na kg hmotnosti.
Tuky sú vhodné na elimináciu energetického deficitu vzhľadom na svoju vysokú energetickú denzitu - až do 1,5 g na kg normálnej hmotnosti. Podľa aktuálnych guidelines perioperačná imunonutrícia (EPA, omega 3 MK, nukleotidy atď.) prináša zníženie počtu infekčných komplikácií v pooperačnom období a skrátenie času hospitalizácie. Keďže v podstate väčšina onkochiurgických pacientov má alterovanú aj imunitu, je imunonutričná podpora vhodná pre onkochirugického pacienta v perioperačnom období. Avšak v slovenskej legislatíve je v platnosti preskripčné obmedzenie na vysokobielkovinové preparáty s obsahom EPA.
Význam ošetrovateľského procesu a holistického prístupu
Zavádzanie moderných diagnostických a terapeutických postupov v zdravotníctve vedie k neustálemu zvyšovaniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Kvalitná starostlivosť však neznamená len špičkové prístrojové a materiálno-technické vybavenie. Pacient v zdravotníckom zariadení očakáva aj ľudský prístup zdravotníckych pracovníkov a uspokojovanie jeho psychických potrieb. K humanizácii zdravotnej starostlivosti môžu významne prispieť sestry.
Modernizácia diagnostických a terapeutických postupov vedie k zvyšovaniu kvality zdravotníckych služieb. Pri poskytovaní zdravotníckych služieb je dôležité nespoliehať sa iba na špičkové prístrojové a materiálno-technické vybavenie, ale pacient určite očakáva aj ľudský prístup zdravotníckych pracovníkov a uspokojovanie psychických potrieb. K humanizácii zdravotnej starostlivosti môžu veľkou mierou prispieť aj sestry v rámci svojich pracovísk.
Eliminácia stresogénnych faktorov
Sestry z chirurgickej ambulantnej a ústavnej starostlivosti musia v prístupe k pacientovi v perioperačnom období uplatňovať aj oblasť eliminácie stresogénnych faktorov, ktoré môžu u pacienta determinovať vznik záťažovej situácie s negatívnymi dôsledkami najmä na priebeh pooperačného obdobia s rizikom vzniku pooperačných komplikácií.
Dôsledné uplatňovanie metódy ošetrovateľského procesu v praxi na chirurgických pracoviskách je kľúčové.
Samé sestry sa musia podieľať na zdokonaľovaní a zjednodušení ošetrovateľskej dokumentácie prispôsobenej špecifikám pracoviska, ktorá prispeje ku skvalitneniu ošetrovateľskej starostlivosti a zároveň bude spĺňať všetky praktické aspekty efektívnosti pre sestry (redukcia času na vykonávanie administratívnych činností). Dokumentácia by mala obsahovať aj formulár pre dôsledné posúdenie pacienta z hľadiska prežívania stresu, resp. prítomnosti stresogénnych faktorov.
Posudzovanie a kontinuálne sledovanie stresu
V posudzovaní tejto oblasti by mali sestry využívať okrem anamnestického rozhovoru (stresogénne faktory u pacienta) aj pozorovanie pacienta (správanie pacienta) a fyzikálne vyšetrenie (zmeny vitálnych funkcií, farba kože a podobne), ktoré sestra uplatňuje nielen pri príjme pacienta na oddelenie, ale aj počas celého obdobia hospitalizácie. Dôkladné posúdenie pacienta musí vyústiť do zodpovedného stanovenia ošetrovateľskej diagnózy, resp. diagnóz a je vhodné, keď je na pracovisku pre sestry k dispozícii aj zoznam ošetrovateľských diagnóz, ktoré môžu byť stanovené u pacienta prežívajúceho stres alebo s jeho rizikom.
Posudzovanie pacienta však nekončí jeho prijatím na oddelenie, ale musí ísť o nepretržitý proces počas celého obdobia hospitalizácie, aby bolo možné mapovať psychické reakcie na meniaci sa zdravotný stav pacienta. Oblasti eliminácie stresogénnych faktorov by sa mali sestry venovať od prijatia pacienta na lôžkové chirurgické oddelenie až po jeho prepustenie do domácej starostlivosti.
Holistický prístup a individuálne potreby pacienta
Ošetrovateľskú starostlivosť nie je možné chirurgickému pacientovi poskytovať bez holistického prístupu, ktorý má dôležité miesto aj pri eliminácii stresogénnych faktorov. Pacient je ovplyvňovaný nielen prejavmi ochorenia alebo úrazu, ale aj operačným výkonom ako súčasťou liečby. Pritom treba pamätať na to, že sa nemení len oblasť jeho biologických potrieb, ale aj potrieb psychických, sociokultúrnych a spirituálnych.
Pritom sestry musia zohľadňovať závažnosť zdravotného stavu pacienta, okolnosti vzniku ochorenia a indikácie operačného výkonu, sociálnu situáciu a roly pacienta (napr. dojčiaca matka, matka postihnutého dieťaťa odkázaného na jej starostlivosť, dcéra alebo syn bezvládneho rodiča, živiteľ rodiny a podobne). Dôležitým aspektom pre elimináciu stresogénnych faktorov a ich dôsledkov v ambulantnej aj ústavnej chirurgickej starostlivosti je zohľadňovanie veku, typológie pacienta a jeho kultúrnych špecifík. Vekové hľadisko môže mať vplyv na typ stresogénnych faktorov aj rôznorodosť reakcií na ne. Iný je potom prístup sestier a ostatných členov zdravotníckeho tímu k detskému pacientovi v rozličnom vekovom období (dojča, batoľa, dieťa predškolského veku, adolescent atď.), k pacientovi v mladšom alebo strednom dospelom veku a k seniorovi.
Spolupráca s podpornými osobami a komunikácia
Ošetrovateľská starostlivosť o chirurgického pacienta často nie je možná bez spolupráce s jeho podpornými osobami, a to nielen pri uspokojovaní psychosociálnych potrieb, ale aj pri ich nevyhnutnej participácii na starostlivosti o pacienta príbuzného po ukončení hospitalizácie alebo pri ambulantnej liečbe. Pre zlepšenie uspokojovania psychosociálnych potrieb je nevyhnutné zdôrazniť ústretovosť pri umožnení návštev príbuzných pacienta na lôžkovom chirurgickom oddelení, čo je jedným z práv pacienta. Sú situácie, keď to prevádzka oddelenia a zdravotný stav pacienta neumožňuje (napr. JIS), o to viac však treba využívať iné spôsoby komunikácie pacient - rodina (napr. telefonický kontakt príbuzného priamo s pacientom, sprostredkovanie správy od príbuzných zdravotníckym pracovníkom a podobne). U imobilných alebo hendikepovaných pacientov s fungujúcim rodinným zázemím je dôležitá motivácia rodiny pacienta a ich účasť na starostlivosti po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia.
Samozrejmou súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti o chirurgického pacienta, tak na lôžkovom oddelení, ako aj v ambulancii, má byť efektívna komunikácia vrátane psychoterapeutického prístupu. Vedenie podporného rozhovoru je nevyhnutné predovšetkým pred a počas rôznych bolestivých procedúr (napr. vyšetrenia, preväzy atď.), pred a po operačnom výkone, najmä pri radikálnych a mutilujúcich operáciách. Efektívna komunikácia nemá byť realizovaná iba v prístupe k ambulantnému či hospitalizovanému pacientovi, ale aj k jeho podporným osobám.
Osobitnou oblasťou komunikácie s chirurgickým pacientom je odovzdávanie negatívnych správ (napr. výsledok histologického vyšetrenia verifikujúci prítomnosť onkologického ochorenia). Odovzdávanie takéhoto typu informácií patrí do kompetencie lekára. Zlé správy by mali byť pacientovi sprostredkované postupne a s ohľadom na typológiu pacienta, aby sme predchádzali jeho traumatizácii. Sestry majú dôležité postavenie v práci s pacientom po tom, čo mu bola negatívna správa oznámená. V tejto fáze starostlivosti musia sestry uplatňovať vhodný prístup a komunikačné zručnosti, ako aj pozorovacie schopnosti zamerané na odhaľovanie zmien v správaní pacienta a vytváranie priestoru pre interpretáciu jeho emócií.
Edukácia pacienta a využitie internetu
Nesporne pozitívny vplyv na elimináciu stresogénnych faktorov má aj edukácia chirurgického pacienta. Dôkladne edukovaný pacient lepšie spolupracuje pri perioperačnej starostlivosti v ambulantnom alebo ústavnom zdravotníckom zariadení, a aj sám aktívne predchádza pooperačným komplikáciám. Tiež sa lepšie adaptuje na prechodné alebo trvalé obdobie zmenenej životnej situácie. Sestry by mali využívať okrem metód hovoreného slova aj metódy tlačeného slova a metódy názorných prostriedkov, ako aj rôzne alternatívne spôsoby edukácie.
Slovo ako edukačný prostriedok je vhodné doplniť o informácie v písomnej podobe (edukačný leták), aby sa pacient k dôležitým informáciám mohol kedykoľvek vrátiť (aj v domácom prostredí). Na tvorbe písomných edukačných materiálov by sa mali podieľať aj sestry, ktoré najlepšie vedia, aké informácie je nevyhnutné pacientom sprostredkovať. Sestry by nemali zabúdať ani na názornú ukážku, keď je v edukácii nevyhnutná alebo žiaduca, nakoľko prispieva k lepšej fixácii vedomostí a zručností pacienta. K edukácii nevyhnutne patrí aj jej dokumentovanie, aby bola zabezpečená kontinuita edukačných aktivít uskutočňovaných u pacienta. Vhodné edukačné prostredie pomáha nielen efektívnosti edukácie, ale prispieva aj k eliminácii stresogénnych faktorov. Treba zdôrazniť aj fakt, že edukácia samotná môže byť pre pacienta ďalším stresogénnym faktorom, čomu treba predchádzať dodržiavaním zásad efektívnej edukácie.
Sestra (ako aj ošetrujúci lekár) nemusí pôsobiť ako jediný informačný zdroj pacienta, ale je vhodné, a často aj nevyhnutné, odporučiť pacientovi ďalšie informačné zdroje ako sú informačné letáky, brožúry a v súčasnosti aj internet. Internet môže byť zdrojom užitočných informácií pre chirurgických pacientov všetkých vekových kategórií (seniorov nevynímajúc) pri splnení základných podmienok, a to počítačová, resp. informačná gramotnosť a technická vybavenosť s prístupom na internet. Treba však zdôrazniť nevyhnutnosť selekcie informácií, aby všetko, čo sa pacienti dozvedia prostredníctvom internetových stránok, nepovažovali za bezchybné a univerzálne použiteľné.
Pacienti si môžu na internete vyhľadať informácie napr. o životospráve pri rôznych chirurgických ochoreniach alebo v ich prevencii, o predoperačnej príprave a pooperačnej starostlivosti, o rôznych chirurgických pracoviskách (slobodná voľba zdravotníckeho zariadenia). Mnohé zdravotnícke zariadenia ponúkajú na svojich internetových portáloch dôležité informácie aj pre chirurgických pacientov (napr. osobné veci potrebné počas hospitalizácie, predoperačná príprava a podobne). Internet je cenným zdrojom informácií aj pri vyhľadávaní kontaktu alebo konkrétnych údajov o svojpomocnej skupine, ktorú im sestry odporučia v rámci edukácie.
Pri vypracovaní, prípadne pri výbere už vypracovaných informačných materiálov pre pacientov platí tiež zásada starostlivého výberu vhodného letáka alebo brožúry pre daného pacienta z rôznych hľadísk (vek, zdravotný a psychický stav, sociokultúrne špecifiká a podobne). Sestry z chirurgických pracovísk, kde sú často liečení a ošetrovaní pacienti iných národností, by mali pamätať na dôležitosť vypracovania informačných materiálov aj v cudzích jazykoch.
Surgery fear & anxiety: 3 tips to be at peace before anesthesia
Súkromie, bezpečnosť a prostredie
V ošetrovateľskej starostlivosti chirurgického pacienta nesmie chýbať dôraz na súkromie a bezpečnosť pacienta. Chirurgické ochorenie alebo úraz navyše často s indikáciou operačnej terapie je zásahom do najintímnejšej sféry človeka. S týmto je nevyhnutne spojená potreba zabezpečenia súkromia pre pacienta tak v ambulantnej, ako aj v ústavnej starostlivosti, a to na izbe pacienta, vo vyšetrovni či preväzovní, na operačnej sále, JIS a inde. Podceňovaná nesmie byť ani bezpečnosť pacienta, ktorý môže byť oslabený samotným ochorením či úrazom, ovplyvňovaný účinkom anestetík alebo iných liekov. Tiež môže mať zmenené správanie vzhľadom na prejavy ochorenia (napr. neznesiteľná bolesť) alebo závažnosť zdravotného stavu.
Nielen s bezpečnosťou pacienta, ale aj s oblasťou eliminácie stresogénnych faktorov úzko súvisí aj úprava prostredia a prevádzky chirurgických pracovísk. Sestry často nemajú možnosti selekcie pacientov na izby pokiaľ ide o ich zdravotný alebo psychický stav, ale majú široké možnosti zabezpečenia pohodlia pacienta, ako aj úpravy jeho bezprostredného okolia. Pacienti v akútnom, kritickom alebo bezprostrednom pooperačnom stave sú umiestnení na jednotku intenzívnej starostlivosti. Ani tu sestry nesmú podceňovať vplyv prostredia a prevádzky na psychiku pacienta (početné prístrojové vybavenie), znásobený obavami pacienta o ich zdravotný stav a fungovanie v ďalšom živote.
Tímová spolupráca a bariéry v práci sestier
Eliminácia stresogénnych faktorov v ošetrovateľskej starostlivosti o chirurgických pacientov nie je možná pri výskyte rôznych bariér v práci sestier, ktoré často potvrdzujú nielen samotné sestry, ale aj pacienti. Starostlivosť o chirurgického pacienta je založená na tímovej spolupráci chirurgov, anestéziológov, sestier, pomocného personálu, ale tiež fyzioterapeutov, asistentov výživy, konziliárnych lekárov (napr. internista, otorinolaryngológ, neurológ a podobne) a ďalších. Tímová práca nie je možná bez efektívnej komunikácie, spolupráce a zodpovedného vedenia dokumentácie pacienta. Iba tak možno dosiahnuť kontinuitu starostlivosti prinášajúcu maximálny úžitok v prospech pacienta. Súčasťou tímovej práce by mal byť aj úprimný záujem o psychický stav pacienta, a nie len o zmeny v somatickej oblasti na podklade chirurgického ochorenia alebo úrazu.
Dôsledné vykonávanie všetkých ošetrovateľských techník spojené s vhodným prístupom k pacientovi môže pomôcť eliminácii stresogénnych faktorov. Na všetky vyšetrenia a bolestivé či inak nepríjemné procedúry (napr. preväz rany) je nevyhnutné pacienta pripraviť aj po psychickej stránke. Samozrejmosťou má byť dodržiavanie ošetrovateľských štandardov, a to aj v psychickej oblasti (napr. štandard psychickej predoperačnej prípravy). Veľký prínos v monitorovaní stresogénnych faktorov a psychického stavu pacienta spočíva aj v realizácii sesterskej vizity, keď si sestry ako ošetrovateľský tím kontrolujú aktuálny stav pacienta, reflektujú na jeho momentálne požiadavky a odovzdajú si medzi sebou informácie.
Perioperačná ošetrovateľská starostlivosť ako starostlivosť predoperačná, intraoperačná a pooperačná musí mať aj preventívny charakter z hľadiska výskytu možných intraoperačných a pooperačných komplikácií, na vzniku ktorých sa môže podieľať aj stres prežívaný pacientom. Erudované sestry musia predpokladať stresogénne faktory vzhľadom na ochorenie, osobnosť pacienta, rozsah a typ operačného výkonu, jeho (možné) dôsledky, ako aj spôsob vedenia anestézie. Pri operačných výkonoch, ktoré sú realizované v celkovej anestézii alebo neuraxiálnych blokádach.
Bezprostredná predoperačná starostlivosť
Monitoring pacienta: Posúdiť a zaznamenať vitálne funkcie (TK, P, D, TT). Monitorovať vitálne funkcie pred a po podaní premedikácie.
Výživa/Tekutiny: Poučiť pacienta o zákaze príjmu tekutín a potravy v deň operácie.
Ďalšie kroky: Zabezpečiť prípravu operačného poľa oholením. Poučiť pacienta o odstránení šperkov a protetických pomôcok. Aplikovať vlastnú premedikáciu i. m. poučiť pacienta o vedľajších účinkoch premedikácie. Sledovať účinok podanej premedikácie.
tags: #perioperacna #starostlivost #v #chirurgii